Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 210/06
PDF · 372.04 KB
No categories available
III. ÚS 210/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo
sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti M. M., D., P., zastúpenej
advokátkou JUDr. O. H., Advokátska kancelária, Ž., v ktorej namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Považská Bystrica v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 921/96, na neverejnom zasadnutí 3. novembra 2006 takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 921/96
p o r u š i l základné právo M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. M. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk
(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Považská Bystrica
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Považská Bystrica j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania
M. M. v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jej advokátky
JUDr. O. H., Advokátska kancelária, Ž., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažnosti M. M. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 210/06-12 z 21. júna 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť M. M., D., P. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenou advokátkou JUDr. O. H., Advokátska kancelária, Ž., pre namietané porušenie jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Považská
Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 921/96.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 30. júla 1996 okresnému súdu
žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá je vedená pod
sp. zn. 6 C 921/96. Okresný súd v tejto veci do dňa podania ústavnej sťažnosti, t. j. už viac
ako 9 rokov a 10 mesiacov právoplatne nerozhodol.
Podľa sťažovateľky okresný súd od začatia konania v tejto veci koná s prieťahmi
trvajúcimi jednotlivo aj osem mesiacov, ktoré vznikajú v dôsledku jeho nečinnosti.
Nečinnosť okresného súdu je podľa nej zrejmá, napr. v obdobiach od 30. júla 1996 (podaný
žalobný návrh) do 26. marca 1997 (uskutočnenie prvého pojednávania), od 9. januára 1998
(ohliadka predmetu sporu) do 23. septembra 1998 (uznesenie o ustanovení znalca),
od 23. septembra 1998 do 31. mája 1999 (uskutočnenie pojednávania v tejto veci),
od 20. augusta 1999 (uznesenie o návrhu na predbežné opatrenie) do 14. marca 2000
(žiadosť o zaslanie opisu zápisníc z dôvodu straty časti spisu), ako aj od 21. novembra 2000
(uznesenie o ustanovení znalca) do 11. júna 2001 (konanie pojednávania vo veci).
Nečinnosť okresného súdu v tomto konaní však nemožno podľa nej obmedziť len na tieto
obdobia, ktoré vymenovala ako príklad.
V období rokov 2002 a 2003 sa spis v tejto veci nachádzal na Krajskom súde
v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) za účelom rozhodnutia o odvolaní. V priebehu konania
sťažovateľka podaním zo 4. apríla 2005 požiadala o prerušenie konania až do 1. septembra
2005.
Posledným úkonom okresného súdu v tejto veci bolo zaslanie spisu krajskému súdu
7. marca 2006 z dôvodu odvolania sťažovateľky proti uzneseniu, ktorým okresný súd
rozhodol, že znalec Ing. F. nie je vylúčený zo znaleckého dokazovania.
Sťažovateľka viackrát telefonicky i osobne alebo prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne žiadala zákonného sudcu, aby v predmetnom konaní pokračoval. Na tieto výzvy
a urgencie vo veci konajúci sudca reagoval prísľubom, že bude v konaní postupovať bez
zbytočných prieťahov, ktorý však následne nedodržal.
Dňa 10. mája 2006 podala sťažovateľka písomnú sťažnosť predsedovi okresného
súdu, v ktorej požiadala o ďalšie konanie v tejto veci. Okresný súd na túto sťažnosť
reagoval podaním z 11. mája 2006, v ktorom jej oznámil, že vec prešetrí a o výsledku
prešetrenia bude písomne informovaná po vrátení spisu z krajského súdu.
Predĺženie konania nebolo podľa sťažovateľky zapríčinené zložitosťou predmetu
konania, pretože v tomto prípade ide podľa nej o vec skutkovo i právne jednoduchú a ani
správaním účastníkov konania, ktorí súdu v jeho priebehu podľa nej poskytovali potrebnú
súčinnosť.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala,
aby ústavný súd nálezom rozhodol, že jej základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo v konaní vedenom okresným súdom
pod sp. zn. 6 C 921/96 porušené, prikázal okresnému súdu v uvedenej veci konať bez
zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60 000 Sk
a zaviazal okresný súd nahradiť jej trovy právneho zastúpenia.
Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom podaní z 28. augusta 2006 ústavnému
súdu na základe jeho výzvy oznámila, že netrvá na konaní verejného pojednávania
v predmetnej veci a súhlasí s upustením od neho.
Na základe výzvy ústavného súdu sa podaním č. Spr. 688/06 z 5. septembra 2006
k sťažnosti vyjadril okresný súd prostredníctvom svojho predsedu a zákonného sudcu.
