Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 141/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka

a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti MUDr. D. B., B.,

zastúpeného advokátom JUDr. Ing. V. Č., B., v ktorej namietal porušenie svojho

základného práva podľa , ako aj práva podľa

čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. , na neverejnom zasadnutí 3. novembra

2006, takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo MUDr. D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. MUDr. D. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trnava p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania MUDr. D. B.

v sume 6 888 Sk (slovom šesťtisícosemstoosemdesiatosem slovenských korún) na adresu

jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Ing. V. Č., B., do pätnástich dní od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Sťažnosti MUDr. D. B. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -27 z 11. júla 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Ing. V. Č., B., v ktorej namietal porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“), ako

aj práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. . Svoju sťažnosť sťažovateľ doplnil podaním z 1. júna 2006.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že 24. februára 1999 podal okresnému súdu

žalobu o zaplatenie 1 394 345 Sk s príslušenstvom, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn.

11 C 251/01. Spis v uvedenej veci bol okresným súdom postúpený Krajskému súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“), na ktorom bol vedený „asi 2-roky“ pod sp. zn.

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. Ndob 132/2001 z 27. februára

2001 rozhodol, že miestne príslušným súdom na prerokovanie a rozhodnutie uvedenej veci

je okresný súd.

Okresný súd 12. novembra 2001 konanie v predmetnej veci uznesením zastavil.

Sťažovateľ uviedol, že na zastavenie konania ho zákonný sudca „navádzal“,

resp. „nanútil“ mu ho, s tým, že „zneužil skutočnosť, že sťažovateľ nemá právnické

vzdelanie“. Proti uzneseniu o zastavení konania podal sťažovateľ 23. januára 2002

odvolanie.

Sťažovateľ požiadal 9. augusta 2002 zákonného sudcu v uvedenej veci JUDr. B.,

dozorujúceho prokurátora a vyšetrovateľa o odstránenie prieťahov vo viacerých konaniach.

Dňa 11. decembra 2002 sťažovateľ požiadal o odstránenie prieťahov v konaní

aj predsedu okresného súdu, a súčasne ho v tomto podaní upozornil, že zákonný sudca

v tomto konaní podľa neho nekonal vo veci žiadosti o vydanie predbežného opatrenia,

čím „hrubo porušoval zákon“.

Dňa 30. apríla 2003 sťažovateľ podal sťažnosť ministrovi spravodlivosti Slovenskej

republiky.

Konanie v tejto veci bolo pôvodne vedené pod sp. zn. , neskôr bolo

okresným súdom evidované pod sp. zn. a v súčasnosti je vedené pod sp. zn.

.

Sťažovateľ v tejto veci podal sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva ešte

v roku 2000, pretože podľa neho „správne predpokladal, že orgány moci štátu Slovenská

republika budú konať ako pomätenci, čo napokon od roku 1999 preukazujú naďalej, bez

minimálnej snahy vec právoplatne ukončiť“. Sťažovateľ ďalej v rámci svojej sťažnosti

považoval za potrebné zdôrazniť, že obvineným (zrejme žalovaným v uvedenom konaní)

bol preukázaný spáchaný trestný čin poškodzovania veriteľa, ako aj trestný čin podvodu,

no napriek tomu neboli dosiaľ „postavení pred trestný súd“.

Sťažovateľ vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ústavnému súdu navrhol,

aby rozhodol, že:

„II. A. Práva sťažovateľa boli porušené nečinnosťou Okresného súdu v Trnave.

II. B. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť MUDr. D. B. finančné zadosťučinenie

vo výške 10.000.000,- Sk do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II. C. Okresný súd v Trnave má povinnosť odstrániť prieťahy v konaní má urgovať

konanie dozorujúceho prokurátora JUDr. J. a vyšetrovateľa npor. Ing. M.“

Právny zástupca sťažovateľa ústavnému súdu na základe jeho výzvy podaním

zo 7. augusta 2006 oznámil, že súhlasí s upustením od konania ústneho pojednávania

v predmetnej veci.

