Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 10/06
PDF · 382.61 KB
No categories available
IV. ÚS 10/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 10/06-69
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2006 v senáte
zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Jána Auxta a Ľudmily Gajdošíkovej
o sťažnosti J. G., bytom S., zastúpenej advokátom JUDr. T. G., K., vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 173/99 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo J. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 173/99 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 173/99 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. G. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom
dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť
do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť
trovy právneho zastúpenia J. G. v sume 8 682 Sk (slovom osemtisícšesťstoosemdesiatdva
slovenských korún) na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. T. G., K., v lehote
jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.
5. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia
v sume 8 682 Sk (slovom osemtisícšesťstoosemdesiatdva slovenských korún) na účet
Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky (...) do dvoch mesiacov od doručenia
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. IV. ÚS 10/06-50 z 9. februára 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. G. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 173/99, ktorého
predmetom je nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského postavenia a bolesť.
Okresný súd sa na základe výziev ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
sp. zn. Spr 404/05 z 11. apríla 2005, v ktorom okrem iného uviedol:
„Konanie sp. zn. 8 C 173/1999 sa na Okresnom súde Martin vedie od 29. 1. 1999
o žalobe J. G., bytom S. proti (...) fakultnej nemocnici v M., o náhradu škody za bolestné,
sťaženie spoločenského uplatnenia, náklady na liečenie, na opateru a stratu na zárobku,
spolu vo výške 334.400.- Sk a 2.524.- Sk mesačne. Vo veci boli vykonané nasledovné úkony:
- 29. 1. 1999 - žaloba došla súdu
- 5. 2. 1999 - súd zaslal žalobu protistrane na vyjadrenie
- 24. 3. 1999 - súdu došlo vyjadrenie žalovaného
- 24. 2. 2000 - súd nariadil pojednávanie na 27. 3. 2000
- 22. 3. 2000 - žalobca doručil súdu návrh na rozšírenie - zmenu žaloby v časti
návrhu na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia na 1.000.000.- Sk
- 24. 3. 2000 - súdu došlo ospravedlnenie žalovaného z neúčasti na pojednávaní
27. 3. 2000
- 27. 3. 2000 - pre neprítomnosť účastníkov súd pojednávanie odročil na neurčito
- 29. 5. 2000 - súd nariadil pojednávanie na 11. 7. 2000
- 10. 7. 2000 - súdu došlo písomné vyjadrenie žalobkyne s ďalším návrhom
na rozšírenie - zmenu žaloby v časti o náhradu za ošetrovné a opateru, o sumu 20.800.- Sk
- 11. 7. 2000 - súd vykonal pojednávanie a odročil ho na neurčito na vykonanie
znaleckého dokazovania
- 11. 8. 2000 - žalovaný predložil súdu zdravotnú dokumentáciu na vypracovanie
znaleckého posudku
- 11. 9. 2000 - súd uznesením č. k. 8 C 173/1999-27 nariadil znalecké dokazovanie
ustanovil znalca - Fakultnú nemocnicu v B. ako znaleckého ústavu na vypracovanie
posudku z ortopédie a neurochirurgie
- 3. 10. 2000 - došla správa o zložení preddavku na trovy znaleckého dokazovania
žalovaným
- 26. 10. 2000 - došla správa o zložení preddavku na trovy znaleckého dokazovania
žalobcom
- 2. 11. 2000 - sudca dal pokyn na doručenie spisu znalcovi
- 13. 12. 2000 - spis zaslaný znalcovi
- 22. 12. 2000 - Fakultná nemocnica, ortopedická klinika B. vrátila spis späť s tým,
že na ich klinike nepracuje lekár s licenciou súdneho znalca
- 11. 1. 2001 - súd vyzval Fakultnú nemocnicu K., aby oznámila, či môžu vypracovať
znalecký posudok z odboru ortopédie a neurochirurgie ako posudok znaleckého ústavu
- 22. 1. 2001 - Fakultná nemocnica K. oznámila súdu negatívnu správu
- 21. 5. 2001 - žalobca urgoval vypracovanie znaleckého posudku
- 6. 8. 2001 - súd uznesením č. k. 8 C 173/99-39 ustanovil Fakultnú nemocnicu v K.
