Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 341/06
PDF · 278.27 KB
No categories available
I. ÚS 341/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 341/06-34
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2007 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta o sťažnosti J. V., R. S. a E. S., všetci bytom B., zastúpených advokátkou Mgr. Z. N.,
B., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod
sp. zn. 9 C 95/1995 v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. III. ÚS 97/04-47 z 8. júna 2004 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 95/1995 v období
po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 97/04-47 z 8. júna 2004
p o r u š i l základné právo J. V., R. S. a E. S. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich
záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod
sp. zn. 9 C 95/1995 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. J. V., R. S. a E. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému
v sume po 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré im je Okresný súd
Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. J. V., R. S. a E. S. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume
20 738 Sk (slovom dvadsaťtisíc sedemstotridsaťosem slovenských korún), ktorú je Okresný
súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokátky Mgr. Z. N., B., do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 341/06-13 z 8. novembra 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. V. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), R. S.
(ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“) a E. S. (ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“; spolu ďalej len
„sťažovatelia“), všetci bytom B., ktorou namietali porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej
lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 95/1995 v období po vydaní nálezu ústavného súdu
č. k. III. ÚS 97/04-47 z 8. júna 2004.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod
sp. zn. 9 C 95/1995 sa žalobou podanou okresnému súdu 7. apríla 1995 sťažovatelia
domáhajú náhrady nemajetkovej škody, ktorá im vznikla na zdraví (nakazenie hepatitídou
typu C) ako dôsledok nedodržania hygienických a preventívnych opatrení pri poskytovaní
zdravotníckych služieb žalovanými. Podľa tvrdenia sťažovateľov aj napriek skutočnosti,
že ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 95/1995 už raz konštatoval porušenie
ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 1 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru, a to nálezom č. k. III. ÚS 97/04-47 z 8. júna 2004, postup okresného súdu
je aj naďalej poznačený zbytočnými prieťahmi, čím sa neustále predlžuje stav ich právnej
neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem popisu procesných úkonov v predmetnej veci ďalej
uviedli:
„Prvostupňové konanie vo vyššie uvedenej veci prebieha ešte od roku 1995
a do dnešného dňa nebolo vo veci meritórne rozhodnuté. (...)
Napriek skutočnosti, že Ústavný súd priamo zaviazal Okresný súd Bratislava I, aby
v konaní sp. zn. 9 C 95/95 konal bez zbytočných prieťahov, Okresný súd Bratislava 1
je podľa názoru sťažovateľov aj v ďalšom období nečinný. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti sťažovateľ J. V. dňa 20. 12. 2004 podal sťažnosť na prieťahy v konaní. (...) Po
uplynutí 18 mesiacov od podania prvej sťažnosti (24 mesiacov odo dňa vyhlásenia nálezu
Ústavného súdu SR) sťažovatelia 1 - 3 rade dňa 24. 06. 2006 podali opakovanú sťažnosť
na prieťahy v konaní. V odpovedi zo dňa 10. 07. 2006 Okresný súd oznámil, že spis
9 C 95/95 sa nachádza u znalca (...). V nasledujúcom liste zo dňa 19. 09. 2006 Okresný súd
Bratislava I, oznamuje, že mu spis 9 C 95/95 nebol vrátený a nachádza sa u súdneho znalca
(...).
Vzhľadom na vyššie uvedené (...) sú sťažovatelia presvedčení, že v konaní
sú zo strany porušovateľa spôsobované neodôvodnené a aj naďalej trvajúce prieťahy
Okrem toho prieťahy v konaní len predlžujú zvýšené zaťaženie sťažovateľov, ktorí
ako osoby s nevyliečiteľnou chorobou musia súčasne podstupovať liečebné procedúry
a dodržiavať určitý liečebný režim, ktorý v kombinácii s celou záležitosťou vrátane anabázy
ako bola popísaná vyššie traumatizuje sťažovateľov do takej miery, že sa obávajú,
že sa môže stať, že sa nedožijú rozhodnutia vo veci samej.“
Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol týmto
nálezom:
„1. Okresný súd Bratislava I. opakovane porušil v konaní vedenom pod
sp. zn. 9 C 95/95 základné právo sťažovateľov J. V., R. S. a E. S., aby sa vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov, zaručeného v ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I., aby konal vo veci konania
o žalobe J. V., R. S. a E. S. vedenom na Okresnom súde Bratislava I., pod sp. zn. 9 C 95/95
bez zbytočných prieťahov.
3. J. V. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000,-Sk (slovom
jednostotisíc slovenských korún), ktoré je mu povinný Okresný súd Bratislava I. vyplatiť do
2 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.
