Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)III. ÚS 141/06
PDF · 316.24 KB
No categories available
III. ÚS 141/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka
a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti MUDr. D. B., B.,
zastúpeného advokátom JUDr. Ing. V. Č., B., v ktorej namietal porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 70/04, na neverejnom zasadnutí 3. novembra
2006, takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 70/04 p o r u š i l
základné právo MUDr. D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. MUDr. D. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk
(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trnava p o v i n n ý
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania MUDr. D. B.
v sume 6 888 Sk (slovom šesťtisícosemstoosemdesiatosem slovenských korún) na adresu
jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Ing. V. Č., B., do pätnástich dní od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. Sťažnosti MUDr. D. B. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 141/06-27 z 11. júla 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. Ing. V. Č., B., v ktorej namietal porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako
aj práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 25 C 70/04. Svoju sťažnosť sťažovateľ doplnil podaním z 1. júna 2006.
Vo svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že 24. februára 1999 podal okresnému súdu
žalobu o zaplatenie 1 394 345 Sk s príslušenstvom, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn.
11 C 251/01. Spis v uvedenej veci bol okresným súdom postúpený Krajskému súdu
v Trnave (ďalej len „krajský súd“), na ktorom bol vedený „asi 2-roky“ pod sp. zn.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. Ndob 132/2001 z 27. februára
2001 rozhodol, že miestne príslušným súdom na prerokovanie a rozhodnutie uvedenej veci
je okresný súd.
Okresný súd 12. novembra 2001 konanie v predmetnej veci uznesením zastavil.
Sťažovateľ uviedol, že na zastavenie konania ho zákonný sudca „navádzal“,
resp. „nanútil“ mu ho, s tým, že „zneužil skutočnosť, že sťažovateľ nemá právnické
vzdelanie“. Proti uzneseniu o zastavení konania podal sťažovateľ 23. januára 2002
odvolanie.
Sťažovateľ požiadal 9. augusta 2002 zákonného sudcu v uvedenej veci JUDr. B.,
dozorujúceho prokurátora a vyšetrovateľa o odstránenie prieťahov vo viacerých konaniach.
Dňa 11. decembra 2002 sťažovateľ požiadal o odstránenie prieťahov v konaní
aj predsedu okresného súdu, a súčasne ho v tomto podaní upozornil, že zákonný sudca
v tomto konaní podľa neho nekonal vo veci žiadosti o vydanie predbežného opatrenia,
čím „hrubo porušoval zákon“.
Dňa 30. apríla 2003 sťažovateľ podal sťažnosť ministrovi spravodlivosti Slovenskej
republiky.
Konanie v tejto veci bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 11 C 251/01, neskôr bolo
okresným súdom evidované pod sp. zn. 11 Nc 1687/01 a v súčasnosti je vedené pod sp. zn.
Sťažovateľ v tejto veci podal sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva ešte
v roku 2000, pretože podľa neho „správne predpokladal, že orgány moci štátu Slovenská
republika budú konať ako pomätenci, čo napokon od roku 1999 preukazujú naďalej, bez
minimálnej snahy vec právoplatne ukončiť“. Sťažovateľ ďalej v rámci svojej sťažnosti
považoval za potrebné zdôrazniť, že obvineným (zrejme žalovaným v uvedenom konaní)
bol preukázaný spáchaný trestný čin poškodzovania veriteľa, ako aj trestný čin podvodu,
no napriek tomu neboli dosiaľ „postavení pred trestný súd“.
Sťažovateľ vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ústavnému súdu navrhol,
aby rozhodol, že:
„II. A. Práva sťažovateľa boli porušené nečinnosťou Okresného súdu v Trnave.
II. B. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť MUDr. D. B. finančné zadosťučinenie
vo výške 10.000.000,- Sk do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.
II. C. Okresný súd v Trnave má povinnosť odstrániť prieťahy v konaní má urgovať
konanie dozorujúceho prokurátora JUDr. J. a vyšetrovateľa npor. Ing. M.“
Právny zástupca sťažovateľa ústavnému súdu na základe jeho výzvy podaním
zo 7. augusta 2006 oznámil, že súhlasí s upustením od konania ústneho pojednávania
v predmetnej veci.