na vypracovanie ústavného znaleckého posudku
- 12. 9. 2001 - Fakultná nemocnica v K. súdu oznámila, že posudok vypracovať
nemôže, lebo nie je zapísaná v zozname znalcov v odbore zdravotníctvo
- 13. 9. 2001 - súdu došlo písomné vyjadrenie žalobcu
- 5. 10. 2001 - súd uznesením zn. 8 C 173/1999 ustanovil Lekársku fakultu K.
na vypracovanie ústavného znaleckého posudku (uznesenie nadobudlo právoplatnosť
31. 10. 2001)
- 12. 11. 2001 - súd vyznačil právoplatnosť uznesenia o ustanovení znalca a zaslal
spis znalcovi
- 5. 3. 2002 - znalec podal znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného
- 8. 3. 2002 - sudca dal pokyn na doručenie posudku účastníkom na vyjadrenie
(realizované 15. 3. 2002)
- 8. 4. 2002 - súdu došlo vyjadrenie žalovaného
- 15. 4. 2002 - súd uznesením č. k. 8 C 173/1999-65 rozhodol o priznaní znalečného
- 2. 5. 2002 - znalec oznámil číslo účtu na vyplatenie znalečného
- 11. 6. 2002 - sudca dal pokyn na vyplatenie znalečného
- 21. 6. 2002 - súd urgoval vyjadrenie žalobcu (na adresu jeho právneho zástupcu)
k znaleckému posudku
- 11. 7. 2002 - súdu došlo vyjadrenie žalobcu k znaleckému posudku s návrhom
na nové znalecké dokazovanie
- 29. 7. 2002 - súd nariadil pojednávanie na 3. 9. 2002
- 3. 9. 2002 - súd vykonal pojednávanie a odročil ho na 17. 10. 2002 na vypočutie
žalobcom novonavrhnutých svedkov
- 6. 9. 2002 - žalobca súdu oznámil mená a adresy svedkov
- 12. 9. 2002 - svedok MUDr. Š. P. ospravedlnil neúčasť na pojednávaní
17. 10. 2002 s tým, že do 30. 10. 2002 bude v USA na študijnom pobyte
- 15. 10. 2002 - právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní
17. 10. 2002 pre kolíziu s úkonmi v inej trestnej veci
- 17. 10. 2002 - súd vykonal pojednávanie a odročil ho na vykonanie výsluchu
ďalších svedkov dožiadaným súdom
- 23. 10. 2002 - súdu došlo vyjadrenie žalobcu s návrhom na vykonanie ďalších
dôkazov
- 28. 10. 2002 - súdu došlo vyjadrenie žalovaného s formulovanými otázkami pre
svedkov
- 20. 11. 2002 - súd dožiadal Okresný súd Bratislava II na vykonanie dôkazu,
výsluchu svedkov
- 11. 4. 2003 - spis sa vrátil na Okresný súd Martin s vybaveným dožiadaním
- 16. 4. 2003 - súd vyzval žalovaného na vyjadrenie či súhlasí so späťvzatím návrhu
z 8. 4. 2003 (pred dožiadaným súdom)
- 30. 4. 2003 - žalovaný vyslovil súhlas so späťvzatím návrhu
- 2. 5. 2003 - súd uznesením č. k. 8 C 173/99-107 rozhodol o zastavení konania
a o náhrade trov konania
- 19. 5. 2003 - súdu došlo odvolanie žalobcu
- 20. 5. 2003 - súd zaslal odvolanie na vyjadrenie protistrane
- 6. 6. 2003 - súdu došlo vyjadrenie žalovaného, odvolanie plnej moci pre právneho
zástupcu a udelenie novej plnej moci
- 30. 6. 2003 - spis bol predložený odvolaciemu Krajskému súdu Žilina
- 31. 7. 2003 - Krajský súd Žilina uznesením sp. zn. 23 Co 211/03 zrušil uznesenie
o zastavení konania a vec vrátil späť na ďalšie konanie
- 4. 9. 2003 - spis sa vrátil na Okresný súd Martin
- 23. 10. 2003 - súd nariadil pojednávanie na 26. 11. 2003
