Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 33/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2006 v senáte

zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho

o sťažnosti Ing. I. Ž., bytom P., zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., so sídlom B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upraveného v postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. I. Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené

v postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. I. Ž. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 100 000 Sk (slovom stotisíc

slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť Ing. I. Ž. trovy konania 5 788

Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet advokátky

JUDr. V. D., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára

2006 doručená sťažnosť Ing. I. Ž., bytom P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátkou JUDr. V. D., so sídlom B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala po nadobudnutí právoplatnosti

rozsudku o rozvode manželstva okresnému súdu 26. marca 1996 návrh na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Sťažovateľka uvádza, že bola vypočutá na

pojednávaní 15. októbra 1996, na pojednávaní 16. apríla 1998 vzala svoj návrh čiastočne

späť a svoju výpoveď doplnila písomne 4. mája 1998. Dňa 29. júna 1998 bola vypočutá na

Okresnom súde Poprad a navrhla vypočutie svedkov. V ďalšom období okresný súd

uskutočnil ešte dve pojednávania (2. júna 1998 a 20. októbra 1998) a ďalej vo veci do

podania sťažnosti nekonal.

Sťažovateľka 27. novembra 2005 podala predsedníčke okresného súdu sťažnosť na

prieťahy v konaní, po prešetrení ktorej jej bolo oznámené, že vo veci boli zistené prieťahy

v konaní zapríčinené nečinnosťou zákonnej sudkyne.

Podľa názoru sťažovateľky dochádza nečinnosťou okresného súdu k porušovaniu jej

základného práva podľa , a preto navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej

sťažnosti rozhodol týmto nálezom :

„1. Základné právo Ing. I. Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Bratislava II

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súd Bratislava II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. I. Ž. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 300.000,- Sk, ktoré

je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu k jej rukám.

4. Okresný súd Bratislava II je povinný nahradiť Ing. I. Ž. do 15 dní od

právoplatnosti tohto nálezu trovy právneho zastúpenia na účet advokátky JUDr. V. D., B.,

vo výške priznanej za 2 úkony právneho zastúpenia s režijným paušálom.“.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) a pretože nezistil dôvody na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2

, prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd sťažovateľku a aj okresný

súd, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, okresný

súd aj na vyjadrenie k sťažnosti a zaslanie súdneho spisu. Sťažovateľka ani okresný súd na

ústnom pojednávaní netrvali, a preto ústavný súd podľa

od ústneho pojednávania upustil. Predsedníčka okresného súdu zároveň ústavnému súdu

oznámila, že sťažnosť považuje za dôvodnú.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil nasledovné

skutočnosti :

Sťažovateľka 26. marca 1996 podala na okresnom súde návrh na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Následne na to 2. apríla 1996 okresný súd

vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku a dal pokyn na pripojenie spisu sp. zn.

(konanie o rozvod manželstva). Sťažovateľka prevzala výzvu 13. augusta 1996

po opakovaných neúspešných pokusoch o doručenie a súdny poplatok zaplatila 19. augusta

1996. Dňa 27. augusta 1996 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. október 1996.

Na pojednávaní 15. októbra 1996 bola vypočutá sťažovateľka, pojednávanie bolo

odročené na 15. november 1996. Na pojednávaní konanom 15. novembra 1996 sa

nezúčastnila sťažovateľka ani jej právna zástupkyňa, ktorá neúčasť ospravedlnila kolíziou

termínov pojednávaní. Odporca predložil vyjadrenie k návrhu sťažovateľky na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov a okresný súd pojednávanie odročil na

16. január 1997 ( toto pojednávanie okresný súd 18. decembra 1996 preložil na 6. marec

1997).

Na pojednávaní 6. marca 1997 účastníci konania požiadali o poskytnutie lehoty na

uzavretie mimosúdneho zmieru, na základe čoho okresný súd odročil pojednávanie na

neurčito a stanovil im lehotu tri mesiace. Na výzvu okresného súdu z 24. júna 1997 právna

zástupkyňa sťažovateľky oznámila, že k uzavretiu zmieru medzi účastníkmi nedošlo. Ďalšie

pojednávanie nariadil okresný súd na 7. október 1997. Z dôvodu neprítomnosti účastníkov

konania bolo toto pojednávanie odročené na neurčito.

Dňa 13. januára 1998 okresný súd určil termín pojednávania na 10. február 1998. Na

pojednávanie sa dostavil len odporca, právna zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila

neúčasť svojou práceneschopnosťou. Na nasledujúcom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo

16. apríla 1998, sťažovateľka vzala späť svoj návrh v časti týkajúcej sa vydania osobných

vecí v hodnote 15 000 Sk, na čo okresný súd 4. mája 1998 konanie v tejto časti zastavil.

Listom zo 4. mája 1998 sťažovateľka doplnila svoju predchádzajúcu výpoveď.

Pojednávanie konané 2. júna 1998 okresný súd odročil na neurčito s tým, že

o vypočutie sťažovateľky bude dožiadaný Okresný súd Poprad, ktorý tento úkon vykonal

29. júna 1998. Ďalšie pojednávanie vo veci, ktoré sa uskutočnilo 20. októbra 1998, bolo

odročené na neurčito s tým, že okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky

a odporcu, aby predložili návrhy na ďalšie dokazovanie. Listom doručeným okresnému

súdu 5. novembra 1998 navrhla sťažovateľka, aby boli k sporným veciam prostredníctvom

Okresného súdu Poprad vypočuté dve svedkyne. Na výzvu okresného súdu z 3. júna 1999

právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila, že sťažovateľka trvá na doteraz prednesených

návrhoch.