Okresný súd sa k predmetnej sťažnosti vyjadril na základe výzvy ústavného súdu

podaním č. Spr 1372/06 zo 14. augusta 2006 prostredníctvom svojej predsedníčky.

Vo svojom vyjadrení predsedníčka okresného súdu podrobne popísala priebeh

preskúmavaného konania a následne uviedla, že toto konanie „... je stále prerušené, spis

je na lehote na deň 30. 9. 2006, kedy sa opätovne bude zisťovať stav vyšetrovania v trestnej

veci vedenej proti odporcovi a spol.

Sťažnosť navrhovateľa nepovažujem za dôvodnú, vo veci súd koná v zmysle zákona,

keďže predmetná vec je prerušená, nemôžu sa vykonávať vo veci úkony.

Zároveň Vám oznamujem, že súhlasíme s tým, aby Ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania od prijatej sťažnosti, nakoľko od ústneho pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci“.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania,

ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľ sa podaním označeným ako „1. Oprava a zmena žalovaného

2. Upresnenie petitu“ doručeným okresnému súdu 22. októbra 2001 domáhal zaplatenia

svojej pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o pôžičke uzavretej 15. januára 1998 proti

žalovaným JUDr. F. G., T. a F. G. ml., T. (ďalej len „žalovaní“). V uvedený deň doručil

sťažovateľ okresnému súdu aj svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia v uvedenej

veci.

Podľa zápisnice spísanej 12. novembra 2001 na základe predvolania sa na okresný

súd dostavil sťažovateľ, ktorý v uvedenej veci uviedol, že jeho návrh z 22. októbra 2001

má súd považovať za nový návrh (sťažovateľ v ňom označil iných žalovaných a vymedzil

iný petit než vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. ). Okresný súd

konanie vo veci vedenej pod sp. zn. na základe vyjadrenia sťažovateľa

z 12. novembra 2001 zastavil.

Na základe pokynu zákonného sudcu z 20. novembra 2001 okresný súd zapísal

podanie sťažovateľa ako nový nápad do registra „Nc“, kde mu bola pridelená spisová

značka .

Listom z 24. januára 2002 vyzval okresný súd sťažovateľa na odstránenie

nedostatkov podaného návrhu na vydanie predbežného opatrenia v lehote 10 dní.

Sťažovateľ na túto výzvu súdu odpovedal podaním doručeným súdu 6. februára

2002, v ktorom požiadal o pridelenie právneho zástupcu. V ten istý deň okresnému súdu

predložil aj žiadosť o vydanie predbežného opatrenia zo 4. februára 2002.

Pokynom z 8. januára 2003 nechal vo veci konajúci sudca doručiť sťažovateľovi

formulár o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, ktoré mal vyplniť v lehote

10 dní a taktiež ho vyzval, aby súdu predložil aktuálne potvrdenie z úradu práce,

či je nezamestnaný a v akej výške poberá hmotné zabezpečenie, resp. iné dávky v tej istej

lehote. Sťažovateľ na túto výzvu okresného súdu reagoval podaním doručeným

28. januára 2003, v prílohe ktorého boli aj vyžiadané potvrdenia.

Uznesením sp. zn. z 24. júna 2003 okresný súd sťažovateľovi v tomto

konaní ustanovil právneho zástupcu advokáta JUDr. R. C., T. Na základe pokynu z toho

istého dňa bolo uvedené uznesenie expedované sťažovateľovi i jeho právnemu zástupcovi.

Na č. l. 37 a 38 bola v uvedenom spisovom materiáli pripojená odpoveď

podpredsedníčky okresného súdu č. Spr. 2078/03 z 27. júna 2003 na sťažnosť sťažovateľa

na prieťahy v konaní sp. zn. a sp. zn. , v ktorej mu okrem iného

oznámila, že túto nepovažuje za dôvodnú, pretože „... prieťahy v konaniach spôsobujete

Vy sám, Vašimi podaniami, ktoré nemajú náležitosti riadnych podaní, sú zmätočné“.

