Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 200/07
PDF · 281.94 KB
No categories available
III. ÚS 200/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. októbra 2007
v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť A. L. st., B., A. L. ml., M., a D. L., T., zastúpených advokátom
JUDr. M. M., B., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 C 421/2000 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 Co 504/2005 a takto
rozhodol:
1. Základné právo A. L. st., A. L. ml. a D. L. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 421/2000 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.
5 Co 504/2005 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 421/2000
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. A. L. st. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie spolu v sume 50 000 Sk (slovom
päťdesiattisíc slovenských korún), z ktorej jej je Okresný súd Martin povinný vyplatiť
30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún) a Krajský súd v Žiline 20 000 Sk
(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. A. L. ml. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie spolu v sume 50 000 Sk (slovom
päťdesiattisíc slovenských korún), z ktorej jej je Okresný súd Martin povinný vyplatiť
30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún) a Krajský súd v Žiline 20 000 Sk
(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
5. D. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie spolu v sume 50 000 Sk (slovom
päťdesiattisíc slovenských korún), z ktorej mu je Okresný súd Martin povinný vyplatiť
30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún) a Krajský súd v Žiline 20 000 Sk
(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
6. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť A. L. st., A. L. ml. a D. L. trovy
konania v sume 3 148 Sk (slovom tritisícstoštyridsaťosem slovenských korún) do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu advokáta
JUDr. M. M., B.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 200/07-12
zo 17. júla 2007 prijal na ďalšie konanie sťažnosť A. L. st., A. L. ml. a D. L. (ďalej len
„sťažovatelia“) pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 421/2000 a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 Co 504/2005.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli, že „Okresný súd v Martine rozsudkom
zo dňa 12. 10. 2004 č. k. 9 C 421/00 určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 16. 11. 1971,
ako aj dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 16. 11. 1971
registrované na Štátnom notárstve v M. pod č. RI 459/71 a RII 301/71 je neplatná. Súd
ďalej učil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností doteraz zapísaných na Okresnom
úrade M. - odbor katastra nehnuteľností k. ú. B. zapísaných na LV č. 145 ako parcela č. KN
2
476 - zastavané plochy vo výmere 1 706 ma stavba s pop. č. 16 postavená na parcele
č. KN 476 sú vo vlastníctve navrhovateľa - Obec B. Súd zároveň určil, že sme povinní
nahradiť navrhovateľovi trovy konania.
Proti vyššie uvedenému rozsudku sme podali odvolanie na Krajský súd Žilina
prostredníctvom Okresného súdu v Martine zo dňa 22. 12. 2004, kde bola vec evidovaná
pod č. k. 5 Co 504/2005. (...) Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné konanie začalo
na Okresnom súde v Martine v roku 2000 máme za to, že súdne konanie už trvá
neprimerane dlho“.
Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že spor vedený okresným súdom pod sp. zn.
9 C 421/2000 a krajským súdom pod sp. zn. 5 Co 504/2005 trvá už 7 rokov a dosiaľ nie je
právoplatne skončený, čo len prehlbuje ich právnu neistotu.
V postupe okresného súdu a krajského súdu sťažovatelia vidia porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 50 000 Sk požadujú z dôvodu
„právnej neistoty, ako aj z dôvodu materiálnych nákladov na konanie, a fyzických
a psychických síl vynaložených na vysúdenie si svojich práv. Konaním odporcov je nám
odopierané právo na prerokovanie veci v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov.
Vyššie uvedená suma pokrýva nemajetkovú ujmu, ktorá nám vznikla“.
