Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 220/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2007

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. V. P., B., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov a Krajského súdu v Prešove

vo veci vedenej v prvostupňovom konaní Okresným súdom Bardejov pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. septembra

2007 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. V. P., B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že 4. marca 2002 podal okresnému súdu žalobu na ochranu

listového tajomstva. Podľa názoru sťažovateľa „ide o druh sporu, ktorý je z hľadiska

náročnosti na jeho prejednanie a spravodlivé zákonné rozhodnutie až príliš veľmi

jednoduchý“, napriek tomu dosiaľ nebolo o veci meritórne rozhodnuté ani na prvom stupni

konania. Okresný súd postupoval v konaní „veľmi strnulo, liknavo a akoby bez potrebného

záujmu“ a podľa názoru sťažovateľa sa jeho činnosť sústredila na úkony smerujúce

k zastaveniu konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh, o ktorom okresný súd

rozhodol uznesením z 22. decembra 2004. Sťažovateľ sa proti tomuto uzneseniu odvolal.

Krajský súd v odvolacom konaní svojím uznesením sp. zn. z 31. mája 2005

napadnuté uznesenie potvrdil. Sťažovateľ sa preto obrátil na ústavný súd so sťažnosťou

z 8. augusta 2005 a 30. augusta 2005 podal v tejto veci dovolanie. Ústavný súd nálezom

č. k. -27 z 19. apríla 2006 zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 31. mája 2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ medzitým 5. decembra 2005

zaplatil súdny poplatok. Krajský súd uznesením sp. zn. z 31. januára 2007

zrušil uznesenie okresného súdu o zastavení konania z 22. decembra 2004 a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ od ústavného súdu žiada, aby jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie

a nálezom vo veci samej rozhodol, že postupom okresného súdu a postupom krajského súdu

bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, aby v nadväznosti na tento výrok prikázal všeobecným súdom konať

a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie 150 000 Sk a náhradu trov konania.

V závere sťažnosti sťažovateľ uviedol:

„K tejto mojej ústavnej sťažnosti ja žiadne iné dokumenty okrem plnej moci

nepredkladám, pretože to nie je potrebné. Zvlášť nepripájam už žiadne sťažnosti na sudcov

za prieťahy pred orgány štátnej správy súdov, pretože sa mi to v minulosti vôbec

neosvedčilo a to nevyžaduje ani platná konštantná judikatúra Ústavného súdu SR (viď

a vyoč sa z vlastného judikátu, ktorým je nález Ústavného súdu SR sp. zn. ,

zo dňa 25. X. 95 – čís. Zbierky 7/95, str. 52 n., podľa ktorého uplatnenie ochrany ústavného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je podmienené využitím žiadostí,

či sťažnosti pred orgánmi štátnej správy súdom, pretože za účinné právne prostriedky na

nápravu ich navyše nepovažuje ani ESĽP podľa judikátov z jeho súdnej praxe.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V konaní o porušení základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru nečinnosťou všeobecného súdu považuje ústavný súd za účinný prostriedok

nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má sťažovateľ k dispozícii pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,

štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe

súdov) v znení neskorších predpisov, resp. po 1. apríli 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ bol upovedomený o tejto podmienke konania o sťažnosti v rozhodnutiach

ústavného súdu o jeho predošlých sťažnostiach, napr. , ,

, , , , , ,

v ktorých ho ústavný súd upozornil, že za vyčerpanie iných právnych prostriedkov

nepovažuje hromadnú sťažnosť z roku 2003 a opakovanú sťažnosť z roku 2004 adresovanú

predsedovi okresného súdu, v ktorej sťažovateľ neoznačil konkrétne konanie okresného

súdu, v ktorom sa domáhal odstránenia prieťahov.