Dňa 26. júla 2000 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. október 2000. Na toto

pojednávanie sa nedostavila sťažovateľka ani jej právna zástupkyňa a okresný súd

pojednávanie odročil na neurčito s tým, že bude dožiadaný Okresný súd Poprad o vypočutie

svedkýň navrhnutých sťažovateľkou. Dňa 21. novembra 2000 si okresný súd vyžiadal

správy z Krajského dopravného inšpektorátu B. a Slovenskej sporiteľne, a. s., B..

Ďalší úkon vo veci urobil okresný súd 14. decembra 2005 po sťažnosti na prieťahy

v konaní z 27. novembra 2005, keď požiadal o vypočutie dvoch svedkýň Okresný súd

Poprad. Na základe tejto žiadosti Okresný súd Poprad opakovane predvolal svedkyne (na

25. január 2006 a 24. február 2006). Sťažovateľka vzápäťí oznámila Okresnému súdu

Poprad, že netrvá na ich výsluchu, pretože by neprispeli k objektívnemu objasneniu veci

vzhľadom na uplynutie ôsmich rokov, odkedy ich vypočutie navrhla. Oznámenie Okresného

súdu Poprad o spôsobe vybavenia dožiadania bolo okresnému súdu doručené 27. februára

2006. Uskutočnenie iných procesných úkonov od toho dátumu zo spisu nevyplynulo.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu,

pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. , ). Až

právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech

účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl.

48 ods. 2 nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami

právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. , , ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou ( , , , III. ÚS

142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že

konanie o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov nie je právne zložité,

všeobecné súdy majú v tejto oblasti k dispozícii rozsiahlu judikatúru. Faktickú zložitosť veci

nemožno vylúčiť vzhľadom na rozsah dokazovania, ktorý ovplyvňuje počet a povaha vecí

tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súhlasné alebo nesúhlasné

stanoviská účastníkov konania a spravidla nariadenie znaleckého dokazovania, ktoré je

potrebné na určenie hodnoty vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu

zániku manželstva.

Z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. však ústavný súd nezistil

žiadne okolnosti, ktoré by svedčili o mimoriadnej skutkovej náročnosti tohto konania, a teda

dospel k záveru, že namietanú dĺžku konania neovplyvnila ani právna, ani faktická zložitosť

veci.

2. Ústavný súd zisťoval, či správanie sťažovateľky ako účastníčky konania neprispelo

k doterajšej dĺžke konania. Z predloženého súdneho spisu sp. zn. ústavný súd

zistil, že okresný súd trikrát odročil pojednávanie pre neprítomnosť sťažovateľky, resp. jej

právnej zástupkyne (15. novembra 1996, 10. februára 1998, 18. októbra 2000, nezúčastnili

sa ani na pojednávaní 7. októbra 1997 z dôvodu, že im vopred oznámil svoju neúčasť

odporca). Sťažovateľka sa naposledy zúčastnila na pojednávaní 16. apríla 1998

a nasledujúce dve pojednávania sa konali v jej neprítomnosti, zakaždým ospravedlnenej

vzdialenosťou jej bydliska od sídla súdu, čo bol aj dôvod, prečo v nasledujúcom období

okresný súd vypočul sťažovateľku prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu

Poprad. Ústavný súd zhodnotil, že správanie sťažovateľky v konaní nie je dôvodom

namietanej neprimeranej doterajšej dĺžky konania.

3. Pri hodnotení postupu okresného súdu ústavný súd dospel k záveru, že od začatia

konania 26. marca 1996 do 5. novembra 1998 okresný súd postupoval v konaní v zásade

plynulo, v súlade s požiadavkou vyjadrenou v ustanovení § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, pritom sa

usiluje predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne. K odročeniu nariadených

pojednávaní však v tomto období prispeli aj účastníci konania vrátane sťažovateľky.

Od 5. novembra 1998, keď bol doručený návrh sťažovateľky na vypočutie svedkýň,

však okresný súd urobil ďalší úkon až 3. júna 1999 (po siedmich mesiacoch), keď vyzval

právnu zástupkyňu sťažovateľky na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania. Od

tohto úkonu uplynulo ďalších trinásť mesiacov, kým okresný súd nariadil pojednávanie,

ktoré odročil za účelom vypočutia navrhnutých svedkýň. Dožiadanie o ich výsluch však

okresný súd spracoval až v decembri 2005, t. j. po uplynutí piatich rokov a dvoch mesiacov.

Ani po uplynutí takmer desiatich rokov od podania návrhu na začatie konania

okresný súd neustálil okruh vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Ústavný súd na základe týchto skutočností vyhodnotil postup okresného súdu

v predmetnej veci ako konanie, v ktorom došlo zo strany okresného súdu po 5. novembri

1998 k zbytočným prieťahom v konaní, ktoré mali za následok porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu

porušil, aby vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť

osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia.

V nadväznosti na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 prikázal ústavný súd okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 56

ods. 5 ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť

sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia 300 000 Sk. Vzhľadom na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu

(takmer desať rokov) a s prihliadnutím na najmä na nečinnosť okresného súdu v celkovom

trvaní šiestich rokov a 10 mesiacov považoval ústavný súd sumu 100 000 Sk za primerané

finančné zadosťučinenie.

Pri určení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil

úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej

ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov sťažovateľky, ktoré jej vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. V. D., B., ktorá si

uplatnila odmenu za dva úkony právnej služby s režijným paušálom. Ústavný súd vyčíslil

trovy konania v sume 5 788 Sk za dva úkony právnej služby, každý v sume 2 730 Sk

a dvakrát režijný paušál po 164 Sk podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov. Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2006