Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 229/07
PDF · 158.41 KB
No categories available
IV. ÚS 229/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra
2007 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. I. J., P., správcu konkurznej podstaty úpadcu K.,
a. s., B., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 1 Co 381/05 z 19. apríla 2006 v spojení s rozsudkom Okresného súdu
Poprad sp. zn. 7 C 1241/00 z 26. augusta 2005, a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. I. J., správcu konkurznej podstaty úpadcu K., a. s., o d m i e t a
ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2007
doručená sťažnosť JUDr. I. J., P., správcu konkurznej podstaty úpadcu K., a. s., B. (ďalej
len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 1 Co 381/05 z 19. apríla 2006 v spojení s rozsudkom Okresného súdu
Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 C 1241/00 z 26. augusta 2005.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je správcom konkurznej podstaty úpadcu
K., a. s., B., ustanovený do funkcie uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
1 K 438/97 z 26. mája 1999.
Sťažovateľ uviedol, že okresný súd rozsudkom sp. zn. 7 C 1241/00 z 26. augusta
2005 zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal uloženia povinnosti spoločnosti
P., s. r. o., B. (ďalej len „žalovaný“), vypratať nebytové priestory (administratívnu budovu
a sklad horľavín) zapísané na LV č. (...) v katastrálnom území B. Krajský súd rozsudkom
sp. zn. 1 Co 381/05 z 19. apríla 2006 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“)
rozhodnutím sp. zn. Rc 2115/06 z 18. augusta 2006 podnet sťažovateľa na podanie
mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (ďalej len
„generálny prokurátor“) odložil.
Podľa názoru sťažovateľa „Toto rozhodnutie, ako aj rozhodnutia oboch súdov,
považujeme za nesprávne, keďže prokurátor i súdy pri svojom rozhodovaní nebrali do
úvahy tú skutočnosť, že žalovaný užíva spornú nehnuteľnosť na základe zmluvy o nájme, kde
úhrada nájmu bola vykonaná účtovnou operáciou v rozpore so zákonom, nakoľko bol
urobený zápočet nájmu na 50 rokov predom, čo je v rozpore s § 580 OZ“.
Žalovaný si však u sťažovateľa ako správcu konkurznej podstaty uplatnil pohľadávku
v sume 565 175 Sk zodpovedajúcu výške časti uhradeného nájomného za obdobie
od vyhlásenia konkurzu do skončenia nájmu. Sťažovateľ pohľadávku žalovaného prihlásenú
v sume 565 175 Sk na prieskumnom pojednávaní v marci 2000 uznal.
Z dôvodu, že pohľadávka žalovaného bola na prieskumnom pojednávaní uznaná
a žalovaný neplatil sťažovateľovi nájomné podľa nájomnej zmluvy, sťažovateľ vypovedal
žalovanému nájom.
Podľa názoru sťažovateľa „Táto výpoveď bola preukázateľne dôvodná, no oba súdy
túto skutočnosť nerešpektovali a ich závery ohľadom hodnotenia tejto skutočnosti nemali
oporu vo vykonanom dokazovaní a boli nepreskúmateľné. (...)
V danom prípade bolo porušené právo správcu konkurznej podstaty a úpadcu
a poškodení veritelia úpadcu.
Máme za to, že sa prieči dobrým mravom uplatniť si zaplatené nájomné
v prieskumnom konaní a následne užívať nehnuteľnosť bez právneho titulu a bez zaplatenia
odplaty či už vo forme bezdôvodného obohatenia alebo nájmu“.
V tejto súvislosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 381/05-258 zo dňa 19. 4. 2006
v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. k. 7 C 1241/00-223 z 26. 8. 2005
základné právo JUDr. I. J., správcu konkurznej podstaty úpadcu K., a. s. B. na súdnu
a právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní
porušené bolo.
Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove 1 Co 381/05-258 zo dňa 19. 4. 2006.
Zrušuje rozsudok Okresného súdu v Poprade č. k. 7 C 1241/00-223 z 26. 8. 2005
a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet
správcu konkurznej podstaty JUDr. I. J. vedený vo (...) do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods.1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 Co 381/05
z 19. apríla 2006 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn. 7 C 1241/00 z 26. augusta
2005.
Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, podnet sťažovateľa na podanie mimoriadneho
dovolania generálnym prokurátorom bol krajskou prokuratúrou odložený rozhodnutím
z 18. augusta 2006. Z informácie, ktorú ústavnému súdu poskytol okresný súd vyplynulo,
že namietaný rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu nadobudol
právoplatnosť 31. mája 2006.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom je jej podanie v lehote dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,
ktorým malo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody. Zmeškanie tejto lehoty
je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej
lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04, I. ÚS 24/05).
Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať
za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd
(napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).
Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny
názor, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi [§ 243e
až 243j Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] nemožno z hľadiska čl. 127
ods. 1 ústavy považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý
je predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku
ústavy, a na jeho podanie nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie
sťažnosti ústavnému súdu možné prihliadať (I. ÚS 49/02, IV. ÚS 200/05, II. ÚS 169/06).
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré
navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne
prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1 OSP
neukladá totiž povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na úvahe
generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne dovolanie
(táto úvaha je vylúčená iba v prípade, že zistí, že zákonné podmienky na podanie
mimoriadneho dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania
nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. II. ÚS 42/01,
Takýto podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle
§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinný vyčerpať na ochranu svojich základných práv
alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto nemá na plynutie lehoty
uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde žiadny vplyv. Plynutie uvedenej lehoty
nie je totiž závislé na snahe sťažovateľa využiť mimoriadne opravné prostriedky,
ale na naplnení skutočností uvedených v ustanovení § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde
So zreteľom na deň nadobudnutia právoplatnosti rozsudku krajského súdu sp. zn.
1 Co 381/05 z 19. apríla 2006 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn. 7 C 1241/00
z 26. augusta 2005 (31. máj 2006) je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že sťažnosť bola
podaná v čase, keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. septembra 2007