Okresný súd sa k predmetnej sťažnosti vyjadril na základe výzvy ústavného súdu
podaním č. Spr 1372/06 zo 14. augusta 2006 prostredníctvom svojej predsedníčky.
Vo svojom vyjadrení predsedníčka okresného súdu podrobne popísala priebeh
preskúmavaného konania a následne uviedla, že toto konanie „... je stále prerušené, spis
je na lehote na deň 30. 9. 2006, kedy sa opätovne bude zisťovať stav vyšetrovania v trestnej
veci vedenej proti odporcovi a spol.
Sťažnosť navrhovateľa nepovažujem za dôvodnú, vo veci súd koná v zmysle zákona,
keďže predmetná vec je prerušená, nemôžu sa vykonávať vo veci úkony.
Zároveň Vám oznamujem, že súhlasíme s tým, aby Ústavný súd upustil od ústneho
pojednávania od prijatej sťažnosti, nakoľko od ústneho pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci“.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania,
ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania v predmetnej veci.
Sťažovateľ sa podaním označeným ako „1. Oprava a zmena žalovaného
2. Upresnenie petitu“ doručeným okresnému súdu 22. októbra 2001 domáhal zaplatenia
svojej pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o pôžičke uzavretej 15. januára 1998 proti
žalovaným JUDr. F. G., T. a F. G. ml., T. (ďalej len „žalovaní“). V uvedený deň doručil
sťažovateľ okresnému súdu aj svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia v uvedenej
veci.
Podľa zápisnice spísanej 12. novembra 2001 na základe predvolania sa na okresný
súd dostavil sťažovateľ, ktorý v uvedenej veci uviedol, že jeho návrh z 22. októbra 2001
má súd považovať za nový návrh (sťažovateľ v ňom označil iných žalovaných a vymedzil
iný petit než vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 11 C 251/01). Okresný súd
konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C 251/01 na základe vyjadrenia sťažovateľa
z 12. novembra 2001 zastavil.
Na základe pokynu zákonného sudcu z 20. novembra 2001 okresný súd zapísal
podanie sťažovateľa ako nový nápad do registra „Nc“, kde mu bola pridelená spisová
značka 11 Nc 1687/01.
Listom z 24. januára 2002 vyzval okresný súd sťažovateľa na odstránenie
nedostatkov podaného návrhu na vydanie predbežného opatrenia v lehote 10 dní.
Sťažovateľ na túto výzvu súdu odpovedal podaním doručeným súdu 6. februára
2002, v ktorom požiadal o pridelenie právneho zástupcu. V ten istý deň okresnému súdu
predložil aj žiadosť o vydanie predbežného opatrenia zo 4. februára 2002.
Pokynom z 8. januára 2003 nechal vo veci konajúci sudca doručiť sťažovateľovi
formulár o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, ktoré mal vyplniť v lehote
10 dní a taktiež ho vyzval, aby súdu predložil aktuálne potvrdenie z úradu práce,
či je nezamestnaný a v akej výške poberá hmotné zabezpečenie, resp. iné dávky v tej istej
lehote. Sťažovateľ na túto výzvu okresného súdu reagoval podaním doručeným
28. januára 2003, v prílohe ktorého boli aj vyžiadané potvrdenia.
Uznesením sp. zn. 11 Nc 1687/01 z 24. júna 2003 okresný súd sťažovateľovi v tomto
konaní ustanovil právneho zástupcu advokáta JUDr. R. C., T. Na základe pokynu z toho
istého dňa bolo uvedené uznesenie expedované sťažovateľovi i jeho právnemu zástupcovi.
Na č. l. 37 a 38 bola v uvedenom spisovom materiáli pripojená odpoveď
podpredsedníčky okresného súdu č. Spr. 2078/03 z 27. júna 2003 na sťažnosť sťažovateľa
na prieťahy v konaní sp. zn. 11 C 251/01 a sp. zn. 11 Nc 1687/01, v ktorej mu okrem iného
oznámila, že túto nepovažuje za dôvodnú, pretože „... prieťahy v konaniach spôsobujete
Vy sám, Vašimi podaniami, ktoré nemajú náležitosti riadnych podaní, sú zmätočné“.