4. E. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000,- Sk
(slovom jednostotisíc slovenských korún), ktoré je povinný Okresný súd Bratislava
I. vyplatiť do 2 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.
5. R. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000,- Sk
(slovom jednostotisíc slovenských korún), ktoré je povinný Okresný súd
Bratislava I. vyplatiť do 2 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.
6. Okresný súd Bratislava I. je povinný nahradiť sťažovateľom trovy právneho
zastúpenia, a to do 2 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho predseda Mgr. M. L. listom sp. zn. Spr. 2184/03
z 27. decembra 2006 a právna zástupkyňa sťažovateľov stanoviskom k uvedenému
vyjadreniu okresného súdu listom z 25. januára 2007.
2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem popisu procesných úkonov
okresného súdu v predmetnom konaní po vydaní nálezu č. k. III. ÚS 97/04-47 z 8. júna
2004 ďalej uviedol:
„(...) dovoľujeme si Vám v úvode môjho vyjadrenia (...) oznámiť, že netrvám
na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti, súhlasím s tým, aby (...) Ústavný súd SR
upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)
Ako to vyplýva z priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 9 C 95/1995 predmetné konanie je poznačené prieťahmi v konaní. V oddelení 9 C
v súlade s Občianskym súdnym poriadkom sa vybavuje vysoký počet pridelených vecí popri
priebežnom mesačnom nápade nových vecí. Vo veci už raz bol konštatovaný prieťah
v konaní.
V prípade, že ÚS SR dospeje k záveru, že bolo porušené základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, navrhujeme aby ÚS SR nepriznal
sťažovateľovi finančné zadosťučinenie z dôvodu, že vo veci je zapríčinený opakovaný
prieťah v konaní problémami s vyhotovením znaleckého posudku.“
2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného
súdu uviedla:
„Vo vzťahu k doručenému vyjadreniu Okresného súdu Bratislava I si dovoľujeme
poukázať na skutočnosť, že sám porušovateľ vo svojom vyjadrení priznal, že z priebehu
konania vedeného pod sp. zn. 9 C 95/1995 vyplýva, že konanie je poznačené prieťahmi
a teda existenciu prieťahov tak pred vydaním nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. III. ÚS 97/04-47 zo dňa 8. 6. 2004, a ani v období od vydania predmetného nálezu
do súčasnosti, nenamieta.
Porušovateľ vo svojom vyjadrení len poukazuje na skutočnosť, že v oddelení 9 C
sa v súlade s Občianskym súdnym poriadkom vybavuje vysoký počet pridelených vecí popri
priebežnom nápade nových vecí a taktiež poukázal na skutočnosť, že spôsobené prieťahy
v období od vydania nálezu Ústavného súdu SR po súčasnosť, boli zapríčinené nečinnosťou
znalca, ktorým je Martinská fakultná nemocnica.
V tejto súvislosti si dovoľujeme vysloviť názor, že vysoký počet vecí v súdnom
oddelení nemožno považovať za takú okolnosť, ktorá by zbavovala súd ústavou
a medzinárodným dohovorom uloženej povinnosti postupovať v občianskom súdnom konaní
tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia súdu. Taktiež tolerovanie pasivity znalca je možné zhodnotiť
ako postup súdu, ktorý neprispel k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania
a ktorý priamo spôsobil namietané prieťahy v konaní. Považujeme pri tom poukázať
aj na skutočnosť, že súd pasivitu znalca počas obdobia dvoch rokov toleroval aj napriek
skutočnosti, že Ústavný súd SR svojím nálezom vydaným pod č. k. III. ÚS 97/04-47
už existenciu prieťahov v konaní raz konštatoval.
Čo sa týka priznania finančného zadosťučinenia, máme za to, že jeho priznanie
je dôvodné, a to s poukazom na predmet sporu, ktorým je náhrada škody spôsobenej
pri poskytovaní zdravotníckych služieb, kedy boli sťažovateľ v 1. rade a následne
aj sťažovatelia v 2. a 3. rade nakazení nevyliečiteľnou chorobou a opakovane spôsobované
prieťahy v konaní len znásobujú ich stav právnej neistoty a obavu, či bude vo veci
rozhodnuté počas života sťažovateľov.
(...) Ústavnému súdu týmto oznamujeme, že na konaní verejného ústneho
pojednávania netrváme a súhlasíme, aby Ústavný súd SR od jeho konania upustil.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej
prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá
je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,
ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03,
4. V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť I. senát ústavného súdu, pretože v súlade
s rozvrhom práce na rok 2006 a 2007 bol sudca spravodajca Juraj Horváth členom I. senátu
ústavného súdu. Plénum ústavného súdu 28. februára 2007 Rozvrhom práce Ústavného
súdu Slovenskej republiky na rok 2007 sp. zn. Spr 140/07 rozhodlo, že s účinnosťou
od 28. februára 2007 sa stal sudca spravodajca Juraj Horváth členom II. senátu ústavného
súdu. Plénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že veci, v ktorých je sudcom spravodajcom
Juraj Horváth, sa prerokujú v II. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec
prerokovala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.