V rámci svojho vyjadrenia vo veci predseda okresného súdu uviedol, že súhlasí s upustením
od verejného ústneho pojednávania. Zákonný sudca vo svojom stanovisku podrobne popísal
procesné úkony vykonané súdom v priebehu sťažovateľkou v sťažnosti označených období
nečinnosti súdu a následne uviedol: „Rozhodne popieram, že by sa súd dopúšťal aj
v ďalších priebehoch konania nečinnosti o čom svedčí skutočnosť, že vo veci bolo
uskutočnených pred Okresným súdom Považská Bystrica a pred Krajským súdom Trenčín
celkovo 19 pojednávaní. Bola vykonaná jedna ohliadka, Okresným súdom Považská
Bystrica, Krajským súdom Banská Bystrica a Krajským súdom Trenčín bolo vyhotovených
v písomnej forme 16 uznesení, 1 rozsudok a bolo vyhotovených 8 znaleckých posudkov
a odborných vyjadrení znalcov. Chcem poukázať na skutočnosť, že sa jedná o mimoriadne
náročnú právnu vec týkajúcu sa vyporiadania BSM účastníkov s rozsiahlym predmetom
masy BSM. Samotní účastníci v priebehu konania neustále svojimi návrhmi menili rozsah
tejto masy čím predlžovali dokazovanie vo veci, žiadali o odročenie pojednávaní, alebo sa
zo svojej neúčasti na nich ospravedlňovali, vznášali námietky proti osobám znalcov, čím
prispievali k predlžovaniu konania. Skutočnosť, že počas celého priebehu konania zo strany
súdu nedochádzalo k subjektívnym prieťahom možno zistiť zo samotného obsahu spisu,
ktorý Vám predkladám.“
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania,
ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania v predmetnej veci.
Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doručila 30. júla 1996
okresnému súdu žalobu o vyporiadanie BSM smerujúcu proti žalovanému, ktorá bola
zaevidovaná pod sp. zn. 6 C 921/96.
Zákonný sudca JUDr. L. V. nechal pokynom 2. augusta 1996 predložiť spis v tejto
veci Krajskému súdu v Banskej Bystrici spolu s jeho žiadosťou o vylúčenie z jej
prerokúvania, pretože žalovaný je jeho priateľ z detstva (spis bol doručený 11. septembra
1996). Uznesením z 30. augusta 1996 Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o vylúčení
tohto sudcu z prerokúvania a rozhodovania predmetnej veci. Okresnému súdu bol spis
vrátený 23. januára 1997 a následne na základe pokynu z 27. januára 1997 bolo uznesenie
z 30. augusta 1996 zaslané účastníkom konania.
Pokynom z 30. januára 1997 nechal zákonný sudca vyzvať sťažovateľku na
zaplatenie súdneho poplatku a zároveň zaslať podaný návrh žalovanému spolu s výzvou,
aby sa k nemu vyjadril. Dňa 29. januára 1997 bola predmetná vec pridelená sudcovi
JUDr. R. J. Právny zástupca sťažovateľky súdny poplatok zaplatil kolkom na rube podania
doručeného súdu 11. februára 1997.
Zákonný sudca pokynom z 25. februára 1997 nariadil pojednávanie na 26. marec
1997. Vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného bolo okresnému súdu doručené
27. februára 1997. Pojednávanie konané 26. marca 1997 bolo odročené na 28. apríla 1997
za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.
Podaním zo 4. apríla 1997 sa k meritu veci vyjadril právny zástupca sťažovateľky
a následne podaním z 25. apríla 1997 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu
kolízie pojednávaní. Pojednávanie konané 27. apríla 1997 okresný súd uznesením odročil na
26. máj 1997 za účelom „dovypočutia“ sťažovateľky a ďalšieho dokazovania.
Na pojednávaní 26. mája 1997 okresný súd vypočul sťažovateľku, právny zástupca
žalovaného následne uviedol, že v lehote 10 dní zašle súdu svoje stanovisko k jej vyjadreniu
a obaja právni zástupcovia navrhli okresnému súdu ustanoviť znalcov z odboru oceňovania
nehnuteľností, motorových vozidiel a bytového zariadenia. Okresný súd toto pojednávanie
odročil na neurčito. Pokynom z 9. júna 1997 vo veci konajúci sudca nariadil pojednávanie
na 7. júl 1997. Právny zástupca žalovaného sa k výpovedi sťažovateľky vyjadril podaním
doručeným 11. júna 1997.
Podaním doručeným okresnému súdu 13. júna 1997 svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil (vzhľadom na nevyhnutnú účasť na vyšetrovacom úkone v inej veci) právny
zástupca žalovaného a požiadal o jeho zrušenie. Pokynom z 18. júna 1997 bolo nariadené
pojednávanie odročené na 21. júl 1997. Dňa 25. júna 1997 požiadala právna zástupkyňa
sťažovateľky o odročenie pojednávania nariadeného na 21. júla 1997, pretože v tom čase
bude na dovolenke a sestra sťažovateľky predvolaná na pojednávanie ako svedkyňa mala
byť až do 6. augusta 1997 na liečení. Súdu preto navrhla pojednávanie nariadiť až po tomto
termíne. Zákonný sudca nariadené pojednávanie následne zrušil a ďalšie nariadil na
18. august 1997. Pojednávanie konané 18. augusta 1997 odročil na neurčito za účelom
vykonania znaleckého dokazovania.
Vo veci konajúci sudca uznesením č. k. 6 C 921/96-108 z 26. novembra 1997
ustanovil znalca z odboru oceňovania nehnuteľností Ing. J. P. V ten istý deň okresný súd
nariadil vykonanie ohliadky nehnuteľností i hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v rodinnom
dome na 9. január 1998. O vykonaní nariadenej ohliadky bola 9. januára 1998 na mieste
samom okresným súdom spísaná zápisnica. Na základe pokynu zákonného sudcu
z 12. januára 1998 bola zaslaná výzva Okresnému úradu P., odbor katastrálny (ďalej len
„OÚ P.“) na predloženie viacerých listov vlastníctva. Na základe pokynu sudcu
z 13. februára 1998 bol spis v predmetnej veci predložený znalcovi Ing. J. P. Vypracovaný
znalecký posudok doručený okresnému súdu 13. mája 1998 bol následne súdom zaslaný
účastníkom konania, aby sa k nemu vyjadrili a zároveň na základe tohto pokynu bola
zaslaná výzva OÚ P. Uznesením z 15. mája 1998 priznal okresný súd znalcovi Ing. J. P.
znalečné a následne ho nechal doručiť účastníkom konania a tomuto znalcovi.
