Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 184/07
PDF · 241.61 KB
No categories available
II. ÚS 184/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. januára 2008 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha
o sťažnosti JUDr. J. K., T., zastúpenej advokátom JUDr. J. L., Advokátka kancelária, T.,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. PE - 3 C 89/99 takto
rozhodol:
1. Základné právo JUDr. J. K. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Topoľčany vo veci vedenej pod sp. zn. PE - 3 C 89/99
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Topoľčany p r i k a z u j e , aby vo veci sp. zn. PE - 3 C 89/99
konal bez zbytočných prieťahov.
3. JUDr. J. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom
tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Topoľčany p o v i n n ý zaplatiť jej
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Topoľčany j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. J. K. trovy právneho
zastúpenia 7 492 Sk (slovom sedemtisícštyristodeväťdesiatdva slovenských korún) na účet
jej právneho zástupcu JUDr. J. L., Advokátska kancelária, T., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
II. ÚS 184/07 zo 4. septembra 2007 prijal na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. J. K. (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. L., v ktorej namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. PE - 3 C 89/99.
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že 18. novembra 1997 podala
Okresnému súdu Trenčín návrh na začatie konania vo veci určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti. Vec bola vedená pod sp. zn. 5 C 1059/97.
Z dôvodu vylúčenia sudcov Okresného súdu Trenčín z prerokúvania a rozhodovania
veci, bola táto prikázaná na prerokovanie Okresnému súdu Partizánske, kde bola vedená
pod sp. zn. 3 C 89/99 a rozsudkom z 18. novembra 1999 bol návrh zamietnutý. Po odvolaní
sťažovateľky Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 19 Co 29/00-173 z 12. februára 2001
rozsudok prvostupňového súdu zrušil. Okresný súd Partizánske opätovne rozhodol
rozsudkom zo 17. januára 2002 tak, že návrh na začatie konania zamietol. V dôsledku
odvolania sťažovateľky proti rozsudku odvolací Krajský súd v Trnave uznesením č. k.
11 Co 9/03-281 z 31. marca 2003 tento rozsudok v napadnutej časti opätovne zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po 1. januári 2005 po zrušení Okresného súdu
Partizánske prešli ním prerokúvané veci do pôsobnosti Okresného súdu Topoľčany, kde je
vec vedená pod sp. zn. PE - 3 C 89/99. Pod touto spisovou značkou okresný súd 23. marca
2005 rozhodol rozsudkom, v ktorom sťažovateľku určil za vlastníčku nehnuteľnosti.
Krajský súd v Nitre v dôsledku odvolania podaného proti rozsudku uznesením zo 4. apríla
2007 z dôvodov procesných pochybení okresného súdu rozsudok zrušil. Vec teda do
podania sťažnosti ústavnému súdu nie je právoplatne skončená. Sťažovateľka je takto už 10
rokov v stave právnej neistoty. Na prieťahy v konaní sa sťažovala na štátnej správe súdov,
pričom predseda okresného súdu 31. januára 2005 jej sťažnosť uznal za čiastočne
opodstatnenú.
Sťažovateľka tvrdí, že popísaným postupom okresného súdu došlo k porušeniu čl. 48
ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:
„1. Základné právo JUDr. J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Topoľčany
v konaní vedenom pod č. PE 3 C 89/99 bolo porušené.
2. Okresnému súdu Topoľčany v konaní vedenom pod č. PE 3 C 89/99 sa prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. JUDr. J. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60.000,- Sk,
ktoré jej je Okresný súd Topoľčany povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti
nálezu.
4. Okresný súd Topoľčany je povinný nahradiť JUDr. J. K. trovy konania vo výške
7.424,50 Sk na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. L., advokáta v T., vedený vo VÚB a. s.
do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“
Predsedníčka okresného súdu k sťažnosti sťažovateľky (žalobkyne) uviedla, že jej
žaloba proti žalovaným – B. R. a spol. - o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
napadla na Okresnom súde Trenčín 18. novembra 1997 pod sp. zn. 5 C 1059/97. Uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5 C 1059/97 z 19. januára 1998 boli sudcovia Okresného
súdu Trenčín vylúčení z prerokovania a rozhodovania veci vedenej Okresným súdom
Trenčín pod sp. zn. 5 C 1059/97 a vec bola prikázaná na prerokovanie a rozhodnutie
Okresnému súdu Partizánske, a to z dôvodu, že sťažovateľka je sudkyňou Okresného súdu
T.. Toto uznesenie bolo doručené Okresnému súdu Trenčín 28. januára 1998.