Dňa 30. júna 2003 bolo okresnému súdu doručené odvolanie ustanoveného právneho

zástupcu proti uzneseniu z 24. júna 2003, v ktorom požiadal o jeho zrušenie vzhľadom

na priateľský vzťah, ktorý má so žalovaným JUDr. F. G. Na základe pokynu z 1. júla 2003

bolo podané odvolanie doručené sťažovateľovi.

Sťažovateľ podaním doručeným 22. júla 2003 požiadal okresný súd, aby mu

na ochranu jeho práv v uvedenom konaní za právneho zástupcu ustanovil JUDr. J. V., B.

Na základe pokynu zákonného sudcu z 29. júla 2003 bola okresným súdom

vyhotovená predkladacia správa a spisový materiál v uvedenej veci bol 1. augusta 2003

doručený krajskému súdu za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní.

Uznesením č. k. -45 z 22. septembra 2003, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 16. októbra 2003 bolo uznesenie okresného súdu z 24. júna 2003 potvrdené.

Spisový materiál v predmetnej veci bol späť okresnému súdu doručený 26. septembra

2003. Na základe úpravy z 3. októbra 2003 bolo toto uznesenie krajského súdu

z 22. septembra 2003 doručované sťažovateľovi i ustanovenému právnemu zástupcovi.

V spisovom materiáli bol na č. l. 49 a 50 priložený podnet na trestné stíhanie

sťažovateľa spísaný zákonným sudcom v uvedenej veci. Na č. l. 51 až 53 bolo v spisovom

materiáli priložené vyjadrenie sudcov občiansko-právneho úseku okresného súdu

k námietke zaujatosti sťažovateľa vznesenej v konaní sp. zn. proti všetkým

sudcom okresného súdu.

Zákonný sudca podaním z 19. januára 2004 vzniesol námietku zaujatosti

v predmetnej veci a predložil spis predsedovi okresného súdu na rozhodnutie podľa

(ďalej len „OSP“) na pridelenie veci inému sudcovi.

Spisový materiál bol následne predsedníčkou okresného súdu predložený

na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti krajskému súdu 23. apríla 2004.

Sudca krajského súdu podaním z 10. februára 2004 vzniesol námietku zaujatosti

v uvedenej veci vzhľadom na osobný vzťah so žalovaným JUDr. F. G. a skutočnosť,

že o tejto veci má od neho osobné poznatky. Predseda krajského súdu opatrením

č. Spr. 120/2004 z 10. februára 2004 vo veci krajského súdu vedenej pod sp. zn. 10 NcC

3/04 určil namiesto vylúčeného JUDr. P. M. na prejednanie veci sudkyňu JUDr. Ľ. S.

Uznesením č. k. -60 z 13. februára 2004 vylúčil sudcu okresného súdu

JUDr. Ľ. B. ml. z prerokovania a rozhodovania danej veci. Okresnému súdu bolo toto

uznesenie doručené 4. marca 2004. Na základe pokynu sudcu z 8. marca 2004 bol spis

v uvedenej veci predložený predsedníčke okresného súdu, ktorá opatrením č. Spr. 363/04

z 9. marca 2004 predmetnú vec (sp. zn. ) pridelila prostredníctvom

generátora elektronickej podateľne na prerokovanie inému sudcovi občiansko-právneho

úseku.

Podľa potvrdenia z 11. marca 2004 bol spis v uvedenej veci pridelený

na prerokovanie a rozhodnutie JUDr. J. H.. Vec bola následne na základe pokynu zákonnej

sudkyne zo 16. apríla 2004 prevedená do registra „C“, kde jej bola pridelená spisová značka

sp. zn. .

Sťažovateľ podaním doručeným 15. apríla 2004 prostredníctvom svojho právneho

zástupcu upravil svoj žalobný návrh, pričom v jeho závere dal na zváženie okresnému súdu,

či vzhľadom k v predmetnej veci prebiehajúcemu trestnému stíhaniu vedenému Okresným

riaditeľstvom Policajného zboru T., Úrad justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „OR PZ

T., ÚJaKP“) sp. zn. ČVS: OÚJP-194/10-1999, konanie v tejto veci nepreruší.