- 26. 11. 2003 - súd vykonal pojednávanie a odročil ho na neurčito na vykonanie
ďalšieho dokazovania - doplnenie znaleckého posudku
- 9. 12. 2003 - žalobca doložil žiadané podklady pre znalecký posudok
- 11. 12. 2003 - súd vyzval žalobcu na formulovanie otázok znalcovi pre doplnenie
posudku
- 18. 12. 2003 - súdu došlo vyjadrenie žalobcu
- 12. 1. 2004 - súd vyžiadal od znalca doplnenie posudku
- 16. 2. 2004 - znalec podal doplnok znaleckého posudku a vyúčtovanie znalečného
- 19. 2. 2004 - súd zaslal doplnok znaleckého posudku na vyjadrenie účastníkom
- 25. 2. 2004 - súd uznesením č. k. 8 C 173/99-146 rozhodol o znalečnom (uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 19. 3. 2004)
- 3. 3. 2004 - súdu došlo vyjadrenie žalovaného
- 16. 3. 2004 - bol daný pokyn na vyplatenie znalečného
- 19. 4. 2004 - súd urgoval žalobcu na podanie vyjadrenia
- 5. 5. 2004 - žalobca požiadal súd o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia
- 17. 5. 2004 - súdu došlo vyjadrenie žalobcu s návrhom na zmenu žaloby
- 27. 5. 2004 - súd vyžiadal chorobopis žalobcu pre ďalšie znalecké dokazovanie
- 28. 5. 2004 - súd uznesením č. k. 8 C 173/99-162 pripustil žalobcom navrhnutú
zmenu žaloby (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 6. 2004)
- 7. 6. 2004 - súdu došla správa z Fakultnej nemocnice s poliklinikou (...) v B. (tiež
o nutnosti žiadať chorobopis prostredníctvom právneho oddelenia)
- 23. 6. 2004 - súd opätovne žiadal chorobopis žalobcu
- 20. 8. 2004 - súd urgoval splnenie výzvy z 23. 6. 2004 pod uložením poriadkovej
pokuty
- 9. 9. 2004 - Fakultná nemocnica s poliklinikou (...) doručila súdu správu
o odmietnutí poskytnutia zdravotnej dokumentácie žalobcu ako celku
- 10. 9. 2004 - súd opätovne vyžiadal chorobopis žalobcu - konkrétne stanovenej
časti
- 29. 9. 2004 - súdu došla žiadaná časť zdravotnej dokumentácie žalobcu
- 30. 9. 2004 - súd nariadil pojednávanie na 4. 11. 2004
- 3. 11. 2004 - súdu došiel telefaxom návrh žalobcu na vylúčenie časti uplatnených
nárokov na samostatné konanie
- 4. 11. 2004 - súd vykonal pojednávanie a vyhlásil rozsudok
- 3. 12. 2004 - samosudkyňa požiadala o predĺženie lehoty na odoslanie písomného
vyhotovenia rozsudku do 3. 1. 2005; predsedníčka súdu s predĺžením lehoty súhlasila
- 4. 1. 2005 - písomné vyhotovenie rozsudku bolo odoslané zo súdu
- 28. 1. 2005 - žalobca súdu doručil odvolanie
- 1. 2. 2005 - súd zaslal odvolanie na vyjadrenie žalovanému
- 23. 2. 2005 - spis bol predložený odvolaciemu Krajskému súdu Žilina
- 16. 3. 2005 - predsedníčka súdu požiadala Krajský súd Žilina o dočasné
predloženie spisu na vybavenie žiadosti Ústavného súdu SR
- 5. 4. 2004 - spis došiel na Okresný súd Martin
Na základe uvedenej chronológie úkonov vo veci je možné konštatovať, že ústavná
sťažnosť je čiastočne opodstatnená a to pokiaľ ide o celkovú dĺžku konania, ktorá je čo do
charakteru veci - štandardne uplatňovaných návrhov na náhradu škody, neprimeraná.