II.
Zo sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec
sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania
vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 95/1995 v období po vydaní nálezu ústavného
súdu č. k. III. ÚS 97/04-47 z 8. júna 2004:
- 28. jún 2004 – okresný súd zaslal spis sp. zn. 9 C 95/1995 súdnemu znalcovi – M.
fakultnej nemocnici v M. (ďalej len „súdny znalec“) na vypracovanie kontrolného
znaleckého posudku podľa uznesenia o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania
z 23. apríla 2004,
- 4. január 2005 – okresný súd vyzval súdneho znalca na predloženie znaleckého posudku,
resp. na oznámenie skutočností, ktoré bránia jeho vypracovaniu (súdnemu znalcovi
doručené 7. februára 2005),
- 9. marec 2005 – súdny znalec oznámil okresnému súdu, že na vypracovanie znaleckého
posudku je nevyhnutné obstarať kompletnú zdravotnú dokumentáciu sťažovateľov, ktorú
si vyžiadal a z tohto dôvodu žiadal, aby mu okresný súd predĺžil lehotu na vypracovanie
znaleckého posudku o dva mesiace,
- 16. marec 2005 – okresný súd predĺžil súdnemu znalcovi lehotu na vypracovanie
znaleckého posudku do 1. mája 2005,
- 13. jún 2005 – okresný súd predĺžil súdnemu znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého
posudku do 30. júna 2005,
- 6. október 2005 – okresný súd vyzval súdneho znalca na predloženie znaleckého posudku,
- 11. január 2006 – zástupca sťažovateľa v 1. rade v konaní pred okresným súdom
MUDr. L. B. oznámil zmenu svojej adresy,
- 26. jún 2006 – sťažovateľ v 1. rade nahliadol do zberného súdneho spisu, predložil
splnomocnenia, ktoré po dovŕšení plnoletosti udelili sťažovatelia v 2. a 3. rade MUDr. L. B.
a súčasne všetci traja sťažovatelia podali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní,
- 30. jún 2006 - okresný súd opätovne vyzval súdneho znalca na predloženie znaleckého
posudku,
- 13. december 2006 – súdny znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok,
- 27. február 2007 – okresný súd uznesením rozhodol o priznaní odmeny súdnemu znalcovi,
- 28. február 2007 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom
konania.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu
právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 95/1995 o žalobe sťažovateľov na náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej na zdraví, došlo v období po vydaní nálezu ústavného súdu
č. k. III. ÚS 97/04-47 z 8. júna 2004 k opätovnému porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48
ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1
dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu
najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania
a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd
postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd nezistil v posudzovanom
období žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej alebo faktickej zložitosti
ovplyvňujúcej dĺžku konania vedeného okresným súdom v období po vydaní nálezu
ústavného súdu č. k. III. ÚS 97/04-47 z 8. júna 2004. Okresný súd v tomto období
iba zabezpečoval vypracovanie kontrolného znaleckého posudku súdnym znalcom, ktorého
ustanovil uznesením z 23. apríla 2004, teda ešte pred rozhodovaním ústavného súdu 8. júna
2004.
Pokiaľ ide o povahu veci, ústavný súd vzal do úvahy, že predmetom označeného
konania je spor o náhradu škody spôsobenej na zdraví, ktorý je podľa názoru ústavného
súdu svojou povahou mimoriadne citlivým konaním. Toto konanie si vyžaduje mimoriadne
starostlivý prístup súdu a jeho účel možno efektívne naplniť len vtedy, ak súd rozhodne
v primeranom čase od podania žaloby.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania (v konaní pred
okresným súdom v procesnom postavení žalobcov), ústavný súd nezistil v ich správaní také
skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vznik zbytočných prieťahov v posudzovanom období.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v období po vydaní
nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 97/04-47 z 8. júna 2004, pričom zbytočné prieťahy
v konaní okresného súdu v tomto rozhodnom období posudzoval ako celok.
Ústavný súd konštatuje, že aj napriek tomu, že ide o konanie o náhradu škody
spôsobenej na zdraví, ktoré si vo všeobecnosti vyžaduje zo strany súdu rýchle prerokovanie
a rozhodnutie, ako aj napriek ústavným súdom už vyslovenému porušeniu práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote v predmetnej veci, konanie, ktoré sa začalo na okresnom súde 7. apríla
1995, nie je ku dnešnému dňu, t. j. po viac ako 11 rokoch a 9 mesiacoch meritórne
rozhodnuté ani na súde prvého stupňa.