Dňa 10. mája 2004 nechala zákonná sudkyňa požiadať OR PZ T., ÚJaKP

o zapožičanie trestného spisu sp. zn. ČVS: OÚJP-194/10-1999, pre prípad že spis zapožičať

nemožno požiadala o zaslanie uznesení o začatí trestného stíhania prípadne uznesení

o vznesení obvinenia a zaslanie informácií, v akom štádiu sa nachádza uvedené konanie,

či si v ňom sťažovateľ ako poškodený uplatnil nárok na náhradu škody (kedy a v akej

výške), ako aj o zaslanie kópie zápisnice, kde bola náhrada škody uplatnená v lehote 15 dní.

Dňa 17. júna 2004 bola okresnému súdu doručená odpoveď na výzvu z 10. mája

2004. V prílohe tohto listu bolo uznesenie o vznesení obvinenia proti žalovaným,

ako aj zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného.

Okresný súd uznesením č. k. -89 z 27. júla 2004 prerušil konanie

v uvedenej veci až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného OR PZ T.,

ÚJaKP pod sp. zn. ČVS: OUV-194/10-1999. Predmetné uznesenie bolo na základe pokynu

sudcu z 27. júla 2004 expedované účastníkom konania. Zásielka nebola prevzatá

JUDr. F. G. (vrátená okresnému súdu 26. augusta 2004). Okresný súd následne požiadal

o doručenie písomností Mesto T.

Podľa úradného záznamu spísaného 20. októbra 2004 (doručeného súdu 22. októbra

2004) Mestom T., mestskou políciou bolo zistené, že JUDr. F. G. sa na svojej adrese

trvalého pobytu nezdržiava, odsťahoval sa a nie je známa jeho nová adresa.

Pokynom z 3. novembra 2004 okresný súd následne zisťoval miesto pobytu

JUDr. F. G. prostredníctvom Mestského úradu T., správy väzníc, Centrálnej evidencii

pobytu obyvateľstva B. a Sociálnej poisťovni. Odpovede z týchto inštitúcií boli okresnému

súdu doručené v období od 22. novembra 2004 do 26. novembra 2004, okrem odpovede

zo Sociálnej poisťovne, ktorá odpovedala až listom doručeným okresnému súdu

15. júla 2005.

Pokynom zo 14. januára 2005 zákonný sudca nechal zaslať výzvu žalovanému

F. G. ml. na oznámenie adresy JUDr. F. G. a súčasne zaslať výzvu OR PZ T., ÚJaKP

na vyžiadanie spisu sp. zn. ČVS: OUV-194/10-1999, resp. oznámenie v akom štádiu

sa konanie nachádza v lehote 15 dní. Dňa 17. februára 2005 JUDr. F. G. oznámil okresnému

súdu adresu, na ktorej sa zdržiava.

OR PZ T., ÚJaKP podaním zo 4. apríla 2005 (doručeným 7. apríla 2005) okresnému

súdu oznámilo, že žiadaný trestný spis sa nachádza na okresnej prokuratúre na previerke a

rozhodovaní o zaistení majetku obvinených na zaistenie nárokov poškodeného. V uvedenej

trestnej veci bolo vznesené obvinenie proti žalovaným a v súčasnej dobe prebieha

vyšetrovanie.

Na základe pokynu zákonnej sudkyne z 10. októbra 2005 bol od OR PZ T., ÚJaKP

opätovne vyžiadaný spis sp. zn. ČVS: OUJP-194/10-1999, resp. oznámenie v akom štádiu

sa konanie v tejto veci nachádza v lehote 15 dní. Táto výzva bola na základe pokynu zo

16. decembra 2005 okresným súdom urgovaná.

OR PZ T., ÚJaKP podaním doručeným 29. decembra 2005 okresnému súdu

oznámilo, že uvedená trestná vec je pred ukončením a predpokladaný termín ukončenia

je január 2006.

