Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 171/07
PDF · 254.59 KB
No categories available
II. ÚS 171/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2008 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha
o sťažnosti D. G., B., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod
sp. zn. 14 C 141/99 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 1 Ro 2041/98) takto
rozhodol:
1. Základné právo D. G.na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 141/99
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 1 Ro 2041/98) p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 141/99
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 1 Ro 2041/98) p r i k a z u j e konať vo veci bez
zbytočných prieťahov.
3. D. G. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom
päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice - okolie p o v i n n ý
vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. D. G. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 444 Sk (slovom
deväťtisícštyristoštyridsaťštyri slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice - okolie
p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. D. S., K., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
zo 4. septembra 2007 č. k. II. ÚS 171/07-18 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť D. G., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 141/99 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 1 Ro 2041/98).
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že S., so sídlom K. (ďalej len
„navrhovateľ“), podalo okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
sumy 8 557,50 Sk s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia faktúry proti odporcovi -
sťažovateľovi. Na základe návrhu okresný súd vydal platobný rozkaz sp. zn. 1 Ro 2041/98
z 30. novembra 1998, ktorým uložil sťažovateľovi zaplatiť navrhovateľovi požadovanú
sumu aj s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu podal sťažovateľ 22. decembra 1998
odpor, následkom čoho bol platobný rozkaz zrušený. Okresný súd pokračoval v konaní
o podanom návrhu pod sp. zn. 14 C 141/99. Na pojednávaní 23. júla 1999 bol
v prerokúvanej veci vyhlásený rozsudok, proti ktorému podal sťažovateľ 27. septembra
1999 odvolanie. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) ako odvolací súd
uznesením zo 14. marca 2000 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Podľa tvrdenia sťažovateľa konanie nie je dosiaľ skončené a okresný súd je vo veci
dlhodobo nečinný, čím dochádza k porušovaniu ním označených základných práv.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „(...) Pretože súd vo veci sťažovateľa
potom dlhodobo (viac ako 6 rokov) nekonal a vec sťažovateľa nerozhodol ani na poslednom
pojednávaní konanom dňa 2. 2. 2007, kedy sťažovateľ z podnetu predsedníčky senátu,
okrem námietky zaujatosti doručenej písomne súdu k sp. zn. C 141//99, podal v podaní
z 5. 2. 2007, adresovanom predsedovi súdu aj sťažnosť na prieťahy v konaní 14 C 141//99
(...), ktorú doručil predsedovi súdu dňa 7. 2. 2007.
Predseda súdu na sťažnosť sťažovateľa odpovedal listom z 20. 3. 2007, doručeným
sťažovateľovi dňa 2. 4. 2007. Pretože predseda súdu k časti sťažnosti týkajúcej sa prieťahov
v súdnom konaní (...) však neodpovedal, a vo veci sťažovateľa sa nekoná, podáva sťažovateľ
aj v záujme urýchleného skončenia veci túto ústavnú sťažnosť, pretože sa domnieva, že súd
porušujúc ust. § 6 a § 100 O. s. p. porušuje aj sťažovateľove základné právo na prejednanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. (...)“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho
sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Okresný súd Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 141//99 predtým
pod sp. zn. 1 Ro 2041/98 porušil základné právo D. G. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Okresnému súdu Košice - okolie prikazuje konať vo veci sp. zn. 14 C 141//99 bez
zbytočných prieťahov.
D. G. priznáva primerané finančné zadosťučinenie 150.000,- Sk (...), ktoré je mu
povinný Okresný súd Košice - okolie vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
Okresný súd Košice - okolie je povinný vyplatiť D. G. 6.300,- Sk do 30 dní od
právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. D. S., K..“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 Spr V 488/2007 z 1. októbra 2007
a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu
listom zo 17. októbra 2007.
2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem popisu procesných úkonov
v skúmanom konaní uviedol:
„Z uvedeného prehľadu vyplýva, že vo veci sa konalo a v prípade, ak by bola vo veci
zistená nečinnosť, je potrebné brať do úvahy enormnú zaťaženosť sudcov. V prípade
prejednávajúcej sudkyne je stav v jej senáte 379 vecí, pričom priemerný mesačný výkon je
minimálne 25 vecí.“
Predseda okresného súdu zároveň oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania v konaní pred ústavným súdom.
2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného
súdu okrem iného uviedla:
„Je pravdou, že vec napadla na súd dňa 27. 11. 1998 to znamená pred cca 9 rokmi
a ak keď nešlo o náročnú vec na rozhodnutie, súd I. stupňa rozhodol opätovne podľa
odporcu nezákonne a preto odporca je rozhodnutý podať proti rozsudku (v poradí druhému
rozsudku súdu I. stupňa) odvolanie .
Faktofrafické údaje uvedené vo vyjadrení sú uvedené korektne a voči týmto údajom
sťažovateľ nič nenamieta.
