Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoP-42-2021.pdf
PDF · 118.21 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/42/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, vo veci spôsobilosti na právne úkony MUDr. Z. L., narodeného XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu O., Z. XX, v konaní zastúpeného procesným opatrovníkom: Mesto Piešťany, IČO: 00612031, adresa sídla Piešťany, Námestie SNP 1475/3, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava a blízkej osoby: Ing. Z. L., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu K. - C. Z., Q. K. XXXX/X, zastúpeného splnomocnencom: Studio Legale, s.r.o., IČO: 36 811 874, adresa sídla Bratislava, Mostová 2, o návrhu navrhovateľa: MUDr. M. L., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu O., E.F. A. XXXX/XX, zastúpeného advokátom: Mgr. Štefan Krnáč, adresa sídla v Bratislava, Švabinského 13, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony MUDr. Štefana Lukana, o odvolaní blízkej osoby proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 25. marca 2021 č.k. 9Ps/21/2019-200 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v odvolaním napadnutej časti rozhodnutia o ustanovení opatrovníka MUDr. M. L. r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie rozsudkom obmedzil spôsobilosť na právne úkony MUDr. Z. L., narodeného XX.X.XXXX spôsobom presne špecifikovaným vo výroku rozsudku (výrok I.), za opatrovníka MUDr. Z. L. ustanovil MUDr. M. L., narodeného XX.X.XXXX (výrok II.) opatrovníkovi uložil povinnosť opatrovanca zastupovať v rozsahu opatrovníckych práv a povinnosti určených rozhodnutím súdu a spravovať jeho majetok to všetko podľa pokynov súdu ako aj povinnosť k 30.6. a 31.12. každého kalendárneho roku predložiť súdu vyúčtovanie o správe majetku opatrovanca a po skončení funkcie opatrovníka v lehote 30 dní predložiť záverečný účet zo správy majetku opatrovanca (výrok III.).
1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci: MUDr. Z. L. trpí trvalou duševnou poruchovou, organickým psychosyndrómom stredne ťažkého až ťažkého stupňa (stav po poškodení mozgu v roku 2019), pričom duševná porucha menovaného je trvalá, doživotná, nevyliečiteľná, s negatívnym priebehom a prognózou u menovaného do budúcnosti, nemožno očakávať podstatnejšie zlepšenie, či vyliečenie poruchy, bude prítomná zrejme u neho do konca života, negatívnym spôsobom ovplyvňuje správanie a konanie menovaného v rodine a v spoločnosti, je plne odkázaný na starostlivosť svojho okolia, osoby, ústavu (inštitúcie), je potrebná kontinuálna odborná liečba.
1.2.2 Súd mal tiež za preukázané, že v dôsledku tejto poruchy nie je MUDr. Z. L. schopný vykonávať nasledovné právne úkony: nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom v žiadnom rozsahu, disponovať s financiami, uzatvárať majetkové zmluvy, prevody, závet, úverové, mandátne a iné zmluvy, vystupovať samostatne v súdnych konaniach, samostatne vystupovať pred orgánmi štátnej a miestnej samosprávy, pred orgánmi špecializovanej štátnej správy (napr. zdravotné poisťovne), byť držiteľom oprávnení riadiť motorové vozidlá, byť držiteľom zbrane, uzatvárať manželstvo či rozvádzať sa, či iné
vzťahové zväzky, rozhodovať o svojej medicínskej liečbe, zdravotnej či sociálnej detencii, kandidovať do volieb národnej rady SR, VÚC a miestnej samosprávy, nie je schopný rozhodovať o mieste svojho trvalého, či prechodného pobytu
1.2.3 Navrhovateľ je synom MUDr. Z. L., ich vzťah je subjektívne vzájomne blízky, od roku 2019 navrhovateľ financuje starostlivosť o otca a o tohto sa aj osobne stará, pričom pred súdom prejavil ochotu vykonávať funkciu opatrovníka menovaného.
