Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 76/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2006

predbežne prerokoval sťažnosť F. S., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára

2005 doručená a 28. júla 2005 zmenená sťažnosť F. S., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Krajského súdu v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) v konaní označenom sp. zn. ,

správne však v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Odboru vyšetrovania obzvlášť

závažnej trestnej činnosti Policajného zboru v Banskej Bystrici z 12. decembra 2001 sp. zn.

ČVS: VKE-26/OVOZTČ-BB-2001 bol sťažovateľ obvinený z trestného činu podľa § 9

ods. 2, k a . Sťažovateľ bol 13. decembra 2001

zadržaný a následne uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. Ntv 122/01 z 15. decembra

2001 vzatý do väzby z dôvodov uvedených v , a

(ďalej len „TP“) s tým, že väzba začala 13. decembra 2001. Dňa 15. decembra 2001

sťažovateľ ústne odvolal svoju sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby. Následne

20. decembra 2001 svoje odvolanie sťažnosti proti rozhodnutiu o vzatí do väzby písomne

vzal späť. Napokon o tejto sťažnosti, ako ďalej uvádza sťažovateľ, rozhodovala Krajská

prokuratúra v Prešove, ktorá predmetnú sťažnosť zamietla. Sťažovateľ opakovane

v zákonných lehotách podával žiadosti o prepustenie z väzby, ktoré však Krajská

prokuratúra v Prešove, ako aj Krajský súd v Prešove podľa názoru sťažovateľa bez

náležitého posúdenia existencie dôvodov väzby zamietali. Sťažovateľ poukázal aj na to, že

vo väzbe bol už 39 mesiacov napriek tomu, že počas celého prípravného konania poskytoval

orgánom činným v trestnom konaní súčinnosť, podával sťažnosti, návrhy a dôkazy v súlade

s a a že celé konanie prebieha viac ako 39 mesiacov bez zavinenia

sťažovateľa.

Podľa názoru sťažovateľa trestné stíhanie, ale hlavne rozhodnutie o väzbe a jeho

zotrvanie vo väzbe trvalo neprimerane dlho, a preto podľa jeho presvedčenia Krajský súd

v Prešove svojím postupom porušil jeho základné práva garantované v ,

v čl. 5 ods. 3 a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“).

Sťažovateľ poukázal aj na to, že situácia v trestnom konaní na všetkých stupňoch

trestného stíhania od prípravného konania až po súdne konanie v Slovenskej republike

z hľadiska zaťaženosti súdov je „chronická“, avšak Slovenská republika neprijala

dostatočne efektívne opatrenia na to, aby závažné trestné veci boli vybavované plynule a

bez zbytočných prieťahov.

1.2 Dňa 28. júla 2005 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené

ako „zmena návrhu v zmysle pís. e/ SR na začatie konania v zmysle

SR zo dňa 16. 02. 2005“, ktorým sťažovateľ zmenil označenie, proti komu

predmetná ústavná sťažnosť smeruje, pričom za porušovateľa jeho základného práva podľa

označil Krajský súd v Žiline a z petitu sťažnosti vypustil

a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ za konanie, v ktorom malo dôjsť k porušeniu jeho práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa označil konanie

Krajského súdu v Žiline sp. zn. , ústavný súd však zapožičaním spisu zistil, že

v skutočnosti je napadnutým konaním konanie vedené pod sp. zn. .

1.3 Sťažovateľ vzhľadom na uvedené skutočnosti požaduje vydať nález, ktorým by

ústavný súd takto rozhodol:

„Právo F. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2

SR v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod spis. zn. porušené

bolo.

F. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 300.000, ktoré je

Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ods. l ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv lebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný súd podľa § 25 ods. l zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde") každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v postupom

Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, , , ) sa ochrana základnému právu

vrátane základného práva podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte trvalo. Ak

v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného

základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ). Vychádza pri tom z toho, že účelom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri napr. I. ÚS

19/00, , ).

Sťažovateľ vo svojom podaní, ktoré bolo na poštovú prepravu odovzdané 26. júla

2005 a ústavnému súdu doručené 28. júla 2005 a ktorým sťažovateľ zmenil svoju pôvodnú

ústavnú sťažnosť, namietal porušenie svojho základného práva podľa

postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. . Zo

zapožičaného spisu krajského súdu sp. zn. jednoznačne vyplýva, že v čase

doručenia zmeny sťažnosti ústavnému súdu, ktorou za porušovateľa základného práva

sťažovateľ označil Krajský súd v Žiline, už tvrdené porušovanie označeného základného

práva sťažovateľa na tomto súde netrvalo. Sťažovateľ prevzal odsudzujúci rozsudok

Krajského súdu v Žiline 13. júna 2005, teda konanie, v ktorom malo dochádzať

k zbytočným prieťahom, bolo už skončené najneskôr 13. júna 2005.

Tento skutkový stav bol základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť je zjavne

neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už po jej predbežnom

prerokovaní ( ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd už o žiadosti sťažovateľa

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nerozhodol, lebo jeho priznanie je

v zmysle (resp. ) viazané na

vyhovenie sťažnosti.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2006