Dňa 6. apríla 1998 podal žalovaný v 1. rade B. R. námietku miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Partizánske a žiadal, aby vec prerokúval Okresný súd Žilina. Dňa
21. januára 1999 bola vec postúpená Okresnému súdu Žilina, ktorý 27. januára 1999
s postúpením veci nesúhlasil. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
uznesením sp. zn. Ndc 48/99 z 24. februára 1999 rozhodol, že miestne príslušným na
rozhodnutie je Okresný súd Partizánske. Uznesenie bolo doručené Okresnému súdu Žilina
5. marca 1999. Uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť 20. marca 1999.
Dňa 23. septembra 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po výsluchu
účastníkov odročené na 3. november 1999.
Na pojednávaní 3. novembra 1999 bolo rozhodnuté o vylúčení vzájomného návrhu
žalovaného v 1. rade na samostatné konanie. Pojednávanie bolo odročené na 18. november
1999 z účasti ktorého sa ospravedlnili žalovaní v 2. a 3. rade.
Dňa 18. novembra 1999 bolo rozhodnuté vo veci samej tak, že okresný súd žalobný
návrh zamietol.
Proti rozsudku sa sťažovateľka odvolala.
Dňa 21. januára 2000 bol spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie
o odvolaní žalobkyne.
Žalovaní v 1. a 2. rade 17. januára 2000 vzniesli námietku zaujatosti Krajského súdu
v Trenčíne, čo odôvodnili tým, že žalobkyňa je sudkyňou Okresného súdu T. a nebola by
zaručená nezaujatosť súdu.
Najvyšší súd uznesením sp. zn. Nc 108/2000 zo 4. augusta 2000, ktoré bolo doručené
Krajskému súdu v Trenčíne 10. augusta 2000, rozhodol, že sudcovia Krajského súdu
v Trenčíne sú vylúčení z prerokúvania a rozhodovania veci okrem JUDr. E. Z., JUDr A. K.
a JUDr. A. R., a návrhu na prikázanie veci sp. zn. 19 Co 29/00 Krajského súdu v Trenčíne
inému odvolaciemu súdu nevyhovel.
Dňa 14. septembra 2000 žalobkyňa doplnila odvolanie a pripojila ďalšie listinné
dôkazy, ktoré neboli predložené Okresnému súdu Partizánske. Uznesením Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 19 Co 29/00-173 z 12. februára 2001, bol rozsudok Okresného súdu
Partizánske č. k. 3 C 89/99-112 z 18. novembra 1999 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie
konanie.
Pojednávanie nariadené na 20. august 2001 bolo zrušené na žiadosť sťažovateľky
z dôvodu, že má pojednávací deň. Dňa 1. augusta 2001 bol zmenený termín pojednávania
na 19. september 2001. Tento termín bol opätovne zmenený na 6. september 2001 z dôvodu,
že žalobkyňa predložila doklad o jej pojednávacích dňoch a žiadala nariadiť termín
pojednávania okrem týchto dní.
Žalovaní v 2. a 3. rade podali 3. septembra 2001 námietku zaujatosti Krajského súdu
v Trenčíne. Krajský súd v Trenčíne 24. septembra 2001 uviedol, že o tejto námietke bolo
rozhodnuté, teda nie je dôvod o nej opätovne rozhodnúť, a spis bol vrátený Okresnému súdu
Partizánske 24. septembra 2001.
Ďalšie pojednávane sa uskutočnilo 29. novembra 2001, pričom žalovaní v 2. a 3. rade
na ňom ospravedlnili svoju neúčasť. Pojednávanie bolo odročené na 17. január 2002
a žalovaní v 1. a 2. rade boli vyzvaní, aby odstránili vady vzájomného návrhu, ktorý
predložili Okresnému súdu Partizánske 3. septembra 2001 pod hrozbou zastavenia konania.
Dňa 17. januára 2002 sa konalo pojednávanie, na ktorom boli prítomní všetci
účastníci, pričom žalovaní v 2. a 3. rade vzali vzájomný návrh späť. Z tohto dôvodu
Okresný súd Partizánske konanie o vzájomnom návrhu zastavil.
Na tomto pojednávaní bolo meritórne rozhodnuté vo veci tak, že Okresný súd
Partizánske žalobu zamietol.