Okresný súd na pokyn zákonnej sudkyne z 3. januára 2006 vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa, aby mu písomne oznámil, či trvá na podanom návrhu, keď si svoju škodu

uplatnil v trestnom konaní, ktoré dosiaľ nie je skončené. Súčasne na základe pokynu z tohto

dňa bol vrátený späť koncept vyšetrovacieho spisu.

Podaním doručeným okresnému súdu 12. januára 2006 právny zástupca sťažovateľa

oznámil, že sťažovateľ na podanom návrhu trvá.

Podaním doručeným 7. februára 2006 OR PZ T., ÚJaKP okresnému súdu oznámilo,

že predmetná trestná vec je pred ukončením a termín preštudovania spisu je naplánovaný na

10. február 2006.

Na základe pokynu zákonnej sudkyne zo 6. marca 2006 bol spis v tejto veci zaslaný

ústavnému súdu.

Právny zástupca sťažovateľa listom z 21. septembra 2006 ústavnému súdu oznámil,

že žiada o náhradu trov konania v predmetnej veci.

III.

1. Podľa ustanovenia prvej vety : „Každý má právo, aby sa jeho

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto

na splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. , ). Tieto tri kritériá

zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (,

).

Ústavným súdom preskúmavané konanie je v súčasnosti vedené okresným súdom

pod sp. zn. (táto spisová značka bola tomuto konaniu pridelená na základe

pokynu zákonného sudcu zo 16. apríla 2004 na prevedenie tejto veci do registra „C“), avšak

predmetné konanie nieslo pôvodne označenie sp. zn. a začalo už 22. októbra

2001 doručením podania sťažovateľa. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní v tejto veci bral

do úvahy celú dĺžku konania v jeho komplexnosti a pri jeho hodnotení dospel k nižšie

uvedeným záverom.

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba o zaplatenie

pohľadávky, ktorá vznikla zrejme v dôsledku trestného činu spáchaného žalovanými.

Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu, ani s nimi predložených

na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, svedčiacu o právnej

alebo skutkovej zložitosti veci, ktorá by mohla mať vplyv na predĺženie konania v tejto

veci.

B) Pri hodnotení druhého z kritérií ústavný súd zistil, že správaniu sťažovateľa

možno vytknúť predovšetkým skutočnosť, že v predmetnej veci podal neperfektný, neurčitý

návrh na začatie konanie, ktorého nedostatky bol nútený okresný súd následne odstraňovať

prostredníctvom informatívneho výsluchu sťažovateľa.

V priebehu konania sťažovateľ zároveň využil svoje procesné právo a požiadal súd

o ustanovenie právneho zástupcu. Okresný súd uznesením z 24. júna 2003 jeho žiadosti

po zabezpečení podkladov pre rozhodnutie vyhovel, avšak v dôsledku odvolania podaného

ustanoveným právnym zástupcom voči tomuto uzneseniu, sa konanie v tejto veci predĺžilo,

za čo však nenesie zodpovednosť okresný súd.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že za neodstránenie stavu právnej

neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka konania neznáša zodpovednosť

oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takom prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu

konajúcemu vo veci ().

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil dlhé obdobia nečinnosti okresného súdu, ktoré mali vplyv

na doterajšiu dĺžku konania. Prvé z uvedených období nečinnosti okresného súdu trvajúce

viac ako jedenásť mesiacov začalo 6. februára 2002, keď sťažovateľ okresnému súdu

doručil svoju žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v predmetnom konaní a skončilo

až 8. januára 2003, keď zákonný sudca nechal pokynom doručiť príslušné tlačivo

na preukázanie osobných a majetkových pomerov sťažovateľovi. Po splnení tejto výzvy

sťažovateľom 28. januára 2003 však okresný súd opätovne v predmetnej veci takmer

päť mesiacov, t. j. až do 24. júna 2003 nevykonával žiadne procesné úkony. Nečinnosť

okresného súdu vo vyššie označených obdobiach bez toho, aby jeho postupu bránila

zákonná prekážka je potrebné považovať za zbytočný prieťah v konaní v zmysle čl. 48

ods. 2 .

