Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 207/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2006 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka

prerokoval prijatú sťažnosť M. B., K., zastúpenej advokátom JUDr. P. H., K., vo veci

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Košice I v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. a v súčasnosti pod

sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo M. B., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v a jej právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. M. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk

(slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý jej

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. B. p r i z n á v a n áhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 196 Sk (slovom

osemtisícstodeväťdesiatšesť slovenských korún), ktorú je Okresný súd Košice I povinný

vyplatiť na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Ing. P. H., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 5. októbra 2005 č. k. -7 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. B., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn.

a v súčasnosti pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. 1. Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka a ďalší žalobcovia podali 22. augusta

1994 na okresnom súde „proti odporcovi T. K. žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby

postavenej na v roku 1984 neoprávnene bez náhrady vyvlastnenom pozemku sťažovateľky

eventuálne žalobu o zriadenie vecného bremena.

Tento spor dostal na Okresnom súde Košice I sp. zn.: a bol neskôr

spojený do sp. zn.: .

(...) od určitého momentu ako keby celý súdny prípad zamrzol napriek tomu, že

uplynulo už viac (...) ako 11 rokov od doby podania žaloby (...).

Pretože sťažovateľka má právo na vyriešenie veci bez zbytočných prieťahov

a nemohla toho napriek bez počtu neformálnych ústnych informácií v príslušnej kancelárii

OS Košice I (...) dosiahnuť, podala dňa 29. 04. 2005 oficiálnu písomnú sťažnosť na

zbytočné prieťahy v konaní adresovanú predsedovi OS Košice I. (...)

Sťažovateľka sa domnieva, že vec nie je nijako zvlášť právne ani fakticky zložitá. (...)

Sťažovateľka sa tiež domnieva, že jej vlastné správanie nezavinilo žiadne prieťahy,

ktoré by sa jej alebo jej právnym predchodcom alebo jej strane mohli pripočítať na ťarchu

pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

(...)

Sťažovateľka sa domnieva, že má právo požadovať aj finančné zadosťučinenie za

porušenie svojho základného ústavného práva aspoň vo výške 80 000.- Sk. (...) Tento návrh

v zmysle odôvodňuje tým, že až do augusta 2005

nebolo v konaní rozhodnuté takže sťažovateľka bola a je v absolútnej právnej neistote

nielen čo do existencie (alebo neexistencie) svojho práva na pozemkovú parcelu ale

v prípade uznania jej práva na pozemkovú parcelu, čo očakáva, hlavne je v absolútnej

právnej neistote čo sa týka finančnej možnosti využitia svojej pozemkovej parcely na

prenájom za úhradu. Stratila tak na možnom nájme hodnoty doposiaľ už za neuveriteľných

minimálne 132 mesiacov. (...)

Svoju majetkovú aj nemajetkovú ujmu vidí sťažovateľka okrem iného aj v pocitoch

neistoty, márnosti, krivdy a úzkosti vyplývajúcich zo situácie, keď súd za neprimeranú dobu

vyše 11 rokov nerozhodol a ani plynulo nekonal v jej prípade, ktorého predmetom je

majetkový spor ktorého výsledok však má priamy vplyv na príjem sťažovateľky.

Sťažovateľka si uvedomuje, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je

prípadná náhrada škody, preto sa ani neodvoláva a ani neuplatňuje napr. celú sumu

stratenej náhrady za prenájom pozemku za dobu vyše 11 rokov, o ktorú v neposlednom

rade ide a neuplatňuje ani jej časť. Ale 80 000.- Sk považuje za primeranú čiastku z dôvodu

11-ročného trvania tohto konania a 11-ročného denného stresovania. (...)“

1.2. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

v predmetnej veci vydal tento nález:

„1. Základné právo pani M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.: neskôr spojenom do

sp. zn.: porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje, aby v konaní vedenom na OS Košice I pod

sp. zn. neskôr spojenom do sp. zn.: konal bez zbytočných

prieťahov.

