Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 13/07

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júna 2007 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Petra Brňáka

prerokoval prijatú sťažnosť V. T., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom bývalého Okresného

úradu vyšetrovania Policajného zboru v Malackách v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: OUV-64/2002 Mv a takto

rozhodol:

Sťažnosti V. T. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 15. marca 2007 č. k. -16 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. T., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

bývalého Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Malackách (ďalej len „úrad

vyšetrovania“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: Mv (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

1.1 Zo sťažnosti vyplynulo, že 27. mája 1999 podal sťažovateľ trestné oznámenie

o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, ktorého sa mala

dopustiť M. Š. (ďalej aj „obvinená“) tým, že 13. mája 1997 vylákala od sťažovateľa

peňažné prostriedky v sume 300 000 Sk za účelom zakúpenia nábytku v rámci jej

podnikateľských aktivít. Na zabezpečenie svojho záväzku vrátiť poskytnuté prostriedky

vystavila obvinená zmenku na sumu 300 000 Sk splatnú do 20. mája 1997 a zmenku zo

14. mája 1997 na sumu 150 000 Sk ako úroky za požičanú sumu, ktorú po splatnosti

zmeniek obvinená nevrátila. Z tohto dôvodu 26. novembra 1997 obvinená a sťažovateľ na

základe vzájomnej dohody o zapožičanej sume z 13. mája 1997 a o úrokoch spísali zmluvu

o pôžičke, a obvinená M. Š. vystavila sťažovateľovi novú zmenku na sumu 400 000 Sk

splatnú 1. decembra 1997, ale ani napriek tomu požičané peniaze neboli vrátené, pričom

neboli použité na uvedený účel, ale pre súkromné účely, čím seba obohatila a iného uviedla

do omylu.

Sťažovateľ v ďalšom poukázal na úkony, ktoré boli v danej veci vykonané, a na to, že

od podania trestného oznámenia dosiaľ uplynulo 6 rokov a 4 mesiace. Sťažovateľ namieta

porušenie , ktoré mu garantuje právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Podľa sťažovateľa napadnuté konanie, kde je obvinená len jedna

osoba, ako aj vzhľadom k dokazovaniu, ktoré bolo potrebné vykonať, nie je možné

považovať za právne zložité. Sťažovateľ zároveň vyslovuje názor, že jeho správanie

neprispelo k predĺženiu celkovej doby konania a že v napadnutom konaní mal vyšetrovateľ

postupovať s výnimočnou rýchlosťou. Ďalej sťažovateľ požaduje priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 60 000 Sk, ktoré odôvodňuje celkovou dĺžkou konania,

konkrétnymi okolnosťami prípadu, najmä však neefektívnym prístupom vyšetrovateľa.

1.2 Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci

vydal tento nález:

„1. Základné právo V. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 bolo porušené postupom Okresného úradu vyšetrovania

PZ v Malackách pod ČVS:-164/2002Mv.

2. Ústavný súd prikazuje Okresnému úradu vyšetrovania PZ v Malackách

aby v konaní konali bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami .

3. Ústavný súd priznáva V. T. primerané finančné zadosťučinenie v sume 60.000,- Sk.

Okresnému úradu vyšetrovania PZ v Malackách ukladá povinnosť vyplatiť sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie vo výške 60.000,- Sk a uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet

Kancelárie Ústavného súdu SR do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. (...) Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

a Kancelárii Ústavného súdu SR ukladá povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia

na účet právneho zástupcu sťažovateľa - JUDr. S. J.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: úrad vyšetrovania, zastúpený riaditeľom Odboru všeobecnej kriminality Úradu

justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len

„riaditeľ“) Mgr. M. V., listom z 13. apríla 2007, a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom

k uvedenému vyjadreniu riaditeľa z 21. júna 2007.

2.1 Riaditeľ úradu vyšetrovania vo svojom vyjadrení uviedol chronologický prehľad

úkonov vykonaných v napadnutom konaní a dodal, že „v zmysle § 30 ods.1, 2 Zákona

o Ústavnom súde netrváme na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

riaditeľa uviedol:

„(...) V zmysle súhlasím s tým, aby Ústavný súd

prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania.

Z vyjadrenia protistrany je zrejmé, že vyšetrovateľ bol v trestnej veci sťažovateľa

málo činný. Sťažovateľ namietal celkovú dĺžku konania, ktorá do dnešného dňa presiahla

sedem rokov.