Proti rozsudku sa sťažovateľka odvolala. Žalovaní sa k odvolaniu vyjadrili 24. marca
2002. Dňa 8. apríla 2002 bol spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie
o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku a o odvolaní žalovaného v 1. rade proti trovám
konania.
Dňa 23. augusta 2002 bola doručená Krajskému súdu v Trenčíne námietka zaujatosti
žalovaných v 2. a 3. rade, ktorú zdôvodnili možným ovplyvňovaním konania Okresného
súdu Partizánske. Žiadali, aby vo veci rozhodol iný krajský súd ako Krajský súd v Trenčíne.
Pojednávanie Krajského súdu v Trenčíne nariadené na 19. september 2002 bolo pre
námietku zaujatosti zrušené 23. augusta 2002. Po vyjadrení sudcov Krajského súdu
v Trenčíne, ktorí neboli vylúčení z rozhodovania a prerokúvania veci predchádzajúcim
uznesením najvyššieho súdu, bol spis 24. septembra 2002 predložený najvyššiemu súdu
a doručený 27. septembra 2002 na rozhodnutie o námietke zaujatosti sudcov Krajského
súdu v Trenčíne. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. Nc 129/02 z 28. októbra 2002, ktoré
bolo doručené Krajskému súdu v Trenčíne 8. novembra 2002, najvyšší súd rozhodol
o vylúčení sudkýň JUDr. E. Z., JUDr. A. K. a JUDr. A. R. z prerokúvania a rozhodovania
veci vedenej Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 19 Co 165/02 a vec prikázal na
prerokovanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave. Po doručení uznesenia bol spis
3. januára 2003 predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní.
Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11 Co 9/03-281 z 31. marca 2003, ktoré bolo
doručené Okresnému súdu Partizánske 24. apríla 2003, bol rozsudok súdu prvého stupňa
sp. zn. 3 C 89/99 zrušený a vrátený na ďalšie konanie.
Dňa 15. apríla 2003 vyzval súd prvého stupňa sťažovateľku na presné označenie
žalovaného v 1. rade a žalovaného v 1. rade na predloženie projektovej dokumentácie
v zmysle uznesenia Krajského súdu v Trenčíne.
Dňa 19. mája 2003 žalovaný v 1. rade predložil projektovú dokumentáciu
a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré sa konalo 2. decembra 2003.
Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že 13. januára 2004 bol nariadený termín
ohliadky garážovaných boxov na mieste samom. Tento termín bol zrušený z dôvodu
práceneschopnosti vodiča 7. januára 2004, po jej ukončení (10. marca 2004) bol nariadený
termín ohliadky na 30. marec 2004.
Okresný súd Partizánske vyžiadal 1. apríla 2007 od Mesta T. (odbor životného
prostredia) kópie spisu a žalobkyňa bola v ten istý deň vyzvaná na úpravu žalobného petitu
podľa geometrického plánu. Zásielka, ktorú neprevzala, bola vrátená Okresnému súdu
Partizánske s tým, že žalobkyňa sa odsťahovala na novú adresu. Centrálna evidencia pobytu
obyvateľov Banská Bystrica bola vyzvaná oznámiť adresu jej prechodného a trvalého
pobytu.
Centrálna evidencia pobytu obyvateľov Banská Bystrica 21. apríla 2004 oznámila
novú adresu sťažovateľky - T. Dňa 21. apríla 2007 jej bola odoslaná výzva na presnú
úpravu žalobného petitu, ktorý upravila 5. mája 2004.
Dňa 28. júna 2004 zaslalo Mesto T. žiadané spisy ohľadom stavebného
a kolaudačného rozhodnutia týkajúceho sa garážových boxov.
Dňa 26. januára 2005 bola doručená Okresnému súdu Topoľčany správa Správy
katastra T. ohľadom platného geometrického plánu ako technického podkladu na
identifikáciu nehnuteľnosti.
Dňa 2. februára 2005 bolo určené súdne pojednávanie na 23. marec 2005, na ktoré sa
dostavil len žalovaný v 1. rade, sťažovateľka a žalovaní v 2. a 3. rade svoju neúčasť
ospravedlnili.
Okresný súd Topoľčany pripustil uznesením zmenu žalobného petitu a na základe
právneho názoru odvolacieho súdu rozhodol tak, že sťažovateľku určil ako vlastníčku
garážového boxu.
