Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 341/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2007 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta o sťažnosti J. V., R. S. a E. S., všetci bytom B., zastúpených advokátkou Mgr. Z. N.,

B., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. k. -47 z 8. júna 2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -47 z 8. júna 2004

p o r u š i l základné právo J. V., R. S. a E. S. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod

sp. zn. konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. V., R. S. a E. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému

v sume po 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré im je Okresný súd

Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. V., R. S. a E. S. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

20 738 Sk (slovom dvadsaťtisíc sedemstotridsaťosem slovenských korún), ktorú je Okresný

súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokátky Mgr. Z. N., B., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 8. novembra 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. V. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), R. S.

(ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“) a E. S. (ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“; spolu ďalej len

„sťažovatelia“), všetci bytom B., ktorou namietali porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. v období po vydaní nálezu ústavného súdu

č. k. -47 z 8. júna 2004.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod

sp. zn. sa žalobou podanou okresnému súdu 7. apríla 1995 sťažovatelia

domáhajú náhrady nemajetkovej škody, ktorá im vznikla na zdraví (nakazenie hepatitídou

typu C) ako dôsledok nedodržania hygienických a preventívnych opatrení pri poskytovaní

zdravotníckych služieb žalovanými. Podľa tvrdenia sťažovateľov aj napriek skutočnosti,

že ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. už raz konštatoval porušenie

ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 1 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru, a to nálezom č. k. -47 z 8. júna 2004, postup okresného súdu

je aj naďalej poznačený zbytočnými prieťahmi, čím sa neustále predlžuje stav ich právnej

neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem popisu procesných úkonov v predmetnej veci ďalej

uviedli:

„Prvostupňové konanie vo vyššie uvedenej veci prebieha ešte od roku 1995

a do dnešného dňa nebolo vo veci meritórne rozhodnuté. (...)

Napriek skutočnosti, že Ústavný súd priamo zaviazal Okresný súd Bratislava I, aby

v konaní sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, Okresný súd Bratislava 1

je podľa názoru sťažovateľov aj v ďalšom období nečinný. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti sťažovateľ J. V. dňa 20. 12. 2004 podal sťažnosť na prieťahy v konaní. (...) Po

uplynutí 18 mesiacov od podania prvej sťažnosti (24 mesiacov odo dňa vyhlásenia nálezu

Ústavného súdu SR) sťažovatelia 1 - 3 rade dňa 24. 06. 2006 podali opakovanú sťažnosť

na prieťahy v konaní. V odpovedi zo dňa 10. 07. 2006 Okresný súd oznámil, že spis

sa nachádza u znalca (...). V nasledujúcom liste zo dňa 19. 09. 2006 Okresný súd

Bratislava I, oznamuje, že mu spis nebol vrátený a nachádza sa u súdneho znalca

(...).

Vzhľadom na vyššie uvedené (...) sú sťažovatelia presvedčení, že v konaní

sú zo strany porušovateľa spôsobované neodôvodnené a aj naďalej trvajúce prieťahy

Okrem toho prieťahy v konaní len predlžujú zvýšené zaťaženie sťažovateľov, ktorí

ako osoby s nevyliečiteľnou chorobou musia súčasne podstupovať liečebné procedúry

a dodržiavať určitý liečebný režim, ktorý v kombinácii s celou záležitosťou vrátane anabázy

ako bola popísaná vyššie traumatizuje sťažovateľov do takej miery, že sa obávajú,

že sa môže stať, že sa nedožijú rozhodnutia vo veci samej.“

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„1. Okresný súd Bratislava I. opakovane porušil v konaní vedenom pod

sp. zn. základné právo sťažovateľov J. V., R. S. a E. S., aby sa vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov, zaručeného v ust. SR a v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I., aby konal vo veci konania

o žalobe J. V., R. S. a E. S. vedenom na Okresnom súde Bratislava I., pod sp. zn.

bez zbytočných prieťahov.

3. J. V. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000,-Sk (slovom

jednostotisíc slovenských korún), ktoré je mu povinný Okresný súd Bratislava I. vyplatiť do

2 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.

4. E. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000,- Sk

(slovom jednostotisíc slovenských korún), ktoré je povinný Okresný súd Bratislava

I. vyplatiť do 2 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.

5. R. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000,- Sk

(slovom jednostotisíc slovenských korún), ktoré je povinný Okresný súd

Bratislava I. vyplatiť do 2 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.

