Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 200/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. októbra 2007

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť A. L. st., B., A. L. ml., M., a D. L., T., zastúpených advokátom

JUDr. M. M., B., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo A. L. st., A. L. ml. a D. L. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. L. st. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie spolu v sume 50 000 Sk (slovom

päťdesiattisíc slovenských korún), z ktorej jej je Okresný súd Martin povinný vyplatiť

30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún) a Krajský súd v Žiline 20 000 Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. A. L. ml. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie spolu v sume 50 000 Sk (slovom

päťdesiattisíc slovenských korún), z ktorej jej je Okresný súd Martin povinný vyplatiť

30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún) a Krajský súd v Žiline 20 000 Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

5. D. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie spolu v sume 50 000 Sk (slovom

päťdesiattisíc slovenských korún), z ktorej mu je Okresný súd Martin povinný vyplatiť

30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún) a Krajský súd v Žiline 20 000 Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

6. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť A. L. st., A. L. ml. a D. L. trovy

konania v sume 3 148 Sk (slovom tritisícstoštyridsaťosem slovenských korún) do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu advokáta

JUDr. M. M., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -12

zo 17. júla 2007 prijal na ďalšie konanie sťažnosť A. L. st., A. L. ml. a D. L. (ďalej len

„sťažovatelia“) pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli, že „Okresný súd v Martine rozsudkom

zo dňa 12. 10. 2004 č. k. určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 16. 11. 1971,

ako aj dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 16. 11. 1971

registrované na Štátnom notárstve v M. pod č. RI 459/71 a RII 301/71 je neplatná. Súd

ďalej učil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností doteraz zapísaných na Okresnom

úrade M. - odbor katastra nehnuteľností k. ú. B. zapísaných na LV č. 145 ako parcela č. KN

2

476 - zastavané plochy vo výmere 1 706 ma stavba s pop. č. 16 postavená na parcele

č. KN 476 sú vo vlastníctve navrhovateľa - Obec B. Súd zároveň určil, že sme povinní

nahradiť navrhovateľovi trovy konania.

Proti vyššie uvedenému rozsudku sme podali odvolanie na Krajský súd Žilina

prostredníctvom Okresného súdu v Martine zo dňa 22. 12. 2004, kde bola vec evidovaná

pod č. k. . (...) Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné konanie začalo

na Okresnom súde v Martine v roku 2000 máme za to, že súdne konanie už trvá

neprimerane dlho“.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že spor vedený okresným súdom pod sp. zn.

a krajským súdom pod sp. zn. trvá už 7 rokov a dosiaľ nie je

právoplatne skončený, čo len prehlbuje ich právnu neistotu.

V postupe okresného súdu a krajského súdu sťažovatelia vidia porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 50 000 Sk požadujú z dôvodu

„právnej neistoty, ako aj z dôvodu materiálnych nákladov na konanie, a fyzických

a psychických síl vynaložených na vysúdenie si svojich práv. Konaním odporcov je nám

odopierané právo na prerokovanie veci v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov.

Vyššie uvedená suma pokrýva nemajetkovú ujmu, ktorá nám vznikla“.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 976/07 z 30. augusta

2007 vyjadril podpredseda okresného súdu, pričom uviedol:

„- 12. 09. 2000 sa začalo konanie na tunajšom súde

- 22. 9. 2000 sudca požiadal o pripojenie spisov a zároveň opis návrhu bol

doručovaný odporcom na vyjadrenie, kal. bol do 20. 10. 2000

- 9. 10. 2000 doručené vyjadrenie odporcov v rade 1 až 4 spolu so splnomocnením

pre právneho zástupcu odporcov

- 13. 11. 2000 požiadaná kancelária o pripojenie dedičského spisu a až potom bolo

potrebné spis predložiť sudcovi s tým, že zároveň bolo vyjadrenie zasielané právnemu

zástupcovi navrhovateľa

- 8. 1. 2001 po tom čo súd zistil, že sa vedie dodatočné prejednanie dedičstva

po nebohom J. L., sudca požiadal o pripojenie predmetného spisu a to dňa 15. 3. 2001