1.3 Vec právne posúdil ako povinnosť súdu obmedziť spôsobilosť na právne úkony fyzickej osobe, ktorá pre duševnú poruchu, nie je len prechodná, je schopná robiť len niektoré právne úkony a rozsah obmedzenia určiť v rozhodnutí podľa § 10 ods. 2 O.z. (...) a povinnosť súdu ustanoviť fyzickej osobe, ktorej rozhodnutím obmedzil spôsobilosť na právne úkony opatrovníka podľa § 27 ods. 2 O.z., § 231, § 236, § 240 ods. 3, § 248 ods. 1 a ods. 2 a § 272 C.m.p. (.....) a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony MUDr. Z. L. je dôvodný, že je potrebné menovaného obmedziť v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu určenom vo výroku I. rozsudku ako aj ustanoviť mu opatrovníka.
1.4 Rozhodnutie v časti rozhodovania o ustanovení opatrovníka osobe obmedzenej spôsobilosti na právne úkony (rozhodnutia napadnutého odvolaním blízkou osobou) odôvodnil tým, že nakoľko súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony MUDr. Z. L., bolo mu tiež potrebné v zmysle vyššie citovaných ustanovení ustanoviť opatrovníka na jeho zastupovanie v časti, v ktorej bola obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony. Vzhľadom k tomu mu bol ustanovený za opatrovníka navrhovateľ
- jeho syn, ktorý s výkonom opatrovníctva vo vzťahu k nemu súhlasil, ako aj procesný opatrovník, pričom rozsah jeho oprávnení a povinností ako opatrovníka bol vymedzený vo výroku tohto rozsudku. Súd dopĺňa, že uvedeným prihliadol na skutočnosti uvedené vo vyššie citovaných listoch (body 21. - 24. odôvodnenia jeho rozsudku), ako aj na skutočnosť, že ďalším obsahom spisu najmä výsluchom navrhovateľa, ako aj ním doložené výpisy z účtu, že doposiaľ v plnom rozsahu nielen financuje starostlivosť o MUDr. Z. L., ale sa na tejto starostlivosti aj osobne podieľa od r. 2019 až doposiaľ. Súd preto nemal za preukázané tvrdenia blízkej osoby, že navrhovateľ hospodári s otcovým majetkom a financiami. Zároveň mal súd výsluchom MUDr. Z. L. v jeho domácom prostredí za preukázané, že jeho vzťah s navrhovateľom je subjektívne vzájomne blízky, pričom súd nemal za preukázané tvrdenie blízkej osoby, že MUDr. Z. L. nie je spokojný s konaním navrhovateľa, je proti tomu, aby si navrhovateľ robil s ním, čo si zachce, je tým osobne dotknutý, nakoľko ani po oboznámení súdom, že navrhovateľ podal na súde návrh na jeho obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, sa MUDr. Z. L. uvedeným spôsobom nevyjadril a naďalej s navrhovateľom riadne komunikoval, bez akejkoľvek reakcie v zmysle tvrdení blízkej osoby. Tiež súd dopĺňa, že MUDr. Z. L. sa veľmi jasne a zrozumiteľne k negatívnej kvalite jeho vzťahu k blízkej osobe v čase pred úrazom, pričom blízka osoba uvádzala, že vzťah MUDr. Z. L. k navrhovateľovi nie je pozitívny, čo už je v dobe po úraze, keď znalec konštatoval vo svojom znaleckom posudku, že intelekt MUDr. Z. L. je organicky deteriorovaný do pásma mentálnej retardácie až stredne ťažký stupeň, jeho redukcia kritičnosti a úsudkovej schopnosti je hrubá.
1.5 O trovách štátu rozhodol tak, že štátu sa náhrada trov konania nepriznáva (výrok III.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 251 ods. 1 C.m.p. v zmysle ktorého trovy dôkazov platí štát.
1.6 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 52 C.m.p..
