Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-173-1999.pdf
PDF · 145.28 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/173/1999
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou Mgr. Magdalénou Šmidtovou v právnej veci navrhovateľky: Y. R., B.. XX.XX.XXXX, bytom Spišská Nová P., D..T. Č.. XXX/XX, zastúpená JUDr. Jánom Rehánekom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 47, proti odporcovi: Univerzitná nemocnica Martin, IČO: 365327, so sídlom v Martine, ul. Kollárova 2, v konaní o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady škody a to bolestné 39.000,-Sk, sťaženie spoločenského uplatnenia 540.000,-Sk s 13,6 % úrokom z omeškania, od štvrtého dňa nasledujúceho po dni právoplatnosti rozhodnutia do zaplatenia, titulom straty na zárobku od 27.4.1998 do 30.4.2004 250.384,-Sk s 15,6% úrokom z omeškania od 27.4.2001 do zaplatenia a od 1.5.2004 do budúcna mesačne vo výške 2.660,-Sk, titulom opatery 22.100,-Sk s 22 % úrokom z omeškania odo dňa doručenia žalobného návrhu odporcovi. Svoj návrh odôvodnila tým, že 21.7.1997 bola operovaná na ortopedickom oddelení T. P. T., T.. L.. Išlo o plastiku vnútorného puzdra, vnútorného ramenného kĺbu. Operácia bola urobená vadne, pretože pri šití jej bol do stehu prišitý nerv a cieva. Dňa 1.6.1998 sa podrobila ďalšiemu operačnému zákroku vo Fakultnej nemocnici na W. P. X. na neurochirurgii, kde jej bol implantovaný do pravej hornej končatiny nerv, nakoľko po prvom zákroku zostala pravá horná končatina nefunkčná. Napriek tomu sa jej stav nezmenil. Zostali jej trvalé ťažké následky. Dôsledkom operačného výkonu v T. došlo k úplnému prerušeniu vretenného nervu a následne k jeho obrne. Formou sťažnosti sa obrátila na Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré po prešetrení sťažnosti konštatovalo, že včasné chirurgická revízia bol vhodnejšia, ako realizovaný konzervatívny postup. Má za to, že zo strany odporcu jej bola spôsobená škoda, preto si uplatňovala škodu, ktorú špecifikovala v petite.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov R.Ž. B., MUDr. T., T.. Š., T.. L., oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to so znaleckým posudkom LFPJŠ Košice, s doplnením znaleckého posudku, bodovými ohodnoteniami, chorobopisom navrhovateľky, so správou z Ministerstva zdravotníctva, so stanoviskom Ortopedicko-traumatologickej W. T., lekárskymi správami,s operačno- chirurgickou vložkou, s prepúšťacou správou, so správou neurochirurgickej kliniky a rozhodol rozsudkom zo dňa 4.11.2004, ktorý bol na základe odvolania navrhovateľky uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 23Co/75/2005 zo dňa 3.1.2006 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie dokazovanie.
Súd vo veci doplnil dokazovanie v intenciách uznesenia Krajského súdu v Žiline a rozhodol opakovane rozsudkom zo dňa 4.8.2010. Uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 9Co/334/2010 zo dňa 28.2.2011 bol rozsudok Okresného súdu Martin opakovane zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Súd vo veci doplnil dokazovanie v intenciách uznesenia Krajského súdu v Žiline a to : doplnením znaleckého posudku vypracovaného znalcom T.. Y. V., opakovaným výsluchom T.. Š. L., výsluchom svedka T.. Y. J., T.. G. C., T.. Y. Š., P. U. J. R. H. Z.:
Podľa správy pre ošetrujúceho lekára bola navrhovateľka prijatá do T. K. B. B. C. - O. W. dňa 21.7.1997. Dňa 22.7. sa podrobila operácii a to artroskopii pravého ramena a následne stabilizácii a plastike predného puzdra pravého ramena. Navrhovateľka bola prepustená dňa 15.8.1997.
Podľa výpovede navrhovateľky jej bola doporučená operácia ramenného kĺbu, nakoľko mala uvoľnené puzdro ramenného kĺbu. 21.7.1997 bola operovaná v MFN na ortopedickom oddelení. Operácia sa pôvodne mala vykonať laserom, neskôr však z rozhovoru T.. T. U. T.. L.Š. zistila, že jej boli vykonané dve operácie a to laserom aj klasickým spôsobom a to údajne preto, lebo mala odštiepené puzdro ramenného kĺbu. Po vykonanej operácii mala neustále problém s rukou, ktorá ju bolela a to aj po prepustení do domáceho liečenia. V mesiaci októbri 1997 kvôli bolestiam a ťažkostiam ju T.. L. objednal na hospitalizáciu. Poslali ju na neurochirurgiu za T.. Y., ktorý mal ruku operovať a na základe EMG vyšetrenia zistil, že nerv je odumretý a je potrebné ho zoperovať. Objednaná bola na mesiac január 1998, neskôr preobjednaná na mesiac február 1998. Ani 2.3.1998 a 18.3.1998 sa operácia nezrealizovala, nakoľko MUDr. Ježík uviedol, že túto operáciu bez T.. L. neuskutoční. Bolo jej doporučené vyšetrenie na neurochirurgii v Dérerovej nemocnici v Bratislave, kde absolvovala operáciu dňa 1.6.1998,ktorú vykonal T.. T. za prítomnosti T.. Š.. Jednalo sa o operáciu, pri ktorej jej boli vložené vštepy do ramenného kĺbu. Podľa navrhovateľky bolo zistené, že pri operácii ramena bol prišitý nerv a tepna. Nerv bol v dĺžke 3,5 cm odumretý a cieva bola priškrtená. Po reoperácii sa čiastočne stav upravil, bolesti ruky a taktiež aj opuch. Ostatné problémy však jej zostali. Nakoľko je praváčka a poškodená ruka je pravá, nemôže rukou nič uchopiť, nič neunesie , nemôže vykonávať ani bežné domáce práce, ako varenie, žehlenie. Má problémy aj s obliekaním. Pred týmto poškodením lyžovala, plávala. Taktiež nemôže chodiť ani na bicykli, nakoľko sa bojí, že spadne. Nemôže ísť do spoločnosti, nedokáže si napr. ani pokrájať mäso na tanieri a taktiež bežné podávanie rúk ju psychicky zaťažuje, lebo pravú ruku si pri podávaní rúk musí podvihnúť ľavou. Plný invalidný dôchodok jej bol priznaný 26.2.1998. Pred operáciou bola práceneschopná v súvislosti s pravou rukou a to asi dva mesiace a následne až do priznania trvalého invalidného dôchodku. Predmetnej operácii predchádzala aj tá skutočnosť, že v máji 1997 sa pošmykla, spadla, došlo k úrazu a to vykĺbením pravého ramenného kĺbu, v dôsledku čoho bola na PN. V súvislosti s týmto úrazom chodila na ortopédiu a lekár jej doporučil, aby si dala rameno do poriadku, nakoľko pri každom prudšom pohybe sa jej rameno môže vykĺbiť z jamky. Toto vykĺbenie ramena sa totiž u nej opakovalo už viackrát predtým. Navrhovateľka uviedla, že pred operáciou bola poučená o možných rizikách a súvislostiach s vykonaním operácie. Podľa nej operácia týkajúca sa ortopedickej časti bola vykonaná perfektne. Došlo však k prišitiu nervu a tepny do jedného stehu a v tej súvislosti k jej poškodeniu. Podľa názoru navrhovateľky v dôsledku päť alebo desať násobnej luxácie ramena, ktorú predtým navrhovateľka mala, nemohlo dôjsť k takému stavu, ktorý by predisponoval možné komplikácie pri operáciu v roku 1997.Predtým navrhovateľka nebola podrobená operáciám. Pokiaľ znalec uvádzal, že navrhovateľka bola poučená o možných následkoch poučenia a toto vlastnoručne podpísala , bola uzrozumená s tým, že jej bude vykonaná operácia laparoskopiou a nie klasická operácia. Navrhovateľka uviedla, že má za to, že ku škode došlo zo strany odporcu tak, ako je to konštatované aj v prepúšťacej správe. Tepna musela byť zachytená do stehu.