Dňa 30. júna 2003 bolo okresnému súdu doručené odvolanie ustanoveného právneho
zástupcu proti uzneseniu z 24. júna 2003, v ktorom požiadal o jeho zrušenie vzhľadom
na priateľský vzťah, ktorý má so žalovaným JUDr. F. G. Na základe pokynu z 1. júla 2003
bolo podané odvolanie doručené sťažovateľovi.
Sťažovateľ podaním doručeným 22. júla 2003 požiadal okresný súd, aby mu
na ochranu jeho práv v uvedenom konaní za právneho zástupcu ustanovil JUDr. J. V., B.
Na základe pokynu zákonného sudcu z 29. júla 2003 bola okresným súdom
vyhotovená predkladacia správa a spisový materiál v uvedenej veci bol 1. augusta 2003
doručený krajskému súdu za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní.
Uznesením č. k. 23 Co 147/03-45 z 22. septembra 2003, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 16. októbra 2003 bolo uznesenie okresného súdu z 24. júna 2003 potvrdené.
Spisový materiál v predmetnej veci bol späť okresnému súdu doručený 26. septembra
2003. Na základe úpravy z 3. októbra 2003 bolo toto uznesenie krajského súdu
z 22. septembra 2003 doručované sťažovateľovi i ustanovenému právnemu zástupcovi.
V spisovom materiáli bol na č. l. 49 a 50 priložený podnet na trestné stíhanie
sťažovateľa spísaný zákonným sudcom v uvedenej veci. Na č. l. 51 až 53 bolo v spisovom
materiáli priložené vyjadrenie sudcov občiansko-právneho úseku okresného súdu
k námietke zaujatosti sťažovateľa vznesenej v konaní sp. zn. 11 C 251/01 proti všetkým
sudcom okresného súdu.
Zákonný sudca podaním z 19. januára 2004 vzniesol námietku zaujatosti
v predmetnej veci a predložil spis predsedovi okresného súdu na rozhodnutie podľa
§ 15 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) na pridelenie veci inému sudcovi.
Spisový materiál bol následne predsedníčkou okresného súdu predložený
na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti krajskému súdu 23. apríla 2004.
Sudca krajského súdu podaním z 10. februára 2004 vzniesol námietku zaujatosti
v uvedenej veci vzhľadom na osobný vzťah so žalovaným JUDr. F. G. a skutočnosť,
že o tejto veci má od neho osobné poznatky. Predseda krajského súdu opatrením
č. Spr. 120/2004 z 10. februára 2004 vo veci krajského súdu vedenej pod sp. zn. 10 NcC
3/04 určil namiesto vylúčeného JUDr. P. M. na prejednanie veci sudkyňu JUDr. Ľ. S.
Uznesením č. k. 10 NcC 3/04-60 z 13. februára 2004 vylúčil sudcu okresného súdu
JUDr. Ľ. B. ml. z prerokovania a rozhodovania danej veci. Okresnému súdu bolo toto
uznesenie doručené 4. marca 2004. Na základe pokynu sudcu z 8. marca 2004 bol spis
v uvedenej veci predložený predsedníčke okresného súdu, ktorá opatrením č. Spr. 363/04
z 9. marca 2004 predmetnú vec (sp. zn. 11 Nc 1687/01) pridelila prostredníctvom
generátora elektronickej podateľne na prerokovanie inému sudcovi občiansko-právneho
úseku.
Podľa potvrdenia z 11. marca 2004 bol spis v uvedenej veci pridelený
na prerokovanie a rozhodnutie JUDr. J. H.. Vec bola následne na základe pokynu zákonnej
sudkyne zo 16. apríla 2004 prevedená do registra „C“, kde jej bola pridelená spisová značka
sp. zn. 25 C 70/04.