2.1 Rozsudok v časti ustanovenia opatrovníka osobe obmedzenej spôsobilosti na právne úkony (vychádzajúc zo samotného obsahu odvolania) napadla riadnym a včasným odvolaním blízka osoba s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to tým, že potom čo na žiadosť blízkej osoby o zrušenie nariadeného termínu pojednávania na deň 25. marca 2021 od 13:45 hod. Právnemu zástupcovi blízkej osoby, právnemu zástupcovi navrhovateľa, Okresnej prokuratúre Piešťany, znalcovi v konaní a Mestu Piešťany písomne oznámil, že pojednávanie nariadené na deň 25.3.2021 o 13:45 hod. bude odročené bez prejednania veci, pojednávanie prebehlo v tomto termíne a to bez účasti blízkej osoby aj jej právneho zástupcu, čím odňal možnosť blízkej osobe vyjadriť sa k veci, predložiť listinné dôkazy, navrhnúť svedkov alebo využiť akékoľvek iné prostriedky, teda
jej odňal možnosť realizácie jej procesných práv. Konajúci súd posudzoval vec na základe neúplných informácii a nemal možnosť vykonať dôkazy, ktoré blízka osoba plánovala predložiť na pojednávaní, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie vo veci.
2.2 V tejto súvislosti blízka osoba argumentuje, že MUDr. M. L. je chronický klamár, že pokiaľ pred súdom vypovedal, že s otcom má dobrý vzťah nie je to pravda, nakoľko otca fyzicky napadol, pričom svedkom takéhoto útoku bola aj otcova sestra pani N. O. nar. X.X.XXXX, trvale bytom O., N. X/X, ktorej výsluch blízka osoba pred súdom navrhuje. Zároveň nie je pravdou, že by blízka osoba odmietla pomôcť otcovi pri rekonvalescencii po úraze hlavy, avšak pravdou je to, že takúto pomoc navrhovateľ kategoricky odmietol. Podľa informácií blízkej osoby navrhovateľ s otcom manipuluje, hospodári s jeho financiami a blízkej osobe odmieta poskytnúť akékoľvek informácie o nakladaní s uvedeným majetkom. Takto napríklad neoprávnene nakladá s osobným motorovým vozidlom otca, jeho počítačom a pred súdom vedome zatajil aj jeho kanadský účet, ktorý taktiež fakticky neoprávnene od úrazu otca spravuje a disponuje aj kreditnou kartou k tomuto účtu, pričom na tento účet je otcovi dlhodobo vyplácaný dôchodok.
2.3 Blízka osoba je presvedčená, že relevantné informácie k osobe navrhovateľa a výsluch navrhnutých svedkov ako aj oboznámenie sa s listinami obstaranými blízkou osobou by mohli mať za následok iné rozhodnutie vo veci v časti o ustanovení opatrovníka.
3.1 Okresný prokurátor Piešťany vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu blízkej osoby navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť z dôvodu, že skutočný stav veci bol zistený súdom v dostatočnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a skutočnosti uvedené v odvolaní, ani návrhy na doplnenie dokazovania nie sú spôsobilé a dostatočné samostatne na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie. Z dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľ manipuloval svojím otcom. Nedôvodnou je aj námietka o nesprávnosti procesného postupu zo strany súdu, nakoľko právny zástupca do času pojednávania súdu dostatočne nepreukázal dôvody, pre ktoré žiadal pojednávanie odročiť ako ani neuviedol, kedy sa o takomto dôvode na odročenie pojednávania dozvedel.
4. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu blízkej osoby navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť argumentujúc, že právny zástupca požiadal o odročenie pojednávania 1 deň pred konaním samotného pojednávania a to mailom s odôvodnením, že je to z dôvodov karanténnych opatrení súvisiacich s mimoriadnou epidemiologickou situáciou spôsobenou ochorením COVID 19 na strane právneho zástupcu Ing. Z. L.. Takúto skutočnosť však doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal a z predmetného mailu nie je ani zrejmé, kedy mal byť advokát v karanténe a kedy mu bola táto skutočnosť oznámená. Z mailu ani zo žiadneho podania nemožno zistiť, či blízka osoba trvala na účasti právneho zástupcu na pojednávaní a či sa ho nemohla zúčastniť aj bez neho, prípadne čím nemohlo dôjsť k vystaveniu substitučnej plnej moci a podobne. Podľa názoru navrhovateľa ide len o obštrukcie zo strany blízkej osoby pričom konanie trvá už 2 roky počas, ktorej sa nehľadajú spôsoby ako vec uzavrieť hoci prostriedky na to priamo ponúka zákonná právna úprava. Neobstojí ani námietka porušenia zásady spravodlivého konania odňatia možnosti blízkej osobe vyjadriť sa k veci, predložiť listinné dôkazy, navrhnúť svedkov alebo využiť akékoľvek iné prostriedky nakoľko doposiaľ blízka osoba nepredložila žiaden relevantný dôkaz ani nenavrhla vykonať žiadny iný dôkazný prostriedok, ktorý by súvisel s vecou. Tvrdenia uvedené v odvolaní sú len ohováraním navrhovateľa pričom k meritu veci nemajú žiaden vplyv a súvis.