Podľa výpovede zástupcu odporcu, odporca súhlasí so závermi znaleckého posudku. Podstatným dokladom je operačný nález, ktorý popisujú všetci operatéri a je v ňom zachytený celý priebeh operácie , prípadné komplikácie. Prepúšťaciu správu vyhotovuje ošetrujúci lekár. Pri vypracovaní tejto prepúšťacej správy by mal lekár vychádzať z operačných záznamov a z iných záznamov o hospitalizácii pacienta. Podľa odporcu pri každej operácii môže dôjsť ku komplikáciám, o možnosti komplikácii, ktorá môže vzniknúť pri operácii bola navrhovateľka poučená, čo potvrdila svojím podpisom. Náhrada škody predpokladá proti právne konanie, v danom prípade podľa odporcu nedošlo zo strany odporcu k protiprávnemu konaniu , teda odporca nemôže ani zodpovedať za vzniknutú škodu. Operácia vykonaná 22.7.1997 bola vykonaná riadne, bola vykonávaná artroskopia, v dôsledku porušenia štruktúr, následne bola vykonaná plastika predného puzdra. Indikácia u pacientky bola správna, vhodnosť postupu bola posúdená vzhľadom k veku a operácia u navrhovateľky bola dôležitá, pretože v opačnom prípade,
pri opakovaní vykĺbenia ramena by navrhovateľka nemohla pravú ruku používať, ani pri bežných činnostiach. Navrhovateľka bola riadne poučená o spôsobe operácie , vrátane možných komplikácii a toto vzala na vedomie. S vykonávanou operáciou sú spojené aj určité komplikácie, ktoré súd popisované v odbornej literatúre . Pri opakovaných luxáciach dochádza ku komplikáciám. Aj v znaleckom posudku je konštatované, že zachytiť nerv a cievu je skoro nemožné a že táto skutočnosť mohla byť spôsobená aj pooperačným jazvením. Odporca poukázal na to, že existujú dva operačné nálezy, ktoré nie sú totožné pretože v jednom operačnom náleze chýba zavzatie nervu do stehu, teda tento dôkaz považuje za nevierohodný. Opravenom operačnom náleze MUDr. T.Í., je už v diagnóze konštatované lézia lexus brachialis, ale nie je uvádzané poškodenie ciev. Odporca má za to, že nedošlo k poškodeniu zákonných povinností zo strany odporcu, preto návrh navrhovateľky žiadal v celom rozsahu zamietnuť.
Svedok MUDr. Š. L. uviedol, že navrhovateľka bola odoslaná ošetrujúcim lekárom zo U. B. P. J. T., pre dlhotrvajúce ťažkosti a to opakované vykĺbovanie prvého ramenného kĺbu. Po vyšetrení oboznámil navrhovateľku s potrebou operácie ramenného kĺbu a pooperačnou starostlivosťou. Pri artroskopickej operácii pravého ramena bola zistená značná devastácia vnútrokĺbných štruktúr, preto sa ako operatér rozhodol ukončiť artroskopickú operáciu a urobiť stabilizačnú operáciu prvého ramena otvoreným spôsobom. Počas tejto operácie neevidoval žiadne kompilácie peroperačné v priebehu operácie a operácia prebiehala štandartným spôsobom. Po skončení operácie nič nenasvedčovalo k tomu, že by u menovanej navrhovateľky cez otvorenú operáciu vznikli nejaké komplikácie. Pri operačnom zákroku, ktorý vykonal nie sú uvedené štruktúry, ktoré mali byť poškodené, dosiahnuteľné. Vylúčil, že by mohlo dôjsť k zošitiu nervu a cievy. Na druhý deň bolo zistené poškodenie vretenného nervu pravej hornej končatiny a bola započatá konzervatívna liečba, vzhľadom k rozsahu poškodenia, ktorý v tom momente nevyžadoval operačnú revíziu. O niekoľko dní bol daný stav neurologického poškodenia konziliárne potvrdený odborníkom neurológom ,ktorý konštatoval ľahké poškodenie vretenného nervu. Vretenný nerv sa nachádza 7 až 10 cm od miesta, kde bola vykonaná operácia a postupuje ďalej na hornú končatinu. Poškodenie vretenného nervu je možné ľahko zistiť a to pokiaľ pacient nedá palec od ostatných prstov , jedná sa o takéto poškodenie. U navrhovateľky bolo zistené poškodenie vretenného nervu na druhý deň po operácii pri vizite, keď sa sťažovala, že nemôže oddeliť palec od ostatných prstov. Bola zahájená konzervatívna liečba a následne na to bola vyšetrená neurológom, ktorý poškodenie vretenného nervu ľahkého stupňa stanovil. Keďže si bol istý, že operáciu vykonal rutine bez kompilácii a štandartným spôsobom na základe dostupnej literatúry, konštatoval, že vretenný nerv by mohol byť poškodený pri polohovaní hornej končatiny a manipulácie s hornou končatinou pri a po operácii pacientky. Preto bola ja liečená konzervatívnym spôsobom, ako aj z tohto dôvodu, že aj neurológ stanovil poškodenie vretenného nervu ľahkého stupňa. Reoperácia v tej dobe nebola indikovaná. Navrhovateľka bola prepustená 15.8.1997 v stabilizovanom stave, čo sa týka operácie ramena, s diagnózou poškodenia vretenného nervu ľahkého stupňa a bola doporučená konzervatívna liečba neurológom. Po troch mesiacoch prišla na kontrolu s ťažkosťami trvalého charakteru, zo strany poškodenia vretenného nervu, preto ju objednal na hospitalizáciu v rámci ktorej bolo opakované neurologické vyšetrenie a EMG vyšetrenie v mesiaci november. Neurológ v tej dobe už kvantifikoval poškodenie vretenného nervu, ako ťažké poškodenie. Bolo urobené konziliárne neurologické vyšetrenie s indikáciou operačnej revízie. Navrhovateľka bola doporučená