- 2. 4. 2001 vytýčený termín pojednávania na 22. 5. 2001

- 27. 2. 2001 zaslané stanovisko navrhovateľa

- 22. 5. 2001 pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na 26. 6. 2001

- 26. 6. 2001 pojednávanie uskutočnené a odročené na 19. 9. 2001 za účelom

opakovaného výsluchu svedkov, ktorí sa na predchádzajúce pojednávanie nedostavili

a ospravedlnili sa

- 25. 6. 2001 právny zástupca odporcov podáva vyjadrenie k písomnému stanovisku

navrhovateľa zo dňa 27. 2. 2001

- 19. 9. 2001 pojednávanie odročované bez vykonania pojednávania z dôvodu,

že právny zástupca navrhovateľa vzhľadom na nepredvídané okolnosti požiadal o odročenie

pojednávania a vytýčenie nového s čím prítomní účastníci súhlasili, pojednávanie odročené

na 23. 10. 2001

- 23. 10. 2001 vykonané pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že boli

účastníkmi predložené nové listinné dôkazy, s ktorými sa musel súd oboznámiť a určiť ďalší

procesný postup

- 14. 6. 2002 určený termín pojednávania na 23. 7. 2007

- 23. 7. 2002 pojednávanie pre neprítomnosť odporcov ako aj právneho zástupcu

odročené na 2. 10. 2002

- 18. 9. 2002 doručené ospravedlnenie neúčasti na 2. 10. 2002 zo strany odporcov

- pojednávanie preto z 2. 10. 2002 odročené na 2. 11. 2002

- 7. 10. 2002 doručené súdu písomné podanie zo strany odporcov, ktorí pre kolíziu

pojednávaní ich právneho zástupcu žiadajú pojednávanie odročiť

- 19. 11. 2002 pojednávanie vo veci a odročené na neurčito s tým, že vzhľadom

na nové dôkazy, ktoré boli predložené súd sa potreboval oboznámiť so spismi bývalého

štátneho notárstva

- 25. 11. 2003 vytýčený termín pojednávania na 28. 1. 2004

- 28. 1. 2004 pojednávanie odročené pre neprítomnosť sudcu z dôvodu

práceneschopnosti a určený nový termín pojednávania na 16. 2. 2004

- 9. 2. 2004 právny zástupca odporcov z dôvodu odcestovania do zahraničia požiadal

o odročenie pojednávania, čo súd akceptoval a pojednávanie bolo odročené na 7. 4. 2004

- 7. 4. 2004 pojednávanie odročené pre práceneschopnosť zákonného sudcu

a zároveň aj právny zástupca navrhovateľa požiadal o odročenie z dôvodu kolízie

s pojednávaním väzobnej veci

- 20. 4. 2004 vytýčený termín pojednávania na 16. 6. 2004, ktoré bolo odročené

z dôvodu požiadavky právneho zástupcu navrhovateľa v súvislosti s práceneschopnosťou

právneho zástupcu s tým, že termín pojednávania mal byť až po 20. 6. 2004

- 13. 7. 2004 vytýčený termín pojednávania na 7. 10. 2004, pojednávanie odročené

na 12. 10. 2004

- 12. 10. 2004 vyhlásený rozsudok

- 23. 12. 2004 odporcovia prostredníctvom právneho zástupcu podali odvolanie

- 10. 1. 2005 bola im doručovaná výzva na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie

a zároveň bol požiadaný právny zástupca navrhovateľa o vyjadrenie sa k odvolaniu

odporcov

- 25. 1. 2005 žiadosť právneho zástupcu odporcov o oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov

- 27. 1. 2005 boli písomne vyzvaní aby súdu doručili doklady ohľadne ich sociálnych

a majetkových pomerov

- 28. 1. 2005 súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcov

- 26. 1. 2005 odporcovia boli požiadaní, aby splnili požiadavku súdu v súvislosti

s ich žiadosťou na oslobodenie od súdnych poplatkov, čo učinili dňa 21. 2. 2005

- 22. 2. 2005 uznesenie súdu o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov

- 22. 3. 2005 odporcovia podávajú odvolanie voči uzneseniu o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov a spis predložený dňa 24. 3. 2005 Krajskému súdu

v Žiline

- 30. 3. 2005 spis doručený Krajskému súdu v Žiline

- 8. 9. 2005 Krajský súd Žilina vrátil spis ako predčasne predložený s tým, že zároveň

krajský súd uznesenie okresného súdu potvrdil

- 14. 9. 2005 odporcom zaslaná výzva na zaplatenie SUP za odvolanie a spis dňa

13. 10. 2005 zaslaný Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní v merite veci

- 20. 10. 2005 spis doručený na Krajský súd v Žiline

- 25. 5. 2007 spis vrátený z Krajského súdu Žilina z konania o odvolaní s tým, že vec

bola zrušená a vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie

- 25. 5. 2007 rozhodnutie Krajského súdu doručené práv. zástupcov účastníkov

konania

- 4. 7. 2007 vytýčený termín pojednávania na 20. 9. 2007.

Z vyjadrenia zákonnej sudkyne konajúcej v predmetnej právnej veci vyplýva

predovšetkým poukazovanie na jej zaťaženosť pri vybavovaní aj iných vecí a za danej

situácie na súde v súvislosti s vybavovaním agendy u sudcov nie je v reálnych

schopnostiach a možnostiach konať vo všetkých veciach objektívne bezprieťahovo s tým, že

v danej veci poukázala aj na požiadavky účastníkov konania, napr. ich ospravedlňovanie,

neposkytnutie všetkých listinných dôkazov v súdom stanovených lehotách.“

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 454/07 z 20. augusta

2007 vyjadril predseda krajského súdu, pričom predložil aj vyjadrenie zákonného sudcu,

v ktorom sa uvádza:

„Vec napadla do odvolacieho senátu 5 Co 20. 10. 2005. Vzhľadom na neprimerane

vysoký počet prideľovaných vecí do senátu v rokoch 2003 - 2006 a vzhľadom na skutočnosť,

že veci sú v senáte v zásade vytyčované v časovej postupnosti od ich nápadu do senátu, bola

vec vytýčená na termín pojednávania podľa poradia až 12. 10. 2006.

Zdôrazňujem, že na tento stav (prideľovania neprimerane vysokého počtu vecí do senátu

a vznik prieťahov v konaní pre nemožnosť včasného vytyčovania pojednávaní)

som upozorňoval podľa zákona vtedajšieho predsedu krajského súdu, a to i písomne

upozornením zo dňa 10. 3. 2004, ktoré pripájam k tomuto vyjadreniu ako jeho súčasť.

Z vážnych procesných dôvodov bolo pojednávanie vo veci dňa 12. 10. 2006

odročené, ďalšie pojednávania sa konali 15. 2. 2007 a 8. 3. 2007, kedy odvolací súd vo veci

rozhodol. Vec referovala ako sudca – spravodajca JUDr. D. C. Spis bol vrátený dňa 22. 5.

2007 Okresnému súdu v Martine. Viac k veci uviesť neviem, pretože spis nemám k dispozícii

od uvedeného dňa.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa úkonov okresného súdu a krajského súdu zistil

aj ústavný súd z obsahu spisu.

Podpredseda okresného súdu v podaní z 30. augusta 2007 uviedol, že netrvá

na ústnom pojednávaní vo veci.

Predseda krajského súdu v podaní z 20. augusta 2007 uviedol, že netrvá na ústnom

pojednávaní vo veci.