4.1 Navrhovateľ poukazuje na to, že predmetom konania nie je spor medzi blízkou osobou a navrhovateľom, ale sa jedná o nesporové konanie, ktorého predmetom je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ich ťažko chorého otca. Aj keď právna úprava vyslovene neupravuje formálne podmienky výkonu opatrovníka fyzickej osoby, možno tieto podmienky analogicky vyvodiť z iných právnych predpisov. Veľká časť podmienok je ponechaná na voľnú úvahu súdu, ktorý musí zohľadniť každý prípad osobitne. Navrhovateľ má za to, že blízka osoba nie je spôsobilou osobou vykonávať funkciu opatrovníka, nakoľko sú voči nej vedené exekučné konania a preto ju nie je možné považovať za dôveryhodnú.
5.1 Blízka osoba vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu navrhovateľa k jej odvolaniu zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a ďalej poukázala na to, že blízka osoba bola informovaná zo strany právneho zástupcu o zrušení termínu pojednávania, keď na žiadosť právneho zástupcu blízkej osoby bolo
pojednávanie zrušené a právny zástupca bol o tejto skutočnosti upovedomený emailom, pričom sa nejednalo o bezdôvodné obštrukcie zo strany právneho zástupcu osoby blízkej, ale o skutočný dôvod, keďže právny zástupca, konkrétne Mgr. B. U. bol v kontakte s obvineným Q. M. v ÚVV a ÚTVOS Ružomberok pred plánovaním pojednávaním dňa 25.3.2021, pričom obvinený Q. M. na následky ochorenia COVID 19 zomrel dňa X.X.XXXX. Mgr. B. U. bol v kontakte so všetkými zamestnancami advokátskej kancelárie a preto ich účasť na pojednávaní dňa 25.3.2021 taktiež nepripadala v úvahu a okrem toho aj blízka osoba okrem iného trvala na osobnej účasti zástupcu advokátskej kancelárie ktorú na zastupovanie splnomocnila a nedala súhlas so substitučným zastúpením.
5.2 Neobstoja ani námietky navrhovateľa o nespôsobilosti blízkej osoby vykonávať funkciu opatrovníka, nakoľko blízka osoba vedie usporiadaný rodinný život, je 21 rokov v manželskom zväzku na rozdiel od navrhovateľa, blízka osoba nezatajila pred súdom existenciu osobného účtu ich otca, na ktorý poberá kanadský dôchodok s ktorým bez kontroly disponuje a podobne. Práve námietky o nedôveryhodnosti blízkej osoby vykonávať funkciu opatrovníka chcela blízka osoba vyvrátiť výsluchom svedkov a to N. O., N. L., prípadne I. I..
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie blízkej osoby je dôvodné.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9Ps 21/2019 je posúdenie návrhu navrhovateľa na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony MUDr. Z. L., narodeného 30.9.1943 (otca navrhovateľa a blízkej osoby), určenie rozsahu takéhoto obmedzenia a napokon ustanovenie opatrovníka osobe, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola rozhodnutím súdu obmedzená. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené s konaním na ustanovenie opatrovníka pričom podľa právnej teórie (tu pozri Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A., a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C.H.Beck, 2017, 817 s.) výrok súdu o ustanovení opatrovníka je potrebné považovať za závislý výrok k výroku, ktorým súd vyslovil rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby a teda ak je podané odvolanie len proti časti o ustanovení opatrovníka, suspenzívny účinok odvolania sa nebude vzťahovať aj na časť rozsudku, ktorým rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony.