do starostlivosti neurochirurga, ktorý mal zabezpečiť jej ďalšiu liečbu a ktorý navrhol reoperáciu aj vzhľadom na to, že stav, na operovanom ramennom kĺbe bol hodnotený ako stabilný ortopedickou liečbou. Poškodenie vretenného nervu u navrhovateľky vzniklo v priebehu operácie, nebolo však v priamej súvislosti s operáciou na ramennom kĺbe. Navrhovateľka bola opakovane operovaná na pravý lakeť, kadiaľ tiež tento vretenný nerv prechádza a taktiež sa poškodenie vretenného nervu v tejto oblasti mohlo devastovať počas operácie polohovaním, alebo manipuláciou, počas operácie na pravom ramene. Zo strany operatéra neboli tak porušené žiadne povinnosti. Postupoval štandartným spôsobom. Pri tomto druhu operácie sa vyskytuje určité percento komplikácii a takáto komplikácia sa vyskytla aj u navrhovateľky. Ohľadom všitia nervu a cievy do stehu svedok uviedol, že artéria axilary (pazuchová tepna) je v danej lokalite jedinou cievou, ktorá vyživuje celú hornú končatinu. Ak by došlo k prerušeniu jej prietoku, pravá končatina odumrie do niekoľkých hodín, ak by došlo k jej prepichnutiu, krvácanie by bolo tak značné, že by sa nedalo prehliadnuť cez operáciu. Štandartným postupom v prípade zistenia všitia nervu a cievy by bolo uskutočnenie histologického vyšetrenia tkaniva. Ak je pravdivé tvrdenie všitia nervu a cievy, bolo by to zrejmé aj z histologického vyšetrenia. Ak táto skutočnosť nebude preukázaná histologickým vyšetrením výpoveď operatéra pri reoperácii je značne spochybnená a môže vyjadrovať len subjektívne hodnotenie, či sa jednalo o jazvovité tkanivo, ktoré bežne vzniká pri danom type operácie alebo, či sa jednalo o všitie nervu a cievy. Počas prvej operácie ani počas hospitalizácie nedošlo k odumretiu vretenného nervu. Druhá
operácia, ktorá bola vykonaná v X., nebola reoperáciou, ale jednalo sa o neurochirurgickú operáciu vretenného nervu. Na otázky účastníkov konania svedok uviedol, že navrhovateľka pri vyšetrení ešte pred operačným zákrokom uvádzala, že bola viac krát operovaná na lakeť. Pri zistení poškodenia nervu ťažkého stupňa dňa 25.11. indikoval operačnú revíziu neurochirurg a jej vykonanie spadalo do kompetencie neurochirurga a nejednalo sa o reoperáciu ramena z ortopedického hľadiska. U navrhovateľky s určitosťou nedošlo k odumretiu hornej končatiny pretože toto by sa prejavilo sčernením končatiny, úplnou nehybnosťou a stratou citlivosti. Indikácia u pacientky bola určená správne. Prišla s opakovaným vykĺbovaním pravého ramena s tým, že má vážne ťažkosti až existenčného charakteru . Podľa názoru svedka bolo trošku chybou aj ošetrujúceho lekára, ktorý ju na túto operáciu poslal až po desiatich reluxáciach - vykĺbeniach ramena. Vzhľadom k opakovaným vykĺbeniam ramenného kĺbu bola operácia u navrhovateľky dôležitá. Pri ďalšom opakovaní by sa mohlo stať, že by pravú ruku nemala použiteľnú pri bežných činnostiach vôbec. Na otázku navrhovateľky prečo bola vykonávaná operácia klasická, napriek tomu, že podpisovala poučenie, že zákrok bude laparoskopický, svedok uviedol, že pacientka nebola objednaná na laparoskopický zákrok, ale na artroskopickú operáciu. Nebolo by z jeho strany ako operatéra seriózne, keby artroskopickú operáciu ukončil bez toho, aby stabilizoval rameno. Artroskopickú operáciu musel vylúčiť pre devastáciu vnútrokĺbových štruktúr, preto pokračoval otvorenou klasickou operáciou.
V súvislosti s ťažkosťami navrhovateľky neurologického charakteru mu z pohľadu ortopéda neprináležalo indikovať navrhovateľke, ako pacientke neurochirurgickú operáciu. V prípade, že lekár indikuje nejakú liečbu je v jeho povinnosti takúto liečbu aj zabezpečovať a liečbu kontrolovať. Neurochirurgickú operáciu, ako ortopéd nemohol navrhovateľke u MUDr. Y. P.ybavovať a nebolo v jeho kompetencii určovať termín neurochirurgických operácií. V súvislosti s tvrdením navrhovateľky, že MUDr. Y. odmietol operovať navrhovateľku bez prítomnosti svedka MUDr. L., svedok poprel. Nemal žiadny dôvod, aby prípadnú účasť na operácii odmietol. Nemohol však byť operáterom pri tejto operácii.
Svedkyňa MUDr. R. B. uviedla, že vzhľadom k odstupu času piatich rokov, si podrobne nepamätá tento prípad . Bola ošetrujúcou lekárkou navrhovateľky a pravdepodobne ju prepúšťala do domáceho liečenia. Po prvej operácii chodila na kontroly k operatérovi, ktorým bol T.. L.. Kvôli komplikácii bola prijatá na reoperáciu. Jej zdravotný stav, resp. tieto komplikácie boli konzultované s neurochirurgami. Svedkyňa pripustila, že na toto vyšetrenie ju poslala ona.
Svedok T.. P. T. S.. bol vypočutý pred dožiadaným súdom a uviedol, že sa zúčastnil operácie navrhovateľky v zmysle operačného nálezu z 1.6.1998. Pôvodne napísal operačný nález do záznamu zdravia zo dňa 1.6.1998, neskôr na podnet návrhu navrhovateľky Ministerstvo zdravotníctva žiadalo operačný nález, ktorý vypracoval a pri prepisovaní došlo k vypadnutiu časti, kde konštatoval, že art. axiláris a n. radiális, boli asi zavzaté do stehu.
