Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 13/07
PDF · 207.31 KB
No categories available
I. ÚS 13/07
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 13/07-30
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júna 2007 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Petra Brňáka
prerokoval prijatú sťažnosť V. T., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom bývalého Okresného
úradu vyšetrovania Policajného zboru v Malackách v konaní vedenom pod sp. zn.
ČVS: OUV-64/2002 Mv a takto
rozhodol:
Sťažnosti V. T. n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
z 15. marca 2007 č. k. I. ÚS 13/07-16 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. T., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
bývalého Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Malackách (ďalej len „úrad
vyšetrovania“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OUV-164/2002 Mv (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
1.1 Zo sťažnosti vyplynulo, že 27. mája 1999 podal sťažovateľ trestné oznámenie
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, ktorého sa mala
dopustiť M. Š. (ďalej aj „obvinená“) tým, že 13. mája 1997 vylákala od sťažovateľa
peňažné prostriedky v sume 300 000 Sk za účelom zakúpenia nábytku v rámci jej
podnikateľských aktivít. Na zabezpečenie svojho záväzku vrátiť poskytnuté prostriedky
vystavila obvinená zmenku na sumu 300 000 Sk splatnú do 20. mája 1997 a zmenku zo
14. mája 1997 na sumu 150 000 Sk ako úroky za požičanú sumu, ktorú po splatnosti
zmeniek obvinená nevrátila. Z tohto dôvodu 26. novembra 1997 obvinená a sťažovateľ na
základe vzájomnej dohody o zapožičanej sume z 13. mája 1997 a o úrokoch spísali zmluvu
o pôžičke, a obvinená M. Š. vystavila sťažovateľovi novú zmenku na sumu 400 000 Sk
splatnú 1. decembra 1997, ale ani napriek tomu požičané peniaze neboli vrátené, pričom
neboli použité na uvedený účel, ale pre súkromné účely, čím seba obohatila a iného uviedla
do omylu.
Sťažovateľ v ďalšom poukázal na úkony, ktoré boli v danej veci vykonané, a na to, že
od podania trestného oznámenia dosiaľ uplynulo 6 rokov a 4 mesiace. Sťažovateľ namieta
porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, ktoré mu garantuje právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Podľa sťažovateľa napadnuté konanie, kde je obvinená len jedna
osoba, ako aj vzhľadom k dokazovaniu, ktoré bolo potrebné vykonať, nie je možné
považovať za právne zložité. Sťažovateľ zároveň vyslovuje názor, že jeho správanie
neprispelo k predĺženiu celkovej doby konania a že v napadnutom konaní mal vyšetrovateľ
postupovať s výnimočnou rýchlosťou. Ďalej sťažovateľ požaduje priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia v sume 60 000 Sk, ktoré odôvodňuje celkovou dĺžkou konania,
konkrétnymi okolnosťami prípadu, najmä však neefektívnym prístupom vyšetrovateľa.
1.2 Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci
vydal tento nález:
„1. Základné právo V. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené postupom Okresného úradu vyšetrovania
PZ v Malackách pod ČVS:-164/2002Mv.
2. Ústavný súd prikazuje Okresnému úradu vyšetrovania PZ v Malackách
aby v konaní konali bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku.
3. Ústavný súd priznáva V. T. primerané finančné zadosťučinenie v sume 60.000,- Sk.
Okresnému úradu vyšetrovania PZ v Malackách ukladá povinnosť vyplatiť sťažovateľovi
finančné zadosťučinenie vo výške 60.000,- Sk a uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet
Kancelárie Ústavného súdu SR do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
4. (...) Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia
a Kancelárii Ústavného súdu SR ukladá povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia
na účet právneho zástupcu sťažovateľa - JUDr. S. J.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: úrad vyšetrovania, zastúpený riaditeľom Odboru všeobecnej kriminality Úradu
justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len
„riaditeľ“) Mgr. M. V., listom z 13. apríla 2007, a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom
k uvedenému vyjadreniu riaditeľa z 21. júna 2007.
2.1 Riaditeľ úradu vyšetrovania vo svojom vyjadrení uviedol chronologický prehľad
úkonov vykonaných v napadnutom konaní a dodal, že „v zmysle § 30 ods.1, 2 Zákona
o Ústavnom súde netrváme na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie.“
2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu
riaditeľa uviedol:
„(...) V zmysle § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. súhlasím s tým, aby Ústavný súd
prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania.
Z vyjadrenia protistrany je zrejmé, že vyšetrovateľ bol v trestnej veci sťažovateľa
málo činný. Sťažovateľ namietal celkovú dĺžku konania, ktorá do dnešného dňa presiahla
sedem rokov.
