Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 172/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. augusta 2007

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. J. B., D., zastúpeného advokátkou Mgr. E. B., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým

sp. zn. ) p o r u š i l základné právo Mgr. J. B., aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov, zaručené v .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. J. B. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk

(slovom päťtisíctristodva slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátke Mgr. E. B., B., do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -27 z 10. októbra 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (predtým sp. zn. ).

2. Porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov

podľa vidí sťažovateľ v nasledovne opísanom skutkovom stave.

Sťažovateľ podal žalobný návrh okresnému súdu o náhradu mzdy proti Ministerstvu

vnútra Slovenskej republiky z dôvodu jeho nezaradenia na pracovnú pozíciu podľa

rozsudku vo veci pracovnoprávnej rehabilitácie, ktoré začalo na jeho návrh 6. augusta 2003.

Od podania žaloby uplynulo dva a pol roka a okresný súd neuskutočnil ani jedno

pojednávanie a nebol vynesený rozsudok vo veci.

Sťažovateľ podal okresnému súdu 5. júna 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v konaní okresného súdu sp. zn. (predtým sp. zn. ) a prikázal

mu konať v uvedenej veci bez prieťahov. Zároveň sťažovateľ žiada priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 150 000 Sk.

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým,

že: „(...) zadosťučinenia vo výške 150 000,- Sk, ktorú považujem za minimálnu a primeranú

miere môjho poškodenia zapríčineného spôsobeným nekonaním a prieťahmi v súdnom

konaní. (...) Závažnosť poškodenia treba vidieť nateraz o. i. aj v tom, že takýmto konaním

dopúšťa sa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky s prispením Okresného súdu

Bratislava I zneváženia nielen mňa ako politický rehabilitovaného občana za krivdy

a následne poškodenia spôsobené mi štátom, a to nielen v tuzemsku, ale aj v zahraničí...“

Poukázal na svoj ťažký zdravotný stav, v dôsledku čoho je v dlhodobej a nepretržitej

lekárskej starostlivosti.

4. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, lebo vzhľadom na charakter veci

nemožno od neho očakávať jej ďalšie objasnenie.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti, jej doplnenia, k nej pripojených písomnosti,

vyjadrení účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. (predtým

sp. zn. ), zistil nasledovný priebeh a stav konania:

1. Sťažovateľ (v postavení žalobcu) je účastníkom predmetného súdneho konania

o náhradu mzdy, ktoré začalo na jeho návrh 6. augusta 2003.

Okresný súd vyzval 2. septembra 2003 sťažovateľa, aby odstránil nedostatky

podania, najmä aby opísal rozhodujúce skutočnosti vo veci a doplnil žalobný návrh.

Sťažovateľ odpovedal na jeho výzvu a 21. septembra 2003 žalobný návrh doplnil.

Dňa 27. októbra 2003 dal sudca kancelárii pokyn na pripojenie súdneho spisu

sp. zn. E 466/1995. Podľa úradného záznamu sudca nahliadol do súdneho spisu

sp. zn. E 466/1995 30. novembra 2003 a vydal pokyn na pripojenie k spisu

sp. zn. 16 C 197/91. Sudca nahliadol do súdneho spisu sp. zn. . októbra

2004.

Okresný súd vyzval uznesením č. k. -21 z 10. januára 2005 sťažovateľa

na odstránenie chýb návrhu na začatie konania a upresnenie petitu, pretože z podania nebolo

zrejmé, akého rozhodnutia súdu sa sťažovateľ domáha.

Sťažovateľ požiadal 19. januára 2005 okresný súd o oslobodenie od súdnych

poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu v danej veci. Okresný súd vyzval 11. mája 2005

sťažovateľa, aby predložil písomnosti potrebné k rozhodnutiu o oslobodení od súdnych

poplatkov.

Sťažovateľ podal okresnému súdu 5. júna 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní.

Okresný súd uznesením č. k. -38 z 5. augusta 2005 priznal sťažovateľovi

oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil mu právneho zástupcu.

Okresný súd uznesením č. k. -40 vyzval sťažovateľa na doplnenie

podania, na základe ktorého jeho právny zástupca podaním z 28. novembra 2005 upresnil

petit návrhu.

Okresný súd uznesením z 12. decembra 2005 vyzval odporcu, aby sa k návrhu

sťažovateľa vyjadril, pričom odporca stanoviskom z 25. januára 2006 oznámil súdu, že

nárok sťažovateľa v celom rozsahu neuznáva. Sťažovateľ podal 17. marca 2006 vyjadrenie

k stanovisku odporcu a okresný súd nariadil termín pojednávania na 6. jún 2006, ktoré bolo

z dôvodu predloženia spisu ústavnému súdu odročené. Pojednávanie vo veci 12. októbra

2006 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a navrhovateľ

nesúhlasil, aby súd pojednával v neprítomnosti jeho právneho zástupcu.

