Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 220/07
PDF · 168.5 KB
No categories available
II. ÚS 220/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2007
predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. V. P., B., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov a Krajského súdu v Prešove
vo veci vedenej v prvostupňovom konaní Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 4 C 200/02
a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. septembra
2007 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. V. P., B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský
súd“) vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 4 C 200/02.
Sťažovateľ uviedol, že 4. marca 2002 podal okresnému súdu žalobu na ochranu
listového tajomstva. Podľa názoru sťažovateľa „ide o druh sporu, ktorý je z hľadiska
náročnosti na jeho prejednanie a spravodlivé zákonné rozhodnutie až príliš veľmi
jednoduchý“, napriek tomu dosiaľ nebolo o veci meritórne rozhodnuté ani na prvom stupni
konania. Okresný súd postupoval v konaní „veľmi strnulo, liknavo a akoby bez potrebného
záujmu“ a podľa názoru sťažovateľa sa jeho činnosť sústredila na úkony smerujúce
k zastaveniu konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh, o ktorom okresný súd
rozhodol uznesením z 22. decembra 2004. Sťažovateľ sa proti tomuto uzneseniu odvolal.
Krajský súd v odvolacom konaní svojím uznesením sp. zn. 1 Co 63/05 z 31. mája 2005
napadnuté uznesenie potvrdil. Sťažovateľ sa preto obrátil na ústavný súd so sťažnosťou
z 8. augusta 2005 a 30. augusta 2005 podal v tejto veci dovolanie. Ústavný súd nálezom
č. k. I. ÚS 63/06-27 z 19. apríla 2006 zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 1 Co 63/05
z 31. mája 2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ medzitým 5. decembra 2005
zaplatil súdny poplatok. Krajský súd uznesením sp. zn. 2 Co 283/06 z 31. januára 2007
zrušil uznesenie okresného súdu o zastavení konania z 22. decembra 2004 a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.
Sťažovateľ od ústavného súdu žiada, aby jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie
a nálezom vo veci samej rozhodol, že postupom okresného súdu a postupom krajského súdu
bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, aby v nadväznosti na tento výrok prikázal všeobecným súdom konať
a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie 150 000 Sk a náhradu trov konania.
V závere sťažnosti sťažovateľ uviedol:
„K tejto mojej ústavnej sťažnosti ja žiadne iné dokumenty okrem plnej moci
nepredkladám, pretože to nie je potrebné. Zvlášť nepripájam už žiadne sťažnosti na sudcov
za prieťahy pred orgány štátnej správy súdov, pretože sa mi to v minulosti vôbec
neosvedčilo a to nevyžaduje ani platná konštantná judikatúra Ústavného súdu SR (viď
a vyoč sa z vlastného judikátu, ktorým je nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95,
zo dňa 25. X. 95 – čís. Zbierky 7/95, str. 52 n., podľa ktorého uplatnenie ochrany ústavného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je podmienené využitím žiadostí,
či sťažnosti pred orgánmi štátnej správy súdom, pretože za účinné právne prostriedky na
nápravu ich navyše nepovažuje ani ESĽP podľa judikátov z jeho súdnej praxe.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V konaní o porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru nečinnosťou všeobecného súdu považuje ústavný súd za účinný prostriedok
nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má sťažovateľ k dispozícii pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,
štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe
súdov) v znení neskorších predpisov, resp. po 1. apríli 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní
podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
Sťažovateľ bol upovedomený o tejto podmienke konania o sťažnosti v rozhodnutiach
ústavného súdu o jeho predošlých sťažnostiach, napr. III. ÚS 133/07, I. ÚS 129/07,
III. ÚS 91/07, III. ÚS 259/06, III. ÚS 69/07, II. ÚS 152/06, II. ÚS 175/06, IV. ÚS 163/05,
v ktorých ho ústavný súd upozornil, že za vyčerpanie iných právnych prostriedkov
nepovažuje hromadnú sťažnosť z roku 2003 a opakovanú sťažnosť z roku 2004 adresovanú
predsedovi okresného súdu, v ktorej sťažovateľ neoznačil konkrétne konanie okresného
súdu, v ktorom sa domáhal odstránenia prieťahov.
