Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 10/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-69

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2006 v senáte

zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Jána Auxta a Ľudmily Gajdošíkovej

o sťažnosti J. G., bytom S., zastúpenej advokátom JUDr. T. G., K., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. G. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom

dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť

trovy právneho zastúpenia J. G. v sume 8 682 Sk (slovom osemtisícšesťstoosemdesiatdva

slovenských korún) na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. T. G., K., v lehote

jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.

5. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia

v sume 8 682 Sk (slovom osemtisícšesťstoosemdesiatdva slovenských korún) na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky (...) do dvoch mesiacov od doručenia

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -50 z 9. februára 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. G. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorého

predmetom je nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského postavenia a bolesť.

Okresný súd sa na základe výziev ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr 404/05 z 11. apríla 2005, v ktorom okrem iného uviedol:

„Konanie sp. zn. sa na Okresnom súde Martin vedie od 29. 1. 1999

o žalobe J. G., bytom S. proti (...) fakultnej nemocnici v M., o náhradu škody za bolestné,

sťaženie spoločenského uplatnenia, náklady na liečenie, na opateru a stratu na zárobku,

spolu vo výške 334.400.- Sk a 2.524.- Sk mesačne. Vo veci boli vykonané nasledovné úkony:

- 29. 1. 1999 - žaloba došla súdu

- 5. 2. 1999 - súd zaslal žalobu protistrane na vyjadrenie

- 24. 3. 1999 - súdu došlo vyjadrenie žalovaného

- 24. 2. 2000 - súd nariadil pojednávanie na 27. 3. 2000

- 22. 3. 2000 - žalobca doručil súdu návrh na rozšírenie - zmenu žaloby v časti

návrhu na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia na 1.000.000.- Sk

- 24. 3. 2000 - súdu došlo ospravedlnenie žalovaného z neúčasti na pojednávaní

27. 3. 2000

- 27. 3. 2000 - pre neprítomnosť účastníkov súd pojednávanie odročil na neurčito

- 29. 5. 2000 - súd nariadil pojednávanie na 11. 7. 2000

- 10. 7. 2000 - súdu došlo písomné vyjadrenie žalobkyne s ďalším návrhom

na rozšírenie - zmenu žaloby v časti o náhradu za ošetrovné a opateru, o sumu 20.800.- Sk

- 11. 7. 2000 - súd vykonal pojednávanie a odročil ho na neurčito na vykonanie

znaleckého dokazovania

- 11. 8. 2000 - žalovaný predložil súdu zdravotnú dokumentáciu na vypracovanie

znaleckého posudku

- 11. 9. 2000 - súd uznesením č. k. -27 nariadil znalecké dokazovanie

ustanovil znalca - Fakultnú nemocnicu v B. ako znaleckého ústavu na vypracovanie

posudku z ortopédie a neurochirurgie

- 3. 10. 2000 - došla správa o zložení preddavku na trovy znaleckého dokazovania

žalovaným

- 26. 10. 2000 - došla správa o zložení preddavku na trovy znaleckého dokazovania

žalobcom

- 2. 11. 2000 - sudca dal pokyn na doručenie spisu znalcovi

- 13. 12. 2000 - spis zaslaný znalcovi

- 22. 12. 2000 - Fakultná nemocnica, ortopedická klinika B. vrátila spis späť s tým,

že na ich klinike nepracuje lekár s licenciou súdneho znalca

- 11. 1. 2001 - súd vyzval Fakultnú nemocnicu K., aby oznámila, či môžu vypracovať

znalecký posudok z odboru ortopédie a neurochirurgie ako posudok znaleckého ústavu

- 22. 1. 2001 - Fakultná nemocnica K. oznámila súdu negatívnu správu

- 21. 5. 2001 - žalobca urgoval vypracovanie znaleckého posudku

- 6. 8. 2001 - súd uznesením č. k. -39 ustanovil Fakultnú nemocnicu v K.

na vypracovanie ústavného znaleckého posudku

- 12. 9. 2001 - Fakultná nemocnica v K. súdu oznámila, že posudok vypracovať

nemôže, lebo nie je zapísaná v zozname znalcov v odbore zdravotníctvo

- 13. 9. 2001 - súdu došlo písomné vyjadrenie žalobcu

- 5. 10. 2001 - súd uznesením zn. ustanovil Lekársku fakultu K.

na vypracovanie ústavného znaleckého posudku (uznesenie nadobudlo právoplatnosť

31. 10. 2001)

