Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 229/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra

2007 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. I. J., P., správcu konkurznej podstaty úpadcu K.,

a. s., B., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Prešove sp. zn. z 19. apríla 2006 v spojení s rozsudkom Okresného súdu

Poprad sp. zn. z 26. augusta 2005, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. I. J., správcu konkurznej podstaty úpadcu K., a. s., o d m i e t a

ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2007

doručená sťažnosť JUDr. I. J., P., správcu konkurznej podstaty úpadcu K., a. s., B. (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 19. apríla 2006 v spojení s rozsudkom Okresného súdu

Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 26. augusta 2005.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je správcom konkurznej podstaty úpadcu

K., a. s., B., ustanovený do funkcie uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 26. mája 1999.

Sťažovateľ uviedol, že okresný súd rozsudkom sp. zn. z 26. augusta

2005 zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal uloženia povinnosti spoločnosti

P., s. r. o., B. (ďalej len „žalovaný“), vypratať nebytové priestory (administratívnu budovu

a sklad horľavín) zapísané na LV č. (...) v katastrálnom území B. Krajský súd rozsudkom

sp. zn. z 19. apríla 2006 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“)

rozhodnutím sp. zn. Rc 2115/06 z 18. augusta 2006 podnet sťažovateľa na podanie

mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) odložil.

Podľa názoru sťažovateľa „Toto rozhodnutie, ako aj rozhodnutia oboch súdov,

považujeme za nesprávne, keďže prokurátor i súdy pri svojom rozhodovaní nebrali do

úvahy tú skutočnosť, že žalovaný užíva spornú nehnuteľnosť na základe zmluvy o nájme, kde

úhrada nájmu bola vykonaná účtovnou operáciou v rozpore so zákonom, nakoľko bol

urobený zápočet nájmu na 50 rokov predom, čo je v rozpore s “.

Žalovaný si však u sťažovateľa ako správcu konkurznej podstaty uplatnil pohľadávku

v sume 565 175 Sk zodpovedajúcu výške časti uhradeného nájomného za obdobie

od vyhlásenia konkurzu do skončenia nájmu. Sťažovateľ pohľadávku žalovaného prihlásenú

v sume 565 175 Sk na prieskumnom pojednávaní v marci 2000 uznal.

Z dôvodu, že pohľadávka žalovaného bola na prieskumnom pojednávaní uznaná

a žalovaný neplatil sťažovateľovi nájomné podľa nájomnej zmluvy, sťažovateľ vypovedal

žalovanému nájom.

Podľa názoru sťažovateľa „Táto výpoveď bola preukázateľne dôvodná, no oba súdy

túto skutočnosť nerešpektovali a ich závery ohľadom hodnotenia tejto skutočnosti nemali

oporu vo vykonanom dokazovaní a boli nepreskúmateľné. (...)

V danom prípade bolo porušené právo správcu konkurznej podstaty a úpadcu

a poškodení veritelia úpadcu.

Máme za to, že sa prieči dobrým mravom uplatniť si zaplatené nájomné

v prieskumnom konaní a následne užívať nehnuteľnosť bez právneho titulu a bez zaplatenia

odplaty či už vo forme bezdôvodného obohatenia alebo nájmu“.

V tejto súvislosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. -258 zo dňa 19. 4. 2006

v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. k. -223 z 26. 8. 2005

základné právo JUDr. I. J., správcu konkurznej podstaty úpadcu K., a. s. B. na súdnu

a právnu ochranu podľa SR a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

porušené bolo.

Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove -258 zo dňa 19. 4. 2006.

Zrušuje rozsudok Okresného súdu v Poprade č. k. -223 z 26. 8. 2005

a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet

správcu konkurznej podstaty JUDr. I. J. vedený vo (...) do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods.1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 19. apríla 2006 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 26. augusta

2005.

Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, podnet sťažovateľa na podanie mimoriadneho

dovolania generálnym prokurátorom bol krajskou prokuratúrou odložený rozhodnutím

z 18. augusta 2006. Z informácie, ktorú ústavnému súdu poskytol okresný súd vyplynulo,

že namietaný rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu nadobudol

právoplatnosť 31. mája 2006.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom je jej podanie v lehote dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,

ktorým malo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody. Zmeškanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pričom neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (pozri napr. , , ).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa nemožno považovať

za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd

(napr. , ).

Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny

názor, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi [§ 243e

až 243j (ďalej len „OSP“)] nemožno z hľadiska

ods. 1 považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý

je predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku

, a na jeho podanie nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie

sťažnosti ústavnému súdu možné prihliadať (, , ).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré

navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne

prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie

neukladá totiž povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na úvahe

generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne dovolanie

(táto úvaha je vylúčená iba v prípade, že zistí, že zákonné podmienky na podanie

mimoriadneho dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania

nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. ,

, ).

Takýto podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle

povinný vyčerpať na ochranu svojich základných práv

alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto nemá na plynutie lehoty

uvedenej v žiadny vplyv. Plynutie uvedenej lehoty

nie je totiž závislé na snahe sťažovateľa využiť mimoriadne opravné prostriedky,

ale na naplnení skutočností uvedených v ustanovení

(, ).

So zreteľom na deň nadobudnutia právoplatnosti rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 19. apríla 2006 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 26. augusta 2005 (31. máj 2006) je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že sťažnosť bola

podaná v čase, keď už uplynula lehota ustanovená v .

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2007