Právny zástupca žalovaného podaním zo 4. augusta 1998 okresnému súdu oznámil,
že žalovaný nesúhlasí s cenou rodinného domu, tak ako bola určená v znaleckom posudku.
OÚ P. podaním doručeným 20. augusta 1998 okresnému súdu na základe jeho výzvy zaslal
požadovanú správu.
Na základe pokynu zo 4. septembra 1998 okresný súd zaslal výzvu právnej
zástupkyni sťažovateľky za účelom oznámenia technického údajov viacerých motorových
a prípojných vozidiel. Predmetná výzva bola právnou zástupkyňou splnená podaním
doručeným 7. septembra 1998, ktoré bolo na základe urgencie okresného súdu
z 9. septembra 1998 doplnené podaním doručeným 18. septembra 1998.
Okresný súd uznesením z 23. septembra 1998 ustanovil v predmetnej veci znalca
z odboru oceňovania motorových vozidiel Ing. J. L. Žalovaný prostredníctvom svojho
právneho zástupcu 16. októbra 1998 podal námietku zaujatosti proti ustanovenému znalcovi
Ing. J. L. Na základe výzvy okresného súdu z 19. októbra 1998 sa znalec k podaným
námietkam vyjadril podaním doručeným súdu 22. októbra 1998. Podaním z 27. novembra
1998 okresný súd právnemu zástupcovi žalovaného oznámil, že jeho námietky zaujatosti
proti ustanovenému znalcovi nie sú opodstatnené a zároveň ho vyzval, aby ustanovenému
znalcovi poskytol potrebnú súčinnosť pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Spisový
materiál v predmetnej veci bol ustanovenému znalcovi Ing. J. L. doručený 12. januára 1999.
Znalecký posudok zo 6. marca 1999 (doručený 8. marca 1999) okresný súd na základe
pokynu sudcu z 19. marca 1999 doručil právnym zástupcom účastníkov konania.
Uznesením z 19. marca 1999 okresný súd znalcovi Ing. J. L. priznal znalečné. Žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpovedal na výzvu súdu z 19. marca 1999
podaním doručeným 7. apríla 1999.
Pokynom sudcu z 13. apríla 1999 bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie
na 31. máj 1999. Okresný súd pojednávanie konané 31. mája 1999 odročil na 30. jún 1999
za účelom opätovného predvolania žalovaného pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty
a znalcovi Ing. J. P. uložil, aby doplnil podaný znalecký posudok ohľadne vyjadrenia sa
k trhovej cene oceňovaných nehnuteľností, a to k 25. septembru 1995.
Podaním doručeným okresnému súdu 17. júna 1999 právna zástupkyňa sťažovateľky
navrhla spôsob vyporiadania BSM medzi účastníkmi konania. Znalec svoje odborné
vyjadrenie k trhovej cene nehnuteľností doručil okresnému súdu 21. júna 1999.
Okresný súd 30. júna 1999 pojednávanie odročil na neurčito s tým, že žalovaného
zaviazal písomne konkretizovať námietky zaujatosti proti znaleckým posudkom Ing. J. P.
Dňa 9. júla 1999 podal okresnému súdu žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu návrh na vydanie predbežného opatrenia v tejto veci. Žalovaný svoju povinnosť
uloženú mu na pojednávaní z 30. júna 1999 splnil podaním doručeným okresnému súdu
19. júla 1999.
Na základe pokynu z 20. júla 1999 nechal vo veci konajúci sudca doručiť návrh na
vydanie predbežného opatrenia právnej zástupkyni sťažovateľky spolu s výzvou, aby sa
k nemu vyjadrila. Sťažovateľka svoje vyjadrenie týkajúce sa podaného návrhu na vydanie
predbežného opatrenia súdu doručila 28. júla 1999. Okresný súd uznesením č. k.
6 C 921/96-257 z 20. augusta 1999 návrh žalovaného na vydanie predbežného opatrenia
zamietol. Žalovaný sa 6. septembra 1999 proti tomuto uzneseniu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolal. Na základe výzvy okresného súdu z 9. septembra 1999 sa
k podanému odvolaniu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným
súdu 23. septembra 1999 vyjadrila sťažovateľka. Spisový materiál v predmetnej veci bol
následne predložený v prílohe podania zo 6. októbra 1999 krajskému súdu.
Podľa úradného záznamu spísaného 3. novembra 1999 vedúcou kancelárie okresného
súdu spis v uvedenej veci bol vrátený z krajského súdu a zároveň v tento deň jej bol
predložený. Z uvedeného záznamu ďalej vyplýva, že spis bol úplne poškodený s roztrhaným
obalom, zničenými viacerými stranami, chýbajúcimi stranami a zle zažurnalizovaný.