6. Okresný súd Bratislava I. je povinný nahradiť sťažovateľom trovy právneho

zastúpenia, a to do 2 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predseda Mgr. M. L. listom sp. zn. Spr. 2184/03

z 27. decembra 2006 a právna zástupkyňa sťažovateľov stanoviskom k uvedenému

vyjadreniu okresného súdu listom z 25. januára 2007.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem popisu procesných úkonov

okresného súdu v predmetnom konaní po vydaní nálezu č. k. -47 z 8. júna

2004 ďalej uviedol:

„(...) dovoľujeme si Vám v úvode môjho vyjadrenia (...) oznámiť, že netrvám

na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti, súhlasím s tým, aby (...) Ústavný súd SR

upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)

Ako to vyplýva z priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod

sp. zn. predmetné konanie je poznačené prieťahmi v konaní. V oddelení 9 C

v súlade s sa vybavuje vysoký počet pridelených vecí popri

priebežnom mesačnom nápade nových vecí. Vo veci už raz bol konštatovaný prieťah

v konaní.

V prípade, že ÚS SR dospeje k záveru, že bolo porušené základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, navrhujeme aby ÚS SR nepriznal

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie z dôvodu, že vo veci je zapríčinený opakovaný

prieťah v konaní problémami s vyhotovením znaleckého posudku.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného

súdu uviedla:

„Vo vzťahu k doručenému vyjadreniu Okresného súdu Bratislava I si dovoľujeme

poukázať na skutočnosť, že sám porušovateľ vo svojom vyjadrení priznal, že z priebehu

konania vedeného pod sp. zn. vyplýva, že konanie je poznačené prieťahmi

a teda existenciu prieťahov tak pred vydaním nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. k. -47 zo dňa 8. 6. 2004, a ani v období od vydania predmetného nálezu

do súčasnosti, nenamieta.

Porušovateľ vo svojom vyjadrení len poukazuje na skutočnosť, že v oddelení 9 C

sa v súlade s vybavuje vysoký počet pridelených vecí popri

priebežnom nápade nových vecí a taktiež poukázal na skutočnosť, že spôsobené prieťahy

v období od vydania nálezu Ústavného súdu SR po súčasnosť, boli zapríčinené nečinnosťou

znalca, ktorým je Martinská fakultná nemocnica.

V tejto súvislosti si dovoľujeme vysloviť názor, že vysoký počet vecí v súdnom

oddelení nemožno považovať za takú okolnosť, ktorá by zbavovala súd

a medzinárodným dohovorom uloženej povinnosti postupovať v občianskom súdnom konaní

tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia súdu. Taktiež tolerovanie pasivity znalca je možné zhodnotiť

ako postup súdu, ktorý neprispel k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania

a ktorý priamo spôsobil namietané prieťahy v konaní. Považujeme pri tom poukázať

aj na skutočnosť, že súd pasivitu znalca počas obdobia dvoch rokov toleroval aj napriek

skutočnosti, že Ústavný súd SR svojím nálezom vydaným pod č. k. -47

už existenciu prieťahov v konaní raz konštatoval.

Čo sa týka priznania finančného zadosťučinenia, máme za to, že jeho priznanie

je dôvodné, a to s poukazom na predmet sporu, ktorým je náhrada škody spôsobenej

pri poskytovaní zdravotníckych služieb, kedy boli sťažovateľ v 1. rade a následne

aj sťažovatelia v 2. a 3. rade nakazení nevyliečiteľnou chorobou a opakovane spôsobované

prieťahy v konaní len znásobujú ich stav právnej neistoty a obavu, či bude vo veci

rozhodnuté počas života sťažovateľov.

(...) Ústavnému súdu týmto oznamujeme, že na konaní verejného ústneho

pojednávania netrváme a súhlasíme, aby Ústavný súd SR od jeho konania upustil.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá

je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,

ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, ,

).

4. V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť I. senát ústavného súdu, pretože v súlade

s rozvrhom práce na rok 2006 a 2007 bol sudca spravodajca Juraj Horváth členom I. senátu

ústavného súdu. Plénum ústavného súdu 28. februára 2007 Rozvrhom práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na rok 2007 sp. zn. Spr 140/07 rozhodlo, že s účinnosťou

od 28. februára 2007 sa stal sudca spravodajca Juraj Horváth členom II. senátu ústavného

súdu. Plénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že veci, v ktorých je sudcom spravodajcom

Juraj Horváth, sa prerokujú v II. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec

prerokovala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Zo sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec

sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. v období po vydaní nálezu ústavného

súdu č. k. -47 z 8. júna 2004:

- 28. jún 2004 – okresný súd zaslal spis sp. zn. súdnemu znalcovi – M.

fakultnej nemocnici v M. (ďalej len „súdny znalec“) na vypracovanie kontrolného

znaleckého posudku podľa uznesenia o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania

z 23. apríla 2004,

- 4. január 2005 – okresný súd vyzval súdneho znalca na predloženie znaleckého posudku,

resp. na oznámenie skutočností, ktoré bránia jeho vypracovaniu (súdnemu znalcovi

doručené 7. februára 2005),

- 9. marec 2005 – súdny znalec oznámil okresnému súdu, že na vypracovanie znaleckého

posudku je nevyhnutné obstarať kompletnú zdravotnú dokumentáciu sťažovateľov, ktorú

si vyžiadal a z tohto dôvodu žiadal, aby mu okresný súd predĺžil lehotu na vypracovanie

znaleckého posudku o dva mesiace,

- 16. marec 2005 – okresný súd predĺžil súdnemu znalcovi lehotu na vypracovanie

znaleckého posudku do 1. mája 2005,

- 13. jún 2005 – okresný súd predĺžil súdnemu znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého

posudku do 30. júna 2005,

- 6. október 2005 – okresný súd vyzval súdneho znalca na predloženie znaleckého posudku,

- 11. január 2006 – zástupca sťažovateľa v 1. rade v konaní pred okresným súdom

MUDr. L. B. oznámil zmenu svojej adresy,

- 26. jún 2006 – sťažovateľ v 1. rade nahliadol do zberného súdneho spisu, predložil

splnomocnenia, ktoré po dovŕšení plnoletosti udelili sťažovatelia v 2. a 3. rade MUDr. L. B.

a súčasne všetci traja sťažovatelia podali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní,

- 30. jún 2006 - okresný súd opätovne vyzval súdneho znalca na predloženie znaleckého

posudku,

- 13. december 2006 – súdny znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok,

- 27. február 2007 – okresný súd uznesením rozhodol o priznaní odmeny súdnemu znalcovi,

- 28. február 2007 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom

konania.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o žalobe sťažovateľov na náhradu

nemajetkovej ujmy spôsobenej na zdraví, došlo v období po vydaní nálezu ústavného súdu

č. k. -47 z 8. júna 2004 k opätovnému porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v

dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu

najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania

a postup súdu (). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd

postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd nezistil v posudzovanom

období žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej alebo faktickej zložitosti

ovplyvňujúcej dĺžku konania vedeného okresným súdom v období po vydaní nálezu

ústavného súdu č. k. -47 z 8. júna 2004. Okresný súd v tomto období

iba zabezpečoval vypracovanie kontrolného znaleckého posudku súdnym znalcom, ktorého

ustanovil uznesením z 23. apríla 2004, teda ešte pred rozhodovaním ústavného súdu 8. júna

2004.

Pokiaľ ide o povahu veci, ústavný súd vzal do úvahy, že predmetom označeného

konania je spor o náhradu škody spôsobenej na zdraví, ktorý je podľa názoru ústavného

súdu svojou povahou mimoriadne citlivým konaním. Toto konanie si vyžaduje mimoriadne

starostlivý prístup súdu a jeho účel možno efektívne naplniť len vtedy, ak súd rozhodne

v primeranom čase od podania žaloby.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania (v konaní pred

okresným súdom v procesnom postavení žalobcov), ústavný súd nezistil v ich správaní také

skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vznik zbytočných prieťahov v posudzovanom období.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v období po vydaní

nálezu ústavného súdu č. k. -47 z 8. júna 2004, pričom zbytočné prieťahy

v konaní okresného súdu v tomto rozhodnom období posudzoval ako celok.

Ústavný súd konštatuje, že aj napriek tomu, že ide o konanie o náhradu škody

spôsobenej na zdraví, ktoré si vo všeobecnosti vyžaduje zo strany súdu rýchle prerokovanie

a rozhodnutie, ako aj napriek ústavným súdom už vyslovenému porušeniu práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote v predmetnej veci, konanie, ktoré sa začalo na okresnom súde 7. apríla

1995, nie je ku dnešnému dňu, t. j. po viac ako 11 rokoch a 9 mesiacoch meritórne

rozhodnuté ani na súde prvého stupňa.