3. M. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000.- Sk (...), ktoré

je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

Sťažovateľka si zároveň uplatnila aj náhradu trov konania vo výške 7 953 Sk, ktorú

neskôr upravila na sumu 10 847 Sk.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. A. M., listom z 3. apríla 2006

sp. zn. Spr. 2364/05 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 28. apríla 2006.

2.1. Predseda okresného súdu podal chronológiu vykonaných úkonov v napadnutom

konaní a uviedol nasledovné relevantné skutočnosti:

„(...) Po skutkovej stránke je vec značne zložitá. Vo veci bolo nariadené znalecké

dokazovanie a vypracovaný geometrický plán.

V spise som zistil aj obdobia nečinnosti súdu a to od 6. 4. 1995 do 27. 7. 2000 a od

17. 1. 2001 do 16. 10. 2003. K týmto prieťahom došlo v dôsledku zmien v osobe

vybavujúceho sudcu a značnej zaťaženosti oddelenia a celého súdu v tom čase.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na ústnom pojednávaní o sťažnosti.“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedu okresného súdu uviedol tieto podstatné skutočnosti:

„(...) Po preštudovaní písomného stanoviska odporcu Okresného súdu Košice I zo

dňa 03. 04. 2006 sťažovateľka konštatuje, že toto písomné stanovisko odporcu plne

potvrdzuje údaje, ktoré už sama sťažovateľka v pôvodnej sťažnosti Ústavnému súdu uviedla.

Z tohto vyjadrenia odporcu vyplýva, že sama sťažovateľka nijako nezapríčinila prieťahy

v konaní. Samotné vyjadrenie odporcu potvrdzuje obdobie nečinnosti súdu okrem iného aj

od 06. 04. 1995 do 27. 07. 2000 a aj od 17. 01. 2001 do 16. 10. 2003.

Celková doba od podania žaloby dňa 22. 08. 1994 sa približuje už 12 rokom.

Po skutkovej stránke nepovažuje sťažovateľka vec za značne zložitú, naopak za veľmi

jednoduchú. Zložitosť pre odporcu spočíva len v tom, že spojil viac podobných alebo

celkom rovnakých vecí (rozdielni sú len žalobcovia – žalovaný je ten istý) do jednej veci

a len kvôli tomu odporca považuje teraz vec za zložitú. (...)

Sťažovateľka súhlasí s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania v zmysle § 30

ods. 2 zákona o ÚS (...).

Sťažovateľka si uplatňuje celkom na trovách právneho zastúpenia 10 847.- Sk na

účet právneho zástupcu (...).“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania vedeného na okresnom súde pôvodne pod sp. zn. a v súčasnosti

pod sp. zn. :

Dňa 22. augusta 1994 podali A. F. (ďalej aj „žalobca v 1. rade“), Š. F. a M. B. (ďalej

spolu aj „žalobcovia“) na okresnom súde žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby proti T.

K. (ďalej aj „žalovaný v 1. rade) a neskôr žalobu rozšírili aj na mesto K. (ďalej aj „žalovaný

v 2. rade“, spolu aj „žalovaní“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 4. apríla 1995 okresný súd vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku

a žalovaného v 1. rade, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe.

Dňa 19. apríla 1995 žalobcovia požiadali súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 25. apríla 1995 sa k žalobe vyjadril žalovaný v 1. rade.

Dňa 12. februára 1997 žalobcovia navrhli zmenu petitu svojej žaloby tak, že za

žalovaného označili aj mesto K.

Dňa 19. februára 1997 sudkyňa dala úpravou kancelárii súdu pokyn, aby podanie

z 12. februára 1997 doručila mestu K. a vyzvala žalobcov na predloženie podkladov

na rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov.

Dňa 27. júla 2000 okresný súd uznesením č. k. -11 rozhodol o pripustení

zmeny petitu žaloby, na základe ktorého sa na strane žalovaného stalo účastníkom konania

aj mesto K.

Dňa 14. augusta 2000 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 8. november

2000 a vyzval žalobcov na doručenie rovnopisu žaloby.

