Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 352/06
PDF · 205.94 KB
No categories available
II. ÚS 352/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. decembra 2006
v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti A. S., B., zastúpeného advokátkou Mgr. E. B., B.,
v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 7/03, takto
r o z h o d o l :
Základné právo A. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 T 7/03 p o r u š e n é n e b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. decembra
2005 doručené podanie A. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Podnet na
porušenie zákona – preskúmanie. Sťažnosť proti nezákonnému postupovaniu Krajského
súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR“. Ústavný súd posúdil podanie sťažovateľa podľa
jeho obsahu ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a zároveň vyzval sťažovateľa na doplnenie svojho podania.
Po doplnení podania ústavný súd konštatoval, že ide o sťažnosť sťažovateľa, v ktorej
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 ústavy a čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a dosiaľ prijatými
rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní v trestnej veci obžalovaného N. B.
a spol. vedenom krajským súdom pod sp. zn. 1 T 7/03, ako aj porušenie svojho základného
práva podľa čl. 16 ods. 2 ústavy postupom Ústavu na výkon väzby Bratislava (ďalej len
„ústav“).
Po predchádzajúcej výzve sťažovateľovi bolo ústavnému súdu 19. júna 2006
doručené podanie advokátky Mgr. E. B., z ktorého vyplýva, že prevzala právne
zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom. Následne ústavný súd vyzval
právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby upresnila sťažnosť a doplnila ju o náležitosti
predpísané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov. Na výzvu ústavného súdu zareagovala právna zástupkyňa sťažovateľa
podaním doručeným ústavnému súdu 3. októbra 2006.
Z podania právnej zástupkyne sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ berie späť svoju
sťažnosť v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv postupom a rozhodnutiami
najvyššieho súdu, ako aj postupom ústavu, a zotrváva len na tej časti sťažnosti, v ktorej
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 7/03.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti rozhodol nasledovne:
„1. Sťažnosti navrhovateľa A. S. vyhovel, nakoľko prišlo k jeho porušeniu
základného práva, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručených v čl.
48 ods. 2 Ústavou Slovenskej republiky a prikázal Krajskému súdu v Bratislave vo veci
vedenej pod sp. zn. 1 T 7/03 konať bez ďalších prieťahov.
2. Navrhovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu
nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške 150.000,- Sk (slovom stopäťdesiattisíc
slovenských korún).“
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 352/06-48
z 31. októbra 2006 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný
súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa a podpredsedu krajského súdu, aby sa vyjadrili,
či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Podpredsedu krajského súdu
ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti.
Právna zástupkyňa sťažovateľa a podpredseda krajského súdu ústavnému súdu
oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Vyjadrenie podpredsedu krajského súdu bolo ústavnému súdu doručené
7. decembra 2006. Okrem iného sa v ňom uvádza:
„Dňa 21. 11. 2006 som uvedenú sťažnosť (vrátane jej doplnenia) postúpil
na vyjadrenie predsedníčke senátu. Predsedníčka senátu sa k sťažnosti vyjadrila listom dňa
28. 11. 2006 tohto znenia:
Trestná vec obž. A. S. je vedená pod sp. zn. 1 T 7/03. V tej istej veci sú obžalovaní N.
B., Ľ. S., M. Š., R. P., obžaloba je podaná pre 9 samostatných skutkov.
Vec napadla na tunajší súd dňa 28. 07. 2003. Bolo vytýčené neverejné zasadnutie na
deň 05. 09. 2003 na rozhodnutie o žiadosti obž. S. o prepustenie z väzby. Táto bola
zamietnutá. Dňa 08. 09. 2003 bolo vytýčené hlavné pojednávania na dni 10. – 13. 11. 2003
a po jeho vykonaní bolo pojednávanie odročené na 04. – 05. 02. 2004.
Dňa 24. 11. 2003 bol spis predložený Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie
o sťažnosti obž. S.. Sťažnosť bola zamietnutá, spis sa vrátil na tunajší súd dňa 12. 01. 2004.
Hlavné pojednávanie dňa 04. 02. 2004 nebolo vykonané pre ochorenie jedného z obhajcov,
bolo odročené na 28. – 29. 04. 2004.
Dňa 29. 03. 2004 bol zatiaľ spis predložený Najvyššiemu súdu SR na predĺženie
lehoty väzby u všetkých obžalovaných. Väzba bola predĺžená do 13. 10. 2004, spis sa vrátil
na tunajší súd 16. 04. 2004.
Dňa 19. 03. 2004 obžalovaný Š. podal žiadosť o prepustenie na slobodu. O tejto bolo
rozhodnuté dňa 29. 03. 2004 tak, že bola zamietnutá.