Okresný súd požiadal 14. marca 2000 právnych zástupcov účastníkov konania
o predloženie listín, ktoré boli súčasťou spisu z dôvodu jeho poškodenia. Sťažovateľka na
jeho výzvu reagovala podaním doručeným 4. apríla 2000. Právny zástupca žalovaného bol
na splnenie tejto výzvy vyzvaný podaniami z 20. apríla 2000, 24. mája 2000 a žalovaný
podaním z 25. mája 2000. Podľa úradného záznamu spísaného 31. mája 2000 sa na okresný
súd dostavil žalovaný, ktorý predložil viaceré listiny týkajúce sa predmetnej veci. Podaním
z 1. júna 2000 okresný súd vyzval žalovaného, aby mu zaslal ešte odpis svojho písomného
vyjadrenia k podanému návrhu z 25. februára 1997. Okresný súd následne podaním
z 1. júna 1999 upovedomil právnych zástupcov účastníkov konania, že spis v tejto veci bol
predložený krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní žalovaného (spis bol
krajskému súdu doručený 16. júna 2000).
Uznesením zo 7. augusta 2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. septembra 2000,
krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu z 20. augusta 2000. Spis vo veci bol
okresnému súdu doručený späť 23. augusta 2000. Na základe pokynu sudcu z 31. augusta
2000 bolo uznesenie zo 7. augusta 2000 doručené právnym zástupcom účastníkov konania.
Vo veci konajúci sudca 21. septembra 2000 nariadil v predmetnej veci pojednávanie
na 6. november 2000. Okresný súd toto pojednávanie odročil na 21. november 2000 za
účelom výsluchu znalca k námietkam vzneseným žalovaným voči znaleckému posudku
(námietky boli znalcovi doručené na pojednávaní krátkou cestou). Uznesením
z 21. novembra 2000 okresný súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom nariadenia
kontrolného znaleckého dokazovania. Uznesením z 21. novembra 2000 okresný súd
rozhodol, že ustanovuje znalca z odboru stavebníctva – oceňovanie nehnuteľností Ing. J. F.
Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným
6. decembra 2000 podal námietky proti osobe znalca Ing. J. F. a súčasne okresnému súdu
oznámil, že trvá na tom, aby znalecký posudok vypracoval Ústav súdneho inžinierstva v Ž.
Podaním zo 7. decembra 2000 okresný súd právnemu zástupcovi žalovaného oznámil, že
jeho námietkam voči osobe ustanoveného znalca ako nedôvodným nevyhovel. Dňa
19. februára 2001 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok zo 16. februára 2001
vypracovaný znalcom Ing. J. F. Vo veci konajúci sudca pokynom z 27. februára 2001 zaslal
vyhotovený znalecký posudok právnym zástupcom účastníkov konania spolu s výzvou, aby
sa k nemu vyjadrili a súčasne dal vyzvať znalca Ing. J. F., aby písomne špecifikoval
znalečné. Dňa 5. marca 2001 znalec Ing. J. F. predložil súdu vyúčtovanie znalečného.
Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne 16. marca 2001 doručila
okresnému súdu svoje námietky k znaleckému posudku. Uznesením z 20. marca 2001
(právoplatným 18. apríla 2001) okresný súd priznal znalcovi Ing. J. F. znalečné.
Vo veci konajúci sudca 3. mája 2001 nariadil v predmetnej veci pojednávanie na
11. jún 2001, nechal naň predvolať účastníkov konania, ich právnych zástupcov a znalca,
ktorému boli súčasne doručované aj podané námietky proti jeho znaleckému posudku
sťažovateľky. Právna zástupkyňa sťažovateľky podaním doručeným 8. júna 2001
okresnému súdu navrhla spôsob vyporiadania majetku patriaceho do BSM. Dňa 11. júna
2001 bolo okresnému súdu doručené stanovisko znalca Ing. J. F. k podaným námietkam
sťažovateľky proti ním vypracovanému znaleckému posudku.
Pojednávanie konané 11. júna 2001 bolo okresným súdom odročené na neurčito za
účelom vykonania ďalšieho dokazovania. Dňa 26. júna 2001 zákonný sudca nariadil
pojednávanie na 15. august 2001. Okresný súd pojednávanie konané 15. augusta 2001
odročil na 26. september 2001 za účelom predvolania znalca a súčasne žalovanému uložil
povinnosť predložiť písomné námietky voči znaleckému posudku. Žalovaný uloženú
povinnosť splnil 24. augusta 2001. Pojednávanie konané 26. septembra 2001 okresný súd
odročil na 8. október 2001 za účelom vyhlásenia rozsudku.
Podaním doručeným 28. septembra 2001 znalec Ing. J. F. doručil súdu vyúčtovanie
znalečného. Žalovaný podaním doručeným 7. októbra 2001 ospravedlnil svoju neúčasť na
nariadenom pojednávaní z dôvodu služobných povinností mimo územia Slovenskej
republiky. Na pojednávaní konanom 8. októbra 2001 okresný súd vyhlásil rozsudok č. k.
6 C 921/96-380 (rozsudok bol prepísaný na základe pokynu zo 4. decembra 2001).
Uznesením zo 4. decembra 2001 (právoplatným 21. januára 2002) okresný súd priznal
znalcovi Ing. J. F. znalečné.