Sťažovateľ podaním doručeným 15. apríla 2004 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu upravil svoj žalobný návrh, pričom v jeho závere dal na zváženie okresnému súdu,
či vzhľadom k v predmetnej veci prebiehajúcemu trestnému stíhaniu vedenému Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru T., Úrad justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „OR PZ
T., ÚJaKP“) sp. zn. ČVS: OÚJP-194/10-1999, konanie v tejto veci nepreruší.
Dňa 10. mája 2004 nechala zákonná sudkyňa požiadať OR PZ T., ÚJaKP
o zapožičanie trestného spisu sp. zn. ČVS: OÚJP-194/10-1999, pre prípad že spis zapožičať
nemožno požiadala o zaslanie uznesení o začatí trestného stíhania prípadne uznesení
o vznesení obvinenia a zaslanie informácií, v akom štádiu sa nachádza uvedené konanie,
či si v ňom sťažovateľ ako poškodený uplatnil nárok na náhradu škody (kedy a v akej
výške), ako aj o zaslanie kópie zápisnice, kde bola náhrada škody uplatnená v lehote 15 dní.
Dňa 17. júna 2004 bola okresnému súdu doručená odpoveď na výzvu z 10. mája
2004. V prílohe tohto listu bolo uznesenie o vznesení obvinenia proti žalovaným,
ako aj zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného.
Okresný súd uznesením č. k. 25 C 70/04-89 z 27. júla 2004 prerušil konanie
v uvedenej veci až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného OR PZ T.,
ÚJaKP pod sp. zn. ČVS: OUV-194/10-1999. Predmetné uznesenie bolo na základe pokynu
sudcu z 27. júla 2004 expedované účastníkom konania. Zásielka nebola prevzatá
JUDr. F. G. (vrátená okresnému súdu 26. augusta 2004). Okresný súd následne požiadal
o doručenie písomností Mesto T.
Podľa úradného záznamu spísaného 20. októbra 2004 (doručeného súdu 22. októbra
2004) Mestom T., mestskou políciou bolo zistené, že JUDr. F. G. sa na svojej adrese
trvalého pobytu nezdržiava, odsťahoval sa a nie je známa jeho nová adresa.
Pokynom z 3. novembra 2004 okresný súd následne zisťoval miesto pobytu
JUDr. F. G. prostredníctvom Mestského úradu T., správy väzníc, Centrálnej evidencii
pobytu obyvateľstva B. a Sociálnej poisťovni. Odpovede z týchto inštitúcií boli okresnému
súdu doručené v období od 22. novembra 2004 do 26. novembra 2004, okrem odpovede
zo Sociálnej poisťovne, ktorá odpovedala až listom doručeným okresnému súdu
15. júla 2005.
Pokynom zo 14. januára 2005 zákonný sudca nechal zaslať výzvu žalovanému
F. G. ml. na oznámenie adresy JUDr. F. G. a súčasne zaslať výzvu OR PZ T., ÚJaKP
na vyžiadanie spisu sp. zn. ČVS: OUV-194/10-1999, resp. oznámenie v akom štádiu
sa konanie nachádza v lehote 15 dní. Dňa 17. februára 2005 JUDr. F. G. oznámil okresnému
súdu adresu, na ktorej sa zdržiava.
OR PZ T., ÚJaKP podaním zo 4. apríla 2005 (doručeným 7. apríla 2005) okresnému
súdu oznámilo, že žiadaný trestný spis sa nachádza na okresnej prokuratúre na previerke a
rozhodovaní o zaistení majetku obvinených na zaistenie nárokov poškodeného. V uvedenej
trestnej veci bolo vznesené obvinenie proti žalovaným a v súčasnej dobe prebieha
vyšetrovanie.
Na základe pokynu zákonnej sudkyne z 10. októbra 2005 bol od OR PZ T., ÚJaKP
opätovne vyžiadaný spis sp. zn. ČVS: OUJP-194/10-1999, resp. oznámenie v akom štádiu
sa konanie v tejto veci nachádza v lehote 15 dní. Táto výzva bola na základe pokynu zo
16. decembra 2005 okresným súdom urgovaná.
OR PZ T., ÚJaKP podaním doručeným 29. decembra 2005 okresnému súdu
oznámilo, že uvedená trestná vec je pred ukončením a predpokladaný termín ukončenia
je január 2006.