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 976/07 z 30. augusta
2007 vyjadril podpredseda okresného súdu, pričom uviedol:
„- 12. 09. 2000 sa začalo konanie na tunajšom súde
- 22. 9. 2000 sudca požiadal o pripojenie spisov a zároveň opis návrhu bol
doručovaný odporcom na vyjadrenie, kal. bol do 20. 10. 2000
- 9. 10. 2000 doručené vyjadrenie odporcov v rade 1 až 4 spolu so splnomocnením
pre právneho zástupcu odporcov
- 13. 11. 2000 požiadaná kancelária o pripojenie dedičského spisu a až potom bolo
potrebné spis predložiť sudcovi s tým, že zároveň bolo vyjadrenie zasielané právnemu
zástupcovi navrhovateľa
- 8. 1. 2001 po tom čo súd zistil, že sa vedie dodatočné prejednanie dedičstva
po nebohom J. L., sudca požiadal o pripojenie predmetného spisu a to dňa 15. 3. 2001
- 2. 4. 2001 vytýčený termín pojednávania na 22. 5. 2001
- 27. 2. 2001 zaslané stanovisko navrhovateľa
- 22. 5. 2001 pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na 26. 6. 2001
- 26. 6. 2001 pojednávanie uskutočnené a odročené na 19. 9. 2001 za účelom
opakovaného výsluchu svedkov, ktorí sa na predchádzajúce pojednávanie nedostavili
a ospravedlnili sa
- 25. 6. 2001 právny zástupca odporcov podáva vyjadrenie k písomnému stanovisku
navrhovateľa zo dňa 27. 2. 2001
- 19. 9. 2001 pojednávanie odročované bez vykonania pojednávania z dôvodu,
že právny zástupca navrhovateľa vzhľadom na nepredvídané okolnosti požiadal o odročenie
pojednávania a vytýčenie nového s čím prítomní účastníci súhlasili, pojednávanie odročené
na 23. 10. 2001
- 23. 10. 2001 vykonané pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že boli
účastníkmi predložené nové listinné dôkazy, s ktorými sa musel súd oboznámiť a určiť ďalší
procesný postup
- 14. 6. 2002 určený termín pojednávania na 23. 7. 2007
- 23. 7. 2002 pojednávanie pre neprítomnosť odporcov ako aj právneho zástupcu
odročené na 2. 10. 2002
- 18. 9. 2002 doručené ospravedlnenie neúčasti na 2. 10. 2002 zo strany odporcov
- pojednávanie preto z 2. 10. 2002 odročené na 2. 11. 2002
- 7. 10. 2002 doručené súdu písomné podanie zo strany odporcov, ktorí pre kolíziu
pojednávaní ich právneho zástupcu žiadajú pojednávanie odročiť
- 19. 11. 2002 pojednávanie vo veci a odročené na neurčito s tým, že vzhľadom
na nové dôkazy, ktoré boli predložené súd sa potreboval oboznámiť so spismi bývalého
štátneho notárstva
- 25. 11. 2003 vytýčený termín pojednávania na 28. 1. 2004
- 28. 1. 2004 pojednávanie odročené pre neprítomnosť sudcu z dôvodu
práceneschopnosti a určený nový termín pojednávania na 16. 2. 2004
- 9. 2. 2004 právny zástupca odporcov z dôvodu odcestovania do zahraničia požiadal
o odročenie pojednávania, čo súd akceptoval a pojednávanie bolo odročené na 7. 4. 2004
- 7. 4. 2004 pojednávanie odročené pre práceneschopnosť zákonného sudcu
a zároveň aj právny zástupca navrhovateľa požiadal o odročenie z dôvodu kolízie
s pojednávaním väzobnej veci
- 20. 4. 2004 vytýčený termín pojednávania na 16. 6. 2004, ktoré bolo odročené
z dôvodu požiadavky právneho zástupcu navrhovateľa v súvislosti s práceneschopnosťou
právneho zástupcu s tým, že termín pojednávania mal byť až po 20. 6. 2004
- 13. 7. 2004 vytýčený termín pojednávania na 7. 10. 2004, pojednávanie odročené
na 12. 10. 2004
- 12. 10. 2004 vyhlásený rozsudok
- 23. 12. 2004 odporcovia prostredníctvom právneho zástupcu podali odvolanie
- 10. 1. 2005 bola im doručovaná výzva na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie
a zároveň bol požiadaný právny zástupca navrhovateľa o vyjadrenie sa k odvolaniu