Obdobie poznamenané nečinnosťou všeobecného súdu alebo iného zodpovedného

orgánu, keď jeho konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka, ústavný súd posudzuje ako

zbytočný prieťah v konaní (napr. ).

Z vyššie uvedených dôvodov zotrvávam v plnom rozsahu na podanej sťažnosti,

pretože nečinnosťou Okresného úradu vyšetrovania PZ v Malackách vo veci vedenej pod

ČVS: Mv. došlo k porušeniu práv sťažovateľa na prejednanie veci

v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov.

Súčasne si uplatňujem odmenu za zastupovanie a aj za tento úkon právnej pomoci

(...)“.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav

konania vedeného úradom vyšetrovania pod sp. zn. ČVS: Mv, resp.

ČVS: OÚJP-164/2002 Mv.

Dňa 27. mája 1999 podal sťažovateľ Okresnej prokuratúre Bratislava I trestné

oznámenie na M. Š.

Dňa 28. februára 2000 bolo úradom vyšetrovania vznesené obvinenie M. Š. za

trestný čin podvodu podľa a . Vec bola vedená pod sp. zn.

ČVS: OUV-339/99 Mv, pričom táto vec sa týkala poškodenej A. G. a poškodeného M. K.

Dňa 29. mája 2000 sa uskutočnil výsluch svedka J. S.

Dňa 8. júna 2000 sa uskutočnil výsluch svedka P. P.

Dňa 15. júna 2000 a 30. júna 2000 sa uskutočnil výsluch obvinenej a 30. júna 2000

bola vykonaná konfrontácia medzi obvinenou a poškodenou A. G.

Dňa 5. februára 2001 bolo uznesením úradu vyšetrovania č. k. ČTS: ORP-1129/SMz-

99-I začaté trestné stíhanie „vo veci trestného činu Podvodu § 250 ods. 1, ods. 2/ Trestného

zákona, účinného v čase spáchania skutku, z ktorého konania je dôvodne podozrivá M. Š.“

Za poškodeného v danej veci bol označený sťažovateľ.

Dňa 15. februára 2001 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I uznesením č. k.

-7 zrušil uznesenie úradu vyšetrovania č. k. ČTS: ORP-1129/SMz-99

z 5. februára 2001 „nakoľko je nezákonné“.

Dňa 26. februára 2002 bola z trestnej veci sp. zn. ČVS: OUJP-339/1999 Mv

vylúčená vec poškodenej A. G. a ďalej bola prerokúvaná pod sp. zn. ČVS:

Mv.

Dňa 8. marca 2002 bolo úradom vyšetrovania uznesením č. k. ČVS: OUV-422/2002-

Ki vznesené obvinenie M. Š. za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 2 Trestného

zákona účinného do 31. augusta 1999, pričom podnetom na toto obvinenie bolo trestné

oznámenie sťažovateľa.

Dňa 8. marca 2002 bola cestou Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

prevzatá z Obvodného súdu Praha 3 na konanie trestná vec M. Š., na základe ktorej

vyšetrovateľ úradu vyšetrovania 18. marca 2002 pod sp. zn. ČVS: OUV-164/02 Mv začal

trestné stíhanie a súčasne vzniesol obvinenie M. Š. za „osem dielčích skutkov

pokračovacieho trestného činu podvodu podľa , b “

Dňa 4. apríla 2002 vyšetrovateľ úradu vyšetrovania požiadal orgány Polície Českej

republiky o vykonanie výsluchov piatich svedkov - poškodených.

Dňa 23. apríla 2002 sa uskutočnil výsluch obvinenej a sťažovateľa.

Dňa 22. mája 2002 a 15. mája 2003 sa uskutočnil výsluch obvinenej.

Dňa 6. augusta 2002 vyšetrovateľ úradu vyšetrovania spojil na spoločné konanie vec

vedenú pod sp. zn. ČVS: OUV-422/2002-Ki, v ktorej bol poškodeným sťažovateľ, a vec

vedenú pod sp. zn. ČVS: s tým, že spoločné konanie bude vedené úradom

vyšetrovania pod sp. zn. ČVS: .

Dňa 30. októbra 2002 úrad vyšetrovania urgoval orgány Polície Českej republiky

o vykonanie výsluchov svedkov - poškodených.

Dňa 11. novembra 2002 sa v Českej republike uskutočnil výsluch poškodenej

Mgr. P. P.

Dňa 19. novembra 2002 úrad vyšetrovania opakovane urgoval orgány Polície Českej

republiky o vykonanie výsluchov svedkov - poškodených.