- 12. 11. 2001 - súd vyznačil právoplatnosť uznesenia o ustanovení znalca a zaslal

spis znalcovi

- 5. 3. 2002 - znalec podal znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného

- 8. 3. 2002 - sudca dal pokyn na doručenie posudku účastníkom na vyjadrenie

(realizované 15. 3. 2002)

- 8. 4. 2002 - súdu došlo vyjadrenie žalovaného

- 15. 4. 2002 - súd uznesením č. k. -65 rozhodol o priznaní znalečného

- 2. 5. 2002 - znalec oznámil číslo účtu na vyplatenie znalečného

- 11. 6. 2002 - sudca dal pokyn na vyplatenie znalečného

- 21. 6. 2002 - súd urgoval vyjadrenie žalobcu (na adresu jeho právneho zástupcu)

k znaleckému posudku

- 11. 7. 2002 - súdu došlo vyjadrenie žalobcu k znaleckému posudku s návrhom

na nové znalecké dokazovanie

- 29. 7. 2002 - súd nariadil pojednávanie na 3. 9. 2002

- 3. 9. 2002 - súd vykonal pojednávanie a odročil ho na 17. 10. 2002 na vypočutie

žalobcom novonavrhnutých svedkov

- 6. 9. 2002 - žalobca súdu oznámil mená a adresy svedkov

- 12. 9. 2002 - svedok MUDr. Š. P. ospravedlnil neúčasť na pojednávaní

17. 10. 2002 s tým, že do 30. 10. 2002 bude v USA na študijnom pobyte

- 15. 10. 2002 - právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní

17. 10. 2002 pre kolíziu s úkonmi v inej trestnej veci

- 17. 10. 2002 - súd vykonal pojednávanie a odročil ho na vykonanie výsluchu

ďalších svedkov dožiadaným súdom

- 23. 10. 2002 - súdu došlo vyjadrenie žalobcu s návrhom na vykonanie ďalších

dôkazov

- 28. 10. 2002 - súdu došlo vyjadrenie žalovaného s formulovanými otázkami pre

svedkov

- 20. 11. 2002 - súd dožiadal Okresný súd Bratislava II na vykonanie dôkazu,

výsluchu svedkov

- 11. 4. 2003 - spis sa vrátil na Okresný súd Martin s vybaveným dožiadaním

- 16. 4. 2003 - súd vyzval žalovaného na vyjadrenie či súhlasí so späťvzatím návrhu

z 8. 4. 2003 (pred dožiadaným súdom)

- 30. 4. 2003 - žalovaný vyslovil súhlas so späťvzatím návrhu

- 2. 5. 2003 - súd uznesením č. k. -107 rozhodol o zastavení konania

a o náhrade trov konania

- 19. 5. 2003 - súdu došlo odvolanie žalobcu

- 20. 5. 2003 - súd zaslal odvolanie na vyjadrenie protistrane

- 6. 6. 2003 - súdu došlo vyjadrenie žalovaného, odvolanie plnej moci pre právneho

zástupcu a udelenie novej plnej moci

- 30. 6. 2003 - spis bol predložený odvolaciemu Krajskému súdu Žilina

- 31. 7. 2003 - Krajský súd Žilina uznesením sp. zn. zrušil uznesenie

o zastavení konania a vec vrátil späť na ďalšie konanie

- 4. 9. 2003 - spis sa vrátil na Okresný súd Martin

- 23. 10. 2003 - súd nariadil pojednávanie na 26. 11. 2003

- 26. 11. 2003 - súd vykonal pojednávanie a odročil ho na neurčito na vykonanie

ďalšieho dokazovania - doplnenie znaleckého posudku

- 9. 12. 2003 - žalobca doložil žiadané podklady pre znalecký posudok

- 11. 12. 2003 - súd vyzval žalobcu na formulovanie otázok znalcovi pre doplnenie

posudku

- 18. 12. 2003 - súdu došlo vyjadrenie žalobcu

- 12. 1. 2004 - súd vyžiadal od znalca doplnenie posudku

- 16. 2. 2004 - znalec podal doplnok znaleckého posudku a vyúčtovanie znalečného

- 19. 2. 2004 - súd zaslal doplnok znaleckého posudku na vyjadrenie účastníkom

- 25. 2. 2004 - súd uznesením č. k. -146 rozhodol o znalečnom (uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 19. 3. 2004)