Hlavné pojednávanie dňa 28. – 29. 04. 2004 bolo vykonané, avšak pre neprítomnosť
niektorých svedkov bolo odročené na deň 01. 07. 2004.
Dňa 12. 05. 2004 bola doručená žiadosť obžalovaného R. P. o prepustenie z väzby
na slobodu. Rozhodlo sa o nej dňa 31. 05. 2004 tak, že bola zamietnutá.
Hlavné pojednávanie dňa 01. 07. 2004 bolo vykonané a bol vyhlásený rozsudok. Dňa
30. 08. 2004 podal predseda senátu Dr. P. F. žiadosť o predĺženie lehoty na vypracovanie
rozsudku do 17. 09. 2004, čomu bolo vyhovené. Rozsudok bol vypracovaný 17. 09. 2004,
kedy bol odovzdaný do spisovej kancelárie.
Dňa 01. 07. 2004 bolo okrem rozsudku súčasne rozhodnuté o prepustení obž. Š. na
slobodu a o ponechaní obž. P. a S. vo väzbe. Ohľadne týchto uznesení boli podané
sťažnosti.
Dňa 22. 09. 2004 bol spis poslaný na Najvyšší súd SR na predĺženie lehoty väzby
u obž. B., S. a S.. Táto bola predĺžená do dňa 31. 05. 2005. Spis bol zároveň predložený na
rozhodnutie o sťažnosti obž. S. a P. a o sťažnosti krajského prokurátora ohľadne obž. Š.,
ktorý bol dňa 01. 07. 2004 prepustený na slobodu. Najvyšší súd SR sťažnosť KP zamietol
a obž. Š. prepustil na slobodu. Sťažnosti obž. P. a S. zamietol taktiež. Nedá sa zistiť kedy sa
spis vrátil z najvyššieho súdu, ale dňa 26. 10. 2004 už predseda senátu dal úpravu na
doručenie uznesení Najvyššieho súdu SR.
Dňa 16. 12. 2004 bolo vykonané verejné zasadnutie o prepustení P. na slobodu
vzhľadom na ponúknutú kauciu, kedy obžalovaný bol prepustený na slobodu. Proti tomuto
rozhodnutiu podal krajský prokurátor sťažnosť. Spis bol predložený dňa 03. 01. 2005
Najvyššiemu súdu SR v dôsledku sťažnosti KP ohľadne prepustenia P. na slobodu
a ohľadne odvolania KP a všetkých obžalovaných. Dňa 21. 01. 2005 bol spis vrátený
tunajšiemu súdu ako predčasne predložený s tým, že je neprehľadný, nezažurnalizovaný a že
nemožno zistiť dátum doručenia rozsudku krajskému prokurátorovi.
Dňa 31. 01. 2005 bol spis znovu predložený na Najvyšší súd SR na rozhodnutie
o podaných odvolaniach. Dňa 07. 04. 2005 bolo vytýčené verejné zasadnutie na deň 25. 05.
2005. V tento deň bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený v celom rozsahu podľa ustanovenia
§ 258 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na nové konanie. Spis
sa vrátil dňa 19. 07. 2005 a opatrením zo dňa 25. 07. 2005 bol pridelený predsedníčke
senátu JUDr. A. H. z dôvodu, že JUDr. P. F., predseda senátu v tomto období, bol dočasne
pridelený na výkon funkcie sudcu na Najvyšší súd SR od 01. 01. 2005 do 31. 12. 2005.
Dňa 18. 07. 2005 bola súdu doručené žiadosť obž. S. o prepustenie z väzby. Keďže
predsedníčka senátu čerpala riadnu dovolenku do dňa 05. 08. 2005, neverejné zasadnutie
bolo vytýčené dňa 11. 08. 2005 na deň 16. 08. 2005. Žiadosť obž. S. bola zamietnutá,
uznesenie bolo v ten istý deň napísané a expedované.
Dňa 18. 08. 2005 bola doručená žiadosť obž. S. o prepustenie na slobodu.
Rozhodovalo sa o nej na neverejnom zasadnutí dňa 24. 08. 2005, kedy bola zamietnutá
a v ten istý deň bolo uznesenie vypracované a expedované.
Dňa 06. 09. 2005 spis predložený Najvyššiemu súdu SR v dôsledku sťažností S. a S.
a súbežne aj s návrhom na predĺženie lehoty väzby do dňa 19. 07. 2006 vzhľadom na zmenu
predsedu senátu, ktorý musí celý, viac ako 2000 stranový spis naštudovať. Najvyšší súd SR
zamietol sťažnosti obžalovaných a lehotu trvania väzby u B., S. a S. predĺžil do dňa 31. 03.