odporcov
- 25. 1. 2005 žiadosť právneho zástupcu odporcov o oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov
- 27. 1. 2005 boli písomne vyzvaní aby súdu doručili doklady ohľadne ich sociálnych
a majetkových pomerov
- 28. 1. 2005 súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcov
- 26. 1. 2005 odporcovia boli požiadaní, aby splnili požiadavku súdu v súvislosti
s ich žiadosťou na oslobodenie od súdnych poplatkov, čo učinili dňa 21. 2. 2005
- 22. 2. 2005 uznesenie súdu o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov
- 22. 3. 2005 odporcovia podávajú odvolanie voči uzneseniu o nepriznaní
oslobodenia od súdnych poplatkov a spis predložený dňa 24. 3. 2005 Krajskému súdu
v Žiline
- 30. 3. 2005 spis doručený Krajskému súdu v Žiline
- 8. 9. 2005 Krajský súd Žilina vrátil spis ako predčasne predložený s tým, že zároveň
krajský súd uznesenie okresného súdu potvrdil
- 14. 9. 2005 odporcom zaslaná výzva na zaplatenie SUP za odvolanie a spis dňa
13. 10. 2005 zaslaný Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní v merite veci
- 20. 10. 2005 spis doručený na Krajský súd v Žiline
- 25. 5. 2007 spis vrátený z Krajského súdu Žilina z konania o odvolaní s tým, že vec
bola zrušená a vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
- 25. 5. 2007 rozhodnutie Krajského súdu doručené práv. zástupcov účastníkov
konania
- 4. 7. 2007 vytýčený termín pojednávania na 20. 9. 2007.
Z vyjadrenia zákonnej sudkyne konajúcej v predmetnej právnej veci vyplýva
predovšetkým poukazovanie na jej zaťaženosť pri vybavovaní aj iných vecí a za danej
situácie na súde v súvislosti s vybavovaním agendy u sudcov nie je v reálnych
schopnostiach a možnostiach konať vo všetkých veciach objektívne bezprieťahovo s tým, že
v danej veci poukázala aj na požiadavky účastníkov konania, napr. ich ospravedlňovanie,
neposkytnutie všetkých listinných dôkazov v súdom stanovených lehotách.“
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 454/07 z 20. augusta
2007 vyjadril predseda krajského súdu, pričom predložil aj vyjadrenie zákonného sudcu,
v ktorom sa uvádza:
„Vec napadla do odvolacieho senátu 5 Co 20. 10. 2005. Vzhľadom na neprimerane
vysoký počet prideľovaných vecí do senátu v rokoch 2003 - 2006 a vzhľadom na skutočnosť,
že veci sú v senáte v zásade vytyčované v časovej postupnosti od ich nápadu do senátu, bola
vec 5 Co 504/2005 vytýčená na termín pojednávania podľa poradia až 12. 10. 2006.
Zdôrazňujem, že na tento stav (prideľovania neprimerane vysokého počtu vecí do senátu
a vznik prieťahov v konaní pre nemožnosť včasného vytyčovania pojednávaní)
som upozorňoval podľa zákona vtedajšieho predsedu krajského súdu, a to i písomne
upozornením zo dňa 10. 3. 2004, ktoré pripájam k tomuto vyjadreniu ako jeho súčasť.
Z vážnych procesných dôvodov bolo pojednávanie vo veci dňa 12. 10. 2006
odročené, ďalšie pojednávania sa konali 15. 2. 2007 a 8. 3. 2007, kedy odvolací súd vo veci
rozhodol. Vec referovala ako sudca – spravodajca JUDr. D. C. Spis bol vrátený dňa 22. 5.
2007 Okresnému súdu v Martine. Viac k veci uviesť neviem, pretože spis nemám k dispozícii
od uvedeného dňa.“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa úkonov okresného súdu a krajského súdu zistil
aj ústavný súd z obsahu spisu.
Podpredseda okresného súdu v podaní z 30. augusta 2007 uviedol, že netrvá
na ústnom pojednávaní vo veci.
Predseda krajského súdu v podaní z 20. augusta 2007 uviedol, že netrvá na ústnom
pojednávaní vo veci.