7.1 Vzhľadom na samotný obsah odvolania blízkej osoby (v odvolaní odvolateľ nenapáda správnosť výroku súdu prvej inštancie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony MUDr. Z. L. ani o určení rozsahu tohto obmedzenia - výrok I. rozsudku), predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o ustanovení opatrovníka MUDr. Z. L., narodenému 30.9.1943 a ktorým zároveň tomuto opatrovníkovi vymedzil rozsah jeho práv a povinnosti
- výrok II. rozsudku ako aj preskúmanie správnosti rozhodnutia o trovách konania - výrok IV. rozsudku ako výroku závislého.
7.2 Podstatná časť odvolateľových námietok je založená na tvrdení, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a to prejednaním veci na pojednávaní súdu konanom dňa 25.3.2021 bez účasti blízkej osoby a jej právneho zástupcu napriek tomu, že podľa písomného oznámenia súdu účastníkom konania - teda aj právnemu zástupcovi blízkej osoby, malo byť predmetné pojednávanie na žiadosť právneho zástupcu blízkej osoby odročené bez prejednania veci.
Podľa čl. 4 veta prvá C.m.p. súd aplikuje aj interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza že naplnenie práva na spravodlivý proces predpokladá efektívny postup súdu a subjektov na konaní zúčastnených s nastavením medzí pre procesnú aktivitu tak, aby reflektoval základné atribúty zachovania právnej istoty. Tento princíp patrí k nosným princípom právnej úpravy civilného procesu. Pre dosiahnutie vyššie uvedených východísk má zásadný význam princíp rovnosti ktorý je zároveň aj ústavným princípom a ktorým má svoj základ aj v Listine základných práv a slobôd.
Podľa § 33 ods. 1 a 2 C.m.p., súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania (1). Na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (2).
Podľa § 100 ods. 1 a 2 C.s.p., súd dbá, aby strany a ostatné predvolávané osoby boli procesnými úkonmi súdu čo najmenej zaťažované, najmä dbá, aby boli predvolávané na čas, kedy pravdepodobne bude ich účasť na procesnom úkone potrebná (1). Predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná inak ako písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise (2). V predvolaní sa označí vec, miesto, čas a predmet procesného úkonu, ďalej sa uvedie, v akom procesnom postavení sa má osoba na procesnom úkone zúčastniť a ktoré písomnosti alebo veci má predložiť (3).
V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že veci spadajúce do decíznej právomoci civilných súdov sa v zásade prejednávajú a rozhodujú na verejnom pojednávaní. Nariadenie pojednávanie spojené s prejednaním veci samej. Prejednaním veci samej s nariadením pojednávania sú reflektované základné procesné princípy (ktoré sú vlastné vyspelým demokratickým právnym úpravám) a to bez ohľadu na jeho diferenciáciou na proces sporových alebo mimo sporových a to okrem iného princíp verejnosti a princíp ústnosti a priamosti, ktoré v sebe subsumujú základné atribúty práva na spravodlivý proces, a to právo byť prítomný pri prejednaní veci a právo vyjadrovať sa k vykonanému dokazovaniu. Predvolanie na pojednávanie je bezprostredne späté s prítomnosťou účastníkov, prípadne iných subjektov na pojednávaní spravidla spojené s ich výsluchom realizácia procesného úkonu predvolania rešpektuje základné princípy právnej úpravy mimo sporových konaní a preto zákon zásade preferuje neformálnosť tohto procesného úkonu. Súd ho teda môže uskutočniť spravidla písomne aj telefonicky, ústne alebo elektronickými prostriedkami (článok 7 základných princípov C.m.p., § 100 C.s.p.) avšak zásadne vždy v dostatočnom predstihu, aby sa predvolaný mohol pripraviť na pojednávanie (a to tak vecne, ako aj napríklad organizačne, prípadne zabezpečiť si prepravu ak je potrebná. Za týmto účelom civilný mimosporový poriadok ukladá súdu povinnosť predvolať subjekty, ktorých prítomnosť je potrebná spravidla najmenej 5 dní predo dňom pojednávania. Táto lehota má charakter takzvanej inštruktívnej (podpornej, odporúčanej) lehoty, takže jej nedodržanie na jednej strane v zásade samo osebe nie je možné považovať za vadu konania avšak na druhej strane len za podmienky, ak kratšia lehota na prípravu pojednávania vo veci stačila (tu pozri aj rozhodnutie NS Cpj 220/64 (S III, s 329).