Proti rozsudku podali 23. mája 2005 odvolanie žalovaní v 1. až 3. rade.
Po zaplatení súdneho poplatku a po rozhodnutí o zastavení odvolacieho konania proti
žalovanému v 1. rade 29. júna 2005 pre nezaplatenie súdneho poplatku, proti ktorému podal
žalovaný v 1. rade odvolanie, bol 15. júla 2005 spis predložený Krajskému súdu v Trnave
na rozhodnutie o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu o zastavení odvolacieho
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Žalovaný v 1. rade zaplatil súdny poplatok 19. júla 2005 a žiadal uznesenie súdu
prvého stupňa zrušiť.
Dňa 14. novembra 2005 Krajský súd v Trnave vrátil spis bez meritórneho
rozhodnutia s tým, aby súd prvého stupňa vyzval žalovaného v 1. rade, či trvá na odvolaní
proti uzneseniu o zastavení odvolacieho konania.
Súd prvého stupňa uznesením z 18. novembra 2005 zrušil uznesenie o zastavení
odvolacieho konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. decembra 2005. Dňa 4. januára
2006 bol spis opätovne predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní
žalovaných v 1. až 3. rade.
Krajský súd v Trnave 14. augusta 2006 vrátil spis ako nesprávne predložený, keďže
príslušným na rozhodnutie bol Krajský súd v Nitre.
Dňa 23. augusta 2006 bol spis predložený podľa pokynu Krajského súdu v Trnave
Krajskému súdu v Nitre.
Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 8 Co 236/2006-471 z 5. apríla 2007, ktoré
bolo doručené Okresnému súdu Topoľčany 25. apríla 2007, bol vrátený spis bez
rozhodnutia o odvolaní žalovaných v 1. až 3 rade z dôvodu, že súd prvého stupňa
nerozhodol o vzájomnom návrhu žalovaných v 2. a 3. rade.
Dňa 26. apríla 2007 vyzval okresný súd žalovaných v 2. a 3. rade, aby oznámili, či
berú vzájomný návrh z 26. marca 1998 späť a či žiadajú konanie o tomto návrhu zastaviť.
Na výzvu nereagovali, preto 9. júla 2007 bola žalovaným v 1. a 2. rade doručená výzva na
odstránenie vád vzájomného návrhu podľa § 43 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) účinného v čase podania vzájomného návrhu, keďže toto podanie nespĺňalo
zákonom ustanovené náležitosti.
Dňa 4. septembra 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie
o odvolaní žalovaných v 1. až 3. rade podané v zákonom ustanovenej lehote a o odvolaní
žalovaného v 1. rade proti uzneseniu o zastavení konania o vzájomnom návrhu a rozhodnutí
o trovách konania po zákonom ustanovenej lehote. Spis bol zaslaný Krajskému súdu v Nitre
5. septembra 2007 pod sp. zn. ZO 65/07.
Predsedníčka okresného súdu oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo
ústne pojednávanie.
Právny zástupca sťažovateľky 17. októbra 2007 oznámil, že netrvá na ústnom
pojednávaní.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, v konaní Okresného súdu Topoľčany, ktorý sa
od 1. januára 2005 stal právnym nástupcom Okresného súdu Partizánske vedenom pod
sp. zn. PE - 3 C 89/99.
Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu
právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu právnej istoty preto dochádza až
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 10/98,
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné
kritériá, ktorými sú 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie
účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj
povaha prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho
spisu zistil, že vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. PE - 3 C 89/99 sa sťažovateľka
voči trom žalovaným domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ústavný súd sa
stotožnil s tvrdením sťažovateľky, že spor nemožno považovať za fakticky ani právne
zložitý. Podľa ústavného súdu tento druh sporov tvorí štandardnú agendu všeobecných
súdov, nemožno ich považovať za zložité, o čom svedčí aj skutočnosť, že v merite veci
okresný súd rozhodol prvýkrát už dva roky po podaní žaloby. „Zložitosť veci“ spočívala
najmä v tom, že žalobkyňa (sťažovateľka) je sudkyňou Okresného súdu T., z čoho vznikali
spory o príslušnosť súdu a boli tiež vznášané námietky zaujatosti.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v konaní sp. zn. PE - 3 C 89/99, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky
tohto súdneho konania. Vo veci bolo za hodnotené obdobie, teda od 12. marca 1998, keď
vec napadla Okresnému súdu Partizánske, nariadených deväť pojednávaní, sťažovateľka
nebola prítomná na štyroch z nich. Dvakrát dopĺňala petit žaloby a robila korekcie
v označovaní žalovaného v 1. rade. Po zmene adresy trvalého pobytu neoznámila
konajúcemu súdu adresu svojho nového trvalého bydliska. Konajúcemu súdu sa tak vracali
späť zásielky adresované sťažovateľke na pôvodnú adresu. Tieto skutočnosti ovplyvnili
plynulosť a doterajšiu dĺžku konania.
