Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 283/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. novembra 2006

v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

a zo sudcu Jána Auxta v konaní o sťažnosti MUDr. A. P., G., zastúpeného advokátkou

JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo MUDr. A. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. A. P. n e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť MUDr. A. P. trovy konania

v sume 10 238 Sk (slovom desaťtisícdvestotridsaťosem slovenských korún) do dvoch

mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. I. R.,

K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. -17 z 13. septembra 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. A. P. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

23 .

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. doručeným ústavnému súdu 5. októbra 2006, v ktorom

sa okrem iného uvádza:

„Po oboznámení sa s predloženou sťažnosťou, ako aj s napadnutým spisom

tunajšieho súdu, v ktorom sú namietané prieťahy v konaní, Vám predkladám nasledujúce

vyjadrenie zamerané na Vami položené otázky:

- spor nemožno hodnotiť ako právne náročný; skutkovú obtiažnosť možno vidieť v podávaní

rozsiahlych podaní účastníkov konania a opakovaných návrhoch na vydanie predbežných

opatrení.

- chronológia procesných úkonov:

- návrh, v ktorom sťažovateľ má procesné postavenie odporcu, bol na tunajšom súde

podaný dňa 9. 4. 2002.

- uznesením zo dňa 25. 9. 2002 bol maloletému dieťaťu ustanovený kolízny

opatrovník, návrh bol zaslaný na vyjadrenie odporcovi a boli žiadané odpisy mzdových

listov účastníkov konania.

- dňa 24. 10. 2002 podal sťažovateľ proti uzneseniu, ktorým bol ustanovený kolízny

opatrovník, odvolanie. V dôsledku tejto skutočnosti sa spis v období od 31. 10. 2002

do 23. 4. 2003 nachádzal na Krajskom súde v Košiciach, ktorý ho vrátil s rozhodnutím,

ktorým bolo uznesenie tunajšieho súdu potvrdené.

- dňa 27. 12. 2002 podala navrhovateľka návrh na vydanie predbežného opatrenia;

dňa 9. 5. 2003 podal takýto návrh sťažovateľ.

- o oboch vyššie uvedených návrhoch bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 3. 6. 2003.

- dňa 27. 6. 2003 podal sťažovateľ proti uvedenému uzneseniu odvolanie.

- dňa 1. 7. 2003 bolo odvolanie sťažovateľa doručované navrhovateľke.

- dňa 23. 7. 2003 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu

v Košiciach, na ktorom sa nachádzal do 9. 10. 2003, kedy bol vrátený s rozhodnutím,

ktorým bolo uznesenie čiastočne zmenené a čiastočne potvrdené.

- uznesením zo dňa 15. 12. 2003 bolo o návrhoch účastníkov konania na vydanie

predbežných opatrení opätovne rozhodnuté.

- dňa 19. 1. 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 6. 2. 2004.

- dňa 23. 1. 2004 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu zo dňa 15. 12. 2003.

- podaním zo dňa 4. 2. 2004 požiadala právna zástupkyňa sťažovateľa o odročenie

pojednávania, určeného na 6. 2. 2004, z dôvodu práceneschopnosti sťažovateľa.

- pojednávanie dňa 6. 2. 2004 sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito.

- dňa 9. 2. 2004 podala odvolanie proti uzneseniu zo dňa 15. 12. 2003

navrhovateľka.

- v dôsledku podaných odvolaní bol spis dňa 23. 2. 2004 predložený na rozhodnutie

Krajskému súdu v Košiciach.

- spis bol tunajšiemu súdu vrátený dňa 12. 3. 2004.

- dňa 23. 3. 2004 bol sťažovateľkou (správne sťažovateľom; pozn.) podaný ďalší

návrh na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením zo dňa

29. 3. 2004.

- dňa 30. 4. 2004 bolo proti uzneseniu zo dňa 29. 3. 2004 podané odvolanie. Spis bol

preto dňa 4. 5. 2004 predložený opäť Krajskému súdu v Košiciach.