Okresný súd na pokyn zákonnej sudkyne z 3. januára 2006 vyzval právneho zástupcu
sťažovateľa, aby mu písomne oznámil, či trvá na podanom návrhu, keď si svoju škodu
uplatnil v trestnom konaní, ktoré dosiaľ nie je skončené. Súčasne na základe pokynu z tohto
dňa bol vrátený späť koncept vyšetrovacieho spisu.
Podaním doručeným okresnému súdu 12. januára 2006 právny zástupca sťažovateľa
oznámil, že sťažovateľ na podanom návrhu trvá.
Podaním doručeným 7. februára 2006 OR PZ T., ÚJaKP okresnému súdu oznámilo,
že predmetná trestná vec je pred ukončením a termín preštudovania spisu je naplánovaný na
10. február 2006.
Na základe pokynu zákonnej sudkyne zo 6. marca 2006 bol spis v tejto veci zaslaný
ústavnému súdu.
Právny zástupca sťažovateľa listom z 21. septembra 2006 ústavnému súdu oznámil,
že žiada o náhradu trov konania v predmetnej veci.
III.
1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho
vec prerokovala bez zbytočných prieťahov...“
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto
na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania
a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá
zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02,
Ústavným súdom preskúmavané konanie je v súčasnosti vedené okresným súdom
pod sp. zn. 25 C 70/04 (táto spisová značka bola tomuto konaniu pridelená na základe
pokynu zákonného sudcu zo 16. apríla 2004 na prevedenie tejto veci do registra „C“), avšak
predmetné konanie nieslo pôvodne označenie sp. zn. 11 Nc 1687/01 a začalo už 22. októbra
2001 doručením podania sťažovateľa. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní v tejto veci bral
do úvahy celú dĺžku konania v jeho komplexnosti a pri jeho hodnotení dospel k nižšie
uvedeným záverom.
A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba o zaplatenie
pohľadávky, ktorá vznikla zrejme v dôsledku trestného činu spáchaného žalovanými.
Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu, ani s nimi predložených
na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, svedčiacu o právnej
alebo skutkovej zložitosti veci, ktorá by mohla mať vplyv na predĺženie konania v tejto
veci.
B) Pri hodnotení druhého z kritérií ústavný súd zistil, že správaniu sťažovateľa
možno vytknúť predovšetkým skutočnosť, že v predmetnej veci podal neperfektný, neurčitý
návrh na začatie konanie, ktorého nedostatky bol nútený okresný súd následne odstraňovať
prostredníctvom informatívneho výsluchu sťažovateľa.
V priebehu konania sťažovateľ zároveň využil svoje procesné právo a požiadal súd
o ustanovenie právneho zástupcu. Okresný súd uznesením z 24. júna 2003 jeho žiadosti
po zabezpečení podkladov pre rozhodnutie vyhovel, avšak v dôsledku odvolania podaného
ustanoveným právnym zástupcom voči tomuto uzneseniu, sa konanie v tejto veci predĺžilo,
za čo však nenesie zodpovednosť okresný súd.
Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že za neodstránenie stavu právnej
neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka konania neznáša zodpovednosť
oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takom prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu
konajúcemu vo veci (II. ÚS 52/99).
C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.
Ústavný súd zistil dlhé obdobia nečinnosti okresného súdu, ktoré mali vplyv
na doterajšiu dĺžku konania. Prvé z uvedených období nečinnosti okresného súdu trvajúce
viac ako jedenásť mesiacov začalo 6. februára 2002, keď sťažovateľ okresnému súdu
doručil svoju žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v predmetnom konaní a skončilo
až 8. januára 2003, keď zákonný sudca nechal pokynom doručiť príslušné tlačivo
na preukázanie osobných a majetkových pomerov sťažovateľovi. Po splnení tejto výzvy
sťažovateľom 28. januára 2003 však okresný súd opätovne v predmetnej veci takmer
päť mesiacov, t. j. až do 24. júna 2003 nevykonával žiadne procesné úkony. Nečinnosť
okresného súdu vo vyššie označených obdobiach bez toho, aby jeho postupu bránila
zákonná prekážka je potrebné považovať za zbytočný prieťah v konaní v zmysle čl. 48
ods. 2 ústavy.