Zo zberného súdneho spisu ústavný súd zistil, že konanie okresného súdu

v posudzovanom období spočívalo iba v zabezpečovaní predloženia znaleckého posudku

súdnym znalcom, pričom okresný súd v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania

z 23. apríla 2004 neurčil súdnemu znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého posudku

a následne sa postup okresného súdu v tomto období obmedzil iba na dve rozhodnutia

o predĺžení lehoty súdnemu znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku a na tri výzvy

súdnemu znalcovi, kedy bude znalecký posudok predložený, ktoré boli navyše okresným

súdom realizované v neprimeraných lehotách. Okresný súd však neprijal žiadne účinné

opatrenia za účelom včasného podania znaleckého posudku, ktorý si vyžiadal v rámci

vykonávaného dokazovania.

Podľa judikatúry ústavného súdu (, ) súd zodpovedá

z hľadiska práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov aj za prieťahy spôsobené

súdnym znalcom pri podaní znaleckého posudku.

V súvislosti s tvrdeniami predsedu okresného súdu, že „V oddelení 9 C v súlade

s sa vybavuje vysoký počet pridelených vecí popri

priebežnom mesačnom nápade nových vecí“, ústavný súd konštatuje, že nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas

adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Z vyjadrenia predsedu okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.

Skutočnosť, že okresný súd má problémy s vybavovaním veľkého množstva agendy,

nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníkov konania a nemá povahu okolností, ktoré

by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie

vo veci účastníka, ktorý sa naň obrátil (, ).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že v období po vydaní

rozhodnutia ústavného súdu č. k. -47 z 8. júna 2004 došlo zo strany okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. opätovne k porušeniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitostí v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia

pre každého po 100 000 Sk, pretože „(...) celé konanie vo vyššie uvedenej veci sťažovateľov,

ktorých zdravotný stav sa postupne zhoršuje, je neustále bezdôvodne predlžované

a to nielen nekonaním súdu, ale aj úkonmi súdu, ktoré objektívne nie sú pre konanie

potrebné a predlžujú konanie. Okrem toho k nakazeniu sťažovateľa v prvom rade došlo

v roku 1977 a sťažovateľov v druhom a treťom rade v r. 1986 a žaloba vo veci samej bola

podaná za splnenia hmotných a aj procesných podmienok v r. 1995, pričom do dnešného

dňa (r. 2006), teda po takmer 11 rokoch nebolo vydané ani prvostupňové rozhodnutie súdu.

Vyššie uvedeným konaním porušovateľa vznikla sťažovateľom nemajetková ujma, ktorá

spočíva v obavách o ochranu ich práv, psychického napätia a pocitov sklamania

z neprimeranej dĺžky konania, ako aj pocitov neistoty a obáv, či bude konanie ukončené

počas života sťažovateľov, čo je okolnosť hodná osobitného zreteľa (...)“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru nie je pre sťažovateľov

dostatočným zadosťučinením aj preto, že v priebehu posudzovaného konania okresného

súdu im už raz bola poskytnutá aj ochrana v konaní pred ústavným súdom, ktorý v konaní

vedenom pod sp. zn. konštatoval zbytočné prieťahy pred okresným súdom.

Okresný súd však ani po vydaní nálezu ústavného súdu nekonal vo veci dostatočne

efektívne. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľom aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov,

najmä vzhľadom na opakovanú nečinnosť okresného súdu, považuje za primerané

po 50 000 Sk pre každého zo sťažovateľov, tak ako je to uvedené v bode 3 výroku tohto

rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom ( ) úhradu

trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok v sume

20 738 Sk.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších prešdpisov (ďalej len

„vyhláška“). Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku

2006 pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov (znížená o 20 %) je 2 184 Sk

a hodnota režijného paušálu je 164 Sk. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej

služby uskutočnený v roku 2007 pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov

(znížená o 20 %) je 2 376 Sk a hodnota režijného paušálu je 178 Sk.

Na zákalde výsledku konania sťažovateľom vznikol nárok na úhradu trov za dva

úkony právnej služby uskutočnené v roku 2006 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie

sťažnosti) v sume 14 088 Sk, vrátane dvojnásobku režijného paušálu, ako aj na úhradu trov

za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 (vyjadrenie z 25. januára 2007)

v sume 7 662 Sk vrátane režijného paušálu, t. j. sťažovateľom vznikol nárok na náhradu trov

v celkovej sume 21 750 Sk.

Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa si uplatnila náhradu trov len v sume

20 738 Sk, ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov len v sume uplatneného nároku

tak, ako je to uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2007