Svedok T.. Y. Š. pred dožiadaným súdom uviedol, že navrhovateľka bola prijatá na neurochirurgickú kliniku z dôvodu klinických príznakov poškodenia nervov. Podľa chorobopisu navrhovateľky, s ktorým sa pred výsluchom oboznámil, do stehu bola zavzatá tepna a nerv. Svedok si nepamätal obsah správy pre Ministerstvo zdravotníctva , z dôvodu veľkého množstva prípadov a z dôvodu veľkého odstupu času.
Svedok T.. Y. J. bol v čase, keď navrhovateľka bola hospitalizovaná v T. K. B. primárom neurochirurgického oddelenia. Bol informovaný o tom, že je hospitalizovaná pacientka, ktorá má léziu nervového tkaniva. Táto pacientka bola v sledovaní neurochirurga T.. Y.. Bol od neho informovaný, že plánuje revíziu. Zabezpečenie operácie je úplne v réžii operátera. V tomto prípade u T.. Y.. Po nahliadnutí do záznamov z vyšetrenia zo dňa 5.12.1997 je zrejme, že navrhovateľka mala byť pripravená k operačnému zákroku. Termín zákroku sa mal osobne dojednať. Teda navrhovateľka si mala v tomto prípade vybaviť predoperačné vyšetrenia a následne mala byť operovaná. Podľa predloženého záznamu navrhovateľka bola na vyšetrení 6. 2.1998 s tým, že bola objednaná k operačnej revízii na 2.3.1998 s tým, že mala prísť s výsledkami z interného predoperačného vyšetrenia. S najväčšou pravdepodobnosťou teda mala byť operovaná 3.3.1998. Pokiaľ neexistuje žiadny záznam o tom, že navrhovateľka bola, či už 2 alebo 3.3. hospitalizovaná a ani žiadny záznam v ambulantnej knihe, navrhovateľka na tento termín operácie neprišla. Svedok z neurochirurgického hľadiska pripustil, že poškodenie, ktoré nastalo u navrhovateľky je možné teoreticky predpokladať aj pri častejšom vykĺbení
ramena, či už samotným vykĺbením, prípadne napravením vykĺbeného ramena. Závisí to od intenzity vykĺbenia a od ďalších iných faktorov. Pokiaľ bola indikovaná liečba neurochirurgom, tento lekár si v plnom rozsahu zodpovedá za liečbu, teda v žiadnom prípade sa nezbaví zodpovednosti tým, že by vyžadoval prítomnosť iného lekára. Teda iní lekári sa bežne neurochirurgických operácii nezúčastňujú.
Svedkovia Y. Š. H. T.. G. C. boli v čase hospitalizácie navrhovateľky v T. K. B. zamestnancami T. K. nemocnici, neurochirurgickej kliniky. V tomto čase ani jeden z lekárov nemohol vykonávať ambulantnú prax a nemohol samostatne operovať. Operátermi boli v tom čase iba T.. J., T.. Y. H. T.. T., L. T.. Y. H. T.. T. už zomreli. Navrhovateľku, ako pacientku si vzhľadom k odstupu času nepamätali.
Lekárskou fakultou Univerzity L. Y. Š. P. W. bol vypracovaný ústavný znalecký posudok , za účelom zistenia, či pri operačnom výkone dňa 21.7.1997 v T. K. nemocnici došlo k spoločnému všitiu nervu a tepny na pravej hornej končatine navrhovateľky. Podľa tohto znaleckého posudku v zázname o operácii z 1.6.1998 na neurochirurgickej klinike v Bratislave , operatér T.. T. uviedol, že pod veľkým prsným svalom v oblasti pravého ramena našiel malé n. radialis (vretenný nerv), n.medianus(stredový nerv) a axilarnu artériu( pazuchovú tepnu) zavzaté do mohutnej jazvy. Taká jazva vzniká vo väčšine prípadov po takejto operácii - otvorenej plastiky prednej časti kĺbneho púzdra ramenného kĺbu. O tom, že tieto anatomické štruktúry boli zavzaté do stehu, však v operačnom náleze sa nevyjadril, na rozdiel od jeho popisu takéhoto nálezu v prepúšťacej správe z B. W. P. X., ktorú ako jediný lekár aj podpísal. V tejto prepúšťacej správe je okrem popisu časti operačného výkonu napísané aj to, čo nie je v samostatnom operačnom náleze. V doplnku k znaleckému posudku k tejto otázke, ktorý bol vypracovaný po oboznámení sa znalcov s výsluchmi T.. T., T.. Š. H. T.. L. , znalci uviedli, že zachytiť do jedného stehu obidve anatomické štruktúry (nerv a pod pazuchovú artériu) je skoro nemožné. Oveľa pravdepodobnejšie je, že ich zachytilo pooperačné jazvenie a výrazné neurologické i cirkulačné poruchy na pravej hornej končatine sa vyvinuli postupne. Čo sa týka poškodenia nervu je isté, že vzniklo v perioperačnom období, pri prvej operácii v T.. Potom pokračujúce jazvenie v operovanej anatomickej lokalite, malo za následok zhoršovanie klinického obrazu poškodenia vretenného nervu, prechod od ľahšej formy jeho lézie k ťažkým klinickým príznakom jeho poškodenia. K poškodeniu vretenného nervu mohlo dôjsť aj jeho pohmoždením operačnými hákmi, ale aj polohou a upevnením pacienta na operačnom stole a v pooperačnom období. Teda mechanizmus akým poranenie vretenného nervu vzniklo sa podľa názoru znalcov nedá presne identifikovať. To, že bol nerv zavzatý do nejakého stehu spolu s pod pazuchovou artériou je menej pravdepodobné, pretože sa v zdravotnej dokumentácii nepopisovali klinické príznaky jej poškodenia hneď po operácii a ktoré by pri poškodení tak veľkej a dôležitej tepny mali byť prítomné a zistiteľné takisto ako poškodenie vretenného nervu, hneď po prvej operácii. Podľa znalcov je pri operáciách opakovaného vykĺbenia ramenného kĺbu najčastejšie poranený musculocutánny nerv, oveľa zriedkavejšie, iné nervové a cievne štruktúry. V poopravenom operačnom náleze - operačnej vložke operatéra T.. T. je už v diagnóze konštatovaná iatrogénna lézia plexus brachialis 1.dx. neurinoma n. radialis- neurotmesis, ale nie je uvádzané poškodenie ciev. Nie je k dispozícii ani žiadny výsledok histologického vyšetrenia - či už operovaného neurinómu, alebo z popisovaného jazvovitého tkaniva, do ktorého bol podľa jeho zistenia zavzatý vretenný nerv, pod pazuchová artéria. Ak by išlo o zavzatie do stehu, pri použití nevstrebateľného šicieho materiálu, by histologické vyšetrenie bolo