Žalovaný prostredníctvom svojho nového právneho zástupcu podal 14. januára 2002
proti rozsudku z 8. októbra 2001 odvolanie. Pokynom zo 7. februára 2002 nechal vo veci
konajúci sudca zaslať podané odvolanie právnej zástupkyni sťažovateľky, aby sa k nemu
vyjadrila, vyzvať žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za podanie odvolania
a pripojiť doručenky k rozsudku z 8. októbra 2001. Žalovaný súdny poplatok za podané
odvolanie zaplatil 13. februára 2002. Dňa 18. februára 2002 bolo okresnému súdu
k podanému odvolaniu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľky.
Znalec Ing. J. F. okresnému súdu na základe jeho výzvy z 21. februára 2002 doručil
5. marca 2002 vyúčtovanie dopravy.
Spis v predmetnej veci bol 11. apríla 2002 (na základe pokynu z 12. marca 2002)
doručený krajskému súdu. Krajský súd tento spis okresnému súdu vrátil 22. apríla 2002 bez
meritórneho vybavenia odvolania z viacerých dôvodov.
Na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 9. mája 2002 bola následne
žalovanému zaslaná výzva na doplnenie podaného odvolania. Žalovaný bol na splnenie tejto
výzvy vyzvaný okresným súdom podaním z 12. júna 2002. Podaním doručeným 17. júna
2002 žalovaný doplnil svoje odvolanie. V súlade s pokynom zákonného sudcu z 9. júla 2000
bol právny zástupca žalovaného vyzvaný na zaplatenie doplatku súdneho poplatku za
podanie odvolania vo výške 45 302 Sk a znalcom Ing. J. F., Ing. J. L. a Ing. J. P. boli
zaslané výzvy, aby súdu oznámili dátum, ku ktorému stanovili všeobecnú cenu vecí
patriacich do BSM v ich znaleckých posudkoch.
Na základe pokynu sudcu z 24. júla 2002 bolo doplnenie odvolania doručené právnej
zástupkyni sťažovateľky. Podaním doručeným súdu 24. júla 2002 právny zástupca
žalovaného požiadal o predĺženie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku z dôvodu čerpania
dovolenky ním i žalovaným a o zaslanie poštovej poukážky. Poštová poukážka bola
právnemu zástupcovi zaslaná 25. júla 2002. Znalci Ing. J. P., Ing. J. L. a Ing. J. F.
odpovedali na výzvu súdu podaniami doručenými 25. júla 2002. K podaniu, ktorým
žalovaný svoje odvolanie doplnil, sa sťažovateľka vyjadrila prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne podaním doručeným 1. augusta 2002.
Dňa 14. augusta 2002 bola na okresnom súde spísaná zápisnica o rekonštrukcii spisu
podľa § 26 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb.
o spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení neskorších predpisov, ktorá
bola na základe pokynu sudcu z toho istého dňa doručená právnym zástupcom účastníkov
konania. Spis v tejto veci bol následne na základe pokynu zákonného sudcu zo 14. augusta
2002 doručený 23. augusta 2002 krajskému súdu.
Sťažovateľka 18. decembra 2002 doručila krajskému súdu svoju „Žiadosť
o urýchlenie súdneho konania“, na ktorú tento reagoval podaním z 23. januára 2002,
v ktorom jej oznámil, že pre veľký počet nevybavených vecí a obtiažnosť predmetnej veci
nie je možné jej žiadosti vyhovieť. Sťažovateľka krajský súd požiadala o konanie
v predmetnej veci aj podaniami z 22. apríla 2003 a 4. septembra 2003.
Vo veci konajúci sudca krajského súdu 17. septembra 2003 nariadil na 14. október
2003 pojednávanie, ktoré bolo následne uznesením odročené na 4. november 2003 za
účelom výsluchu znalca Ing. J. F. Na pojednávaní 4. novembra 2003 krajský súd rozsudok
okresného súdu z 8. októbra 2001 uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis
v tejto veci bol okresnému súdu doručený 2. januára 2004.
Uznesením z 15. januára 2004 okresný súd v predmetnej veci ustanovil znalca
Ing. J. F. Na základe pokynu zákonného sudcu z tohto dňa boli uznesenia zo 4. novembra
2003 a 15. januára 2004 zaslané právnym zástupcom účastníkov konania, a súčasne okresný
súd zaslal výzvu Správe katastra P. (ďalej len „správa katastra“) na predloženie výpisu
z listu vlastníctva týkajúceho nehnuteľnosti patriacej do predmetu konania. Správa katastra
odpovedala na výzvu okresného súdu podaním doručeným mu 26. februára 2004. Na
základe pokynu sudcu zo 16. apríla 2004 okresný súd vyzval znalca na podanie znaleckého
posudku. Podľa úradného záznamu spísaného 7. júna 2004 znalec Ing. J. F. okresnému súdu
oznámil, že znaleckú úlohu nesplnil z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti a znalecký
posudok bude môcť najskôr predložiť 14. júna 2004. Znalecký posudok bol napokon
okresnému súdu doručený 14. júna 2004 a vyúčtovanie znalečného 28. júna 2004. Na
základe pokynu sudcu z 28. júna 2004 bol tento znalecký posudok doručený právnym
zástupcom účastníkov konania spolu s výzvou, aby sa k nemu vyjadrili. Právny zástupca
žalovaného vyjadrenie k znaleckému posudku doručil okresnému súdu 2. augusta 2004.