- dňa 9. 6. 2004 bol spis vrátený tunajšiemu súdu s potvrdzujúcim uznesením.

- dňa 22. 7. 2004 podal sťažovateľ ďalší návrh na vydanie predbežného opatrenia,

o ktorom bolo rozhodnuté 1. 8. 2004.

- dňa 27. 8. 2004 bolo podané proti uzneseniu odvolanie.

- v období od 7. 9. 2004 do 14. 10. 2004 sa spis opäť nachádzal v dôsledku podaného

odvolania na Krajskom súde v Košiciach,

- dňa 18. 11. 2004 bolo určené pojednávanie na 14. 1. 2005.

- ďalšie pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, sa uskutočnilo 11. 3. 2005.

- dňa 7. 6. 2005 bolo sťažovateľom podané proti rozsudku odvolanie.

- dňa 21. 6. 2005 bol spis v dôsledku podaného odvolania predložený Krajskému

súdu Košiciach.

- dňa 2. 8. 2005 bol spis vrátený Krajským súdom v Košiciach tunajšiemu súdu,

nakoľko dňa 19. 7. 2005 podal sťažovateľ návrh na zmenu predbežného opatrenia.

- dňa 4. 8. 2005 bolo o návrhu zo dňa 19. 7. 2005 rozhodnuté, spis bol vrátený

Krajskému súdu v Košiciach.

- dňa 27. 12. 2005 bol spis vrátený Krajským súdom v Košiciach s rozhodnutím,

ktorým bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

- dňa 3. 1. 2006 bolo rozhodnutie odvolacieho súdu doručené účastníkom konania

a bola žiadaná správa zo základnej školy, ktorú maloleté dieťa navštevuje.

- dňa 1. 2. 2006 predložila zákonná sudkyňa spis vyššej súdnej úradníčke

na vypracovanie uznesenia o prerušení konania do doby vypracovania znaleckého posudku

vo veci (rozvodové konanie); uvedené uznesenie však vypracované nebolo.

- dňa 8. 8. 2006 bol do spisu založený znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný

v konaní .

- dňa 14. 8. 2006 bol určený termín pojednávania na deň 8. 11. 2006.

- dňa 28. 8. 2006 bolo sťažovateľom podané odvolanie proti uzneseniu zo dňa

4. 8. 2005, preto bol spis dňa 6. 9. 2006 predložený Krajskému súdu v Košiciach, na ktorom

sa nachádza doposiaľ.

- zo spisu bolo zistené, že na pokyn zákonnej sudkyne malo byť konanie prerušené, avšak

k vypracovaniu uznesenia o prerušení konania nedošlo.

- zo spisu neboli zistené prieťahy spôsobené sťažovateľom.

- za súdom spôsobený prieťah možno považovať obdobie od 3. 1. 2006 do 8. 8. 2006.

- posúdenie zbytočnosti prieťahov ponechávam na zváženie ústavnému súdu.

- dĺžku predmetného konania ovplyvnila najmä skutočnosť opakovaného podávania návrhov

na vydanie predbežných opatrení predovšetkým zo strany sťažovateľa a následné podávanie

odvolaní proti vydaným rozhodnutiam, v dôsledku ktorých musel byť spis predkladaný

na rozhodnutie odvolaciemu súdu. (...)

Keďže predmetný spis sa v súčasnosti nachádza na Krajskom súde v Košiciach,

nie je možné Vám ho zaslať v prílohe k tomuto vyjadreniu, ale Vám bude doručený po jeho

vrátení Krajským súdom v Košiciach, resp. po uskutočnenom pojednávaní, ktoré je vytýčené

na deň 8. 11. 2006 (podľa dátumu, kedy bude spis z odvolacieho súdu vrátený).“

Rovnaké skutočnosti, ktoré uviedol okresný súd, zistil aj ústavný súd z previerky

obsahu spisu okresného súdu, ktorú vykonal 26. októbra 2006 na Krajskom súde

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“).

Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním

z 12. októbra 2006, v ktorom okrem iného uviedla:

«Konanie, ktorého predmetom je úprava práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu,

trvá k dnešnému dňu 4 roky a 6 mesiacov a doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Sťažovateľ nesúhlasí s názorom vyjadreným Okresným súdom Košice II, že za súdom

spôsobený prieťah možno považovať len obdobie od 3. 1. 2006 do 8. 8. 2006.

Sťažovateľ vychádzajúc z chronológie úkonov v konaní uvedenej samotným súdom,

ako aj obsiahnutým v jeho sťažnosti, považuje za potrebné poukázať na to, že v predmetnom

konaní dochádzalo k prieťahom od jeho počiatku.

Predovšetkým je nepochopiteľné a nezdôvodniteľné, prečo bol taký základný

jednoduchý úkon, ktorý súd vykonáva tým, že vyplní príslušné údaje na štandardizovanom

tlačive ako je ustanovenie kolízneho opatrovníka mal. dieťaťu a zaslanie návrhu

na vyjadrenie sťažovateľovi, zabral súdu viac než 5 mesiacov.

Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa

6. 2. 2004, teda rok a 10 mesiacov po podaní návrhu. Ďalšie pojednávanie v tejto veci

sa uskutočnilo 11. 3. 2005, teda po viac než roku.

Sťažovateľ poukazuje na to, že napriek tomu, že ustanovenie ukladá súdu

povinnosť rozsudok týkajúci sa mal. detí vyhotoviť a odoslať do 10 dní odo dňa jeho

vyhlásenia, rozsudok súdu vyhlásený dňa 11. 3. 2005 bol jeho právnej zástupkyni doručený

dňa 20. 5. 2005, teda po 70 dňoch od jeho vyhlásenia.

Sťažovateľ poukazuje na to, že odo dňa, že od 27. 12. 2005 neurobil okresný súd

v predmetnej veci žiaden úkon.

Sťažovateľ len na okraj poznamenáva, pretože táto okolnosť nie je predmetom

sťažnosti, že o tom, že súd rozhodol o jeho návrhu na zmenu predbežného opatrenia zo dňa

19. 7. 2005 uznesením zo dňa 4. 8. 2005 sa dozvedel len z listu, ktorým predseda Okresného

súdu Košice II odpovedal na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní, a až po tom, čo na základe

uvedenej informácie právna zástupkyňa nahliadla do spisu, jej bolo toto uznesenie zo dňa

4. 5. 2005 dňa 14. 8. 2006 doručené.

Táto okolnosť charakterizuje postup súdu v predmetnom konaní.

Sťažovateľ považuje argument súdu, že konanie je komplikované rozsiahlymi

podaniami účastníkov za irelevantný, pretože súd neuvádza, čím obsah alebo rozsiahlosť

týchto podaní ovplyvnili dĺžku alebo postup súdu.

Sťažovateľ poukazuje na to, že celé obdobie v konaní odo dňa 11. 3. 2005

až do nariadenia pojednávania na deň 8. 11. 2006 možno považovať za obdobie prieťahov,

a to tak z dôvodu, že krajský súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa zo dňa 11. 3. 2005 z dôvodu

nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj z dôvodu, že po vrátení veci odvolacím

súdom súd nevykonal žiaden úkon. Krajský súd v Košiciach vo svojom zrušujúcom uznesení

vytkol súdu I. stupňa, že neprihliadal na dôkazy a tvrdenia predkladané sťažovateľom, preto

celé toto obdobie možno pričítať na ťarchu súdu.

Ďalším argumentom súdu odôvodňujúcim dĺžku konania je podávanie návrhov

na predbežné opatrenia účastníkmi a odvolaní proti rozhodnutiu súdu o týchto návrhoch.