veľmi dôležité. Podľa záverov znaleckého posudku znalci konštatovali, že chronická instabilita pravého ramenného kĺbu , bola v T. ošetrená takým operačným výkonom, ktorý sa aj v súčasnosti veľmi často na ortopedicko-traumatologických pracoviskách používa pri ochorení aké správne stanovili lekári u navrhovateľky . Uvedená operácia má však, tak ako ja iné operácie, všeobecne možné a známe komplikácie popisované v odbornej literatúre. Jedným z týchto možných komplikácii sú aj neurovaskulárne poškodenia. Ide hlavne o poškodenie samostatne prebiehajúceho musulocutánneho nervu, axilárneho nervu ale aj neurovaskulárnych štruktúr, ktoré sú v tejto anatomickej oblasti. Poranenia týchto neurovaskulárnych štruktúr sú častejšie po opakovaných úrazoch - luxáciach ramenného kĺbu a pri reoperáciach instability ramenného kĺbu po predchádzajúcej neúspešnej prednej plastike kĺbneho puzdra ramenného kĺbu. V takýchto prípadoch sú zavzaté do jaziev mäkkých tkanív a ťažko sa v zmenenom anatomickom teréne identifikujú, mobilizujú a chránia. Takéto nepriaznivé anatomické pomery popisuje aj MUDr. L. pri diagnostickej artroskopii pravého ramenného kĺbu, pred otvorenou plastikou kĺbneho puzdra v operačnom náleze operácie zo dňa 22.7.1997. Podľa názoru znalcov nemožno jednoznačne konštatovať, že pri operácii 21.7.1997 v T. došlo k spoločnému všitiu nervu a tepny na pravej hornej končatine. Zo zdravotnej dokumentácie však vyplýva, že poškodenie vretenného nervu vzniklo perioperačne - v súvislosti s operáciou 21.7.1997, pretože poškodenie vretenného nervu
sa potvrdilo na druhý deň po spomínanej operácii. Na otázku, či záznam z operačnej chirurgickej vložky musí obsahovať všetky zistenia pri operačnom zákroku, či je možné uviesť aj ďalšie skutočnosti pri prepisovaní tejto operačnej zložky, znalci uviedli, že chirurgická operačná vložka - operačný nález musí obsahovať všetky zistenia a operačný postup pri každej operácii. V danom prípade sú dve operačné vložky . Obsah týchto operačných vložiek nie je totožný a to ani čo sa týka diagnózy. Obe operačné vložky sú nepodpísané. Obsah druhej operačnej správy, ktorej dokončenie chýba, je tiež pre množstvo preklepov nie najvýstižnejší, teda ide o neobvyklú skutočnosť, že u navrhovateľky existujú dva operačné nálezy, s neúplne rovnakým operačným nálezom i diagnózou a v oboch sú formálne i gramatické chyby.
Zo znaleckého posudku T.. Y. V. súd zistil, že neovaskulárne poškodenia, ako komplikácia vzniká u niektorých pacientov pri samotnom úraze a vykĺbení ramena. Môže sa vyskytnúť i pri operácii ramenného kĺbu, ktorému sa navrhovateľka podrobila. Podľa zdravotnej dokumentácie navrhovateľky vyplýva, že poškodenie vretenného nervy vzniklo perioperačne a diagnostikované bolo operáterom na druhý deň po operácii, čiže 23.7.1997. Neurológom bola potvrdená diagnóza 30.7.1997. Pri konziliárnom vyšetrení bola doporučená liečba medikamentózna a rehabilitačná. Poškodenie vretenného nervu bolo následne verifikované EMG vyšetrením počas opakovanej hospitalizácie na ortopedicko- traumatologickej klinike v novembri 1997. Vzhľadom k nelepšeniu klinického stavu a ťažkému poškodeniu vretenného nervu verifikovaného EMG vyšetrením na pravej hornej končatine bola indikovaná revízia vretenného nervu, ku ktorému bola navrhovateľka i objednaná a prijatá do nemocnice 8.12.1997, avšak operácia sa neuskutočnila v uvedenom termíne, ani v nasledujúcich mesiacoch. Podrobila sa operácii až na Neurochirurgickej klinike P. X. dňa 1.6.1998, ktorá nepriniesla žiadny efekt v zmysle zlepšenia hybnosti a v inervačnej oblasti vretenného nervu na pravej hornej končatine. Znalec konštatoval, že i pri včasnej revízii a suture (zošití vretenného nervu) možno očakávať len čiastočné zlepšenie funkcie postihnutého nervu, avšak úspech operácie treba hodnotiť ako nejednoznačný a taktiež s vývojom možných trvalých následkov s poruchami hybnosti v inervačnej oblasti postihnutého nervu a trvalým nálezom, aký má navrhovateľka v súčasnom období. V súvislosti so závermi krajského súdu v zrušujúcom uznesení znalec doplnil znalecký posudok v súvislosti s určením percentuálnej úspešnosti, resp. neúspešnosti včas vykonanej operácie vretenného nervu pravého horného ramena navrhovateľky, vzhľadom na vývoj jej poškodenia a uviedol, že najnápadnejším príznakom nervového poškodenia podľa jeho stupňa je čiastočné až úplne ochrnutie svalov inervovaných daným nervom a poruchami citlivosti pre všetky kvality v inervovanej oblasti daného nervu. Pri prerušenej kontinuite nervu je indikované jeho chirurgické zošitie. Najvhodnejší čas podľa odbornej literatúry na jej vykonanie je 3 týždne po úraze, alebo inej príčiny porušenej kontinuity nervu, ak je istota, že nerv bol prerušený. Ak táto istota chýba treba odhadnúť, či pri danom poranení, alebo úkone je prerušenie pravdepodobné. Revízia a zošitie nervu sa urobia ak sa nezjavia príznaky reinervácie (obnovenie funkcie nervu). Čím skoršie je prevedená operácia a zošitie nervu tým je väčšia šanca obnoviť funkcie nervu, tá však väčšinou nebýva úplná. Úspešnosť, resp. neúspešnosť včas vykonanej operácie vretenného nervu pravej hornej končatiny vzhľadom na vývoj jej poškodenia s vyjadrením percentuálneho zlepšenia by bolo špekulatívne a nerelevantné. Je možné konštatovať, že pri včasnejšej operácii šanca na zlepšenie funkcie inervovaných svalov vretenných nervov je väčšia. S odstupom času sa šanca na plnú úpravu, alebo čiastočne zlepšenie funkcie inervovaných svalov znižuje, no percentuálne to vyjadriť nie je jednoznačne možné.