Dňa 8. novembra 2006 odporca doručil súdu listinné dôkazy.

Súdne pojednávanie 16. novembra 2006 bolo odročené na 29. január 2007 za účelom

vykonania dokazovania.

Okresný súd uznesením č. k. -97 zo 16. novembra 2006 v časti zastavil

konanie.

Dňa 1. decembra 2006 navrhovateľ doručil súdu podanie a listinné dôkazy.

Okresný súd výzvou zo 7. decembra 2006 žiada navrhovateľa, aby upresnil svoje

podanie, či ide o nový návrh alebo odvolanie proti uzneseniu. Navrhovateľ doplnil svoje

podanie 28. decembra 2006.

Okresný súd 8. januára 2007 vyzval právneho zástupcu, ktorý na výzvu odpovedal,

že odstupuje od zmluvy o poskytovaní právnej služby navrhovateľovi z dôvodu

nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj z dôvodu, že navrhovateľ robí podania okresnému

súdu, o ktorých ho neinformuje, ich obsah nekonzultuje a stretnutí sa bez ospravedlnenia

nezúčastňuje. Zároveň požiadal o prerušenie konania do doby, kým navrhovateľovi nebude

ustanovený nový právny zástupca.

Navrhovateľ požiadal okresný súd 16. januára 2007 o ustanovenie nového právneho

zástupcu.

Dňa 17. januára 2007 dal sudca kancelárii pokyn na zrušenie termínu súdneho

pojednávania nariadeného na 29. január 2007 z dôvodu rozhodnutia o procesných návrhoch

navrhovateľa.

2. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 2131/05 z 15. februára

2007 podal chronologický prehľad úkonov súdu v predmetnom konaní a uviedol, že:

„...nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní zo strany konajúcej sudkyne. V oddelení

16 C v súlade s sa vybavuje vysoký počet pridelených vecí

popri priebežnom mesačnom nápade nových vecí. Navrhovateľ svojimi neúplnými

podaniami a skutočnosťou, že svoj postup v konaní neprerokoval s právnym zástupcom

spôsobil, že predmetné konanie nie je k dnešnému dňu ukončené rozhodnutím vo veci samej.

(...)

V prípade, že ÚS SR dospeje k záveru, že bolo porušené základne právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, navrhujeme aby ÚS SR nepriznal

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie z dôvodu, že vo veci bol stanovený termín

pojednávania, ale pre ďalší procesný návrh sťažovateľa bol zrušený. Konaním samotného

navrhovateľa dochádza k predĺženiu konania a k predĺženiu časových úsekov medzi

jednotlivými úkonmi smerujúcimi k vytýčeniu termínu pojednávania a rozhodnutia vo veci

samej.“

3. Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného

súdu v liste zo 10. mája 2007 okrem iného uviedol, že : „sťažovateľ zaujal stanovisko,

že sa nebudeme vyjadrovať k zaslanému listinnému vyjadreniu.“

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“), preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým sp. zn. ) o návrhu

na náhradu mzdy došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v . Predmetom napadnutého konania

je rozhodovanie súdu o náhrade mzdy, t. j. ide o existenčnú vec, o pracovnoprávny nárok,

kde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu,

aby bol naplnený účel súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má

povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná

a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba

obrátila so žiadosťou o rozhodnutie. Význam predmetného druhu súdneho konania v danej

veci ale tiež súvisí s ďalej uvedeným pod bodmi 1.1 a 1.2.

1. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií

postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia je konanie týkajúce

sa náhrady mzdy, ktoré sa začalo 6. augusta 2003 a dosiaľ (teda po skoro štyroch rokoch)

nebolo súdom prvého stupňa v celosti meritórne rozhodnuté; nerátajúc zastavenie konania

v časti žalobného petitu.

1.1 Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy

aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (,

a iné) relevantnú pre rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o náhradu

mzdy nehodnotil ako právne zložité. Faktickú zložitosť danej veci - čiastočne v prospech

okresného súdu - ústavný súd hodnotil v spojitosti s obsahom uvedeným v bode 1.2.

