Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 295/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra

2007 predbežne prerokoval sťažnosť A. F., K., a Z. Š., K., zastúpených advokátom JUDr. J.

K., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. F. a Z. Š. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2007

doručená sťažnosť A. F., K., a Z. Š., K. (ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky 23. septembra 2004 podali okresnému súdu

žalobu o zaplatenie sumy 119 337,52 Sk s príslušenstvom proti D. Ch. ako žalovanej

v 1. rade a M. S. ako žalovanej v 2. rade. Predmetnú sumu sťažovateľky ako ručiteľky

zo zmluvy o pôžičke zaplatili za žalovanú v 1. rade ako dlžníčku a žalovanú v 2. rade

ako ručiteľku.

Okresný súd v predmetnej veci rozhodol platobným rozkazom č. k.

-17 z 29. decembra 2004, ktorý musel opakovane doručovať žalovanej

v 1. rade. Sťažovateľky 31. augusta 2005 podali okresnému súdu sťažnosť na prieťahy

v tomto konaní. Predseda okresného súdu ich sťažnosť „zamietol ako nedôvodnú pod sp. zn.

Spr. 23138/05 z 8. 9. 2005“.

Sťažovateľky ďalej uvádzajú: „Dňa 4. 11. 2005 pod sp. zn. nás okresný

súd vyzval k vyjadreniu či súhlasíme s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania

podľa “

Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. uskutočnil 18. októbra 2006

prvé pojednávanie, na ktorom rozsudkom rozhodol o merite veci. Podľa sťažovateliek táto

skutočnosť „dosvedčuje, že sa jednalo o vec skutkovo a právne jednoduchú“. Rozsudok

okresného súdu z 18. októbra 2006 bol sťažovateľkám, resp. ich právnemu zástupcovi

doručený 20. novembra 2006.

Podľa sťažovateliek dobu, ktorá uplynula od podania žaloby okresnému súdu

4. októbra 2004 do uskutočnenia prvého pojednávania vo veci samej 18. októbra 2006,

možno považovať za „dobu, v ktorej súd nebol dostatočne činný a organizačnými

nedostatkami spôsobil zbytočné prieťahy v prejednávaní veci“.

Sťažovateľky proti rozhodnutiu okresného súdu podali odvolanie, o ktorom Krajský

súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) do dňa podania ich sťažnosti ústavnému súdu

nerozhodol.

Sťažovateľky ústavnému súdu navrhli, aby v predmetnej veci rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví, že:

„1. Základné právo navrhovateľky v 1. a 2. rade upravené v

Slovenskej republiky (ďalej len ) vo veci porušenia nášho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod spisovou značkou

, týkajúcom sa určenia povinnosti zaplatiť 119 337,52 Sk s príslušenstvom

porušené bolo,

2. Okresnému súdu Košice II a Krajskému súdu v Košiciach prikazuje, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov,

3. navrhovateľke v 1. a 2. rade priznáva finančné zadosťučinenie po 20 000 Sk, ktoré

je súd povinný navrhovateľkám vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu,

4. navrhovateľkám priznáva trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia

každej po 8 075 Sk, ktoré je súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu do dvoch

mesiacov od tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky namietajú porušenie svojho základného práva

podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu

v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

.

Ústavný súd vychádza aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd

poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu uplatnená v čase, keď

k namietanému porušeniu označeného práva ešte môže dochádzať alebo porušenie v tom

čase ešte mohlo trvať (m. m. , , , ).

Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom

z 18. októbra 2006, ktorý bol sťažovateľkám, resp. ich právnemu zástupcovi doručený

20. novembra 2006. Sťažnosť sťažovateliek bola podaná osobne do podateľne ústavného

súdu 7. júna 2007.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľky namietali prieťahy v konaní okresného súdu,

ktorý v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už v predmetnej veci nekonal a teda ani

nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh tohto konania,

prípadne v ňom spôsobiť prieťahy, a tým porušiť sťažovateľkami označené základné právo.

V čase podania sťažnosti ústavnému súdu (7. júna 2007) už vo veci sťažovateliek

prebiehalo odvolacie konanie krajského súdu.

Vzhľadom na to ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov dospel k záveru, že sťažnosť podaná

proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená, preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní z tohto dôvodu odmietol (podobne

napr. , , ).

Sťažovateľky v sťažnosti poukázali aj na možnosť existencie prieťahov v postupe

krajského súdu, keď uviedli, že v rámci odvolacieho konania „krajský súd, napriek

jednoduchosti veci, doposiaľ nerozhodol“. Napriek tomu, že sťažovateľky boli v konaní

ústavného súdu zastúpené advokátom, v rámci petitu uvedeného vo svojej sťažnosti

sa vyslovenia porušenia základného práva podľa aj vo vzťahu

ku krajskému súdu nedomáhali.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že podľa § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde je viazaný petitom sťažnosti (napr. ), a preto sa skúmaním

prípadných prieťahov v postupe krajského súdu v tejto veci nezaoberal.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (v petite sťažnosti)

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2007