2006. Spis sa vrátil na tunajší súd dňa 13. 10. 2005, kedy sa začali doručovať rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR.
Dňa 09. 11. 2005 bola doručená súdu nová žiadosť obž. S. o prepustenie na slobodu.
Bolo o nej rozhodnuté na neverejnom zasadnutí dňa 21. 11. 2005 tak, že bola zamietnutá.
Keďže obž. S. podal sťažnosť, spis po návrate ostatných doručeniek bude predložený
Najvyššieho súdu SR.
Dňa 12. 12. 2005 spis bol predložený na NS SR v dôsledku sťažnosti obž. S.. Spis sa
vrátil z NS SR 16. 01. 2006, sťažnosť obž. S. bola zamietnutá.
Opatrením predsedníčky súdu bol spis dňa 09. 01. 2006 vrátený JUDr. P. F. (po
skončení jeho dočasného pridelenia na Najvyššom súde SR) a po jeho preložení na Najvyšší
súd SR bol spis dňa 01. 03. 2006 opätovne predložený JUDr. H.. Vzápätí na to obž. S. podal
ďalšiu žiadosť o prepustenie na slobodu, ktorá bola uznesením tunajšieho súdu zo dňa
07. 03. 2006 zamietnutá.
Dňa 09. 03. 2006 bol spis odoslaný na NS SR s návrhom na predĺženie lehoty väzby.
Návrhu krajského súdu nebolo vyhovené s odôvodnením, že väzba môže trvať iba 4 roky.
Spis sa vrátil z NS SR dňa 23. 03. 2006, pričom všetci obžalovaní museli byť prepustení
z väzby na slobodu.
A. S. bol na príkaz NS SR dňa 31. 03. 2006 prepustený z väzby na slobodu, keďže
nášmu návrhu na predĺženie väzby nebolo vyhovené. Spolu s ním boli z väzby prepustení
obž. B. a obž. S..
Dňa 04. 04. 2006 spis bol opätovne predkladaný NS SR na rozhodnutie o sťažnosti
obž. S. proti uzneseniu zo dňa 07. 03. 2006. Spis sa po formálnom rozhodnutí vrátil dňa 27.
04. 2006. Odvtedy predsedníčka senátu doručuje uznesenie NS SR obž. B. a S., ktorí sa
zdržiavajú na neznámom mieste. Čo sa týka obž. S., bolo mu uznesenie NS SR 4 Ntv 7/06
doručované na adresu B., doručenka sa vrátila s tým, že adresát je neznámy.
Ihneď bolo nariadené doručenie tohto rozhodnutia na adresu trvalého bydliska, teda
B.. Z tejto adresy sa nám dňa 12. 07. 2006 doručenka vrátila s tým, že adresát je neznámy.
Dňa 19. 07. 2006 predsedníčka senátu požiadala Miestny úrad V. o zistenie pobytu
obž. S.. Odpovedali nám dňa 28. 07. 2006 v tom zmysle, že hľadaný obžalovaný má hlásené
bydlisko v D.
Až dňa 25. 10. 2006 bol doručený tunajšiemu súdu list od obž. S., ktorý nám
oznamuje, že určite máme problémy s doručovaním písomností a preto sa rozhodol oznámiť
svoju skutočnú adresu bydliska, ktorou je B. Na túto adresu sa mu teraz doručuje uznesenie
NS SR.
Podľa vyjadrenia predsedníčky senátu netreba zvlášť zdôrazňovať, že tunajší súd
nevedel zistiť, kde sa obž. S. zdržiava. Pokiaľ by sám nebol oznámil nové bydlisko, nevedeli
by sme mu doručiť predvolanie na hlavné pojednávanie, keďže obžalovaný zmenu bydliska
neoznámil. Takéto správanie sa obžalovaného, ktorý vie o tom, že v jeho trestnej veci bude
nariadené hlavné pojednávanie, považujeme za neseriózne a urobené v snahe predlžovať
trestné konanie, čo sa mu napokon aj podarilo. Rovnako ako obž. S. sa správa
spoluobžalovaný B., ktorého do dnešného dňa nevieme vypátrať a nemáme zatiaľ splnené
zákonné podmienky na konanie proti ušlému. Z uvedených dôvodov nie je trestná vec obž. S.
a spol. skončená.“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 7/03.
Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu
právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza „až
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru
ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu
účastníka konania považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
2. správanie účastníka konania a 3. postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa
považuje aj povaha prejednávanej veci.