Dňa 17. augusta 2000 okresný súd požiadal Okresný úrad K., katastrálny odbor

(ďalej len „kataster nehnuteľností“), o zaslanie listov vlastníctva a identifikáciu parciel

ohľadom sporných nehnuteľností a žalobcom zaslal tlačivo potvrdenia o osobných

majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa 25. septembra 2000 kataster nehnuteľností zaslal súdu požadované listiny.

Dňa 25. septembra 2000 sa k žalobe vyjadril žalovaný v 2. rade.

Dňa 27. septembra 2000 kataster nehnuteľností oznámil súdu, že LV č. 10258 bol

zrušený a sporná parcela č. 6993/2 zapísaná pôvodne na tomto LV prešla do vlastníctva

mesta K. a je vedená na LV č. 11620.

Dňa 17. októbra 2000 okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 8. november

2000 na 17. január 2001.

Dňa 26. októbra 2000 žalobcovia oznámili súdu, že v dôsledku úmrtia žalobcu

v 1. rade sa žalobkyňou stáva M. B., jeho právna nástupkyňa.

Dňa 31. októbra 2000 okresný súd urgoval u žalobcov predloženie rovnopisu žaloby.

Dňa 17. januára 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

za účelom zistenia a upresnenia okruhu nástupcov po neb. A. F. a neb. A. F.

Dňa 5. augusta 2002 bol spísaný úradný záznam ohľadom zistenia potenciálnych

dedičov žalobcu v 1. rade.

Dňa 4. septembra 2002 okresný súd vyzval žalobcov na predloženie podkladov

k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a na úpravu petitu žaloby uvedením

všetkých dedičov po žalobcovi v 1. rade.

Dňa 26. septembra 2002 bola súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcov

o predĺženie lehoty na doplnenie návrhu.

Dňa 9. decembra 2002 právny zástupca žalobcov predložil súdu žiadané doklady

(najmä potvrdenia o majetkových pomeroch) a doplnenie žaloby podľa jeho výzvy.

Nástupcami po žalovanom v 1. rade sa stali: M. B., A. F., A. S. a M. F.

Dňa 26. júna 2003 okresný súd vyzval Okresný úrad K. (ďalej len „okresný úrad“),

aby v lehote 20 dní predložil spisový materiál, ktorý súvisí s rozhodnutím bývalého

Obvodného národného výboru K. č. 5882/83/84-Go o vyvlastnení nehnuteľnosti,

a žalobcov vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 500 Sk.

Dňa 9. júla 2003 žalobcovia zaplatili súdny poplatok.

Dňa 23. júla 2003 okresný úrad oznámil súdu, že žiadaný spis sa v jeho archíve

nenachádza.

Dňa 15. augusta 2003 súd nariadil pojednávanie na 16. október 2003.

Dňa 2. septembra 2003 okresný súd priznal niektorým žalobcom oslobodenie od

súdnych poplatkov.

Dňa 16. októbra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

za účelom zváženia znaleckého dokazovania a preštudovania podkladov a vyjadrení

účastníkov konania doručených na pojednávaní.

Dňa 3. decembra 2003 bolo doručené súdu vyjadrenie M. B. a spol.

Dňa 5. marca 2004 bolo nariadené pojednávanie na 1. apríl 2004.

Dňa 1. apríla 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd pripustil zmenu

žalobného návrhu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že bude vykonaný dopyt

na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a žalovanému v I. rade súd uložil povinnosť

predložiť doklady (kúpne zmluvy a geometrické plány).

Dňa 27. apríla 2004 bol súdu doručený návrh A. F. a spol. na pristúpenie ďalšieho

účastníka do konania na strane žalovaných a návrh otázok pre znalca.

Dňa 5. mája 2004 a 13. mája 2004 žalobcovia predložili súdu doklady podľa jeho

výzvy.

Dňa 17. mája 2004 žalobcovia doručili súdu vyjadrenie vo veci samej.

Dňa 17. júna 2004 okresný súd pripustil, aby do konania na strane žalovaných

pristúpil ďalší účastník, a to T. K., s. r. o., ktorý bude v konaní vystupovať ako žalovaný

v 3. rade.

