Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 2/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2006 v senáte

zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Jána Auxta a Ľudmily Gajdošíkovej

v konaní o sťažnosti J. B., bytom B., a K. H., bytom Kanada, zastúpených advokátom

JUDr. Š. H., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. B. a K. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk (slovom

jednostotisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. K. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk (slovom

jednostotisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť J. B. a K. H. trovy konania

spolu v sume 8 603 Sk (slovom osemtisíc šesťstotri slovenských korún) do dvoch mesiacov

od doručenia tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. Š. H., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 5. januára 2006 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. B. (ďalej len

„sťažovateľka“) a K. H. (ďalej len „sťažovateľ“; spolu ďalej aj „sťažovatelia“) podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktorou namietajú porušenie ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností a zo súdneho spisu okresného

súdu sp. zn. vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi súdneho konania vedeného

pred okresným súdom, ktoré bolo začaté 10. marca 1997 na základe podanej žaloby

o zaplatenie sumy 50 360 Sk proti P.

Dňa 26. marca 2001 okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho

poplatku a žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe. Dňa 11. apríla 2001 bol súdny poplatok

zaplatený.

Dňa 20. marca 2002 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov,

aby oznámil, či na žalobe trvajú. Dňa 19. apríla 2002 bolo vyjadrenie doručené okresnému

súdu. Dňa 7. novembra 2002 okresný súd určil termín pojednávania na 21. november 2002,

ktoré bolo pre neúčasť žalovaného odročené na 3. december 2002. Toto pojednávanie

okresný súd pre neúčasť žalovaného odročil na 28. január 2003. Právny zástupca

sťažovateľov doručil okresnému súdu „úpravu návrhu“ z 29. novembra 2002, na základe

čoho okresný súd vyzval sťažovateľku na doplatenie súdneho poplatku, ktorý zaplatila

16. decembra 2002.

Na pojednávaní 28. januára 2003 okresný súd pripustil zmenu žalobného návrhu

a odročil ho pre neúčasť právneho zástupcu žalovaného na 4. marec 2003. Toto

pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu neúčasti právneho zástupcu sťažovateľov.

Dňa 13. februára 2004 okresný súd určil termín pojednávania na 30. marec 2004,

na ktorom vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, a za účelom predloženia

dokladov ho odročil na 18. máj 2004. Na pojednávaní 18. mája 2004 pripustil zmenu

návrhu, vypočul právnych zástupcov účastníkov, vyzval sťažovateľov na doplatenie

súdneho poplatku (zaplatený 19. mája 2004) a odročil ho na 3. jún 2004. Toto pojednávanie

bolo odročené na neurčito za účelom predvolania svedkov. Dňa 7. októbra 2004 právny

zástupca sťažovateľov predložil „úpravu návrhu“.

Dňa 6. decembra 2005 okresný súd určil termín pojednávania na 31. január 2006,

vyzval právneho zástupcu sťažovateľov na predloženie aktuálneho listu vlastníctva

a dedičského rozhodnutia a doplatenie súdneho poplatku za zmenu (rozšírenie) návrhu.

Na pojednávaní 31. januára 2006 vypočul účastníkov a odročil ho na 2. marec 2006.

Na tomto pojednávaní okresný súd vykonal dokazovanie a odročil ho na 18. máj 2006.

Právny zástupca sťažovateľov doplnil sťažnosť na základe výzvy ústavného súdu

z 29. marca 2006 podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 6. apríla 2006 (datoval

ho 8. decembra 2005, ide zrejme o pisársku chybu) a v ktorom okrem vyjadrenia ku konaniu

ústneho pojednávania špecifikoval a vyčíslil trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej

služby (dva úkony v decembri 2005 - prevzatie a príprava a podanie sťažnosti a jeden úkon

4. apríla 2006 - „Vyjadrenie a špecifikácia trov“) spolu s režijným paušálom vo výške

13 554 Sk.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal na ďalšie konanie IV. senát ústavného súdu.

