Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 330/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2007

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. C., K., zastúpenej advokátom JUDr. V. B.,

Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a

takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. A. C. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra

2007 doručená sťažnosť Ing. A. C., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T

33/02.

Zo sťažnosti vyplýva, že 18. mája 2001 bolo proti sťažovateľke „vznesené obvinenie

pre trestné činy úverového podvodu vo forme učastníctva a zneužívania právomoci

verejného činiteľa(...) a dňa 28. 1. 2002 bola podaná na ňu obžaloba pre pomoc k

trestnému činu úverového podvodu (...)“.

.

Okresný súd 10. novembra 2003 vyhlásil rozsudok, ktorým sťažovateľku spod

obžaloby Okresného prokurátora Košice II (ďalej len „okresný prokurátor“) oslobodil.

V dôsledku odvolania okresného prokurátora konal vo veci Krajský súd v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“), ktorý 12. októbra 2004 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu

11. novembra 2004 vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Okresný súd začal v jej veci konať až 19. mája 2005 a po deviatich hlavných

pojednávaniach vyhlásil 12. júna 2006 opätovne oslobodzujúci rozsudok. Krajský súd

na základe podaného odvolania okresného prokurátora rozhodol uznesením zo 17. apríla

2007 v konaní vedenom pod sp. zn. tak, že jeho odvolanie zamietol.

Písomné vyhotovenie rozhodnutia krajského súdu bolo doručené sťažovateľke 6. júla

2007, kedy podľa nej nadobudlo právoplatnosť. Sťažovateľka ďalej tvrdí, že sťažnosť

podala v zákonnej dvojmesačnej lehote od právoplatnosti tohto rozhodnutia, a aj keď pozná

rozhodovaciu prax ústavného súdu k posudzovaniu sťažností sťažovateľov namietajúcich

zbytočné prieťahy v konaní všeobecných súdov, navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Ústavný súd SR vyslovuje, že nekonaním Okresného súdu Košice II.

v trestnoprávnej veci vedenej pod sp. zn. došlo k porušeniu ústavného práva

Ing. A. C. na prerokovanie jej veci bez prieťahov, zaručeného SR .

Ústavný súd priznáva sťažovateľke Ing. A. C. finančné zadosťučinenie vo výške

200 000,- Sk, ktoré je povinný uhradiť na jej účet porušovateľ základného práva Okresný

súd Košice II. do jedného mesiaca od vyhlásenia uznesenia Ústavného súdu SR(...).“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd v konaní vedenom

pod sp. zn. porušil jej základné právo podľa .

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) sa ochrana základného práva vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto

ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade

všeobecnými súdmi) ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu,

už nedochádza k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ). Vychádza

pri tom z toho, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne právoplatným rozhodnutím.

Ústavný súd zo sťažnosti zistil, že 18. mája 2001 bolo proti sťažovateľke „vznesené

obvinenie pre trestné činy úverového podvodu vo forme učastníctva a zneužívania

právomoci verejného činiteľa(...) a dňa 28. 1. 2002 bola podaná na ňu obžaloba pre pomoc

k trestnému činu úverového podvodu (...)“. Okresný súd 10. novembra 2003 vyhlásil

rozsudok, ktorým sťažovateľku spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil. Krajský

súd však vyhovel odvolaniu okresného prokurátora a 12. októbra 2004 zrušil rozsudok

okresného súdu a vec mu 11. novembra 2004 vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Okresný súd vyhlásil 12. júna 2006 opätovne oslobodzujúci rozsudok, ktorý bol

sťažovateľke doručený 26. septembra 2006. Následne krajský súd uznesením zo 17. apríla

2007 v konaní vedenom pod sp. zn. odvolanie okresného prokurátora zamietol.

Uznesenie krajského súdu bolo doručené jej právnemu zástupcovi 8. júna 2007

a sťažovateľke 6. júla 2007. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 4. septembra 2007.

Vydaním uvedeného prvostupňového rozsudku, ktorý bol v danom prípade

aj konečným rozhodnutím a jeho doručením (ako aj úkonmi, ktoré musel okresný súd

vykonať v spojitosti s podaním odvolania okresného prokurátora), vykonal teda okresný súd

všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty

sťažovateľky v napadnutom konaní. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu (4. septembra 2007) nemohol vykonávať, a preto

možno posudzovať záležitosť so zreteľom na ako vec, v ktorej ústavná

úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľky skončila rozhodnutím

vo veci samej ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Sťažovateľka navyše namietala

prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý vo veci samej v okamihu podania sťažnosti už

nekonal, teda už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať v sťažnosti označené

základné právo sťažovateľky.

Na základe týchto skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako

zjavne neopodstatnenú podľa .

Ústavný súd k tomu však na záver poznamenáva, že posudzovaná sťažnosť bola

podaná tiež po ustanovenej lehote, teda nie ako sa domnieva

sťažovateľka, že bola podaná včas (počíta túto lehotu až od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok na

prijatie sťažnosti podľa na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej

v , pričom neumožňuje

zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. , ).

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomia o inom

zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa

pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo

o inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd už judikoval, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania

sťažnosti (, , , ).

Na základe uvedeného sa lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti podľa čl. 127

, ktorou sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle , počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o porušení tohto základného práva dozvedieť. Začiatok zákonnej lehoty je teda v prípade

tohto práva vymedzený aj subjektívne podľa možnosti sťažovateľa dozvedieť sa o jeho

porušení. Posúdenie tejto možnosti je vždy individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu. Ústavný súd pritom prihliada tak na účel tohto základného

práva, ako aj na účel predmetnej zákonnej lehoty.

V namietanom konaní rozhodol okresný súd oslobodzujúcim rozsudkom

sp. zn. z 12. mája 2006 (rozsudok jej doručil 26. septembra 2006), teda

sťažovateľka sa o napadnutých zbytočných prieťahoch v postupe okresného súdu mohla

dozvedieť najneskôr v uvedený deň. Navyše citovaný rozsudok okresného súdu v spojení

s uznesením krajského súdu sp. zn. nadobudol právoplatnosť ešte 17. apríla

2007, keď sa konalo pojednávanie na krajskom súde (nie ako uvádza sťažovateľka

v sťažnosti, že až v júli 2007), pričom bolo zistené, že pri vyhlásení uznesenia na verejnom

zasadnutí tohto súdu bola sťažovateľka i jej právny zástupca aj osobne prítomní.

Keďže predmetná sťažnosť bola podaná osobne až 4. septembra 2007, keď už

uplynula lehota ustanovená v , ústavný súd mohol

sťažnosť posúdiť aj ako podanú oneskorene.

Preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2007