Ústavný súd konštatuje, že predmetné konanie bolo v období do vydania uznesenia

o prerušení konania z 27. júla 2004 poznačené obdobiami trvajúcimi viac ako šestnásť

mesiacov, v ktorých v dôsledku nečinnosti okresného súdu dochádzalo k zbytočným

prieťahom v predmetnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno dobu predmetného konania vedeného

okresným súdom považovať z hľadiska požiadaviek čl. 6 ods. 1 dohovoru za primeranú

a ani za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa .

Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené.

2. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa podľa , ako aj jeho práva podľa dohovoru.

Okresný súd uznesením č. k. -89 z 27. júla 2004 konanie v predmetnej veci

podľa prerušil, a teda došlo k vzniku zákonnej prekážky, ktorá bráni

ďalšiemu postupu okresného súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, ústavný súd žiadosti sťažovateľa v časti,

v ktorej žiadal, aby okresnému súdu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn.

bez prieťahov, nevyhovel.

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 000 Sk, ktoré odôvodnil postupom okresného súdu v predmetnej veci,

v dôsledku ktorého je toto konanie poznačené zbytočnými prieťahmi.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia , ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno

napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto

porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú

nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu

20 000 Sk. Táto suma zohľadňuje predmet konania okresného súdu, dĺžku zbytočných

prieťahov v tomto konaní (šestnásť mesiacov), a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu

sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vo zvyšnej časti uplatnenému

primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľa nevyhovel.

4. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov

konania pred ústavným súdom v sume 13 904 Sk, ktoré bližšie špecifikoval ako súčet

odmeny za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, ďalšia porada

s klientom 2 h, písomné podanie vyjadrenia, písomné vyjadrenie k výzve) vrátane režijného

paušálu.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 3, § 14, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým, že predmet konania

podľa pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie

ktorých sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2006 v konaní

pred ústavným súdom predstavuje 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu 164 Sk.

Ústavný súd sťažovateľovi nepriznal jeho právnym zástupcom uplatnený nárok

na úhradu úkonov právnej služby - vyjadrenie vo veci, písomné vyjadrenie k výzve a porada

s klientom 2 h. Zo spisu ústavného súdu v tejto veci vyplýva, že sťažovateľ v prílohe svojho

podania z 1. júna 2006 ústavnému súdu doručil splnomocnenie na jeho zastupovanie

zvoleným advokátom, podaním zo 7. augusta 2006 právny zástupca sťažovateľa ústavnému

súdu na základe jeho výzvy oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v tejto

veci a podaním z 21 septembra 2006 si právny zástupca uplatnil nárok na úhradu trov

konania.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že ani jedno z podaní právneho zástupcu

neobsahovalo právne relevantné skutočnosti týkajúce sa veci samej, ktoré by mohli mať

vplyv na rozhodnutie ústavného súdu, ale spočívali len v oznámení súhlasu s upustením od

verejného ústneho pojednávania v predmetnej veci a uplatnení náhrady trov konania, navyše

žiaden z vykonaných úkonov podľa ústavného súdu nevyžadoval vykonanie ďalšej

dvojhodinovej porady s klientom a advokát sám potrebu takejto porady vo svojom podaní

neodôvodnil.

Vzhľadom na uvedené možno teda trovy konania vyčísliť ako súčet odmeny za dva

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd) vrátane

režijného paušálu (2 x 2 730 Sk + 2 x 164 Sk = 5 788 Sk). Náhrada trov konania

v predmetnej veci vypočítaná podľa platnej právnej úpravy teda spolu predstavuje sumu

5 788 Sk.

Ústavný súd právnemu zástupcovi sťažovateľa priznal odmenu v sume 5 788 Sk

a v zostávajúcej časti jeho nároku na náhradu trov konania nevyhovel.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2006