Sťažovateľ však poukazuje najmä na contra lége postup súdu do 14. 3. 2000,
na pomalý a neefektívny postup súdu od 14. 3. 2000, na ktorom sťažovateľ nenesie žiadny
podiel, pretože uložené povinnosti mu súdom si vždy plnil a v žiadaných lehotách .
Vzhľadom na toto stanovisko upravuje sťažovateľ petit ústavnej sťažnosti takto
v časti trov konania:
Okresný súd Košice - okolie je povinný vyplatiť D. G. 9.446,- Sk do 30 dní od
právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. D. S., K.
(...) súčasne (...) Vám oznamujem, že súhlasím s tým, aby ústavný súd upustil
od ústneho pojednávania o prijatom návrhu (...).“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá
je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,
ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03,
II.
Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na
vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 14 C 141/99 (pôvodne vedenom pod
sp. zn. 1 Ro 2041/98):
Na základe návrhu podaného 27. novembra 1998 navrhovateľom vydal okresný súd
30. novembra 1998 pod sp. zn. 1 Ro 2041/98 platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi
(sťažovateľovi) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 8 557,50 Sk s príslušenstvom.
Proti platobnému rozkazu podal sťažovateľ 22. decembra 1998 odpor. Okresný súd
3. februára 1999 previedol predmetnú vec do registra „C“ pod sp. zn. 14 C 141/1999.
V priebehu mesiacov marec a apríl 1999 okresný súd vyzval sťažovateľa na
zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor a navrhovateľa na predloženie s vecou
súvisiacich listinných dôkazov. Zároveň okresný súd nariadil pojednávanie na 12. máj 1999,
na ktoré sa však sťažovateľ nedostavil a svoju neprítomnosť ospravedlnil pobytom na
kúpeľnom liečení. Ďalšie pojednávanie konané 11. júna 1999 bolo po vyjadreniach
účastníkov konania odročené na 25. jún 1999 z dôvodu predvolania a vypočutia svedkov
navrhnutých navrhovateľom a z dôvodu potreby oznámenia ďalších relevantných
skutočností. Po vykonaní výsluchov na pojednávaní 25. júna 1999 bolo toto odročené na
23. júl 1999, kedy okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok.
Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ 27. septembra 1999 odvolanie,
o ktorom krajský súd 14. marca 2000 pod sp. zn. 12 Co 373/99 rozhodol uznesením tak, že
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie
krajského súdu okresný súd doručoval 10. apríla 2000.
Od 25. januára 2001 do 15. marca 2001 okresný súd vykonával úkony súvisiace
s prípravou pojednávania (zisťoval adresy svedkov, žiadal o predloženie písomných
dôkazov a zabezpečoval vyjadrenie k listinným dôkazom).
Dňa 13. februára 2003 okresný súd nariadil pojednávanie na 10. apríl 2003, na ktoré
sa nedostavila svedkyňa D. Š. Po vyjadreniach účastníkov konania bolo pojednávanie
odročené na neurčito z dôvodu potreby predloženia ďalších písomných dokladov
navrhovateľom a zistenia adresy prípadného nového trvalého pobytu svedkyne D. Š.
Okresný súd zisťovanie pobytu svedkyne bezúspešne realizoval v priebehu apríla 2003.
Navrhovateľ predložil okresným súdom požadované listinné doklady 9. júna 2003.
Ďalšie pojednávanie nariadil okresný súd 7. marca 2005 na 28. apríl 2005.
Predvolanie, realizované prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru K., sa
svedkyni D. Š. nepodarilo doručiť. Sťažovateľ 15. marca 2005 navrhol vypočuť ďalšiu
svedkyňu E. Z. Na pojednávanie 28. apríla 2005 sa nedostavil navrhovateľ ani svedkyňa
D. Š., z toho dôvodu ho okresný súd odročil na 15. jún 2005. Pojednávanie sa však
uskutočnilo až 22. septembra 2005. Po vyjadreniach účastníkov konania a výsluchu
svedkyne E. Z., okresný súd pojednávanie odročil za účelom opätovného zisťovania
trvalého pobytu svedkyne D. Š. (oznámená nová adresa 7. októbra 2005) a ďalších
relevantných skutočností (oznámené 13. októbra 2005).
Okresný súd 8. januára 2007 nariadil pojednávanie na 31. január 2007, na ktorom
sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti zákonnej sudkyne. Krajskému súdu bol spis
predložený 22. marca 2007 a tento ho uznesením č. k. 2 NcC 16/2007-109 z 28. marca 2007
vrátil späť okresnému súdu ako bezdôvodne predložený. Toto rozhodnutie okresný súd
doručoval účastníkom konania 11. mája 2007.
Dňa 23. júla 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 6. september 2007, ktoré
bolo z dôvodu návrhu sťažovateľa o pripojenie iného spisu okresného súdu odročené na
10. september 2007. Na pojednávaní 10. septembra 2007 okresný súd vyhlásil rozsudok,
proti ktorému sťažovateľ podal 24. októbra 2007 odvolanie.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu
právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 141/99 (pôvodne vedenom pod
sp. zn. 1 Ro 2041/98) došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48
ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1
dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu
najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania
a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd
postupoval aj v danom prípade.
1. Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietaný postup okresného súdu v konaní
o zaplatenie sumy 8 557,50 Sk s príslušenstvom, v ktorom podľa sťažovateľa dochádza
k porušovaniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Z právneho hľadiska vec nie je zložitá, ide o štandardnú a stabilnú súčasť
rozhodovacej činnosti prvostupňových súdov, a preto ju nemožno považovať z právneho
hľadiska za zložitú. Určitú skutkovú zložitosť by mohla predstavovať potreba vypočutia
svedkyne, ktorej sa opakovane nepodarilo doručiť predvolanie na pojednávanie z dôvodu,
že na adrese trvalého bydliska sa nezdržiava, avšak táto okolnosť vzhľadom na priebeh
konania a dosiaľ dosiahnuté výsledky nemôže odôvodňovať doterajšie trvanie
preskúmavaného konania.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil
takú skutočnosť, ktorá by mala byť pripísaná na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky,
či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ sa síce
nedostavil na pojednávanie 12. mája 1999 a 30. decembra 1999 (konanie pred odvolacím
súdom), ale svoju neúčasť ospravedlnil, resp. (v druhom prípade) nebolo mu včas
predvolanie doručené. Ani námietka zaujatosti zákonnej sudkyne vznesená sťažovateľom
31. januára 2007 nebola takou okolnosťou, ktorá by mohla významnejším spôsobom
ovplyvniť postup okresného súdu.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a zistil, že do vydania
rozsudku 23. júla 1999 postupoval okresný súd bez toho, aby jeho konanie vykazovalo
znaky zbytočných prieťahov.
Po tom, ako bol rozsudok okresného súdu uznesením krajského súdu zo 14. marca
2000 zrušený a okresný súd 10. apríla 2000 doručoval toto uznesenie účastníkom konania,
vykonal ďalší úkon až po 9 mesiacoch, t. j. 25. januára 2001. Ďalšie obdobia nečinnosti sa
v postupe okresného súdu vyskytli v obdobiach od 15. marca 2001 do 13. februára 2003, od
9. júna 2003 do 7. marca 2005 a od 13. októbra 2005 do 8. januára 2007. Teda z celkovej
dĺžky 9 ročného konania bol okresný súd nečinný 5 rokov a 8 mesiacov.
Navyše konanie okresného súdu je poznačené neefektívnou činnosťou, čomu
nasvedčuje skutočnosť, že prvé rozhodnutie vo veci samej odvolací súd zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu predčasnosti vydania rozsudku a z dôvodu
rozhodnutia na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Obdobná situácia nastala
pri predkladaní spisu krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti, keď
druhostupňový súd konštatoval bezdôvodnosť predloženia spisu (okresný súd nemal
prihliadať na námietku zaujatosti, pretože sa týkala okolností, ktoré spočívali v postupe
zákonnej sudkyne v konaní). Zreteľná je aj nesústredená činnosť prvostupňového súdu, keď
od januára 2001 okresný súd pri neúspešných predvolaniach svedkyne D. Š. priebežne
zisťoval adresu jej trvalého bydliska a po tom, ako ju v októbri 2005 zistil, napokon
svedkyňu nepredvolal a nevypočul.
Tvrdenie okresného súdu, že „ ak by bola vo veci zistená nečinnosť, je potrebné brať
do úvahy enormnú zaťaženosť sudcov“, ústavný súd neakceptoval, pretože podľa ustálenej
judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 52/99, I. ÚS 35/03, II. ÚS 200/05) nadmerné
množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská
republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo
ďalších zamestnancov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej
právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé
konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 141/99 (pôvodne pod sp. zn. 1 Ro 2041/98) došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto
rozhodnutia.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
vo veci bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu,
koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
150 000 Sk z dôvodu, že „jeho vec nebola súdom ani za 9 rokov rozhodnutá právoplatným
rozsudkom a preto jeho právna neistota vo veci trvá už neúnosne dlhodobo (...). (...) právna
istota sťažovateľa je značne narušená a jeho obava v právoplatné skončenie súdneho
konania, ak súd nerozhodne konečným rozsudkom čo najrýchlejšie, je preto nepochybne aj
dôvodná“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto
uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom dlhodobú nečinnosť okresného súdu, považuje
za primerané v sume 50 000 Sk, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil
(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich
úhradu v sume 9 446 Sk.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny
za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je
178 Sk.
S poukazom na výsledok konania priznal ústavný súd sťažovateľovi nárok na úhradu
trov konania za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2007 (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie ústavnému súdu a vyjadrenie zo 17. októbra 2007) v celkovej sume
9 444 Sk vrátane režijného paušálu, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. januára 2008