Obdobie poznamenané nečinnosťou všeobecného súdu alebo iného zodpovedného
orgánu, keď jeho konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka, ústavný súd posudzuje ako
zbytočný prieťah v konaní (napr. II. ÚS 3/00).
Z vyššie uvedených dôvodov zotrvávam v plnom rozsahu na podanej sťažnosti,
pretože nečinnosťou Okresného úradu vyšetrovania PZ v Malackách vo veci vedenej pod
ČVS: OUV-164/2002 Mv. došlo k porušeniu práv sťažovateľa na prejednanie veci
v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov.
Súčasne si uplatňujem odmenu za zastupovanie a aj za tento úkon právnej pomoci
(...)“.
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav
konania vedeného úradom vyšetrovania pod sp. zn. ČVS: OUV-164/2002 Mv, resp.
ČVS: OÚJP-164/2002 Mv.
Dňa 27. mája 1999 podal sťažovateľ Okresnej prokuratúre Bratislava I trestné
oznámenie na M. Š.
Dňa 28. februára 2000 bolo úradom vyšetrovania vznesené obvinenie M. Š. za
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona. Vec bola vedená pod sp. zn.
ČVS: OUV-339/99 Mv, pričom táto vec sa týkala poškodenej A. G. a poškodeného M. K.
Dňa 29. mája 2000 sa uskutočnil výsluch svedka J. S.
Dňa 8. júna 2000 sa uskutočnil výsluch svedka P. P.
Dňa 15. júna 2000 a 30. júna 2000 sa uskutočnil výsluch obvinenej a 30. júna 2000
bola vykonaná konfrontácia medzi obvinenou a poškodenou A. G.
Dňa 5. februára 2001 bolo uznesením úradu vyšetrovania č. k. ČTS: ORP-1129/SMz-
99-I začaté trestné stíhanie „vo veci trestného činu Podvodu § 250 ods. 1, ods. 2/ Trestného
zákona, účinného v čase spáchania skutku, z ktorého konania je dôvodne podozrivá M. Š.“
Za poškodeného v danej veci bol označený sťažovateľ.
Dňa 15. februára 2001 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I uznesením č. k.
1 Pv 191/01-7 zrušil uznesenie úradu vyšetrovania č. k. ČTS: ORP-1129/SMz-99
z 5. februára 2001 „nakoľko je nezákonné“.
Dňa 26. februára 2002 bola z trestnej veci sp. zn. ČVS: OUJP-339/1999 Mv
vylúčená vec poškodenej A. G. a ďalej bola prerokúvaná pod sp. zn. ČVS: OUV-164/2002
Mv.
Dňa 8. marca 2002 bolo úradom vyšetrovania uznesením č. k. ČVS: OUV-422/2002-
Ki vznesené obvinenie M. Š. za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 2 Trestného
zákona účinného do 31. augusta 1999, pričom podnetom na toto obvinenie bolo trestné
oznámenie sťažovateľa.
Dňa 8. marca 2002 bola cestou Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
prevzatá z Obvodného súdu Praha 3 na konanie trestná vec M. Š., na základe ktorej
vyšetrovateľ úradu vyšetrovania 18. marca 2002 pod sp. zn. ČVS: OUV-164/02 Mv začal
trestné stíhanie a súčasne vzniesol obvinenie M. Š. za „osem dielčích skutkov
pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4b Zákona č. 140/1961 Z. z.“
Dňa 4. apríla 2002 vyšetrovateľ úradu vyšetrovania požiadal orgány Polície Českej
republiky o vykonanie výsluchov piatich svedkov - poškodených.
Dňa 23. apríla 2002 sa uskutočnil výsluch obvinenej a sťažovateľa.
Dňa 22. mája 2002 a 15. mája 2003 sa uskutočnil výsluch obvinenej.
Dňa 6. augusta 2002 vyšetrovateľ úradu vyšetrovania spojil na spoločné konanie vec
vedenú pod sp. zn. ČVS: OUV-422/2002-Ki, v ktorej bol poškodeným sťažovateľ, a vec
vedenú pod sp. zn. ČVS: OUV-164/2002 s tým, že spoločné konanie bude vedené úradom
vyšetrovania pod sp. zn. ČVS: OUV-164/2002.
Dňa 30. októbra 2002 úrad vyšetrovania urgoval orgány Polície Českej republiky
o vykonanie výsluchov svedkov - poškodených.
Dňa 11. novembra 2002 sa v Českej republike uskutočnil výsluch poškodenej
Mgr. P. P.