3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným
prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup okresného súdu.
Sťažovateľka podala žalobu 18. novembra 1997 Okresnému súdu Trenčín.
Vzhľadom na to, že Krajský súd v Trenčíne uznesením z 19. januára 1998 rozhodol, že
sudcovia Okresného súdu Trenčín sú vylúčení z prerokúvania veci, pretože sťažovateľka je
sudkyňou Okresného súdu T., bola vec prikázaná Okresnému súdu Partizánske a spis mu
bol doručený 12. marca 1998. Po námietke žalovaného v 1. rade o miestnej nepríslušnosti
daného súdu bol spis doručený Krajskému súdu v Trenčíne.
Po procese rozhodovania o námietke miestnej nepríslušnosti Okresný súd Partizánske
vo veci meritórne rozhodol 18. novembra 1999. Od januára 2000 do februára 2001 sa spis
nachádzal na najvyššom súde.
V postupe okresného súdu po tomto období dochádzalo k viacerým neodôvodneným
prieťahom zapríčineným neefektívnymi úkonmi (napr. okresný súd zisťoval adresu trvalého
bydliska sťažovateľky prostredníctvom Centrálneho registra obyvateľov, hoci mu bola
známa skutočnosť, že sťažovateľka je sudkyňou Okresného súdu T., kde jej mohol zásielky
doručovať. Okresný súd tiež viackrát postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, ktorý
ju vrátil ako predčasne predloženú).
Ústavný súd zisťoval priebeh napadnutého konania aj po podaní sťažnosti, pričom
zistil, že po vrátení spisu okresného súdu z Krajského súdu v Nitre 25. apríla 2007, okresný
súd, podľa pokynov Krajského súdu v Nitre 13. augusta 2007 uznesením rozhodol
o zastavení konania vo veci vzájomného návrhu odporcov v 2. a 3. rade z 26. marca 1998.
Proti tomuto uzneseniu sa odvolal odporca v 1. rade, preto bol spis 5. septembra 2007
predložený Krajskému súdu v Nitre.
Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol, že konanie
okresného súdu vedené pod sp. zn. PE - 3 C 89/99 ani po desiatich rokoch od podania
návrhu nie je právoplatne skončené a niektoré úseky konania sú poznačené málo efektívnou
činnosťou. Pretože postup okresného súdu efektívne neviedol k rozhodnutiu vo veci samej
a k nastoleniu stavu právnej istoty sťažovateľky a je poznačený aj určitým obdobím
nečinnosti, ústavný súd rozhodol, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
PE - 3 C 89/99 bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva
boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Pretože ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. PE - 3 C 89/99 ďalej konal bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
60 000 Sk, čo odôvodnila najmä nemožnosťou disponovať s časťou svojho majetku.
Ústavný súd je toho názoru, že vyslovením porušenia základného práva a príkazom
okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov,
nemožno účinne odstrániť porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2
ústavy. Preto považoval za potrebné rozhodnúť o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia. Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti okresného súdu v konaní vo veci
sp. zn. PE - 3 C 89/99 berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovateľka sa o doterajšiu dĺžku
konania čiastočne pričinila, a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd
považoval priznanie sumy 30 000 Sk sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľke, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca
sťažovateľky si uplatnil nárok na náhradu trov 7 427,50 Sk.
Základom na výpočet náhrady za úkon právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia a písomné podanie vo veci samej) vykonaný v roku 2007 je priemerná mesačná
mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2006 v sume
17 822 Sk, t. j. náhrada za jeden úkon je 2 970 Sk a 178 Sk režijný paušál.
Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov
konania v sume 7 492 Sk, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci
a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 2 970 Sk + 19 % DPH a k tomu dvakrát náhradu
režijného paušálu po 178 Sk.
Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a
zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. januára 2008