Nie je možné vec považovať za právne zložitú. Po skutkovej stránke je však zložitejšou
a to vo väzbe na problémy so zaobstarávaním dôkazov, najmä zdravotnej dokumentácie
sťažovateľky. Je namieste prisvedčiť sťažovateľke, že súd mohol pred rozhodnutím
o ustanovení znalca dôslednejšie a vopred skúmať, či zvolené zdravotnícke zariadenie
-ústav, môže podať vo veci znalecký posudok. V tomto smere je možné uvažovať o dobe
od 18. 9. 2000 do 4. 10. 2001 za prieťahy na strane súdu. Tiež nedôsledné a nepresné
spísanie obsahu prednesu sťažovateľky do zápisnice dožiadaným Okresným súdom
Bratislava II z 8. 4. 2003 (č. l. 101 spisu) viedlo k nesprávnym záverom súdu o späťvzatí
celej žaloby a následnému zastaveniu konania, neskôr odvolacím súdom zrušeného
uznesením z 2. 5. 2003 (č. l. 107 - 118 spisu). Takto sa zbytočne predĺžilo konanie
od 12. 4. 2003 do 23. 10. 2003. Za zbytočné prieťahy je možné považovať i deň 4. 1. 2005,
v ktorom došlo k prekročeniu lehoty podľa ust. § 158 ods. 4 O. s. p.
Na celkovej dĺžke konania však mali vplyv i nedostatok súčinnosti a postup
sťažovateľky, resp. jej právneho zástupcu v tom, že:
- až v priebehu konania postupne oznamovali súdu návrhy na doplnenie dokazovania
výsluchom viacerých svedkov (úkony zo dňa 3. 9. 2002, 6. 9. 2002)
- viackrát podali návrh na zmenu žaloby (úkony zo dňa 22. 3. 2000 - č. l. 13 -
14 spisu, 10. 7. 2000 - č. l. 18 - 19 spisu, 17. 5. 2004 - č. l. 152 - 153 spisu)
- nesplnili lehotu stanovenú súdom (úkony zo dňa 26. 11. 2003 - č. l. 124 spisu,
11. 12. 2003 - č. l. 128 spisu, 15. 5. 2004 - č. l. 149 spisu, 4. 5. 2004 - č. l. 151 spisu)
- bez ospravedlnenia z akceptovateľných dôvodov sa nedostavili na pojednávanie
(úkony zo dňa 27. 3. 2000, 17. 10. 2002 - len právny zástupca, 4. 11. 2004 - len právny
zástupca)
Za objektívne okolnosti, ktoré mali vplyv na predĺženie konania možno považovať
neprítomnosť svedka MUDr. Š. P. na území SR (obdobie od 17. 10. do 30. 10. 2002)
a zdĺhavé predkladanie zdravotnej dokumentácie sťažovateľky (č. l. 157 -173 spisu, obdobie
od 27. 5. 2004 do 29. 9. 2004).“
Svoje vyjadrenie doplnil okresný súd podaním sp. zn. Spr. 367/06 zo 6. marca 2006,
v ktorom okrem iného uviedol:
«Na základe Vašej žiadosti zo dňa 24. 2. 2006 zn. IV. ÚS 10/06-55, ktorá na Okresný
súd Martin došla dňa 2. 3. 2006, nadväzujúc na naše vyjadrenie pod Spr 404/05 zo dňa
11. 4. 2005 sa k predmetnej ústavnej sťažnosti vyjadrujeme nasledovne.