Napriek tomu v sťažnosti, ktorá je predmetom posúdenia, sťažovateľ nepreukázal, že
splnil podmienku podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ani neuviedol relevantné
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali predpoklad, že sťažnosť na prieťahy predsedovi
okresného súdu by v jeho veci nebola účinným právnym prostriedkom nápravy, a na ktoré
by ústavný súd mohol prihliadnuť ako na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 53
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa názoru ústavného súdu nemôže byť touto okolnosťou samotný postup
okresného súdu, keď konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku uznesením
z 22. decembra 2004, ktoré bolo krajským súdom zrušené v dôsledku nálezu ústavného súdu
(č. k. I. ÚS 63/06-27 z 19. apríla 2006). Z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť, že okresný
súd nebude po vrátení veci postupovať v konaní plynulo a v primeranej lehote meritórne
rozhodne alebo rozhodne iným spôsobom, ktorým sa skončí konanie o veci. Nevyplýva to
ani z obsahu sťažnosti, pretože sťažovateľ sa k postupu okresného súdu po vrátení veci na
ďalšie konanie nevyjadril.
Sťažovateľ uviedol (s odkazom na nález sp. zn. II. ÚS 26/95), že ústavný súd
nevyžaduje vyčerpanie sťažnosti na prieťahy orgánu štátnej správy súdov pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu. S týmto názorom sťažovateľa nemožno súhlasiť. Ústavný súd
v citovanom náleze sp. zn. II. ÚS 26/95 vyslovil: „Účelom priznania práva podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný
súd o podnete namietajúcom porušenie práva podľa čl. 48 ods. 2 koná, ak predkladateľ
podnetu preukáže, že využil právne prostriedky nápravy priznané mu podľa 17 ods. 1, 20,
21, 22 alebo 23 zákona č. 80/1992 Zb., alebo ak sa preukáže, že vzhľadom na okolnosti
prípadu využitie tohto prostriedku nápravy nemožno pokladať za postup umožňujúci
dosiahnuť účinnú ochranu práva priznaného podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky“. V tejto veci ústavný súd nevyžadoval od sťažovateľa využitie iného právneho
prostriedku vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu - namietaný všeobecný súd
nepokladal svoj postup v konaní, ktoré začalo ešte v roku 1977, za prieťahy.
Ústavný súd nemá povinnosť vyzývať sťažovateľa na doplnenie sťažnosti a poučovať
ho o jeho procesných právach a povinnostiach, ak je sťažovateľ kvalifikovane právne
zastúpený (m. m. II. ÚS 163/05).
Ústavný súd preto nevyzýval sťažovateľa, aby doplnil svoju sťažnosť a preukázal, že
splnil podmienku konania o sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde alebo
preukázal, že ju nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde) a v súlade so svojou stabilnou judikatúrou (okrem už uvedených
rozhodnutí napr. IV. ÚS 44/03, IV. ÚS 153/03, III. ÚS 304/04) sťažnosť v časti, v ktorej
sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre neprípustnosť.
Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj nečinnosťou krajského súdu. Zo sťažnosti vyplýva,
že krajský súd konal o veci sťažovateľa v období od predloženia odvolania proti uzneseniu
okresného súdu z 22. decembra 2004 do rozhodnutia o ňom (uznesenie sp. zn. 1 Co 63/05
z 31. mája 2005) a opäť po zrušení tohto uznesenia ústavným súdom (nálezom č. k.
I. ÚS 63/06-27 z 19. apríla 2006), keď o odvolaní sťažovateľa rozhodol uznesením sp. zn.
2 Co 283/06 z 31. januára 2007.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 138/04, III. ÚS 317/05,
II. ÚS 184/06) jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru) to, že
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do týchto
základných práv sťažovateľa.
Ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru) len vtedy, ak bola sťažnosť
ústavnému súdu uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte
dochádza alebo porušenie v tom čase ešte trvá. Sťažovateľ namieta prieťahy v konaní
krajského súdu, ktorý v čase podania sťažnosti už v jeho veci nekonal, a preto nemohol
ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda
nemohol ani porušovať označené práva sťažovateľa.
Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
krajského súdu, odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť (podobne napr. II. ÚS 24/06,
Sťažnosť bola po jej predbežnom prerokovaní odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde v celom rozsahu, a preto bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími
nárokmi sťažovateľa uplatnenými v petite sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. októbra 2007