Od 1. marca 2006, v súlade s rozvrhom práce na rok 2006, sa sudca spravodajca Ján Auxt

stal členom II. senátu ústavného súdu a veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Ján Auxt,

sa prejednávajú v II. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu túto vec prerokoval a vo veci

samej rozhodol II. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia ich základného

práva podľa , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to,

aby jeho vec ... bola v primeranej lehote prejednaná...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétne

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným

spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru ústavný súd podľa svojej

konštantnej judikatúry (napr. , ) skúma vždy s ohľadom

na konkrétne okolnosti prípadu podľa troch základných kritérií, ktorými sú: 1) právna

a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania, 3) spôsob,

akým v konaní postupoval súd. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prejednávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, konanie vedené pred okresným

súdom o zaplatenie nájmu za užívanie nehnuteľností tvorí bežnú súčasť rozhodovacej

činnosti súdov a nie je právne ani fakticky zložité (napr. ). Spory o takéto

nároky nie sú výnimočné a všeobecné súdy majú dostatok skúseností s ich prerokúvaním

a rozhodovaním a existuje k nim dostatok judikatúry. Právna a skutková zložitosť veci preto

nemohla mať vplyv na doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd

vychádzajúc zo sťažnosti sťažovateľky, ktorá v konaní pred okresným súdom zastupuje

aj sťažovateľa, a po preskúmaní súdneho spisu zistil aktívny prístup k súdnemu konaniu

a záujem oň zo strany sťažovateľky (žalobkyne v prvom rade), ktorá v septembri 2002

podala sťažnosť na zbytočné prieťahy, aj keď jej možno čiastočne vytknúť to, že súdny

poplatok bol zaplatený až na základe výzvy okresného súdu, a nie pri podaní žaloby.

Táto skutočnosť ale nemala výrazný vplyv na spomalenie konania, pretože súdny poplatok

sťažovatelia uhradili ihneď po výzve okresného súdu a takisto zaplatili aj ďalšie doplatky

súdneho poplatku po zmenách (rozšírení) ich návrhu. Neúčasť právneho zástupcu

sťažovateľov na pojednávaní 4. marca 2004 tiež nemala vplyv na predĺženie tohto konania,

pretože na tomto pojednávaní boli sťažovateľka a právny zástupca žalovaného prítomní

a napriek tomu okresný súd pojednávanie odročil bez vykonania dokazovania na neurčito.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , pričom vzniknuté prieťahy posudzoval ako celok s prihliadnutím

na všetky okolnosti prípadu.

Ústavný súd konštatuje, že v konaní okresného súdu sa vyskytli v určitých obdobiach

zbytočné prieťahy, v niektorých prípadoch bolo jeho konanie málo efektívne a minulo

sa svojim účinkom. I keď okresný súd v danej veci vykonal veľký počet procesných

úkonov, v priebehu konania však nepostupoval podľa zásady vyplývajúcej z prvej vety

ustanovenia (ďalej len „OSP“), podľa ktorej

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V postupe okresného súdu nemožno nájsť ani

paralelu medzi ustanovením , podľa ktorého pojednávanie pripraví

predseda senátu tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

O tom, že okresný súd v rámci svojho postupu nemal na zreteli príslušné

zákonné ustanovenia, svedčí skutočnosť, že hoci v priebehu viac ako 9-ročného konania

nariadil 10-krát pojednávanie a dvakrát (v januári 2003 a v máji 2004) pripustil zmenu

(rozšírenie) žalobného návrhu, napriek tomu vo veci dosiaľ meritórne nerozhodol.

Stav právnej neistoty účastníkov nebol do dnešného dňa odstránený.

Nečinnosť okresného súdu v trvaní viac ako 48 mesiacov, hoci jeho postupu v konaní

nebránila žiadna zákonná prekážka, bola zistená už v období od 10. marca 1997, keď mu

bola doručená žaloba, do 26. marca 2001, keď vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho

poplatku a zaslal žalobu na vyjadrenie žalovanému (tieto jednoduché úkony mal okresný

súd vykonať hneď po podaní žaloby, a nie až o 4 roky po jej doručení).