Dňa 19. novembra 2002 úrad vyšetrovania opakovane urgoval orgány Polície Českej
republiky o vykonanie výsluchov svedkov - poškodených.
Dňa 6. decembra 2002 sa v Českej republike uskutočnil výsluch poškodeného C. P.
Dňa 17. decembra 2002 sa v Českej republike uskutočnil výsluch poškodeného
JUDr. J. S.
Dňa 19. decembra 2002 vyšetrovateľ úradu vyšetrovania prerušil trestné stíhanie
obvinenej, „lebo pre neprítomnosť poškodenej nemožno vec náležite objasniť“.
Dňa 21. januára 2003 sa v Českej republike uskutočnil výsluch poškodeného R. M.
Dňa 23. januára 2003 orgány Polície Českej republiky zaslali úradu vyšetrovania
výsluchy žiadaných osôb.
Dňa 29. januára 2003 vyšetrovateľ úradu vyšetrovania vydal uznesenie
o pokračovaní v trestnom stíhaní obvinenej, „lebo už nie je dôvod na prerušenie“.
Dňa 10. apríla 2003 bola vykonaná konfrontácia medzi obvinenou a sťažovateľom.
Dňa 15. mája 2003 sa uskutočnil výsluch obvinenej.
Dňa 26. mája 2003 oprávnené osoby preštudovali vyšetrovací spis a v ten istý deň
bola podaná obžaloba na M. Š.
Dňa 12. júna 2003 bol vyšetrovací spis vrátený z Okresnej prokuratúry v Malackách
s uznesením o zamietnutí ostatnej sťažnosti obvinenej proti uzneseniu o vznesení obvinenia
a s pokynom na vykonanie ďalších vyšetrovacích úkonov.
Dňa 17. júla 2003 a 3. novembra 2003 oprávnené osoby preštudovali vyšetrovací
spis. Poškodená E. H. po vyrozumení o možnosti preštudovať vyšetrovací spis požiadala
o možnosť jeho preštudovania v Českej republike.
Dňa 12. novembra 2004 vyšetrovateľ úradu vyšetrovania podal pod novou sp. zn.
ČVS: ORP-228/OVK-MA-2004 návrh na podanie obžaloby na obvinenú.
Dňa 28. decembra 2004 bola podaná obžaloba na M. Š.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Pokiaľ ide o sťažovateľom označené základné práva a slobody, ústavný súd
poznamenáva, že v odôvodnení svojej sťažnosti sťažovateľ síce poukázal aj na porušenie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, avšak do sťažnostného
návrhu (petitu) už toto ustanovenie nepremietol, preto sa ústavný súd s týmto ustanovením
bližšie nezaoberal.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
prípadu najmä podľa týchto troch kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania
a postup súdu (napr. II. ÚS 26/95). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr.
rozhodnutie I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného
súdu).
Ústavný súd tiež pripomína, že v rámci svojej judikatúry už uviedol, že právo
fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného
trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy
a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (II. ÚS 42/00),
pričom v okolnostiach danej veci to znamená, že sťažovateľ nemôže odvíjať začatie
napadnutého konania od podania trestného oznámenia, ale až od vznesenia obvinenia, keď
už sťažovateľ mohol byť v procesnom postavení poškodeného.
Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú z obsahu sťažnosti, ako aj
zo súvisiaceho spisu úradu vyšetrovania vyplýva, že úrad vyšetrovania od vznesenia
obvinenia M. Š. na základe trestného oznámenia sťažovateľom, konkrétne od 8. marca
2002, konal vo veci v podstate priebežne. Úrad vyšetrovania vykonal vo veci desiatky
účinných úkonov smerujúcich k odstráneniu právnej neistoty v danej veci; medzi inými
trinásť výsluchov (z toho polovicu v Českej republike), konfrontácie atď. Ústavný súd preto
posúdil, že namietaný postup úradu vyšetrovania nemožno považovať za porušenie práva
garantovaného v citovanom článku ústavy.
Okrem uvedeného treba poukázať na to, že podľa ustálenej judikatúry ústavného
súdu (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00, III. ÚS 20/00, IV. ÚS 37/02) sa ochrana základnému
právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred
ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva
označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade úradom vyšetrovania) ešte trvalo.
Ústavný súd až po zadovážení súvisiaceho spisového materiálu zistil, že v čase
doručenia sťažnosti ústavnému súdu (30. septembra 2005) tvrdené porušovanie označeného
základného práva sťažovateľa už netrvalo, pretože obžaloba na M. Š. bola podaná
28. decembra 2004, a preto sťažnosti sťažovateľa ani z tohto dôvodu nebolo možné
vyhovieť.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa rozhodol tak, ako
to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júna 2007