Vo veci konajúci sudca pokynom z 11. augusta 2004 nariadil na 3. septembra 2004
pojednávanie v predmetnej veci. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
podaním doručeným okresnému súdu 17. augusta 2004 požiadala o odročenie pojednávania
na neurčito, s tým že prebiehajú rokovania o spoločnom odpredaji rodinného domu a potom
je možný predpoklad vyporiadania BSM dohodou.
Pojednávanie konané 3. septembra 2004 bolo okresným súdom odročené na
22. september 2004 za účelom opätovného predvolania právnej zástupkyne sťažovateľky.
Podaním z 21. septembra 2004 právny zástupca žalovaného po dohode s právnou
zástupkyňou sťažovateľky požiadal o odročenie pojednávania. Okresný súd následne
pojednávanie konané 22. septembra 2004 odročil na neurčito s tým, že účastníkom konania
dal lehotu 30 dní na uzavretie mimosúdnej dohody. Podaním zo 16. novembra 2004 vyzval
okresný súd právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby mu oznámila stav rokovaní o uzavretí
mimosúdnej dohody medzi účastníkmi konania. Podaním z 23. novembra 2004 bolo
právnou zástupkyňou sťažovateľky okresnému súdu oznámené, že spomínané rokovania
prebiehajú a je predpoklad, že dôjde k uzavretiu mimosúdnej dohody.
Uznesením z 31. januára 2005 okresný súd priznal znalcovi Ing. J. F. znalečné.
Pokynom sudcu zo 16. marca 2005 bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie na
18. apríl 2005. Podaním doručeným okresnému súdu 4. apríla 2005 sťažovateľka požiadala
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne o prerušenie konania do 1. septembra 2005.
Okresný súd následne pojednávanie 18. apríla 2005 odročil na neurčito s tým, že žalovaný
bude prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvaný, aby mu oznámil, či súhlasí
s podaným návrhom na prerušenie konania. Právny zástupca žalovaného na výzvu súdu zo
17. mája 2005 odpovedal podaním doručeným 25. mája 20005, v ktorom súdu navrhol, aby
vo veci konal, nariadil pojednávanie a rozhodol.
Pokynom vo veci konajúceho sudcu z 1. júna 2005 bolo vo veci nariadené
pojednávanie na 4. júl 2005. Podaním doručeným 7. júna 2005 právna zástupkyňa
sťažovateľky ospravedlnila svoju neúčasť na ňom z dôvodu čerpania plánovanej dovolenky
mimo územia Slovenskej republiky. Okresný súd následne 9. júna 2005 nový termín
pojednávania určil na 31. august 2005. Pojednávanie konané v tento deň bolo uznesením
odročené na neurčito a okresný súd v ňom účastníkov konania zaviazal k splneniu
povinností v ňom určených. Sťažovateľka svoje námietky proti znaleckému posudku
z 26. apríla 2004 okresnému súdu doručila 6. septembra 2005. Okresný súd výzvou
z 22. septembra 2005 vyzval žalovaného, aby mu zaslal listinné dôkazy vyžiadané na
poslednom pojednávaní a súčasne ďalšou výzvou z tohto dňa požiadal správu katastra
o zaslanie listu vlastníctva na nehnuteľnosť patriacu do BSM. Žalovaný na túto urgenciu
okresného súdu odpovedal podaním doručeným 12. októbra 2005.
Dňa 21. októbra 2005 zákonný sudca nariadil pojednávanie na 21. novembra 2005.
Správa katastra odpovedala na výzvu okresného súdu podaním doručeným 4. novembra
2005. Pojednávanie konané 21. novembra 2005 bolo okresným súdom odročené na neurčito
za účelom vykonania ďalšieho znaleckého dokazovania (sťažovateľka na ňom vzniesla
námietku zaujatosti proti ustanovenému znalcovi Ing. J. F.). Podľa úradného záznamu
spísaného v tento deň po skončení pojednávania účastníci konania a ich právni zástupcovia
požiadali o poskytnutie lehoty 14 dní, v rámci ktorej sa pokúsia uzatvoriť mimosúdny
zmier.
Okresný súd výzvami identického obsahu adresovanými právnym zástupcom
účastníkov konania zo 16. januára 2006 požiadal, aby mu v lehote 7 dní oznámili, či došlo
medzi nimi k uzavretiu mimosúdnej dohody. Podaním doručeným súdu 25. januára 2006
právna zástupkyňa sťažovateľky okresnému súdu oznámila, že k uzavretiu mimosúdnej
dohody nedošlo a súčasne požiadala o ustanovenie nového znalca v konaní.
Uznesením z 2. februára 2006 okresný súd rozhodol, že znalec Ing. J. F. nie je
vylúčený zo znaleckého dokazovania nariadeného uznesením z 15. januára 2004. Právny
zástupca žalovaného podaním doručeným 30. januára 2006 okresnému súdu oznámil, že
k uzavretiu mimosúdnej dohody v predmetnej veci nedošlo. Proti uzneseniu z 2. februára
2006 podala sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie, ktoré
doručila súdu 10. februára 2006. Spis bol následne na základe pokynu sudcu z 13. februára
2006 doručený krajskému súdu 9. marca 2006.
