Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 207/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. októbra 2007

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., a. s., právne zastúpenej advokátom JUDr.

P. P., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a na

zákonného sudcu podľa a v konaní

vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., a. s., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára

2007 doručená sťažnosť spoločnosti P., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

sťažovateľka namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu a na zákonného sudcu

podľa a (ďalej len „“)

v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) pod sp.

zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 19. februára 2007.

Zo sťažnosti vyplýva, že na základe žaloby žalobcu proti sťažovateľke z 18. júla

2006 bolo Okresným súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“) vedené konanie na ochranu

osobnosti. Žalobca v podanej žalobe označil ako žalovaného v 1. rade odštepný závod

sťažovateľky, ktorý sa nachádza v K., a ktorý nemá právnu subjektivitu. Ako žalovaného

v 2. rade označil samotnú sťažovateľku sídliacu v B. Žalobca sa domáha od sťažovateľky

ospravedlnenia, ako aj zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 20 000 000 Sk.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 11. októbra 2006 doručeným

sťažovateľke 20. októbra 2006 jej bola uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe.

Sťažovateľka podala vyjadrenie 30. októbra 2006 a ďalšie vyjadrenie 2. novembra 2006.

Okrem iného namietala aj miestnu nepríslušnosť konajúceho okresného súdu. Okresný súd

pravdepodobne na základe argumentov sťažovateľky postúpil vec na prerokovanie

Okresnému súdu Bratislava I, o čom sťažovateľku upovedomil prípisom z 20. novembra

2006. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 8. januára 2007 bolo

rozhodnuté, že na prerokovanie veci pôvodne vedenej okresným súdom pod sp. zn.

, resp. následne Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. , je

miestne príslušný okresný súd. Toto uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky

doručené 5. februára 2007.

Podľa názoru sťažovateľky uznesenie najvyššieho súdu porušuje

v spojení s ustanovením § 157 ods. 2, § 167 ods. 2 a § 169 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), keďže neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie. Ústavným

a zákonným právom účastníka konania je, aby bolo súdne rozhodnutie riadne odôvodnené.

Ide o ústavnú a zákonnú poistku proti svojvôli moci a je aj prostriedkom kontroly správnosti

postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je

preto porušením práva na súdnu ochranu. Okrem toho došlo aj k porušeniu základného

práva na zákonného sudcu podľa , lebo najvyšší súd neposúdil otázku

miestnej príslušnosti v súlade so zákonom, čím došlo k odňatiu veci jej zákonnému sudcovi.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov v konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn.

s tým, aby bolo uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 8. januára 2007 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Sťažovateľka napokon požaduje

náhradu trov konania.

2. Žaloba žalobcu proti sťažovateľke a jej odštepnému závodu sídliacemu v K.

z 18. júla 2006 bola doručená do podateľne okresného súdu 25. júla 2006 a bola vedená pod

sp. zn. .

3. Z uznesenia okresného súdu sp. zn. z 11. októbra 2006 vyplýva, že

okresný súd vyzval sťažovateľku inter alia aj na to, aby sa v lehote do 15 dní od doručenia

uznesenia písomne vyjadrila k podanej žalobe.

4. Z vyjadrenia sťažovateľky z 30. októbra 2006 okrem iného vyplýva, že namieta

miestnu príslušnosť okresného súdu tvrdenú žalobcom s poukazom na ustanovenie § 87

písm. c) a trvá na tom, že miestna príslušnosť súdu má byť určená podľa sídla

žalovaného subjektu, teda sťažovateľky.

Z ďalšieho vyjadrenia sťažovateľky z 2. novembra 2006 okrem iného vyplýva, že

okresný súd nie je miestne príslušný na prerokovanie veci.

5. Z prípisu okresného súdu sp. zn. z 20. novembra 2006 adresovaného

Okresnému súdu Bratislava I vyplýva, že vyslovuje svoju miestnu nepríslušnosť podľa

ustanovenia a a a spis postupuje na prerokovanie Okresnému

súdu Bratislava I. Prípis bol daný na vedomie žalobcovi a sťažovateľke.

6. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 8. januára 2007 vyplýva,

že najvyšší súd rozhodol podľa tak, že na prerokovanie veci predtým

vedenej okresným súdom pod sp. zn. a teraz Okresným súdom Bratislava I

pod sp. zn. je miestne príslušný okresný súd. Po tomto výroku nasleduje

poučenie o neprípustnosti opravného prostriedku, označenie miesta a dátumu vydania

uznesenia a meno a priezvisko predsedníčky senátu. Podľa prezentačnej pečiatky právneho

zástupcu sťažovateľky vyplýva, že právny zástupca prevzal toto uznesenie 5. februára 2007.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Ústavný súd svoju pozornosť v súvislosti s obsahom sťažnosti zameral predovšetkým

na okolnosť (na ktorú sťažovateľka tiež poukázala), či namietanému uzneseniu najvyššieho

súdu sp. zn. z 8. januára 2007 možno z hľadiska správnosti jeho výroku

pripísať sťažovateľkou vytýkané nedostatky, t. j. jeho procesuálne vecnú nesprávnosť.

Už preukázaním tohto nedostatku mohlo hypoteticky dôjsť k sťažovateľkou namietanému

porušeniu ďalšieho základného práva, resp. vady spočívajúcej v nedostatku dôvodov

uznesenia (na ktorú sťažovateľka taktiež poukázala). Iba v takomto prípade by mohla totiž

táto vada nadobudnúť potrebnú ústavnoprávnu intenzitu. Z uvedeného vyplýva aj opačný

záver, t. j. pokiaľ bolo namietané uznesenie najvyššieho súdu správne (z hľadiska jeho

výroku), potom nemohli nastať ďalšie sťažovateľkou namietané porušenia jej práv (čl. 48

ods. 1 ), resp. vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (a pri inak správnom

rozhodnutí) nemusí disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou zisteného porušenia.

Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.

Podľa popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj

súd, v obvode ktorého je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je

odporcom, ak sa spor týka tejto zložky.

Keďže z podanej žaloby dostatočne jasne vyplýva, že sťažovateľka má odštepný

závod (teda organizačnú zložku) v obvode okresného súdu, a keďže podľa podanej žaloby

táto sa týka tohto jej odštepného závodu, treba uznesenie najvyššieho súdu považovať za

procesuálne vecne správne. To zároveň znamená, že nedošlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na zákonného sudcu podľa . Tým je súčasne dané aj to, že

absencia odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu nedosahuje ústavnoprávne relevantnú

intenzitu, ktorá je nevyhnutná na vyslovenie porušenia čl. 46 ods. 1 alebo čl. 48 ods. 1

.

Podľa ustanovenia súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať

o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak sa uplatní pri prvom úkone,

ktorý účastníkovi patrí (odsek 1). Ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie

je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia

a upovedomí o tom účastníkov (odsek 2). Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej

postúpením nesúhlasí a ide o súdy v obvode toho istého krajského súdu, rozhodne

o miestnej príslušnosti tento krajský súd. V ostatných prípadoch rozhodne o miestnej

príslušnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky. Rozhodnutím súdu vyššieho stupňa sú súdy

nižšieho stupňa viazané (odsek. 3).

Podľa ustanovenia písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa

celkom vyhovuje návrhu, nemusí obsahovať odôvodnenie.

V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania bolo najvyšším súdom rozhodnuté

o miestnej príslušnosti v zmysle ustanovenia v spojení s .

To, že toto rozhodnutie nadriadeného súdu nebolo odôvodnené, ešte neznamená, že bolo

porušené materiálne právo sťažovateľky, pričom ani sama nenamieta porušenie svojho

materiálneho práva, namieta iba procesný postup, ktorým bola jej vec „prikázaná“ inému

súdu, ako si sama želala. Tento procesný postup najvyššieho súdu bol v súlade s citovanými

zákonnými ustanoveniami a ustálený na tomto súde už celé desaťročia. Preto ani v tomto

prípade nedošlo k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

Podľa sa k odôvodneniu tohto uznesenia pripája

odlišné stanovisko sudcu Lajosa Mészárosa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2007