1.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria v preskúmavanej veci, teda správania

sťažovateľa, ústavný súd zistil skutočnosť, že aj sťažovateľ sa nie bezvýznamným

spôsobom podieľal na prieťahoch konania, a to bolo osobitne zohľadnené pri posudzovaní

otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, a pri určení

výšky priznaného finančného zadosťučinenia. Táto skutočnosť sa prejavila v podaní

zmätočnej žaloby sťažovateľom, ktorá až v priebehu ďalšieho konania (predovšetkým

po súdom určeného advokáta pre žalobcu) spĺňala formálne náležitosti na jej prerokovanie,

ďalej v procesnom správaní sa sťažovateľa (žalobcu) – z hľadiska času v nesústredenom

a neefektívnom poskytnutí súčinnosti okresnému súdu pri odstraňovaní chýb žaloby

a oneskoreným predkladaním žiadostí adresovaných súdu o ustanovenie právneho zástupcu,

o oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky, ako aj v odročení pojednávania pre

neúčasť jeho právneho zástupcu a v nedostatočnej kooperácii s ním, v dôsledku čoho

sa právny zástupca vzdal jeho zastupovania v súdnom konaní a žiadal ho prerušiť

do ustanovenia nového advokáta. Všetky tieto skutočnosti mali určitý vplyv na doterajšiu

dĺžku konania.

Sťažovateľ v neposlednom rade aj v priebehu konania vedeného ústavným súdom

zaujal napr. stanovisko v komunikácii so svojou právnou zástupkyňou, že sa ako strana

sťažovateľa nebudú vyjadrovať k zaslanému listinnému vyjadreniu okresného súdu (viď

bod 3. II. časti odôvodnenia), čo ona ako jeho právna zástupkyňa akceptovala a zároveň

tento dôvod „nezaujatia stanoviska“ výslovne uviedla v podaní z 10. mája 2007.

1.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd zistil, že tento vo veci konal

plynulo až do 30. novembra 2003. V období od 1.decembra 2003 do 10. januára 2005 bol

okresný súd nečinný. Následne okresný súd konal plynulo v medziach „faktickej zložitosti“

a „správania sa sťažovateľa“ uvedených v bodoch 1.1 a 1.3 tejto časti odôvodnenia.

Ústavný súd hodnotí obdobie nečinnosti od 1.decembra 2003 do 10. januára 2005

ako zbytočný prieťah v trvaní viac ako 13 mesiacov.

Vyjadrenie predsedu okresného súdu poukazujúce na objektívne príčiny spôsobujúce

prieťahy v konaní, ktoré spočívajú v značnej zaťaženosti súdu, nemožno akceptovať.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti

za prieťahy v súdnom konaní (). Preto ani námietka veľkého množstva

nevybavených a nerozhodnutých vecí nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala

zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana,

ktorý sa naň obrátil.

2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať vo

veci bez zbytočných prieťahov.

4. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( ).

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk,

ktoré bližšie špecifikoval keď poukázal na jeho právnu neistotu a skutočnosť, že prieťahmi

v konaní je znevážený ako politický rehabilitovaná osoba. V tomto ohľade ďalej poukázal

na svoj ťažký zdravotný stav, v dôsledku čoho je v dlhodobej a nepretržitej lekárskej

starostlivosti.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50

ods. 3 ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd konštatuje, že jeho fakultatívna právomoc priznať primerané finančné

zadosťučinenie podľa v žiadnom rozsahu a nijakým spôsobom

nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní

o namietanom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti

s uvedeným považuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť aj to, že jeho právomoc priznať

primerané finančné zadosťučinenie podľa sťažovateľovi, ktorého

sťažnosti vyhovie v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési

odškodnenie za prípadné prieťahy v konaní príslušného štátneho orgánu, ale má len

akcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného súdu teda nie

je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany, ani akýmsi paralelným dôvodom pre

domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto dôvodom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne

základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty

().

Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vzal

do úvahy všetky okolnosti prebiehajúceho súdneho konania a dospel k záveru, že

vyslovenie porušenia označeného základného práva sťažovateľa a prikázanie okresnému

súdu vo veci konať je vzhľadom na podiel sťažovateľa na celkovej dĺžke konania

dostatočným uplatnením právomoci ústavného súdu a primerané finančné zadosťučinenie

sťažovateľovi nepriznal.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 4.

5. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátkou. Advokátka vykonala dva úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu

zastupovania, písomné podanie (doplnenie sťažnosti) z 25. septembra 2006. Odmena za

jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. 1/6 z výpočtového základu 15 008 Sk)

je 2 501 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Odmena

advokátke za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu

sumu (za dva úkony právnych služieb) 5 302 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“

uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2007