Pokynom vo veci konajúceho sudcu krajského súdu zo 14. marca 2006 bolo podané
odvolanie zaslané žalovanému, aby sa k nemu vyjadril. Uznesením zo 7. júna 2006
(právoplatným 31. júla 2006) krajský súd uznesenie okresného súdu z 2. februára 2006
potvrdil. Spis v predmetnej veci bol vrátený okresnému súdu 10. júla 2006. Na základe
pokynu sudcu z 13. júla 2006 okresný súd zaslal účastníkom konania uznesenie zo 7. júna
2006 a výzvu znalcovi Ing. J. F. na doplnenie znaleckého posudku s prihliadnutím na
námietky účastníkov.
Znalec Ing. J. F. okresnému súdu podaním doručeným 5. septembra 2006 oznámil, že
došlo k prevodu dotknutej nehnuteľnosti účastníkmi konania na ich syna a tým by sa mali
otázky ohľadne tejto nehnuteľnosti vyriešiť.
Právna zástupkyňa sťažovateľky podaním doručeným 13. septembra 2006 okresnému
súdu oznámila, že 10. augusta 2006 došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi
účastníkmi konania a súčasne požiadala o zastavenie konania v tejto veci.
III.
1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho
vec prerokovala bez zbytočných prieťahov...“
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na
splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania
a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá
zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj Európsky súd
pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
A) Predmetom posudzovaného konania vedeného okresným súdom je návrh na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z obsahu súdneho spisu,
z vyjadrení sťažovateľky a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich
listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, svedčiacu o právnej zložitosti veci. Po
skutkovej stránke však možno konštatovať, že v danom prípade ide o vec skutkovo zložitú
vyžadujúcu si vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania, ktoré môže spôsobiť predĺženie
konania, najmä v prípade ako je tento, keď predmetom konania je vyporiadanie rozsiahleho
majetku patriaceho do BSM a zistenie skutkového stavu je závislé od vypočutia svedkov,
zabezpečenia viacerých znaleckých posudkov a pod. Ústavný súd spomínanú skutkovú
zložitosť veci, ktorá v tomto prípade taktiež výrazne prispela k predĺženiu konania v tejto
veci, pri svojom rozhodovaní zohľadnil.
B) Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky konania, resp. správania jej
právnej zástupkyne v tomto konaní ústavný súd zistil, že sťažovateľka, ako aj jej právna
zástupkyňa v priebehu konania viackrát využili svoje procesné práva a požiadali
o ospravedlnenie ich neúčasti na pojednávaní (napr. ospravedlnenie právnej zástupkyne
sťažovateľky z neúčasti na pojednávaní 27. apríla 1997 z dôvodu kolízie pojednávaní až
podaním doručeným 25. apríla 1997, žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky o odročenie
nariadeného pojednávania a nariadenie nového pojednávania až po 6. auguste 1997
doručená okresnému súdu 25. júna 1997, ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní 7. júna
2005), ďalej podali viacero žiadostí o poskytnutie lehoty na uzavretie mimosúdnej dohody,
k uzavretiu ktorej však napokon medzi účastníkmi konania došlo až 10. augusta 2006
(žiadosť doručená okresnému súdu 8. júna 2001, žiadosť prednesená na pojednávaní
konanom 17. augusta 2004, žiadosť doručená okresnému súdu 21. septembra 2004,
oznámenie o prebiehajúcich rokovaniach o uzavretí mimosúdnej dohody z 23. novembra
2004, žiadosť o prerušenie konania zo 4. apríla 2005, žiadosť prednesená na pojednávaní
21. novembra 2005), sťažovateľka taktiež podaním doručeným 25. januára 2006 podala
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne námietku zaujatosti voči ustanovenému znalcovi
a následne aj odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 10. februára 2006, ktorým
nevyhovel jej námietkam proti znalcovi. V dôsledku predmetných procesných úkonov
sťažovateľky došlo k výraznému predĺženiu konania v tejto veci a ústavný súd k tejto
skutočnosti taktiež pri svojom rozhodovaní prihliadol.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už
vyslovil, že za neodstránenie stavu právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv
účastníka konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takom
prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (II. ÚS 52/99,
C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.
Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, začalo už 30. júla
1996, keď bola žaloba sťažovateľky o vyporiadanie BSM okresnému súdu doručená a do
dňa podania ústavnej sťažnosti nebolo právoplatne rozhodnuté. Na ťarchu okresného súdu
však možno započítať zodpovednosť za vznik prieťahov v tomto konaní iba v čase, keď
okresný súd mal spisový materiál v tejto veci k dispozícii a bol príslušný na jej
prerokovanie a rozhodnutie. Podľa zistenia ústavného súdu v priebehu tohto konania bol
v dôsledku procesných úkonov účastníkov konania i súdu spis v tejto veci viackrát
predložený krajskému súdu na jeho rozhodnutie, napr. krajský súd v predmetnej veci konal
v období od 11. septembra 1996 do 23. januára 1997 (4 mesiace) v dôsledku zákonným
sudcom podaného návrhu na jeho vylúčenie z prerokovanie tejto veci, v období od 16. júna
1999 do 23. augusta 2000 (viac ako 14 mesiacov), keď krajský súd rozhodoval o podanom
odvolaní žalovaného proti uzneseniu z 20. augusta 1999 o zamietnutí predbežné opatrenia,
v období od 23. augusta 2002 do 2. júna 2004 (viac ako 21 mesiacov), keď krajský súd
v tejto veci rozhodoval o odvolaní žalovaného proti rozsudku z 8. októbra 2001, v období
od 9. marca 2006 do 7. júna 2006 (3 mesiace), keď krajský súd rozhodoval o sťažovateľkou
podanom odvolaní proti uzneseniu z 2. februára 2006, ktorým zamietol námietku zaujatosti
proti znalcovi (čas, keď bol spis v tejto veci predložený krajskému súdu predstavuje teda
spolu v tomto konaní obdobie trvajúce viac ako 42 mesiacov, t. j. 3 roky a 6 mesiacov).
Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd v tomto konaní rozhodoval o množstve
procesných úkonov účastníkov konania, ktorí v rámci konania využívali svoje práva (napr.
žalovaný vzniesol voči znalcovi podaním doručeným 16. októbra 1998 námietku zaujatosti,
podal návrh na vydanie predbežného opatrenia 9. júla 1999, námietku zaujatosti voči
ustanovenému znalcovi opätovne vzniesol podaním doručeným 6. decembra 2000, odvolal
sa proti rozsudku okresného súdu z 8. októbra 2001; správanie sťažovateľky v tomto konaní
je popísané vyššie).
V postupe okresného súdu v tejto veci ústavný súd nezistil žiadne významnejšie
obdobia nečinnosti, avšak celkovú dobu tohto konania podľa neho nemožno vo vzťahu
k sťažovateľkinmu právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy považovať za primeranú.
Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že v prípade, že v preskúmavanom
konaní nezistil žiadne významnejšie obdobia nečinnosti okresného súdu, ktoré by sami
o sebe odôvodňovali vyslovenie záveru o porušení práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a celkovú dobu konania pred okresným súdom nemožno vo vzťahu k tomuto právu
považovať za ospravedlniteľnú, na vyslovenie záveru o porušení sťažovateľovho práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa názoru ústavného súdu postačuje len poukázať na
okolnosti, ktoré prispeli k celkovej dĺžke konania. (III. ÚS 107/04)
K zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť nie len nekonaním príslušného
súdu, ale aj nesprávnou (neefektívnou) činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu
právnej neistoty účastníka súdneho konania vo veci, s ktorou sa na súd obrátil (II. ÚS 2/01).
Podľa zistenia ústavného súdu bolo preskúmavané konanie poznačené aj ojedinelou
nedôslednou činnosťou okresného súdu súvisiacou predovšetkým s postupom pri určovaní
úloh ustanovenému znalcovi, pri vykonávaní procesných úkonov súdu súvisiacich
s odvolaním podaným žalovaným pred predložením spisu krajskému súdu na rozhodnutie
o ňom, ako aj pri rekonštrukcii spisu (zápisnica o rekonštrukcii spisu bola vypracovaná až
po vrátení spisu z krajského súdu). Ústavným súdom nebol zistený z predmetného spisu
dôvod, prečo okresný súd nenechal vypracovať znalecké posudky za účelom ohodnotenia
nehnuteľností i hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom tohto konania paralelne, hoci
vzhľadom na rozsiahlosť vyporiadavaného majetku by takýto postup mohol prispieť
k skráteniu celkovej doby konania.
S ohľadom na vyššie uvedené podľa ústavného súdu nemožno dobu predmetného
konania vedeného na okresnom súde považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu
k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že
uvedené právo sťažovateľky bolo porušené.
2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Právna zástupkyňa sťažovateľky podaním
doručeným 13. septembra 2006 okresnému súdu oznámila, že 10. augusta 2006 došlo
k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi účastníkmi konania a súčasne požiadala o zastavenie
konania v tejto veci.
Keďže z uvedeného procesného úkonu sťažovateľky vyplýva, že jej stav právnej
neistoty, v ktorom sa nachádzala, bol v dôsledku uzavretia dohody medzi účastníkmi
konania odstránený, ústavný súd jej sťažnosti v časti, v ktorej žiadala, aby okresnému súdu
prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 921/96 bez prieťahov, nevyhovel.
3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia
vo výške 60 000 Sk, ktoré odôvodnila stavom právnej neistoty, ako aj nemožnosťou
disponovať a nerušene užívať podstatnú časť jej majetku pre neustále konflikty
so žalovaným po dobu takmer desiatich rokov, pričom uvedená situácia má nepriaznivý
vplyv i na jej psychiku.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých
dôvodov sa ho domáha. Podľa ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže
ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané
finančné zadosťučinenie.
Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno
napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto
porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú
nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.
Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu
20 000 Sk. Táto suma zohľadňuje skutkovú zložitosť predmetu konania okresného súdu,
správanie sťažovateľky, postup okresného súdu v tomto konaní a aj s nimi spojenú
nemajetkovú ujmu sťažovateľky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vo zvyšnej časti uplatnenému
primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľky nevyhovel.
3. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojej sťažnosti žiadala priznať náhradu trov
konania pred ústavným súdom, ktoré bližšie nešpecifikovala.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým, že predmet konania
podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie
ktorých sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi.
Ústavný súd právnej zástupkyni sťažovateľky za dva úkony právnej služby
uskutočnené v roku 2006 (príprava a prevzatie veci a písomné podanie na súd) priznal
odmenu vo výške 5 002 Sk vrátane úhrady režijného paušálu vo výške 300 Sk, spolu teda
vo výške 5 302 Sk.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. novembra 2006