Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)I. ÚS 207/07
PDF · 157.18 KB
No categories available
I. ÚS 207/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 207/07-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. októbra 2007
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., a. s., právne zastúpenej advokátom JUDr.
P. P., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a na
zákonného sudcu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní
vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Ndc 197/2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti P., a. s., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára
2007 doručená sťažnosť spoločnosti P., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
sťažovateľka namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu a na zákonného sudcu
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) pod sp.
zn. 1 Ndc 197/2006. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 19. februára 2007.
Zo sťažnosti vyplýva, že na základe žaloby žalobcu proti sťažovateľke z 18. júla
2006 bolo Okresným súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“) vedené konanie na ochranu
osobnosti. Žalobca v podanej žalobe označil ako žalovaného v 1. rade odštepný závod
sťažovateľky, ktorý sa nachádza v K., a ktorý nemá právnu subjektivitu. Ako žalovaného
v 2. rade označil samotnú sťažovateľku sídliacu v B. Žalobca sa domáha od sťažovateľky
ospravedlnenia, ako aj zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 20 000 000 Sk.
Uznesením okresného súdu sp. zn. 13 C 40/2006 z 11. októbra 2006 doručeným
sťažovateľke 20. októbra 2006 jej bola uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe.
Sťažovateľka podala vyjadrenie 30. októbra 2006 a ďalšie vyjadrenie 2. novembra 2006.
Okrem iného namietala aj miestnu nepríslušnosť konajúceho okresného súdu. Okresný súd
pravdepodobne na základe argumentov sťažovateľky postúpil vec na prerokovanie
Okresnému súdu Bratislava I, o čom sťažovateľku upovedomil prípisom z 20. novembra
2006. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Ndc 197/2006 z 8. januára 2007 bolo
rozhodnuté, že na prerokovanie veci pôvodne vedenej okresným súdom pod sp. zn.
13 C 40/2006, resp. následne Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 11 C 210/2006, je
miestne príslušný okresný súd. Toto uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky
doručené 5. februára 2007.
Podľa názoru sťažovateľky uznesenie najvyššieho súdu porušuje čl. 46 ods. 1 ústavy
v spojení s ustanovením § 157 ods. 2, § 167 ods. 2 a § 169 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“), keďže neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie. Ústavným
a zákonným právom účastníka konania je, aby bolo súdne rozhodnutie riadne odôvodnené.
Ide o ústavnú a zákonnú poistku proti svojvôli moci a je aj prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je
preto porušením práva na súdnu ochranu. Okrem toho došlo aj k porušeniu základného
práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, lebo najvyšší súd neposúdil otázku
miestnej príslušnosti v súlade so zákonom, čím došlo k odňatiu veci jej zákonnému sudcovi.
Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených článkov ústavy v konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn.
1 Ndc 197/2006 s tým, aby bolo uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Ndc 197/2006
z 8. januára 2007 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Sťažovateľka napokon požaduje
náhradu trov konania.
2. Žaloba žalobcu proti sťažovateľke a jej odštepnému závodu sídliacemu v K.
z 18. júla 2006 bola doručená do podateľne okresného súdu 25. júla 2006 a bola vedená pod
sp. zn. 13 C 40/2006.
3. Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 13 C 40/2006 z 11. októbra 2006 vyplýva, že
okresný súd vyzval sťažovateľku inter alia aj na to, aby sa v lehote do 15 dní od doručenia
uznesenia písomne vyjadrila k podanej žalobe.
4. Z vyjadrenia sťažovateľky z 30. októbra 2006 okrem iného vyplýva, že namieta
miestnu príslušnosť okresného súdu tvrdenú žalobcom s poukazom na ustanovenie § 87
písm. c) OSP a trvá na tom, že miestna príslušnosť súdu má byť určená podľa sídla
žalovaného subjektu, teda sťažovateľky.
Z ďalšieho vyjadrenia sťažovateľky z 2. novembra 2006 okrem iného vyplýva, že
okresný súd nie je miestne príslušný na prerokovanie veci.
5. Z prípisu okresného súdu sp. zn. 13 C 40/2006 z 20. novembra 2006 adresovaného
Okresnému súdu Bratislava I vyplýva, že vyslovuje svoju miestnu nepríslušnosť podľa
ustanovenia § 105 ods. 1 a 2 a § 85 ods. 2 OSP a spis postupuje na prerokovanie Okresnému
súdu Bratislava I. Prípis bol daný na vedomie žalobcovi a sťažovateľke.
6. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Ndc 197/2006 z 8. januára 2007 vyplýva,
že najvyšší súd rozhodol podľa § 105 ods. 3 OSP tak, že na prerokovanie veci predtým
vedenej okresným súdom pod sp. zn. 13 C 40/2006 a teraz Okresným súdom Bratislava I
pod sp. zn. 11 C 210/2006 je miestne príslušný okresný súd. Po tomto výroku nasleduje
poučenie o neprípustnosti opravného prostriedku, označenie miesta a dátumu vydania
uznesenia a meno a priezvisko predsedníčky senátu. Podľa prezentačnej pečiatky právneho
zástupcu sťažovateľky vyplýva, že právny zástupca prevzal toto uznesenie 5. februára 2007.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Ústavný súd svoju pozornosť v súvislosti s obsahom sťažnosti zameral predovšetkým
na okolnosť (na ktorú sťažovateľka tiež poukázala), či namietanému uzneseniu najvyššieho
súdu sp. zn. 1 Ndc 197/2006 z 8. januára 2007 možno z hľadiska správnosti jeho výroku
pripísať sťažovateľkou vytýkané nedostatky, t. j. jeho procesuálne vecnú nesprávnosť.
Už preukázaním tohto nedostatku mohlo hypoteticky dôjsť k sťažovateľkou namietanému
porušeniu ďalšieho základného práva, resp. vady spočívajúcej v nedostatku dôvodov
uznesenia (na ktorú sťažovateľka taktiež poukázala). Iba v takomto prípade by mohla totiž
táto vada nadobudnúť potrebnú ústavnoprávnu intenzitu. Z uvedeného vyplýva aj opačný
záver, t. j. pokiaľ bolo namietané uznesenie najvyššieho súdu správne (z hľadiska jeho
výroku), potom nemohli nastať ďalšie sťažovateľkou namietané porušenia jej práv (čl. 48
ods. 1 ústavy), resp. vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (a pri inak správnom
rozhodnutí) nemusí disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou zisteného porušenia.
Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia
všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach
došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.
Podľa § 87 písm. c) OSP popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj
súd, v obvode ktorého je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je
odporcom, ak sa spor týka tejto zložky.
Keďže z podanej žaloby dostatočne jasne vyplýva, že sťažovateľka má odštepný
závod (teda organizačnú zložku) v obvode okresného súdu, a keďže podľa podanej žaloby
táto sa týka tohto jej odštepného závodu, treba uznesenie najvyššieho súdu považovať za
procesuálne vecne správne. To zároveň znamená, že nedošlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Tým je súčasne dané aj to, že
absencia odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu nedosahuje ústavnoprávne relevantnú
intenzitu, ktorá je nevyhnutná na vyslovenie porušenia čl. 46 ods. 1 alebo čl. 48 ods. 1
Podľa ustanovenia § 105 OSP súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať
o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak sa uplatní pri prvom úkone,
ktorý účastníkovi patrí (odsek 1). Ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie
je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia
a upovedomí o tom účastníkov (odsek 2). Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej
postúpením nesúhlasí a ide o súdy v obvode toho istého krajského súdu, rozhodne
o miestnej príslušnosti tento krajský súd. V ostatných prípadoch rozhodne o miestnej
príslušnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky. Rozhodnutím súdu vyššieho stupňa sú súdy
nižšieho stupňa viazané (odsek. 3).
Podľa ustanovenia § 169 ods. 2 OSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa
celkom vyhovuje návrhu, nemusí obsahovať odôvodnenie.
V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania bolo najvyšším súdom rozhodnuté
o miestnej príslušnosti v zmysle ustanovenia § 105 ods. 3 v spojení s § 169 ods. 2 OSP.
To, že toto rozhodnutie nadriadeného súdu nebolo odôvodnené, ešte neznamená, že bolo
porušené materiálne právo sťažovateľky, pričom ani sama nenamieta porušenie svojho
materiálneho práva, namieta iba procesný postup, ktorým bola jej vec „prikázaná“ inému
súdu, ako si sama želala. Tento procesný postup najvyššieho súdu bol v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami a ustálený na tomto súde už celé desaťročia. Preto ani v tomto
prípade nedošlo k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k odôvodneniu tohto uznesenia pripája
odlišné stanovisko sudcu Lajosa Mészárosa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. októbra 2007