8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.3.2021 o 13:45 hod. (potom čo pôvodne nariadené pojednávanie na deň 4.2.2021 o 13:45 hod. bolo súdom z dôvodu vyhlásenia núdzového stavu uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 453/2020 ako aj v súvislosti s aplikáciou opatrení Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, záverov ústredného krízového štábu a pandemickej komisie zrušené) a účastníkov vyzval na predloženie listinných dôkazov. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi blízkej osoby doručené 8.2.2021 o 10:34 hod. (č.l. 157). Podaním z 23. marca 2021 Okresná prokuratúra Piešťany súdu oznámila, že účasť na tomto nariadenom pojednávaní súdu považuje z hľadiska zdravotného rizika za nevhodnú a preto sa daného pojednávania nezúčastní (č.l. 163). Mailovým podaním z 24. marca 2021 právny zástupca blízkej osoby z dôvodu karanténnych opatrení súvisiacich s mimoriadnou epidemiologickou situáciou spôsobenou ochorením COVID - 19 na strane právneho zástupcu blízkej osoby požiadal súd o zrušenie termínu pojednávania nariadeného na deň 25.3.2021 o 13:45 hod. a určenie nového termínu pojednávania v predmetnej veci (č.l. 165). Súd prvej inštancie na základe oznámenia Okresnej prokuratúry Piešťany o jej neúčasti na pojednávaní a žiadosti právneho zástupcu blízkej osoby na zrušenie termínu pojednávania účastníkom konania mailom z 24. marca 2021 odoslaným o 11:08 hod. oznámil, že pojednávanie nariadené na 25.3.2021 o 13:45 hod. bude odročené bez prejednania veci na základe návrhu právneho zástupcu blízkej osoby z dôvodu karanténnych opatrení súvisiacich s mimoriadnou epidemiologickou situáciou spôsobenou ochorením COVID - 19 s tým, že ich na nový termín riadne písomne predvolá (č.l.
166). Právny zástupca navrhovateľa reagujúc na doručené mu oznámenie o odročenie pojednávania svojim emailom z 24. marca 2021 odoslaným súdu o 11:20 hod. súdu oznámil, že podľa jeho názoru na zrušenie pojednávania nie je žiaden dôvod a žiada, aby sa pojednávanie uskutočnilo, nakoľko podľa jeho názoru sa jedná iba o obštrukcie zo strany blízkej osoby (č.l. 169). Toto svoje podanie zároveň doplnil emailovým podaním z 24. marca 2021 odoslaným súdu o 11:31 hod. ďalej dôvodiac, že konanie trvá už 2 roky, že predmet konania patril k 28.2.2021 k výnimkám na uskutočnenie pojednávania a preto pojednávanie sa mohlo uskutočniť a že covidová situácia trvá dlhodobo a bola známa blízkej osobe už niekoľko mesiacov (č.l. 170). Následne súd prvej inštancie mailovým podaním z 24. marca 2021 odoslaným o 13:43 hod. (teda len jeden deň pred termínom pojednávania) účastníkom konania doručil upovedomenie o konaní pojednávania v pôvodne stanovenom termíne dňa 25.3.2021 o 13:45 hod. s tým, že vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľa z 24.3.2021 dôvod, ktorý uviedla blízka osoba na odročenie pojednávania súd už nepovažuje za dôležitý a preto bude pojednávať. Následne súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 25.3.2021, ktoré začalo o 13:45 hod. a to za účasti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, opatrovníka ako aj znalca - teda v neprítomnosti blízkej osoby, jej právneho zástupcu a Okresnej prokuratúry Piešťany po tom, čo skonštatoval, že účastníci konania majú riadne a včas predvolanie na pojednávanie vykázané a lehota na prípravu na pojednávanie v zmysle § 33 ods. 2 C.m.p. bola zachovaná. Na predmetnom pojednávaní súd oboznámil priebeh prípravy pojednávania, vypočul prítomných účastníkov konania ako aj súdneho znalca, oboznámil znalecký posudok, vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a následne po vyhlásení dokazovania za skončené vo veci meritórne rozhodol (č.l. 196 -201).
9. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto postup súdu prvej inštancie však nemal oporu v zákone. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru, že námietka blízkej osoby o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie znemožňujúcou strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces bola dôvodná. Pokiaľ súd prvej inštancie totiž 24. marca 2021 o 11:00 hod. (teda niečo viac ako jeden deň pred termínom pojednávania) oznámil právnemu zástupcovi blízkej osoby, že vyhovuje jeho žiadosti o zrušenie termínu pojednávania a to tak, že pojednávanie bude odročené bez prejednania veci s tým, že na nový termín pojednávania bude riadne predvolaný (teda v zmysle § 33 ods. 2 C.m.p. v lehote najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať) a následne potom 24 hodín pred termínom pojednávania mu oznamoval, že pojednávanie sa uskutoční aj s prejednaním veci z dôvodu, že ním uvádzané dôvody už nepovažuje za dôvodné na odročenie pojednávania, jeho procesný postup nemožno v žiadnom prípade považovať za korektný, rešpektujúci právo účastníka byť predvolaný na pojednávanie tak, aby tento mal dostatok času na prípravu. Takýto postup súdu bol totiž pre účastníka absolútne nepredvídateľný a pokiaľ sa účastník pojednávania nezúčastnil teda nevyjadril súhlas s prejednaním veci aj bez poskytnutia mu dostatočnej lehoty na prípravu, znemožnil mu uskutočňovanie jemu patriacich práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa názoru odvolacieho súdu totiž lehota 24 hodín nespĺňa požiadavky judikatúrou súdov akceptovanej kratšej lehoty postačujúcej na prípravu pojednávania, najmä ak účastník konania legitímne očakával podľa ubezpečenia súdu predvolanie na ďalšie pojednávanie v lehote nie kratšej ako 5 dní. Pre poriadok je potrebné uviesť, že za kratšiu lehotu potrebnú na prípravu pojednávania bola súdmi považovaná lehota najmenej 2 dni pred samotným termínom pojednávania a to v prípade, ak súd poskytol účastníkom lehotu na prípravu pojednávania v súlade s § 115 ods. 2 O.s.p. (teraz § 33 ods. 2 C.m.p.) a neskôr odročil pojednávanie na nasledujúci deň, o čom však bol účastník konania vyrozumený 2 dni pred uplynutím takejto lehoty (ÚS ČR I. ÚS 207/05). Tu je potrebné zdôrazniť, že v práve citovanom prípade účastník konania nebol informovaný súdom o zrušení termínu pojednávania / odročení pojednávania bez prejednania veci (teda uskutočnenie pojednávania v riadnom - skoršom termíne očakával) a nadôvažok aj s ubezpečením súdu, že na nasledujúce pojednávanie bude riadne predvolaný (ako to bolo v práve v prejednávanej veci).
10. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie svojím postupom znemožnil blízkej osobe, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pochybenie súdu spočíva už v tom, že vec prejednal a vo veci aj meritórne rozhodol bez prítomnosti blízkej osoby, keď z jeho predchádzajúceho konania vo veci bolo blízkej osobe opodstatnene zrejmé, že pojednávanie bude odročené bez vecného prejednania veci s tým, že na nasledujúce pojednávanie bude tento riadne predvolaný.
11. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu SR I.ÚS 26/94, obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi (strane sporu) znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti (rozhodnutia o ustanovení opatrovníka a vymedzení jeho práv a povinností) podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). Po vrátení veci súd prvej inštancie na prejednanie veci opätovne nariadi pojednávanie a to tak, aby účastníci konania mali dostatok času na prípravu na takéto pojednávanie v súlade s § 33 ods. 2 C.s.p., zopakuje dokazovanie ohľadom skutočností potrebných pre rozhodnutie o ustanovení opatrovníka osobe, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená a umožní účastníkom zúčastniť sa prejednania veci, poskytne im právo vyjadrovať sa k vykonanému dokazovaniu, prípadne vykoná aj ďalšie dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania, ak takéto bude považovať za potrebné pre rozhodnutie vo veci a vo veci opätovne rozhodne. Svoje závery potom v novom rozhodnutí odôvodní spôsobom podľa § 220 ods. 2 C.s.p.. Súčasne rozhodne aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
13. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).