Dňa 11. novembra 2004 okresný súd uznesením č. k. -150 spojil na

spoločné konanie veci sp. zn. , , , ,

, , ako aj napadnutú vec sp. zn. , ktoré budú ďalej

vedené pod sp. zn. . Súčasne ustanovil znalca z odboru geodézia a kartografia.

Dňa 23. novembra 2004 súd požiadal Katastrálny úrad v K., Správu katastra K. I

(ďalej len „správa katastra“), aby oznámil, či mu, resp. bývalému Stredisku geodézie

a kartografie bolo zaslané právoplatné rozhodnutie Obvodného národného výboru K.

č. 5882/83/84-Go z 20. februára 1984.

Dňa 7. decembra 2004 správa katastra oznámila súdu, že uvedené rozhodnutie bolo

zaslané Stredisku geodézie a kartografie 5. apríla 1985.

Dňa 10. decembra 2004 sťažovateľka zložila preddavok na trovy znaleckého

dokazovania.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. a neskôr pod sp. zn.

dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a jej práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší

neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania nemožno pripísať na vrub zložitosti

prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, treba konštatovať, že na celkovej dĺžke konania mala menší podiel aj

sťažovateľka, napr. nezaplatením súdneho poplatku, ktorý je splatný s podaním návrhu,

resp. tým, že podklady pre rozhodovanie o oslobodenie od súdneho poplatku predložila až

na výzvy súdu. V okolnostiach daného prípadu však podiel sťažovateľky na vzniknutých

prieťahoch podľa názoru ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlhé, takmer dvanásť

rokov trvajúce konanie okresného súdu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že napadnuté konanie sa začalo 22. augusta 1994, teda do

dnešného dňa trvá už takmer dvanásť rokov, čo už samo osebe nemožno považovať za

primeranú dobu konania. Okrem toho možno konštatovať, že okresný súd bol v predmetnej

veci nečinný v období od 22. augusta 1994 do 4. apríla 1995 (minimálne šesť mesiacov), od

25. apríla 1995 do 19. februára 1997 (dvadsaťjeden mesiacov), od 17. januára 2001 do

5. augusta 2002 (osemnásť mesiacov), od 9. decembra 2002 do 26. júna 2003 (šesť

mesiacov) a od 23. novembra 2004 dosiaľ (osemnásť mesiacov). Okresný súd teda počas

piatich rokov a deviatich mesiacov nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v napadnutej veci počas súdneho

konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani

správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Obranu predsedu okresného

súdu, podľa ktorého „k týmto prieťahom došlo v dôsledku (...) značnej zaťaženosti

oddelenia a celého súdu v tom čase“, nemožno akceptovať.

V tejto súvislosti ústavný súd už opakovane uviedol (pozri napr. ,

, , , ), že nadmerné množstvo vecí, v ktorých

sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy,

a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. v

ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné

opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie

spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy,

ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania

a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne

príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. ).

Pokiaľ predseda súdu poukazuje na to, že „k týmto prieťahom došlo v dôsledku

zmien v osobe vybavujúceho sudcu“, treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho,

či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou)

alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní

odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na uvedené skutočnosti.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému

súdu podľa a konať vo

veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

80 000 Sk, ktoré zdôvodnila najmä tým, že „bola a je v absolútnej právnej neistote. (...)

Svoju majetkovú aj nemajetkovú ujmu vidí sťažovateľka okrem iného aj v pocitoch neistoty,

márnosti, krivdy a úzkosti vyplývajúcich zo situácie, keď súd za neprimeranú dobu vyše

11 rokov nerozhodol a ani plynulo nekonal (...)“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru

nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za

odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v požadovanej výške

80 000 Sk.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za tri úkony

právnej služby (prípravu a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti 16. septembra 2005

a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 28. apríla 2006). Za dva

úkony vykonané v roku 2005 patrí odmena v sume dvakrát po 2 501 Sk a dvakrát režijný

paušál po 150 Sk v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Za

jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2006, patrí odmena v sume 2 730 Sk a k tomu

režijný paušál v sume 164 Sk v zmysle citovanej vyhlášky. Celkové trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 8 196 Sk.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2006