Právny zástupca sťažovateľov v podaní z 15. januára 2007 uviedol, že netrvá
na ústnom pojednávaní.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 253/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,
účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03,
II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným
rozhodnutím“.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu a krajského súdu došlo
k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02,
III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna
a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd
pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod
sp. zn. 9 C 421/2000 a krajským súdom pod sp. zn. 5 Co 504/2005 podľa troch označených
základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:
1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 9 C 421/2000
a krajským súdom pod sp. zn. 5 Co 504/2005 je určenie neplatnosti právneho úkonu
a určenie vlastníckeho práva, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov a vec z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd
vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov
na záver konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho
zložitosťou.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil
takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu.
Sťažovatelia boli v konaní aktívni a súčinnostní. Pri hodnotení správania sťažovateľov
ako účastníkov súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovatelia neprispeli
k predĺženiu doterajšej doby konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu a krajského súdu. Ústavný súd sa zaoberal
postupom okresného súdu a krajského súdu v posudzovanej veci nielen z hľadiska
sťažovateľmi namietaných (označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu
posudzovaného súdneho konania.
Z rozboru veci vyplýva, že súdne konanie začalo podaním žaloby o určenie
neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva 12. septembra 2000. Dňa
12. októbra 2004 okresný súd rozhodol o žalobe rozsudkom. Dňa 23. decembra 2004 podali
sťažovatelia odvolanie proti tomuto rozsudku. Dňa 8. marca 2007 krajský súd uznesením
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k nečinnosti tak okresného súdu,
ako aj krajského súdu. Nečinnosť okresného súdu bola zistená najmä v období
od 23. októbra 2001, keď bolo odročené pojednávanie na neurčito, do 14. júna 2002,
keď určil termín pojednávania na 23. júl 2002, od 19. novembra 2002, keď vo veci vykonal
pojednávanie, do 25. novembra 2003, keď bol určený termín pojednávania na 28. január
2004 (nečinnosť v trvaní 12 mesiacov). Nečinnosť krajského súdu bola zistená
od 20. októbra 2005, keď bol spis doručený krajskému súdu, do 12. októbra 2006, keď
vo veci prvýkrát vykonal pojednávanie. Krajský súd napokon 8. marca 2007 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného
súdu a krajského súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na tú skutočnosť,
že konanie začalo ešte v roku 2000, konštatuje, že dĺžka konania takmer 7 rokov nemôže
byť považovaná za zodpovedajúcu požiadavke konania bez zbytočných prieťahov
a v primeranej lehote, ako to vyžaduje čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedené
okolnosti sú dostatočné na to, aby oprávnili ústavný súd k záveru, že právna vec
sťažovateľov nebola prerokovaná bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd dospel k záveru,
že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 421/2000 a postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 504/2005 bolo porušené základné právo
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci
konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný
súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom v súčasnosti pod sp. zn. 9 C 421/2000
konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
50 000 Sk každému z nich poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania pred
okresným súdom a krajským súdom.
Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala
na výsledok konania o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva,
ktoré nie je právoplatne skončené ani po 7 rokoch. U sťažovateľov oprávnene takýto postup
okresného súdu a krajského súdu vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto
pohľadu na pozíciu sťažovateľov, princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany
základných práv sťažovateľov, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd
dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie spolu v sume po 50 000 Sk, z ktorej je okresný
súd povinný vyplatiť 30 000 Sk a krajský súd 20 000 Sk v súlade s výrokom tohto nálezu
každému zo sťažovateľov, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením
označených práv sťažovateľov (body 3 až 5 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré
im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca
sťažovateľov si podaním z 19. septembra 2007 uplatnil trovy konania v sume 3 148 Sk,
ktoré bližšie špecifikoval. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
2006 v sume 17 822 Sk. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) náhradu trov konania v sume uplatnenej ich právnym zástupcom, ktoré pozostávajú
z jedného úkonu právnej služby v sume 2 970 Sk a režijného paušálu v sume 178 Sk
(vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),
ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 6 výroku nálezu). Sťažovateľom prináležali vyššie
trovy konania ako boli uplatnené ich právnym zástupcom, ale keďže nepresahujú zákonný
nárok, ústavný súd ich priznal v požadovanej výške.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. októbra 2007