Nečinnosť bola zistená i od 26. marca 2001 do 7. novembra 2002, keď určil termín

pojednávania na 21. november 2002 (nečinnosť viac ako 19 mesiacov). V tomto období

okresný súd urobil iba jeden neefektívny úkon, keď vyzval právneho zástupcu sťažovateľov

(v marci 2002) na oznámenie, či na podanom žalobnom návrhu trvajú. Ďalšia nečinnosť

bola zistená aj od 4. marca 2003, keď odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu neúčasti

právneho zástupcu sťažovateľov a žalovaného, do 13. februára 2004, keď určil termín

pojednávania na 30. marec 2004 (nečinnosť viac ako 11 mesiacov), ako aj od 3. júna 2004,

keď odročil pojednávanie na neurčito za účelom predvolania svedkov, do 6. decembra 2005,

keď určil termín pojednávania na 31. január 2006 (nečinnosť viac ako 18 mesiacov). Doba

nečinnosti v konaní pred okresným súdom predstavuje celkom 96 mesiacov.

Okrem toho, že okresný súd bol v priebehu konania v jednotlivých obdobiach

nečinný, jeho úkony boli aj neefektívne a nesústredené. Výsledkom takejto činnosti, ktorá

v okolnostiach prípadu spôsobila vznik zbytočných prieťahov v konaní, bolo najmä to,

že hoci nariadil niekoľko pojednávaní (od novembra 2002 do marca 2006 celkovo deväťkrát

pojednával), nerešpektoval pritom zásadu hospodárnosti konania. Tieto pojednávania

odročil väčšinou pre neprítomnosť právneho zástupcu žalovaného a prvé relevantné

pojednávanie, na ktorom urobil dokazovanie, sa uskutočnilo až 30. marca 2004, teda

po uplynutí siedmich rokov od začatia konania.

Ústavný súd je toho názoru, že doterajšiu dĺžku predmetného konania vedeného

na okresnom súde, najmä obdobie nečinnosti v trvaní 96 mesiacov, nemožno považovať

v zmysle a dohovoru za ústavne akceptovateľnú, a preto

dospel k záveru, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

prikázal v zmysle okresnému súdu vo veci

sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Sťažovatelia žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia pre každého z nich

vo výške 100 000 Sk, ktoré odôvodnili najmä tým, že počas deväťročnej doby súdneho

konania sa nachádzajú v stave právnej neistoty.

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

finančného zadosťučinenia.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, keď

priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľov o priznanie finančného zadosťučinenia

ústavný súd vychádzal aj z toho, že sťažovatelia si uplatnili nárok na ochranu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote v spore, ktorého doterajšie trvanie nemožno ničím ospravedlniť. Podľa

ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať od sťažovateľov, aby čakali na výsledok

súdneho sporu, v ktorom sa riešia ich nároky súvisiace so zaplatením nájmu za užívanie ich

nehnuteľnosti, viac ako deväť rokov a stav konania bol taký, aký zistil ústavný súd v konaní

pred ním. Sťažovatelia oprávnene z takéhoto postupu okresného súdu pociťujú právnu

neistotu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku a stav konania okresného súdu, ktoré je na ňom

vedené pod sp. zn. , ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia

ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 100 000 Sk

pre každého zo sťažovateľov, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom

tohto nálezu, za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov sťažovateľov, ktoré im vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Š. H., B.

Sťažovatelia požadovali úhradu trov konania spolu vo výške 13 554 Sk.

Pri určení výšky náhrady trov vychádzal ústavný súd z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2004, ktorá bola 15 008 Sk,

a z toho, že za jeden úkon vykonaný v roku 2005 patrí odmena pre každého sťažovateľa

v sume 2 501 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny bola však znížená o 20 %, pretože išlo

o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Spolu s režijným

paušálom k tomuto úkonu vo výške 150 Sk v prípade dvoch sťažovateľov tvorí táto náhrada

trov za jeden úkon vykonaný v roku 2005 sumu 4 301,60 Sk. Podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov bola priznaná náhrada trov

právneho zastúpenia pre dvoch sťažovateľov za dva úkony právnej služby vykonané v roku

2005 v celkovej výške 8 603 Sk (každému po 4 301,60 Sk).

Nárok právneho zástupcu sťažovateľov na úhradu tretieho úkonu právnej služby

ústavný súd nepriznal, pretože jeho vyjadrenie doručené ústavnému súdu 6. apríla 2006

neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by slúžili ako podklad pre rozhodnutie

ústavného súdu.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2006