Znalec T.. V. pri svojom výsluchu pred súdom uviedol, že opakované luxácie ramenného kĺbu u navrhovateľky mohli mať vplyv aj na poškodenie nervov v oblasti ramenného kĺbu a vzhľadom k týmto problémom v okolí ramenného kĺbu bola jazvovitá tkáň, čo bolo preukázané aj pri artroskopickej operácii ramenného kĺbu, teda nervy v okolí ramenného kĺbu mohli byť poškodené už aj pred prvou operáciou navrhovateľky. Nebol však dôvod zisťovať to inými metódami, pokiaľ sa navrhovateľka, ako pacientka nesťažovala na určité problémy. Nasledujúci deň po operácii bolo konštatované ľahké porušenie nervov, ktoré sa zvyčajne lieči medikamentózne. Na základe zdravotnej dokumentácie, ako aj vyšetrenie navrhovateľky znalec konštatoval, že navrhovateľka pri havárii utrpela zranenie asi 12 rokov pred operáciou, pri ktorej došlo k poškodeniu lakťa. Zistil, že na lakti ma koleidnú jazvu, teda u navrhovateľky ide o sklon k jazvovitému hojeniu rán. A aj takéto hojenie operačnej rany v súvislosti s operáciou ramenného kĺbu mohol spôsobiť, že zjazvenie zasiahlo cievy aj nervy, čím mohlo dôjsť k stlačeniu nervov a tým pádom k zmenšenej hybnosti pravej hornej končatiny. Aj pri polohovaní mohlo
dôjsť k natiahnutiu nervov a týmto spôsobom aj k poškodeniu druhého stupňa tak, ako uvádza vo svojom znaleckom posudku. Pri opakovaní ľahkého poškodenia vretenného nervu môže dochádzať k tvorbe granulačnej tkáne a novo tvorbe väziva, čím vzniká jazva, ktorá taktiež porušuje funkciu nervu, teda dochádza k ťažkému poškodenia. Pri konziliárnom vyšetrení navrhovateľky , ktoré sa uskutočnilo 7 dní po operácii bola liečba navrhnutá neurológom adekvátna. Bola jej doporučená vitaminózna liečba a rehabilitačná terapia. Obnovenie nervov a teda regenerácia prebiehala asi tým spôsobom, že nerv rastie rýchlosťou jeden až dva milimetre za deň. Čiže 1 cm narastie za 10 dní. V prípade dĺžky nervu 50 cm, čo predpokladá asi veľkosť hornej končatiny vzhľadom k operácii ramenného kĺbu, jedná sa asi o 100 dní obnovenia činnosti nervu. Vretenný nerv, ktorý bol poškodený u navrhovateľky zabezpečuje hybnosť hornej končatiny a to predlaktia. Teda v prepočte môže trvať aj 100 dní, kým sa obnoví hybnosť pravej hornej končatiny. V prípade druhej kontroly v mesiaci november bolo zistené ťažké poškodenie nervu. Bola indikovaná revízia a operačné riešenie. Je možné konštatovať, že po zistení tohto ťažkého poškodenia mala byť urýchlene vykonaná aj operácia, ale s určitosťou nie je možné potvrdiť, že po tejto operácii by sa nález úplne upravil. Pri urýchlenej reoperácii bolo možné zlepšiť hybnosť tejto končatiny, nie však úplnú hybnosť. Znalec vylúčil za vzatie nervu a cievy do stehu pri luxácii ramenného kĺbu na 99,9 % a to z toho hľadiska, že v prípade, že by došlo k zavzatiu cievy do stehu, došlo by postupne k odumretiu končatiny. Navrhovateľka bola na kontrolnom vyšetrení 28.9. a k takejto situácii nedošlo. Pri poškodení, aké bolo zistené u navrhovateľky nasledujúci deň po operácii nie je reoperácia indikovaná. Na zhoršení zdravotného stavu navrhovateľky sa mohli podieľať opakované luxácie ramena. Taktiež aj samotná operácia ramenného kĺbu aj jazvenie po operácii, ktoré sa nedá ovplyvniť, jedná sa o hojivý proces. Dosť podstatný podiel môže mať jazvenie, či už je to na základe viacnásobnej luxácie, alebo operácie.
Podľa stanoviska C.-O. W. T. navrhovateľka utrpela pred šestnástimi rokmi autohaváriu - úraz v oblasti pravého lakťa, ktorý bol dva krát operovaný a nezanechal následky. Bola stanovená diagnóza chronická instabilita pravého ramena a vykonaná artroskopia pravého ramena s nálezom defektu na hlave pravého ramena. Navrhovateľka bola prepustená 15.8.1997 do ambulantnej starostlivosti s príslušnou liečbou. Následne počas druhej hospitalizácie jej bolo urobené kontrolné neurologické vyšetrenie a toto svedčalo pre vysokú léziu n. radialis, najskôr v mieste operačného zákroku. Dňa 5.12.1997 bolo uskutočnené neurochirurgické vyšetrenie s nálezom lézie n. radialis I. dx. s indikáciou pooperačnej revízii na neurochirurgickom pracovisku. Lezius plexis brachialis nie sú svojim výskytom, či už po úraze, alebo ako komplikácia pri operácii vzácne. Zakrvácanie v pooperačnom zákroku v oblasti ramena s následným útlakom až ischemizácii nervových štruktúr, manipulácia končatiny pri artroskopickom vyšetrení alebo operačnom výkone na ramene možnou trakciou, predispozičný terén po opakovaných luxaciách ramena s dislokáciou dopredu a dolu, vytvára predpoklady pre tento typ komplikácii.
Podľa opisu operačnej vložky zo dňa 1.6.1998 súd zistil, že n. radialis a art. axilaris sú zavzaté do ..., nie je uvedené do čoho.
Podľa operačnej chirurgickej vložky zo dňa 1.6.1998, podľa jej fotokópie (č.l. 95) je uvedený priebeh operácie, z ktorého súd zistil, že od dolného okraja m. pektorális major je art. axiláris n. radiális a n. menus zavzaté do mohutnej jazvy. Po vyoperovaní n. plexu radiális je makroskopicky výrazne zmenený, má vzhľad svalu. Ostatné nervy nie sú výraznejšie makroskopicky zmenené.
Podľa správy z B. W. K. H. J. (čl. 158) histologické vyšetrenie nebolo navrhovateľke urobené.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou, alebo fyzickou osobou keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobnú podľa tohto zákona nezodpovedajú.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Príčinná súvislosť, ako jedna zo základných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Nemožno ju však ani vylúčiť iba z tohto dôvodu, že protiprávne konanie dovŕšilo už existujúci nepriaznivý zdravotný stav poškodeného. Pokiaľ niektorú zo skutočnosti, ktoré prichádzajú do úvahy, ako príčiny vzniku škody, bez ktorých by škodlivý následok nebol nastal, je potrebné posúdiť z toho hľadiska, či išlo o konanie alebo opomenutie protiprávne, potom dôkaznú povinnosť ohľadne protiprávneho konania, ako aj príčinnej súvislosti má navrhovateľ.
Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými ustanoveniami súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Navrhovateľka sa dňa 22.7.1997 na ortopedicko- traumatolickej klinike Univerzitnej nemocnice P. T. podrobila operácii - artroskopii pravého ramena a následnej stabilizácii a plastiky predného púzdra pravého ramena. Z výpovede odporcu, listinných dôkazov a to operačnej vložky, ako aj znaleckého posudku a výpovede T.. L. súd zistil, že operácia bola vykonaná v dvoch častiach. Najskôr bola vykonávaná artroskopia pravého ramena a vzhľadom k tomu, že predné štruktúry kĺbového púzdra mali veľmi zlú kvalitu, nedali sa presnejšie identifikovať s výraznou laxatúrou, bola urobená (indikovaná) plastika predného púzdra podľa Neera. Indikácia k operácii bola správna, vhodnosť a správnosť operačnej metódy bola potvrdená ústavným znaleckým posudkom I. K. L. Y. Š. P. W.. V znaleckom posudku znalci uviedli, že chronická instabilita pravého ramenného kĺbu bola v T. ošetrená takým operačným výkonom, ktorý sa aj v súčasnosti veľmi často na ortopedicko-traumatologických pracoviskách používa pri takýchto ochoreniach. Jednou z komplikácii takýchto operácii je aj neurovaskulárne poškodenie. Ide o poškodenie samostatne prebiehajúceho musulocutanného nervu, akxilárneho nervu, ale aj ostatných neurovaskulárnych štruktúr, ktoré sú v tejto anatomickej oblasti. Poranenia týchto neurovaskulárnych štruktúr sú častejšie pri opakovaných úrazoch - luxácia ramenného kĺbu a pri reoperáciach instability ramenného kĺbu po predchádzajúcej neúspešnej prednej plastike kĺbneho puzdra ramenného kĺbu. V týchto prípadoch sú zavzaté do jaziev mäkkých tkanív a ťažko sa v zmenenom anatomickom teréne identifikujú, mobilizujú a chránia. Znalci vo svojom znaleckom posudku vychádzali aj z operačnej chirurgickej vložky operatéra T.. L., ktorý v priebehu operácie konštatoval veľmi zlú kvalitu kapsulárnych štruktúr bez možnosti identifikovať jednotlivé štruktúry a po zvážení tohto nálezu sa rozhodol pre plastiku predného puzdra s tým, že ukončil artroskopiu a vykonal klasickú operáciu. Tieto neurovaskulárne komplikácie sú oveľa častejšie pri zmenách anatomickej pozície a mobility po predchádzajúcich úrazoch a operáciách. Zároveň znalci uviedli, že zachytiť do jedného stehu obidve anatomické štruktúry a to nerv a pod pazuchové štruktúry je skoro nemožné a taktiež v poopravenom operačnom náleze T.. T. nie je uvedené poškodenie ciev. Oveľa pravdepodobnejšie je, že ju zachytilo práve pooperačné jazvenie a výrazné neurologické a cirkulačné poruchy na pravej hornej končatine sa vyvinuli postupne. Podľa znalcov pokračujúce jazvenie v operovanej anatomickej lokalite malo za následok zhoršenie klinického obrazu poškodenia vretenného nervu, prechod od ľahšej formy lézie k ťažkým klinickým príznakom jeho poškodenia. Táto skutočnosť je potvrdená aj tým, že po prvej operácii bolo u navrhovateľky zistené poškodenie vretenného nervu a to jeho ľahká forma, ktorá bola zistená už nasledujúci deň po operácii, keď sa navrhovateľka sťažovala, že nemôže oddeliť palec od ostatných prstov. Čo sa týka zavzatia nervu a tepny do stehu podľa znalcov je toto skoro nemožné, pravdepodobnejšie je, že ich zachytilo pooperačné jazvenie a výrazné neurologické a cirkulačné poruchy na pravej hornej končatine sa vyvinuli postupne. Zavzatie nervu a cievy do stehu nie je konštatované ani v operačnom náleze z operácie zo dňa 1.6.1998. Lekárska správa však už túto skutočnosť obsahuje, pričom chýba histologické vyšetrenie, ktoré by túto skutočnosť potvrdilo. Histologické vyšetrenie podľa správy z Neurochirurgickej kliniky I., K. H. J. X., nebolo navrhovateľke pri neurologickej operácii urobené a dôvod zo strany fakultnej nemocnice s poliklinikou akademika J. nebol uvedený. Teda operácie pravého ramenného kĺbu na ortopedicko - traumatologickej klinike bola vykonaná lege artis ako konštatoval aj znalec T.. V.. Neurovaskulárne poškodenie mohlo byť spôsobené jednak opakovanými luxáciami ramena, ktoré potvrdila aj navrhovateľka a dosť podstatný podiel môže mať aj jazvenie po operácii. Aj v priebehu operácie na ortopedicko - traumatologickej klinike T.. L. zistil veľmi zlú kvalitu kapsulárnych štruktúr, teda zjazvené tkanivá v operačnom poli. Operáter pred artroskopiou nemohol vedieť, či väzivo v okolí ramenného kĺbu je porušené, teda nervy v okolí ramenného kĺbu mohli byť poškodené už aj pred prvou operáciou navrhovateľky. Nebol však dôvod však zisťovať to inými metódami, pokiaľ sa navrhovateľka, ako pacientka nesťažovala na určité problémy. Znalec T.. V. taktiež konštatoval, že na základe vyšetrenia navrhovateľky zistil, že má sklon k jazvovitému
hojeniu rán a to na základe tej skutočnosti, že po operácii lakťa, ku ktorej došlo niekoľko rokov pred operáciou na ortopedicko-traumatologickej klinike mala keloidnú jazvu, z čoho je možné usudzovať, že navrhovateľka má sklon k jazvovitému hojeniu rán. A aj takého hojenie operačnej rany v súvislosti s operáciou ramenného kĺbu mohlo spôsobiť, že toto jazvenie zasiahlo cievy aj nervy, čím mohlo k stlačeniu nervov a tým aj k zmenšenej hybnosti pravej hornej končatiny. Po operácii na ortopedicko- traumatologickej klinike bolo na základe konziliárneho vyšetrenia na siedmy deň po operácii zistené : ľahké poškodenie vretenného nervu. Liečba v súvislosti s týmto poškodením nervu bola adekvátna, čo konštatoval aj znalec. Už opakované luxácie pravého ramenného kĺbu spôsobovalo zjazvenie tkaniva. Táto skutočnosť bola zistená aj operáterom - ortopédom, keď uvádzal, že operačné pole je zmenené jazvovitou tkáňou. Následne po operácii na ortopedicko-traumatologickej klinike dochádzalo k hojeniu rany a ďalšiemu jazveniu. Krátko po operácii bolo zistené ľahké poškodenie vretenného nervu a pri kontrole v mesiaci november už bolo zistené ťažké poškodenie vretenného nervu, teda od operácie až do kontroly v mesiaci november dochádzalo k hojeniu rany a k ďalšiemu jazveniu, čo mohlo spôsobiť ťažké poškodenie vretenného nervu a čo bolo aj zistené EMG vyšetrením. Toto poškodenie je bez chirurgického zásahu ireverzibilné (nezvratné) ako konštatoval T.. V. vo svojom znaleckom posudku, teda bolo nutné previesť chirurgický zákrok s revíziou a posúdením nálezu na poškodenom periférnom nerve a eventuálne zošitím obnoviť kontinuitu poškodeného nervu a tým zlepšiť jeho funkciu. Týmto zákrokom vykonaným včas mohlo dôjsť k zlepšeniu funkcie nervu a zlepšenie hybnosti v inervovanej oblasti príslušného nervu, ale chirurgický zákrok nemusí priniesť očakávaný efekt a úpravu funkcie v inervačnej oblasti poškodeného nervu. Pri urýchlenej reoperácii bolo možné zlepšiť tejto končatiny, nie však jej úplnú hybnosť. Podľa záznamov z ambulancie neurochirurgickej kliniky bolo zistené, že dňa 5.12.1997 bola pacientka odporučená k operačnému zákroku a termín zákroku mal byť stanovený na základe osobného dohovoru.