Ústavný súd konštatuje, že predmetné konanie bolo v období do vydania uznesenia
o prerušení konania z 27. júla 2004 poznačené obdobiami trvajúcimi viac ako šestnásť
mesiacov, v ktorých v dôsledku nečinnosti okresného súdu dochádzalo k zbytočným
prieťahom v predmetnom konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno dobu predmetného konania vedeného
okresným súdom považovať z hľadiska požiadaviek čl. 6 ods. 1 dohovoru za primeranú
a ani za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené.
2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Okresný súd uznesením č. k. 25 C 70/04-89 z 27. júla 2004 konanie v predmetnej veci
podľa § 109 ods. 2 OSP prerušil, a teda došlo k vzniku zákonnej prekážky, ktorá bráni
ďalšiemu postupu okresného súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, ústavný súd žiadosti sťažovateľa v časti,
v ktorej žiadal, aby okresnému súdu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 25 C 70/04
bez prieťahov, nevyhovel.
3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 10 000 000 Sk, ktoré odôvodnil postupom okresného súdu v predmetnej veci,
v dôsledku ktorého je toto konanie poznačené zbytočnými prieťahmi.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých
dôvodov sa ho domáha.
Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno
napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto
porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú
nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.
Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu
20 000 Sk. Táto suma zohľadňuje predmet konania okresného súdu, dĺžku zbytočných
prieťahov v tomto konaní (šestnásť mesiacov), a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu
sťažovateľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vo zvyšnej časti uplatnenému
primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľa nevyhovel.
4. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov
konania pred ústavným súdom v sume 13 904 Sk, ktoré bližšie špecifikoval ako súčet
odmeny za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, ďalšia porada
s klientom 2 h, písomné podanie vyjadrenia, písomné vyjadrenie k výzve) vrátane režijného
paušálu.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 3, § 14, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým, že predmet konania
podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie
ktorých sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2006 v konaní
pred ústavným súdom predstavuje 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu 164 Sk.
Ústavný súd sťažovateľovi nepriznal jeho právnym zástupcom uplatnený nárok
na úhradu úkonov právnej služby - vyjadrenie vo veci, písomné vyjadrenie k výzve a porada
s klientom 2 h. Zo spisu ústavného súdu v tejto veci vyplýva, že sťažovateľ v prílohe svojho
podania z 1. júna 2006 ústavnému súdu doručil splnomocnenie na jeho zastupovanie
zvoleným advokátom, podaním zo 7. augusta 2006 právny zástupca sťažovateľa ústavnému
súdu na základe jeho výzvy oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v tejto
veci a podaním z 21 septembra 2006 si právny zástupca uplatnil nárok na úhradu trov
konania.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že ani jedno z podaní právneho zástupcu
neobsahovalo právne relevantné skutočnosti týkajúce sa veci samej, ktoré by mohli mať
vplyv na rozhodnutie ústavného súdu, ale spočívali len v oznámení súhlasu s upustením od
verejného ústneho pojednávania v predmetnej veci a uplatnení náhrady trov konania, navyše
žiaden z vykonaných úkonov podľa ústavného súdu nevyžadoval vykonanie ďalšej
dvojhodinovej porady s klientom a advokát sám potrebu takejto porady vo svojom podaní
neodôvodnil.
Vzhľadom na uvedené možno teda trovy konania vyčísliť ako súčet odmeny za dva
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd) vrátane
režijného paušálu (2 x 2 730 Sk + 2 x 164 Sk = 5 788 Sk). Náhrada trov konania
v predmetnej veci vypočítaná podľa platnej právnej úpravy teda spolu predstavuje sumu
5 788 Sk.
Ústavný súd právnemu zástupcovi sťažovateľa priznal odmenu v sume 5 788 Sk
a v zostávajúcej časti jeho nároku na náhradu trov konania nevyhovel.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. novembra 2006