Právny zástupca sťažovateľov v podaní z 15. januára 2007 uviedol, že netrvá

na ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (,

, ), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným

rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu a krajského súdu došlo

k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna

a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd

pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod

sp. zn. a krajským súdom pod sp. zn. podľa troch označených

základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

a krajským súdom pod sp. zn. je určenie neplatnosti právneho úkonu

a určenie vlastníckeho práva, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov a vec z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd

vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov

na záver konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho

zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil

takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu.

Sťažovatelia boli v konaní aktívni a súčinnostní. Pri hodnotení správania sťažovateľov

ako účastníkov súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovatelia neprispeli

k predĺženiu doterajšej doby konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu a krajského súdu. Ústavný súd sa zaoberal

postupom okresného súdu a krajského súdu v posudzovanej veci nielen z hľadiska

sťažovateľmi namietaných (označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu

posudzovaného súdneho konania.

Z rozboru veci vyplýva, že súdne konanie začalo podaním žaloby o určenie

neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva 12. septembra 2000. Dňa

12. októbra 2004 okresný súd rozhodol o žalobe rozsudkom. Dňa 23. decembra 2004 podali

sťažovatelia odvolanie proti tomuto rozsudku. Dňa 8. marca 2007 krajský súd uznesením

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k nečinnosti tak okresného súdu,

ako aj krajského súdu. Nečinnosť okresného súdu bola zistená najmä v období

od 23. októbra 2001, keď bolo odročené pojednávanie na neurčito, do 14. júna 2002,

keď určil termín pojednávania na 23. júl 2002, od 19. novembra 2002, keď vo veci vykonal

pojednávanie, do 25. novembra 2003, keď bol určený termín pojednávania na 28. január

2004 (nečinnosť v trvaní 12 mesiacov). Nečinnosť krajského súdu bola zistená

od 20. októbra 2005, keď bol spis doručený krajskému súdu, do 12. októbra 2006, keď

vo veci prvýkrát vykonal pojednávanie. Krajský súd napokon 8. marca 2007 rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného

súdu a krajského súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na tú skutočnosť,

že konanie začalo ešte v roku 2000, konštatuje, že dĺžka konania takmer 7 rokov nemôže

byť považovaná za zodpovedajúcu požiadavke konania bez zbytočných prieťahov

a v primeranej lehote, ako to vyžaduje a dohovoru. Uvedené

okolnosti sú dostatočné na to, aby oprávnili ústavný súd k záveru, že právna vec

sťažovateľov nebola prerokovaná bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd dospel k záveru,

že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Vzhľadom na to ústavný

súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom v súčasnosti pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

50 000 Sk každému z nich poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania pred

okresným súdom a krajským súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala

na výsledok konania o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva,

ktoré nie je právoplatne skončené ani po 7 rokoch. U sťažovateľov oprávnene takýto postup

okresného súdu a krajského súdu vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto

pohľadu na pozíciu sťažovateľov, princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany

základných práv sťažovateľov, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd

dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie spolu v sume po 50 000 Sk, z ktorej je okresný

súd povinný vyplatiť 30 000 Sk a krajský súd 20 000 Sk v súlade s výrokom tohto nálezu

každému zo sťažovateľov, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením

označených práv sťažovateľov (body 3 až 5 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré

im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľov si podaním z 19. septembra 2007 uplatnil trovy konania v sume 3 148 Sk,

ktoré bližšie špecifikoval. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2006 v sume 17 822 Sk. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania v sume uplatnenej ich právnym zástupcom, ktoré pozostávajú

z jedného úkonu právnej služby v sume 2 970 Sk a režijného paušálu v sume 178 Sk

(vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),

ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 6 výroku nálezu). Sťažovateľom prináležali vyššie

trovy konania ako boli uplatnené ich právnym zástupcom, ale keďže nepresahujú zákonný

nárok, ústavný súd ich priznal v požadovanej výške.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2007