Sťažovateľ už v sťažnosti poukázal na skutočnosť, že nečinnosť súdu I. stupňa vo veci samej

si všimol aj odvolací súd, keď v uznesení zo dňa 21. 5. 2004 konštatoval, že je v záujme

maloletého, aby súd prvého stupňa vo veci samej už vykonával efektívne procesné úkony

a to aj za situácie, že musí rozhodovať o opakovaných návrhoch rodičov na vydanie

predbežných opatrení.

Ústavný súd SR v obdobnej veci v konaní sp. zn. v náleze zo dňa

17. 3. 2004 vyslovil názor:

„Vo väzbe na rozhodovanie o návrhoch vo veci predbežných opatrení vyslovuje

ústavný súd názor, že konanie o týchto návrhoch v okolnostiach prípadu neobmedzovalo

výraznejším spôsobom možnosť plynulého postupu okresného súdu. V súvislosti

s odvolacími konaniami vo veci predbežných opatrení mohol okresný súd so zreteľom

na predmet konania a jeho povinnú starostlivosť o maloletých zvážiť možnosť ponechať

si tie časti spisu, ktoré neboli nevyhnutné na konanie o odvolaní, prípadne vytvoriť

pre odvolací súd zberný spis a inak ďalej vo veci konať bez ohľadu na odvolacie konanie

proti nemeritórnym rozhodnutiam, akými sú aj uznesenia o predbežnom opatrení. Takýto

postup je zvlášť dôležitý v konaniach súdu o starostlivosti o maloletých, možno ho vyvodiť

aj z viacerých ustanovení (najmä , , ).“

(...)

V predmetnej veci nemožno súdu priznať ani to, že vo veci konal, pretože za štyri

roky a 6 mesiacov vykonal vo veci dve pojednávania a rozhodol spôsobom, ktorý odvolací

súd vyhodnotil ako nesprávny pre nedostatočné zistenie skutkového stavu. Sťažovateľ

podotýka, že zistenie skutkového stavu vo veciach starostlivosti o maloletých nie je závislé

od dôkazov navrhovaných účastníkmi. V predmetnej veci však súd I. stupňa napriek tomu,

že sťažovateľ dôkazy navrhoval, tieto nevykonal a zaťažil svoje rozhodnutie touto vadou.

Vzhľadom na vyššie uvedenú považuje sťažovateľ svoju sťažnosť za opodstatnenú,

navrhuje, aby ústavný súd jej v rozsahu, v ktorom bola prijatá na ďalšie konanie vyhovel,

priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 70. 000,- Sk, zakázal Okresnému

súdu Košice II pokračovať v porušovaní jeho právach a priznal mu náhradu trov konania

vo výške 10. 332,- Sk...»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa

ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

(napr. ), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným

rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (, ).

K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iného štátneho orgánu“ (napr. ).

Preto je základnou povinnosťou súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej

aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa

týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Ústavný

súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je úprava práv a povinností rodičov

k maloletému dieťaťu. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, podľa názoru

ústavného súdu nejde o konanie, ktoré je právne zložité. Na doterajšiu dĺžku konania mali

určitý vplyv opakované návrhy rodičov maloletého dieťaťa na nariadenie predbežných

opatrení a podávanie odvolaní proti týmto rozhodnutiam, tak ako na to poukázal okresný

súd vo svojom vyjadrení, ale ústavný súd konštatuje, že pri účinnejšom a dôraznejšom

postupe okresného súdu sa mohlo konanie vo veci samej urýchliť. Z hľadiska povahy veci

ide pritom o takú vec, ktorá si vyžaduje mimoriadnu pozornosť aj pokiaľ ide o rýchlosť

konania.

2. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie označených práv ústavný súd okrem

zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľal sťažovateľ.