Zo zberného súdneho spisu ústavný súd zistil, že konanie okresného súdu
v posudzovanom období spočívalo iba v zabezpečovaní predloženia znaleckého posudku
súdnym znalcom, pričom okresný súd v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania
z 23. apríla 2004 neurčil súdnemu znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého posudku
a následne sa postup okresného súdu v tomto období obmedzil iba na dve rozhodnutia
o predĺžení lehoty súdnemu znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku a na tri výzvy
súdnemu znalcovi, kedy bude znalecký posudok predložený, ktoré boli navyše okresným
súdom realizované v neprimeraných lehotách. Okresný súd však neprijal žiadne účinné
opatrenia za účelom včasného podania znaleckého posudku, ktorý si vyžiadal v rámci
vykonávaného dokazovania.
Podľa judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 19/00, I. ÚS 108/02) súd zodpovedá
z hľadiska práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov aj za prieťahy spôsobené
súdnym znalcom pri podaní znaleckého posudku.
V súvislosti s tvrdeniami predsedu okresného súdu, že „V oddelení 9 C v súlade
s Občianskym súdnym poriadkom sa vybavuje vysoký počet pridelených vecí popri
priebežnom mesačnom nápade nových vecí“, ústavný súd konštatuje, že nadmerné
množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne
ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas
adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez
zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.
Z vyjadrenia predsedu okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.
Skutočnosť, že okresný súd má problémy s vybavovaním veľkého množstva agendy,
nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníkov konania a nemá povahu okolností, ktoré
by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie
vo veci účastníka, ktorý sa naň obrátil (I. ÚS 156/02, I. ÚS 65/04).
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že v období po vydaní
rozhodnutia ústavného súdu č. k. III. ÚS 97/04-47 z 8. júna 2004 došlo zo strany okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 95/1995 opätovne k porušeniu základného práva
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie ich záležitostí v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovatelia sa domáhali aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia
pre každého po 100 000 Sk, pretože „(...) celé konanie vo vyššie uvedenej veci sťažovateľov,
ktorých zdravotný stav sa postupne zhoršuje, je neustále bezdôvodne predlžované
a to nielen nekonaním súdu, ale aj úkonmi súdu, ktoré objektívne nie sú pre konanie
potrebné a predlžujú konanie. Okrem toho k nakazeniu sťažovateľa v prvom rade došlo
v roku 1977 a sťažovateľov v druhom a treťom rade v r. 1986 a žaloba vo veci samej bola
podaná za splnenia hmotných a aj procesných podmienok v r. 1995, pričom do dnešného
dňa (r. 2006), teda po takmer 11 rokoch nebolo vydané ani prvostupňové rozhodnutie súdu.
Vyššie uvedeným konaním porušovateľa vznikla sťažovateľom nemajetková ujma, ktorá
spočíva v obavách o ochranu ich práv, psychického napätia a pocitov sklamania
z neprimeranej dĺžky konania, ako aj pocitov neistoty a obáv, či bude konanie ukončené
počas života sťažovateľov, čo je okolnosť hodná osobitného zreteľa (...)“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľov
dostatočným zadosťučinením aj preto, že v priebehu posudzovaného konania okresného
súdu im už raz bola poskytnutá aj ochrana v konaní pred ústavným súdom, ktorý v konaní
vedenom pod sp. zn. III. ÚS 97/04 konštatoval zbytočné prieťahy pred okresným súdom.
Okresný súd však ani po vydaní nálezu ústavného súdu nekonal vo veci dostatočne
efektívne. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľom aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov,
najmä vzhľadom na opakovanú nečinnosť okresného súdu, považuje za primerané
po 50 000 Sk pre každého zo sťažovateľov, tak ako je to uvedené v bode 3 výroku tohto
rozhodnutia.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil
(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok v sume
20 738 Sk.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších prešdpisov (ďalej len
„vyhláška“). Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku
2006 pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov (znížená o 20 %) je 2 184 Sk
a hodnota režijného paušálu je 164 Sk. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej
služby uskutočnený v roku 2007 pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov
(znížená o 20 %) je 2 376 Sk a hodnota režijného paušálu je 178 Sk.
Na zákalde výsledku konania sťažovateľom vznikol nárok na úhradu trov za dva
úkony právnej služby uskutočnené v roku 2006 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie
sťažnosti) v sume 14 088 Sk, vrátane dvojnásobku režijného paušálu, ako aj na úhradu trov
za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 (vyjadrenie z 25. januára 2007)
v sume 7 662 Sk vrátane režijného paušálu, t. j. sťažovateľom vznikol nárok na náhradu trov
v celkovej sume 21 750 Sk.
Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa si uplatnila náhradu trov len v sume
20 738 Sk, ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov len v sume uplatneného nároku
tak, ako je to uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. marca 2007