Podľa záznamu v ambulantnej knihe zo dňa 6.2.1998 bol stanovený termín reoperácie na 2.3.1998 za predpokladu, že navrhovateľka bude mať vykonané predoperačné vyšetrenia. Na objednanú operáciu sa navrhovateľka nedostavila, čo je preukázané aj výpisom z informačného systému hospitalizácii v D. B. T., na základe ktorého súd zisťuje, že navrhovateľka bola hospitalizovaná v D. B. T. od 21.7.1997 do 15.8.1997 a od 26.11.1997 do 11.12.1997. Iný záznam hospitalizácie navrhovateľky v období rokoch 1994-2000 sa nenachádza. Keďže T..Y. v priebehu konania zomrel, žiadnym iným dôkazom nebolo preukázané, z akého dôvodu nedošlo k operácii, na ktorú bola objednaná 2.3.1998, pričom príčin, pre ktoré nemohla operácie nemohla byť vykonaná bolo viac a to prechladnutie, poruchy menštruačného cyklu, iné osobné príčiny. V žiadnom prípade nemohlo byť relevantnou príčinou, pre ktoré by sa neuskutočnila neurochirurgická operácia neprítomnosť T.. L. pri tejto neurochirurgickej operácii. Ani svedok J. R. jednoznačne nepotvrdil, že navrhovateľka sa na termín presný termín operácie dostavila. Skutočnosť, že bola prijatá na hospitalizáciu v januári, pričom už bola na oddelení a po určitom čase sa dostavila na stanicu s tým, že ju poslali domov, nebola preukázaná, nakoľko z výpisu z informačného systému hospitalizovaných pacientov vyplynula, že navrhovateľka bola hospitalizovaná v D. nemocnici T. iba v období od 21.7.1997 do 15.8.1997 a od 26.11. 1997 do 11.12.1997.
Keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané žiadne porušenie povinnosti odporcu. Nedošlo k spoločnému šitiu nervu a tepny na pravej hornej končatine navrhovateľky, ale tieto anatomické štruktúry zachytilo pooperačné jazvenie a výraznejšie neurologické a cirkulačné poruchy na pravej hornej končatine sa vyvinuli postupne a navrhovateľky došlo k ľahšieho poškodenia vretenného nervu zisteného po ortopedickej operácii k ťažkému poškodeniu vretenného nervu tým spôsobom, ako konštatoval znalec T.. V.. Skutočnosť, že sa navrhovateľka na termín operácie dostavila a tiež, že sa dostavila na 18.3.1998 nepreukázala ani výpoveď svedka R. - manžela navrhovateľky.
Na operáciu do 24 hod. po vykonaní prvej operácie 22.7.1997 nebola indikácia. Tiež J.. T.. P., S.. vylúčil, že reoperáciou do 24 hod. sa nemohlo zabrániť poškodeniu ruky navrhovateľky. Zavzatie nervu a cievy do jedného stehu je skoro nemožné a ani v opravnom operačnom náleze nie je uvedené poškodenie ciev, čo by naznačovalo zachytenie obidvoch anatomických štruktúr do jedného stehu.
Indikácia k operácii bola správna, operácia bola riadne vykonaná v 2 častiach: 1. artroskopia pravého ramena a vzhľadom na to, že štruktúry predného kĺbového puzdra mali veľmi zlú kvalitu, nedali sa presnejšie identifikovať s výraznou laxatúrou bola urobená (indikovaná) plastika predného puzdra podľa Neera.
O spôsobe vykonania operácie a možných následkoch operácie bola pacientka riadne poučená, čo potvrdila svojim podpisom na prehlásení zo dňa 21.7.1977.
Podľa § 13 zák. č. 277/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov sa vyšetrovacie a liečebné úkony vykonávajú so súhlasom pacienta. Na osobitne závažné vyšetrovacie alebo liečebné úkony, alebo úkony závažne meniace spôsob ďalšieho života si lekár vyžiada súhlas pacienta udelený v písomnej alebo inak preukázateľnej forme (pozitívny reverz).
Vzniknuté komplikácie - mohli vyvolať jednak skryté poškodenie nervu vzniknuté v dôsledku 1. operácie. Prípadne sa jedná o komplikáciu popisovanú v odbornej literatúre, kde sa hovorí o neurovaskulárnych poškodeniach po opakovaných luxáciach ramenného kĺbu, nepriaznivé anatomické pomery atď.
Nemohli byť zavzaté do stehu n. radialis a axilárna artéria - pretože sa jedná o jedinú cievu, ktorá vyživuje končatinu - do 5 hodín by pravdepodobne došlo k odumretiu cievy.
Súd návrh navrhovateľky zamietol v celom rozsahu, napriek tomu, že zodpovednosť za škodu v rámci občiansko - právneho konania je objektívnou zodpovednosťou. Odporca sa tejto zodpovednosti zbavil tým, že preukázal, že škodu nezavinil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi ako plne úspešnému účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko odporca trovy konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.