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o prvé kritérium ústavný súd zistil, že predmetom napadnutého konania
vedeného krajským súdom pod sp. zn. 1 T 7/03 je trestná vec sťažovateľa a ďalších štyroch
spoluobžalovaných, ktorí sú obžalovaní z trestného činu nedovolenej výroby a držby
omamnej látky, psychotropnej látky, jedu, prekurzora a obchodovania s nimi
spolupáchateľstvom podľa § 187 Trestného zákona platného do 31. decembra 2005 (ďalej
len „Trestný zákon“). Traja z obžalovaných (vrátane sťažovateľa) sú obžalovaní tiež
z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 Trestného zákona a dvaja
z obžalovaných (vrátane sťažovateľa) sú obžalovaní tiež z trestného činu falšovania
a pozmeňovania verejnej listiny. Obžaloba je podaná pre 9 samostatných skutkov. Ústavný
súd po preskúmaní predmetného súdneho spisu dospel k záveru, že ide o vec, ktorú treba
z faktického hľadiska považovať za značne zložitú, pričom faktická zložitosť veci
objektívne vplýva na celkovú dĺžku napadnutého súdneho konania.
2. V rámci druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľa ako
účastníka konania. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že do času, kým bol sťažovateľ
prepustený z väzby na slobodu (do 31. marca 2006), mu nemožno pripisovať negatívny
podiel na doterajšej dĺžke konania. Po svojom prepustení na slobodu sťažovateľ neoznámil
krajskému súdu, že sa nenachádza v mieste svojho pobytu, čím spôsobil ťažkosti
pri doručovaní písomností, a tak prispel k prieťahom v konaní.
Ústavný súd pri posudzovaní sťažnosti vzal do úvahy aj skutočnosť, že tak
sťažovateľ, ako aj ostatní obžalovaní viackrát počas doterajšieho priebehu súdneho konania
využili právo podať žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu a tiež právo podať sťažnosť
proti rozhodnutiam krajského súdu, ktorými boli tieto žiadosti zamietnuté a konštatoval, že
aj keď na jednej strane využitie týchto procesných práv sťažovateľa a ostatných
obžalovaných nemožno hodnotiť ako ich negatívny podiel na celkovej dĺžke napadnutého
súdneho konania, na druhej strane objektívne spôsobili, že krajský súd nemohol vo veci
samej konať, keďže musel rozhodnúť o týchto žiadostiach v časových rámcoch
vymedzených zákonom a následne po podaných sťažnostiach odstúpiť súdny spis na
rozhodnutie o sťažnostiach najvyššiemu súdu.
3. V rámci tretieho kritéria ústavný súd posudzoval postup krajského súdu
v doterajšom priebehu konania. Po preskúmaní súdneho spisu ústavný súd skonštatoval, že
v období od podania obžaloby, t. j. od 28. júla 2003, do vydania rozsudku z 1. júla 2004 bol
postup krajského súdu vzhľadom na okolnosti prípadu plynulý. Podľa názoru ústavného
súdu nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní ani v nasledujúcom období, keď v čase
od 22. septembra 2004 do 4. apríla 2006 bol súdny spis celkom 6-krát predložený
najvyššiemu súdu na rozhodnutia o odvolaniach a sťažnostiach obžalovaných, ako aj
z dôvodu rozhodnutia o predlžení väzby, pričom z celkového času cca 19 mesiacov nemal
krajský súd spis k dispozícii viac ako 11 mesiacov. V období po 31. marci 2006 objektívne
sťažuje plynulú činnosť krajského súdu smerujúcu k právoplatnému rozhodnutiu vo veci
skutočnosť, že popri sťažovateľovi, ktorý neoznámil krajskému súdu miesto svojho pobytu,
sa na neznámom mieste zdržiava spoluobžalovaný B.
Ústavný súd tiež vzal na vedomie, že krajský súd rozhodol o všetkých (spolu
siedmich) žiadostiach sťažovateľa a ostatných obžalovaných o prepustení na slobodu
podaných v doterajšom priebehu konania v primeranom čase, pričom o týchto žiadostiach
musel rozhodnúť prednostne, čo mu objektívne sťažovalo možnosť venovať sa
s výraznejšou intenzitou príprave rozhodnutia vo veci samej.
Zohľadňujúc faktickú zložitosť napadnutého konania vedeného krajským súdom pod
sp. zn. 1 T 7/03, správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ako aj postup krajského súdu
v jeho doterajšom priebehu dospel ústavný súd k záveru, že aj keď od začatia konania
uplynulo už viac ako tri a pol roka, nemožno považovať postup krajského súdu v tomto
konaní za taký, ktorý by spôsobil vznik zbytočných prieťahov a na tom základe porušenie
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a preto
ústavný súd vyslovil, že postupom krajského súdu nebolo porušené základné právo
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Po tom, ako ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd svojím postupom v konaní
sp. zn. 1 T 7/03 neporušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bolo bez
právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. decembra 2006