1) - 9. 2. 2006 - Krajský súd Žilina vrátil spis tunajšiemu súdu po zrušení a vrátení
veci na ďalšie konanie
- 10. 2. 2006 - pokyn sudcu na expedovanie rozhodnutia Krajského súdu Žilina
účastníkom konania
- 27. 2. 2006 - súdu doručený návrh navrhovateľky na odňatie veci a prikázanie veci
na ďalšie konanie inému súdu z dôvodu vhodnosti
- 27. 2. 2006 - spis predložený zákonnému sudcovi
- 2. 3. 2006 - súd vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku podľa
položky 26 Sadzobníka súdnych poplatkov a následne po splnení poplatkovej povinnosti spis
predloží Najvyššiemu súdu SR (správne má byť asi ústavnému súdu; pozn.).
2) skutková a právna zložitosť sporu - v súdenej veci o náhradu škody, spôsobenej
navrhovateľke v dôsledku operačného zákroku možno konštatovať, že sa jedná
o mimoriadnu skutkovú zložitosť sporu, vyplývajúcu z tej skutočnosti, že ku škode malo
dôjsť pri operácii (plastiky) puzdra vnútorného ramenného kĺbu na ortopedickom oddelení
a to k vzatiu nervu a cievy do stehu. Bolo potrebné vykonať zložité znalecké dokazovanie,
pričom súd 3 x ustanovoval znalca. Martinská fakultná nemocnica, ktorá môže podávať
ústavné znalecké posudky je však účastník konania, preto súd musel ustanoviť iné
zdravotnícke zariadenie, ktoré by bolo schopné vypracovať ústavný znalecký posudok.
Fakultná nemocnica B. uviedla, že na ortopedickej klinike nepracuje lekár s licenciou
súdneho znalca, Fakultná nemocnica (...) v K. nie je zapísaná v zozname znalcov v odbore
zdravotníctvo. Napokon znalecký posudok vypracovala Lekárska fakulta (...) K.
a na pripomienky navrhovateľky bolo vypracované doplnenie znaleckého posudku. V rámci
skutkového zistenia súd vykonal výsluch lekárov neurochirurgického oddelenia
prostredníctvom dožiadaného súdu. Pri výsluchu svedkov dňa 8. 4. 2003 bola prítomná
aj navrhovateľka (čl. 99), ktorá pred súdom po poučení podľa § 131 O. s. p. uviedla, že
„na podanom návrhu už netrvá, nakoľko tu boli len rozdiely medzi prepúšťacou správou
a operačnou správou z kliniky Neurochirurgickej DNsP, ktoré vysvetlil svedok Dr. M.“
(čl. 101). V rámci ústavnej sťažnosti však navrhovateľka tvrdí, že uviedla „že netrvá na tom,
aby svedkovia boli prípadne predvolaní“. Po vyjadrení právneho zástupcu odporcu,
či odporca so späťvzatím súhlasí, bolo dňa 2. 5. 2003 vydané uznesenie o zastavení konania
a na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Žiline zrušil uznesenie Okresného súdu a vec
vrátil na ďalšie konanie.
3) prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl. O. s. p. - v predmetnej veci takéto
prekážky postupu súdu neboli
4) prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobila sťažovateľka - za účelom doplnenia
znaleckého posudku súd zabezpečoval chorobopisy navrhovateľky z jednotlivých
hospitalizácií, histologických výsledkov a ďalšej zdravotnej dokumentácie. Pokiaľ
navrhovateľka udáva, že súd vypočul ako svedka MUDr. P. 26. 11. 2003 (po piatich
rokoch), poukazujem na to, že navrhovateľka, resp. jej právny zástupca navrhol MUDr. P.
vypočuť prvýkrát až 3. 9. 2002, súd ho predvolal na 17. 10. 2002, pričom MUDr. P.
sa písomne listom zo dňa 12. 9. 2002 ospravedlnil z dôvodu dlhodobo plánovaného
študijného pobytu v USA, preto medzičasom vypočul prostredníctvom dožiadaného súdu
Okresného súdu Bratislava II. ďalších svedkov.