- 3. 3. 2004 - súdu došlo vyjadrenie žalovaného

- 16. 3. 2004 - bol daný pokyn na vyplatenie znalečného

- 19. 4. 2004 - súd urgoval žalobcu na podanie vyjadrenia

- 5. 5. 2004 - žalobca požiadal súd o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia

- 17. 5. 2004 - súdu došlo vyjadrenie žalobcu s návrhom na zmenu žaloby

- 27. 5. 2004 - súd vyžiadal chorobopis žalobcu pre ďalšie znalecké dokazovanie

- 28. 5. 2004 - súd uznesením č. k. -162 pripustil žalobcom navrhnutú

zmenu žaloby (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 6. 2004)

- 7. 6. 2004 - súdu došla správa z Fakultnej nemocnice s poliklinikou (...) v B. (tiež

o nutnosti žiadať chorobopis prostredníctvom právneho oddelenia)

- 23. 6. 2004 - súd opätovne žiadal chorobopis žalobcu

- 20. 8. 2004 - súd urgoval splnenie výzvy z 23. 6. 2004 pod uložením poriadkovej

pokuty

- 9. 9. 2004 - Fakultná nemocnica s poliklinikou (...) doručila súdu správu

o odmietnutí poskytnutia zdravotnej dokumentácie žalobcu ako celku

- 10. 9. 2004 - súd opätovne vyžiadal chorobopis žalobcu - konkrétne stanovenej

časti

- 29. 9. 2004 - súdu došla žiadaná časť zdravotnej dokumentácie žalobcu

- 30. 9. 2004 - súd nariadil pojednávanie na 4. 11. 2004

- 3. 11. 2004 - súdu došiel telefaxom návrh žalobcu na vylúčenie časti uplatnených

nárokov na samostatné konanie

- 4. 11. 2004 - súd vykonal pojednávanie a vyhlásil rozsudok

- 3. 12. 2004 - samosudkyňa požiadala o predĺženie lehoty na odoslanie písomného

vyhotovenia rozsudku do 3. 1. 2005; predsedníčka súdu s predĺžením lehoty súhlasila

- 4. 1. 2005 - písomné vyhotovenie rozsudku bolo odoslané zo súdu

- 28. 1. 2005 - žalobca súdu doručil odvolanie

- 1. 2. 2005 - súd zaslal odvolanie na vyjadrenie žalovanému

- 23. 2. 2005 - spis bol predložený odvolaciemu Krajskému súdu Žilina

- 16. 3. 2005 - predsedníčka súdu požiadala Krajský súd Žilina o dočasné

predloženie spisu na vybavenie žiadosti Ústavného súdu SR

- 5. 4. 2004 - spis došiel na Okresný súd Martin

Na základe uvedenej chronológie úkonov vo veci je možné konštatovať, že ústavná

sťažnosť je čiastočne opodstatnená a to pokiaľ ide o celkovú dĺžku konania, ktorá je čo do

charakteru veci - štandardne uplatňovaných návrhov na náhradu škody, neprimeraná.

Nie je možné vec považovať za právne zložitú. Po skutkovej stránke je však zložitejšou

a to vo väzbe na problémy so zaobstarávaním dôkazov, najmä zdravotnej dokumentácie

sťažovateľky. Je namieste prisvedčiť sťažovateľke, že súd mohol pred rozhodnutím

o ustanovení znalca dôslednejšie a vopred skúmať, či zvolené zdravotnícke zariadenie

-ústav, môže podať vo veci znalecký posudok. V tomto smere je možné uvažovať o dobe

od 18. 9. 2000 do 4. 10. 2001 za prieťahy na strane súdu. Tiež nedôsledné a nepresné

spísanie obsahu prednesu sťažovateľky do zápisnice dožiadaným Okresným súdom

Bratislava II z 8. 4. 2003 (č. l. 101 spisu) viedlo k nesprávnym záverom súdu o späťvzatí

celej žaloby a následnému zastaveniu konania, neskôr odvolacím súdom zrušeného

uznesením z 2. 5. 2003 (č. l. 107 - 118 spisu). Takto sa zbytočne predĺžilo konanie

od 12. 4. 2003 do 23. 10. 2003. Za zbytočné prieťahy je možné považovať i deň 4. 1. 2005,

v ktorom došlo k prekročeniu lehoty podľa ust.