Napriek tomu v sťažnosti, ktorá je predmetom posúdenia, sťažovateľ nepreukázal, že

splnil podmienku podľa , ani neuviedol relevantné

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali predpoklad, že sťažnosť na prieťahy predsedovi

okresného súdu by v jeho veci nebola účinným právnym prostriedkom nápravy, a na ktoré

by ústavný súd mohol prihliadnuť ako na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 53

ods. 2 .

Podľa názoru ústavného súdu nemôže byť touto okolnosťou samotný postup

okresného súdu, keď konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku uznesením

z 22. decembra 2004, ktoré bolo krajským súdom zrušené v dôsledku nálezu ústavného súdu

(č. k. -27 z 19. apríla 2006). Z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť, že okresný

súd nebude po vrátení veci postupovať v konaní plynulo a v primeranej lehote meritórne

rozhodne alebo rozhodne iným spôsobom, ktorým sa skončí konanie o veci. Nevyplýva to

ani z obsahu sťažnosti, pretože sťažovateľ sa k postupu okresného súdu po vrátení veci na

ďalšie konanie nevyjadril.

Sťažovateľ uviedol (s odkazom na nález sp. zn. ), že ústavný súd

nevyžaduje vyčerpanie sťažnosti na prieťahy orgánu štátnej správy súdov pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu. S týmto názorom sťažovateľa nemožno súhlasiť. Ústavný súd

v citovanom náleze sp. zn. vyslovil: „Účelom priznania práva podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný

súd o podnete namietajúcom porušenie práva podľa čl. 48 ods. 2 koná, ak predkladateľ

podnetu preukáže, že využil právne prostriedky nápravy priznané mu podľa 17 ods. 1, 20,

21, 22 alebo 23 , alebo ak sa preukáže, že vzhľadom na okolnosti

prípadu využitie tohto prostriedku nápravy nemožno pokladať za postup umožňujúci

dosiahnuť účinnú ochranu práva priznaného podľa Slovenskej

republiky“. V tejto veci ústavný súd nevyžadoval od sťažovateľa využitie iného právneho

prostriedku vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu - namietaný všeobecný súd

nepokladal svoj postup v konaní, ktoré začalo ešte v roku 1977, za prieťahy.

Ústavný súd nemá povinnosť vyzývať sťažovateľa na doplnenie sťažnosti a poučovať

ho o jeho procesných právach a povinnostiach, ak je sťažovateľ kvalifikovane právne

zastúpený (m. m. ).

Ústavný súd preto nevyzýval sťažovateľa, aby doplnil svoju sťažnosť a preukázal, že

splnil podmienku konania o sťažnosti podľa alebo

preukázal, že ju nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde) a v súlade so svojou stabilnou judikatúrou (okrem už uvedených

rozhodnutí napr. , , ) sťažnosť v časti, v ktorej

sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre neprípustnosť.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj nečinnosťou krajského súdu. Zo sťažnosti vyplýva,

že krajský súd konal o veci sťažovateľa v období od predloženia odvolania proti uzneseniu

okresného súdu z 22. decembra 2004 do rozhodnutia o ňom (uznesenie sp. zn.

z 31. mája 2005) a opäť po zrušení tohto uznesenia ústavným súdom (nálezom č. k.

-27 z 19. apríla 2006), keď o odvolaní sťažovateľa rozhodol uznesením sp. zn.

z 31. januára 2007.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (, ,

) jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (resp. dohovoru) to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do týchto

základných práv sťažovateľa.

Ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných

prieťahov podľa (a dohovoru) len vtedy, ak bola sťažnosť

ústavnému súdu uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte

dochádza alebo porušenie v tom čase ešte trvá. Sťažovateľ namieta prieťahy v konaní

krajského súdu, ktorý v čase podania sťažnosti už v jeho veci nekonal, a preto nemohol

ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda

nemohol ani porušovať označené práva sťažovateľa.

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

krajského súdu, odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť (podobne napr. ,

).

Sťažnosť bola po jej predbežnom prerokovaní odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde v celom rozsahu, a preto bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

nárokmi sťažovateľa uplatnenými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2007