Navrhovateľka v priebehu konania žiadala pripustiť zmenu petitu. Navrhovateľka
nesúhlasila so stanoviskom právneho zástupcu a na pojednávaní dňa 4. 11. 2004
mu odvolala plnú moc, na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok na základe ktorého
súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.
5) prieťahy, ktoré v konaní boli spôsobené súdom - tu je na mieste prisvedčiť
navrhovateľke, že súd mohol pred rozhodnutím o ustanovení znalca dôslednejšie a vopred
skúmať, či zvolené zdravotnícke zariadenie - ústav, môže podať vo veci znalecký posudok.
V tomto smere je možné uvažovať o dobe od 18. 9. 2000 do 4. 10. 2001 za prieťahy
na strane súdu. Za zbytočné prieťahy na strane súdu je možné považovať i deň 4. 1. 2005,
v ktorom došlo k prekročeniu lehoty podľa ust. § 158 ods. 4 O. s. p.
6) záver, či zistené prieťahy považujeme za zbytočné - za zbytočné považujeme len
tie, ktoré sú uvedené pod bodom 5)
7) iné okolnosti, ktoré majú vplyv na prieťahy v konaní - za objektívne okolnosti,
ktoré mali vplyv na predĺženie konania možno považovať neprítomnosť MUDr. P. na území
SR a zdĺhavé predkladanie zdravotnej dokumentácie sťažovateľky.»
Právny zástupca sťažovateľky sa k vyjadreniu okresného súdu vyjadril podaním
doručeným ústavnému súdu 22. marca 2006.
Rovnaké skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených
písomností, z vyjadrení účastníkov konania a súdneho spisu sp. zn. 8 C 173/99.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijímal na ďalšie konanie IV. senát ústavného súdu.
Pretože od 1. marca 2006 v súlade s rozvrhom práce na tento rok sa sudca spravodajca Ján
Auxt stal členom II. senátu ústavného súdu, aj veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Ján
Auxt, sa prerokúvajú v II. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prerokovala
a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.
II.
Sťažovateľka sa podanou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia jej základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (I. ÚS 24/03,
IV. ÚS 15/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu
odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétne posudzovanom prípade považovať
také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho
právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu
(napr. III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) ústavný súd zohľadnil
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).
1. Predmetom konania na okresnom súde je nárok sťažovateľky na náhradu škody
z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného. Z hľadiska zložitosti treba uviesť,
že takéto spory nie sú považované za právne zložité. Existuje k nim dostatok judikatúry
všeobecných súdov, v ktorých je upravená metodika a postup pri ich rozhodovaní. Okresný
súd vo svojom vyjadrení poukázal na skutkovú zložitosť sporu. Ústavný súd pripúšťa
skutkovú zložitosť veci s poukazom na to, že vo veci bolo potrebné vykonať znalecké
dokazovanie. Žiadna skutková zložitosť veci však v danom prípade nemôže ospravedlniť
doterajšiu dĺžku konania.
2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v posudzovanom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho
konania. Ústavný súd nezistil, že by doterajšia dĺžka konania pred okresným súdom bola
ovplyvnená výrazne správaním sťažovateľky, tak ako to uviedol okresný súd. Sťažovateľka
v konaní bola aktívna, zúčastňovala sa nariadených pojednávaní a podala aj sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní. Jej neúčasť na prvom pojednávaní 27. marca 2000 nemala
vplyv na dĺžku konania, pretože okresný súd toto pojednávanie odročil na neurčito
i pre neprítomnosť ďalších účastníkov. Ani neúčasť jej právneho zástupcu
na pojednávaniach 17. októbra 2002 a 4. novembra 2004 nemala vplyv na priebeh konania,
pretože na pojednávaniach bola prítomná sťažovateľka a okresný súd na nich vykonával
dokazovanie. V dvoch prípadoch, ako to uviedol okresný súd, boli vyjadrenia sťažovateľky
doručené až po jeho urgenciách, ale vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania tieto skutočnosti
podstatne neovplyvnili priebeh konania a úkony okresného súdu v ňom. Ústavný súd podľa
konštantnej judikatúry (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04 a IV. ÚS 169/05) neakceptoval ani
stanovisko okresného súdu v tom, že na priebeh konania mali vplyv návrhy sťažovateľky
na vypočutie svedkov a návrh na zmenu, resp. rozšírenie žalobného návrhu, pretože
v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť
za predĺženie konania oprávnená osoba, hoci zodpovednosť zaň v takomto prípade nemožno
pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky, bol postup okresného súdu.