Ústavný súd z obsahu súdneho spisu nezistil, že by sa sťažovateľ výrazným spôsobom

podieľal na zbytočných prieťahoch v konaní pred okresným súdom. Ani okresný súd

vo svojom vyjadrení k sťažnosti nepoukázal na to, že by sa sťažovateľ podieľal

na prieťahoch v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. . Zistil, že okresný súd bol nečinný bez akejkoľvek zákonnej

prekážky už od 9. apríla 2002, keď bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania,

do 25. septembra 2002, keď ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka

(nečinnosť viac ako 5 mesiacov) a v období od 3. januára 2006, keď okresný súd doručoval

rozhodnutie krajského súdu účastníkom a požiadal o správu zo základnej školy,

do 14. augusta 2006, keď určil termín pojednávania na 8. november 2006 (nečinnosť viac

ako 7 mesiacov).

Ústavný súd ďalej zistil, že činnosť okresného súdu bola i nesústredená,

o čom svedčí najmä to, že prvé pojednávanie vo veci okresný súd nariadil až po takmer

21 mesiacoch od podania návrhu (19. január 2004) a tiež to, že nevypracoval uznesenie

o prerušení konania. Hoci okresný súd 11. marca 2005 vo veci rozhodol rozsudkom, jeho

rozhodnutie bolo zrušené odvolacím súdom z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového

stavu, teda do dnešného dňa stav právnej neistoty odstránený nebol.

Okresný súd v rámci konania síce rozhodoval o troch návrhoch sťažovateľa

na nariadenie predbežných opatrení, ale tieto skutočnosti ústavný súd podrobne

nevyhodnocoval, pretože sťažovateľ v sťažnosti nenamietal porušenie jeho označených práv

vo vzťahu k rozhodovaniu okresného súdu o jeho návrhoch na vydanie predbežných

opatrení. Ústavný súd opierajúc sa o svoju judikatúru však k tomu poznamenáva, že také

procesné návrhy sú procesným právom účastníka konania, ale nemôžu byť dôvodom

pre nekonanie v merite veci (podobne napr. , ), ako to bolo

zistené v predmetnom konaní.

Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu bral do úvahy predovšetkým

povahu predmetnej veci týkajúcej sa ochrany záujmov maloletého dieťaťa a jeho neistého

osobného statusu, ktorá si vo všeobecnosti vyžaduje postup súdu s osobitnou starostlivosťou

v súlade s rozhodovaním Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. H. v. Spojené kráľovstvo

z 8. júla 1987) a judikatúru ústavného súdu (m. m. , , ,

). Povaha tohto konania preto podmieňovala chápanie zbytočných prieťahov

v prísnejšom meradle.

Vychádzajúc z týchto skutkových poznatkov ústavný súd dospel k záveru, že okresný

súd v doterajšom priebehu posudzovaného konania vedeného pod sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľa podľa a právo podľa

dohovoru.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,

aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov v súlade s normami Občianskeho

súdneho poriadku [ ].

Podľa a ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa čl. 127

ods. 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Z citovaného textu a vyplýva, že ústavný súd môže,

avšak nemusí priznať primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade konanie a nález ústavného súdu, najmä

výrok o porušení základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ako aj výrok, ktorým prikázal okresnému súdu v predmetnej veci konať

bez zbytočných prieťahov, a výrok o úhrade trov konania za dostatočnú ochranu

označených práv sťažovateľa. Preto rozhodol, že sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie, ktoré si uplatnil v sume 70 000 Sk, nepriznáva.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou

JUDr. I. R. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2,

§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v

znení neskorších predpisov. Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá

bola 16 381 Sk. Úhrada bola priznaná v celkovej sume 10 238 Sk (za 3 úkony po 2 730 Sk,

k tomu 19 % DPH v sume 1 556,10 Sk a 3 x 164 Sk režijný paušál), pretože právna

zástupkyňa je platiteľkou dane z pridanej hodnoty.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2006