Dňa 6. decembra 2002 sa v Českej republike uskutočnil výsluch poškodeného C. P.

Dňa 17. decembra 2002 sa v Českej republike uskutočnil výsluch poškodeného

JUDr. J. S.

Dňa 19. decembra 2002 vyšetrovateľ úradu vyšetrovania prerušil trestné stíhanie

obvinenej, „lebo pre neprítomnosť poškodenej nemožno vec náležite objasniť“.

Dňa 21. januára 2003 sa v Českej republike uskutočnil výsluch poškodeného R. M.

Dňa 23. januára 2003 orgány Polície Českej republiky zaslali úradu vyšetrovania

výsluchy žiadaných osôb.

Dňa 29. januára 2003 vyšetrovateľ úradu vyšetrovania vydal uznesenie

o pokračovaní v trestnom stíhaní obvinenej, „lebo už nie je dôvod na prerušenie“.

Dňa 10. apríla 2003 bola vykonaná konfrontácia medzi obvinenou a sťažovateľom.

Dňa 15. mája 2003 sa uskutočnil výsluch obvinenej.

Dňa 26. mája 2003 oprávnené osoby preštudovali vyšetrovací spis a v ten istý deň

bola podaná obžaloba na M. Š.

Dňa 12. júna 2003 bol vyšetrovací spis vrátený z Okresnej prokuratúry v Malackách

s uznesením o zamietnutí ostatnej sťažnosti obvinenej proti uzneseniu o vznesení obvinenia

a s pokynom na vykonanie ďalších vyšetrovacích úkonov.

Dňa 17. júla 2003 a 3. novembra 2003 oprávnené osoby preštudovali vyšetrovací

spis. Poškodená E. H. po vyrozumení o možnosti preštudovať vyšetrovací spis požiadala

o možnosť jeho preštudovania v Českej republike.

Dňa 12. novembra 2004 vyšetrovateľ úradu vyšetrovania podal pod novou sp. zn.

ČVS: ORP-228/OVK-MA-2004 návrh na podanie obžaloby na obvinenú.

Dňa 28. decembra 2004 bola podaná obžaloba na M. Š.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Pokiaľ ide o sťažovateľom označené základné práva a slobody, ústavný súd

poznamenáva, že v odôvodnení svojej sťažnosti sťažovateľ síce poukázal aj na porušenie

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, avšak do sťažnostného

návrhu (petitu) už toto ustanovenie nepremietol, preto sa ústavný súd s týmto ustanovením

bližšie nezaoberal.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle , skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

prípadu najmä podľa týchto troch kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania

a postup súdu (napr. ). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (pozri napr.

rozhodnutie z 25. júna 2003 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného

súdu).

Ústavný súd tiež pripomína, že v rámci svojej judikatúry už uviedol, že právo

fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného

trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy

a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (),

pričom v okolnostiach danej veci to znamená, že sťažovateľ nemôže odvíjať začatie

napadnutého konania od podania trestného oznámenia, ale až od vznesenia obvinenia, keď

už sťažovateľ mohol byť v procesnom postavení poškodeného.

Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú z obsahu sťažnosti, ako aj

zo súvisiaceho spisu úradu vyšetrovania vyplýva, že úrad vyšetrovania od vznesenia

obvinenia M. Š. na základe trestného oznámenia sťažovateľom, konkrétne od 8. marca

2002, konal vo veci v podstate priebežne. Úrad vyšetrovania vykonal vo veci desiatky

účinných úkonov smerujúcich k odstráneniu právnej neistoty v danej veci; medzi inými

trinásť výsluchov (z toho polovicu v Českej republike), konfrontácie atď. Ústavný súd preto

posúdil, že namietaný postup úradu vyšetrovania nemožno považovať za porušenie práva

garantovaného v citovanom článku .

Okrem uvedeného treba poukázať na to, že podľa ustálenej judikatúry ústavného

súdu (napr. , , , ) sa ochrana základnému

právu vrátane základného práva podľa poskytuje v konaní pred

ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade úradom vyšetrovania) ešte trvalo.

Ústavný súd až po zadovážení súvisiaceho spisového materiálu zistil, že v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu (30. septembra 2005) tvrdené porušovanie označeného

základného práva sťažovateľa už netrvalo, pretože obžaloba na M. Š. bola podaná

28. decembra 2004, a preto sťažnosti sťažovateľa ani z tohto dôvodu nebolo možné

vyhovieť.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa rozhodol tak, ako

to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2007