Ústavný súd konštatuje, že i keď od podania žaloby bolo zistené iba jedno obdobie
nečinnosti okresného súdu v trvaní 11 mesiacov (od 24. marca 1999 - vyjadrenie
žalovaného k žalobe, do 24. februára 2000 - určenie termínu pojednávania na 27. marec
2000), ďalší priebeh konania od 11. júla 2000 (odročil pojednávanie za účelom vykonania
znaleckého dokazovania) do 5. marca 2002 (predložený znalecký posudok) bol poznačený
nesústredenosťou a neefektívnosťou jeho postupu. V tomto čase okresný súd až dvakrát
nariadil znalecké dokazovanie znalcami, ktorí nevykonávali znaleckú činnosť
(18. septembra 2000 a 6. augusta 2001), v dôsledku čoho musel svoje predchádzajúce
rozhodnutia zrušiť a musel nariadiť nové znalecké dokazovanie, čím sa konanie neúmerne
predlžovalo (obdobne napr. IV. ÚS 239/04). Hoci okresný súd v ďalšom období konal
a vo veci 4. novembra 2004 aj rozhodol, jeho rozhodnutie bolo odvolacím súdom 3. januára
2006 z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu vo veci zrušené a do dňa
prerokovania sťažnosti ústavným súdom konanie nebolo právoplatne skončené.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd počas viac ako sedemročného obdobia
nedokázal organizovať procesný postup plynulo a efektívne tak, aby vo veci rozhodol
a odstránil stav právnej neistoty sťažovateľky, kvôli ktorému sa naň obrátila so žiadosťou
o rozhodnutie. Aj okresný súd priznal vo svojom vyjadrení k sťažnosti, že jeho činnosťou
boli spôsobené zbytočné prieťahy v konaní.
Vychádzajúc z týchto skutkových poznatkov ústavný súd dospel k záveru,
že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 173/99 došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy.
III.
Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom
súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 173/99 konal bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Sťažovateľka požadovala za porušenie jej označených práv primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk z dôvodu, že: „sťažovateľka je povinná trpieť stav
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza až do konečného rozhodnutia súdu. Sťažovateľka
je vystavená psychickému tlaku a stresu čo spomaľuje a narušuje jej liečbu. (...)“
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,
ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na zistené zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu a jeho neefektívnu
a nesústredenú činnosť a vychádzajúc i z návrhu sťažovateľky ústavný súd považoval
priznanie sumy 20 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde.
Keďže ústavný súd na základe žiadosti sťažovateľky a po splnení podmienok
ustanovil sťažovateľke právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom,
uložil kancelárii ústavného súdu uhradiť ustanovenému právnemu zástupcovi trovy
právneho zastúpenia vo výške 8 682 Sk.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde sa na konanie pred ústavným súdom použijú
primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1 OSP štát
má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil,
pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu povinnosť
uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet ústavného súdu do dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia.
Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk.
Úhradu sťažovateľke priznal podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde za tri úkony
právnej služby uskutočnené v roku 2006 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti
a vyjadrenie z 22. marca 2006) v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 16 ods. 3
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
t. j. za každý úkon vo výške 2 730 Sk, a k tomu 3 x 164 Sk režijný paušál. Ústavný súd
priznal sťažovateľke úhradu trov konania v celkovej sume 8 682 Sk.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. marca 2006