Na celkovej dĺžke konania však mali vplyv i nedostatok súčinnosti a postup

sťažovateľky, resp. jej právneho zástupcu v tom, že:

- až v priebehu konania postupne oznamovali súdu návrhy na doplnenie dokazovania

výsluchom viacerých svedkov (úkony zo dňa 3. 9. 2002, 6. 9. 2002)

- viackrát podali návrh na zmenu žaloby (úkony zo dňa 22. 3. 2000 - č. l. 13 -

14 spisu, 10. 7. 2000 - č. l. 18 - 19 spisu, 17. 5. 2004 - č. l. 152 - 153 spisu)

- nesplnili lehotu stanovenú súdom (úkony zo dňa 26. 11. 2003 - č. l. 124 spisu,

11. 12. 2003 - č. l. 128 spisu, 15. 5. 2004 - č. l. 149 spisu, 4. 5. 2004 - č. l. 151 spisu)

- bez ospravedlnenia z akceptovateľných dôvodov sa nedostavili na pojednávanie

(úkony zo dňa 27. 3. 2000, 17. 10. 2002 - len právny zástupca, 4. 11. 2004 - len právny

zástupca)

Za objektívne okolnosti, ktoré mali vplyv na predĺženie konania možno považovať

neprítomnosť svedka MUDr. Š. P. na území SR (obdobie od 17. 10. do 30. 10. 2002)

a zdĺhavé predkladanie zdravotnej dokumentácie sťažovateľky (č. l. 157 -173 spisu, obdobie

od 27. 5. 2004 do 29. 9. 2004).“

Svoje vyjadrenie doplnil okresný súd podaním sp. zn. Spr. 367/06 zo 6. marca 2006,

v ktorom okrem iného uviedol:

«Na základe Vašej žiadosti zo dňa 24. 2. 2006 zn. -55, ktorá na Okresný

súd Martin došla dňa 2. 3. 2006, nadväzujúc na naše vyjadrenie pod Spr 404/05 zo dňa

11. 4. 2005 sa k predmetnej ústavnej sťažnosti vyjadrujeme nasledovne.

1) - 9. 2. 2006 - Krajský súd Žilina vrátil spis tunajšiemu súdu po zrušení a vrátení

veci na ďalšie konanie

- 10. 2. 2006 - pokyn sudcu na expedovanie rozhodnutia Krajského súdu Žilina

účastníkom konania

- 27. 2. 2006 - súdu doručený návrh navrhovateľky na odňatie veci a prikázanie veci

na ďalšie konanie inému súdu z dôvodu vhodnosti

- 27. 2. 2006 - spis predložený zákonnému sudcovi

- 2. 3. 2006 - súd vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku podľa

položky 26 Sadzobníka súdnych poplatkov a následne po splnení poplatkovej povinnosti spis

predloží Najvyššiemu súdu SR (správne má byť asi ústavnému súdu; pozn.).

2) skutková a právna zložitosť sporu - v súdenej veci o náhradu škody, spôsobenej

navrhovateľke v dôsledku operačného zákroku možno konštatovať, že sa jedná

o mimoriadnu skutkovú zložitosť sporu, vyplývajúcu z tej skutočnosti, že ku škode malo

dôjsť pri operácii (plastiky) puzdra vnútorného ramenného kĺbu na ortopedickom oddelení

a to k vzatiu nervu a cievy do stehu. Bolo potrebné vykonať zložité znalecké dokazovanie,

pričom súd 3 x ustanovoval znalca. Martinská fakultná nemocnica, ktorá môže podávať

ústavné znalecké posudky je však účastník konania, preto súd musel ustanoviť iné

zdravotnícke zariadenie, ktoré by bolo schopné vypracovať ústavný znalecký posudok.

Fakultná nemocnica B. uviedla, že na ortopedickej klinike nepracuje lekár s licenciou

súdneho znalca, Fakultná nemocnica (...) v K. nie je zapísaná v zozname znalcov v odbore

zdravotníctvo. Napokon znalecký posudok vypracovala Lekárska fakulta (...) K.

a na pripomienky navrhovateľky bolo vypracované doplnenie znaleckého posudku. V rámci

skutkového zistenia súd vykonal výsluch lekárov neurochirurgického oddelenia

prostredníctvom dožiadaného súdu. Pri výsluchu svedkov dňa 8. 4. 2003 bola prítomná

aj navrhovateľka (), ktorá pred súdom po poučení podľa uviedla, že

„na podanom návrhu už netrvá, nakoľko tu boli len rozdiely medzi prepúšťacou správou

a operačnou správou z kliniky Neurochirurgickej DNsP, ktoré vysvetlil svedok Dr. M.“

(čl. 101). V rámci ústavnej sťažnosti však navrhovateľka tvrdí, že uviedla „že netrvá na tom,

aby svedkovia boli prípadne predvolaní“. Po vyjadrení právneho zástupcu odporcu,

či odporca so späťvzatím súhlasí, bolo dňa 2. 5. 2003 vydané uznesenie o zastavení konania

a na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Žiline zrušil uznesenie Okresného súdu a vec

vrátil na ďalšie konanie.

3) prekážky postupu súdu podľa a nasl. - v predmetnej veci takéto

prekážky postupu súdu neboli

4) prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobila sťažovateľka - za účelom doplnenia

znaleckého posudku súd zabezpečoval chorobopisy navrhovateľky z jednotlivých

hospitalizácií, histologických výsledkov a ďalšej zdravotnej dokumentácie. Pokiaľ

navrhovateľka udáva, že súd vypočul ako svedka MUDr. P. 26. 11. 2003 (po piatich

rokoch), poukazujem na to, že navrhovateľka, resp. jej právny zástupca navrhol MUDr. P.

vypočuť prvýkrát až 3. 9. 2002, súd ho predvolal na 17. 10. 2002, pričom MUDr. P.

sa písomne listom zo dňa 12. 9. 2002 ospravedlnil z dôvodu dlhodobo plánovaného

študijného pobytu v USA, preto medzičasom vypočul prostredníctvom dožiadaného súdu

Okresného súdu Bratislava II. ďalších svedkov.

Navrhovateľka v priebehu konania žiadala pripustiť zmenu petitu. Navrhovateľka

nesúhlasila so stanoviskom právneho zástupcu a na pojednávaní dňa 4. 11. 2004

mu odvolala plnú moc, na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok na základe ktorého

súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

5) prieťahy, ktoré v konaní boli spôsobené súdom - tu je na mieste prisvedčiť

navrhovateľke, že súd mohol pred rozhodnutím o ustanovení znalca dôslednejšie a vopred

skúmať, či zvolené zdravotnícke zariadenie - ústav, môže podať vo veci znalecký posudok.

V tomto smere je možné uvažovať o dobe od 18. 9. 2000 do 4. 10. 2001 za prieťahy

na strane súdu. Za zbytočné prieťahy na strane súdu je možné považovať i deň 4. 1. 2005,

v ktorom došlo k prekročeniu lehoty podľa ust.

6) záver, či zistené prieťahy považujeme za zbytočné - za zbytočné považujeme len

tie, ktoré sú uvedené pod bodom 5)

7) iné okolnosti, ktoré majú vplyv na prieťahy v konaní - za objektívne okolnosti,

ktoré mali vplyv na predĺženie konania možno považovať neprítomnosť MUDr. P. na území

SR a zdĺhavé predkladanie zdravotnej dokumentácie sťažovateľky.»

Právny zástupca sťažovateľky sa k vyjadreniu okresného súdu vyjadril podaním

doručeným ústavnému súdu 22. marca 2006.

Rovnaké skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených

písomností, z vyjadrení účastníkov konania a súdneho spisu sp. zn. .

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijímal na ďalšie konanie IV. senát ústavného súdu.

Pretože od 1. marca 2006 v súlade s rozvrhom práce na tento rok sa sudca spravodajca Ján

Auxt stal členom II. senátu ústavného súdu, aj veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Ján

Auxt, sa prerokúvajú v II. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prerokovala

a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Sťažovateľka sa podanou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia jej základného

práva podľa , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (,

, ), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu

odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétne posudzovanom prípade považovať

také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho

právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu

(napr. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

1. Predmetom konania na okresnom súde je nárok sťažovateľky na náhradu škody

z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného. Z hľadiska zložitosti treba uviesť,

že takéto spory nie sú považované za právne zložité. Existuje k nim dostatok judikatúry

všeobecných súdov, v ktorých je upravená metodika a postup pri ich rozhodovaní. Okresný

súd vo svojom vyjadrení poukázal na skutkovú zložitosť sporu. Ústavný súd pripúšťa

skutkovú zložitosť veci s poukazom na to, že vo veci bolo potrebné vykonať znalecké

dokazovanie. Žiadna skutková zložitosť veci však v danom prípade nemôže ospravedlniť

doterajšiu dĺžku konania.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v posudzovanom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho

konania. Ústavný súd nezistil, že by doterajšia dĺžka konania pred okresným súdom bola

ovplyvnená výrazne správaním sťažovateľky, tak ako to uviedol okresný súd. Sťažovateľka

v konaní bola aktívna, zúčastňovala sa nariadených pojednávaní a podala aj sťažnosť

na zbytočné prieťahy v konaní. Jej neúčasť na prvom pojednávaní 27. marca 2000 nemala

vplyv na dĺžku konania, pretože okresný súd toto pojednávanie odročil na neurčito

i pre neprítomnosť ďalších účastníkov. Ani neúčasť jej právneho zástupcu

na pojednávaniach 17. októbra 2002 a 4. novembra 2004 nemala vplyv na priebeh konania,

pretože na pojednávaniach bola prítomná sťažovateľka a okresný súd na nich vykonával

dokazovanie. V dvoch prípadoch, ako to uviedol okresný súd, boli vyjadrenia sťažovateľky

doručené až po jeho urgenciách, ale vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania tieto skutočnosti

podstatne neovplyvnili priebeh konania a úkony okresného súdu v ňom. Ústavný súd podľa

konštantnej judikatúry (, a ) neakceptoval ani

stanovisko okresného súdu v tom, že na priebeh konania mali vplyv návrhy sťažovateľky

na vypočutie svedkov a návrh na zmenu, resp. rozšírenie žalobného návrhu, pretože

v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť

za predĺženie konania oprávnená osoba, hoci zodpovednosť zaň v takomto prípade nemožno

pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že i keď od podania žaloby bolo zistené iba jedno obdobie

nečinnosti okresného súdu v trvaní 11 mesiacov (od 24. marca 1999 - vyjadrenie

žalovaného k žalobe, do 24. februára 2000 - určenie termínu pojednávania na 27. marec

2000), ďalší priebeh konania od 11. júla 2000 (odročil pojednávanie za účelom vykonania

znaleckého dokazovania) do 5. marca 2002 (predložený znalecký posudok) bol poznačený

nesústredenosťou a neefektívnosťou jeho postupu. V tomto čase okresný súd až dvakrát

nariadil znalecké dokazovanie znalcami, ktorí nevykonávali znaleckú činnosť

(18. septembra 2000 a 6. augusta 2001), v dôsledku čoho musel svoje predchádzajúce

rozhodnutia zrušiť a musel nariadiť nové znalecké dokazovanie, čím sa konanie neúmerne

predlžovalo (obdobne napr. ). Hoci okresný súd v ďalšom období konal

a vo veci 4. novembra 2004 aj rozhodol, jeho rozhodnutie bolo odvolacím súdom 3. januára

2006 z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu vo veci zrušené a do dňa

prerokovania sťažnosti ústavným súdom konanie nebolo právoplatne skončené.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd počas viac ako sedemročného obdobia

nedokázal organizovať procesný postup plynulo a efektívne tak, aby vo veci rozhodol

a odstránil stav právnej neistoty sťažovateľky, kvôli ktorému sa naň obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie. Aj okresný súd priznal vo svojom vyjadrení k sťažnosti, že jeho činnosťou

boli spôsobené zbytočné prieťahy v konaní.

Vychádzajúc z týchto skutkových poznatkov ústavný súd dospel k záveru,

že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 .

III.

Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva

sťažovateľky podľa v zmysle zákona o ústavnom

súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovateľka požadovala za porušenie jej označených práv primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk z dôvodu, že: „sťažovateľka je povinná trpieť stav

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza až do konečného rozhodnutia súdu. Sťažovateľka

je vystavená psychickému tlaku a stresu čo spomaľuje a narušuje jej liečbu. (...)“

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistené zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu a jeho neefektívnu

a nesústredenú činnosť a vychádzajúc i z návrhu sťažovateľky ústavný súd považoval

priznanie sumy 20 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Keďže ústavný súd na základe žiadosti sťažovateľky a po splnení podmienok

ustanovil sťažovateľke právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom,

uložil kancelárii ústavného súdu uhradiť ustanovenému právnemu zástupcovi trovy

právneho zastúpenia vo výške 8 682 Sk.

Podľa sa na konanie pred ústavným súdom použijú

primerane ustanovenia . Podľa štát

má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil,

pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu povinnosť

uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet ústavného súdu do dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia.

Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk.

Úhradu sťažovateľke priznal podľa za tri úkony

právnej služby uskutočnené v roku 2006 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti

a vyjadrenie z 22. marca 2006) v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 16 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,

t. j. za každý úkon vo výške 2 730 Sk, a k tomu 3 x 164 Sk režijný paušál. Ústavný súd

priznal sťažovateľke úhradu trov konania v celkovej sume 8 682 Sk.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2006