Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 109/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2008

predbežne prerokoval sťažnosť T. S., B., a Bc. M. Ď., B., zastúpených advokátom JUDr. M.

Ď., B., ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -42 z 9. novembra 2005,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. S. a Bc. M. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra

2007 doručená sťažnosť T. S. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“) a Bc. M. Ď. (ďalej len

„sťažovateľ v 2. rade“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. -42 z 9. novembra

2005.

Postup a rozhodnutia všeobecného súdu v uvedenom konaní vnímajú sťažovatelia

ako zásah do označených ústavných práv, a to najmä do práva, aby ich záležitosť bola

spravodlivo, verejne prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Jadrom a aj predmetom konania, ktoré je napádané, je uloženie poriadkovej pokuty

všeobecným súdom sťažovateľovi v 1. rade, ktorý túto skutočnosť vníma ako protiústavnú.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd na základe ich sťažnosti „vyslovil nálezom

porušenie označených práv v predmetnom konaní a zrušil rozsudok okresného súdu spis.

zn. -42“.

II.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie sťažnosti podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také

nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd

uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry

vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnený návrh možno preto považovať ten, pri ktorého predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(, , ).

Podstatou námietok sťažovateľov je to, že vidia nezákonnosť postupu súdov

Slovenskej republiky pri rozhodovaní vo veci o uložení poriadkovej pokuty sťažovateľovi

v 1. rade, ktorého zastupoval sťažovateľ v 2. rade, a to pre nesprávne posúdenie právnej

otázky pojmu „hrubo urážlivé podanie“, tak ako to ustanovuje § 53 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku, a túto skutočnosť vnímajú ako konanie, ktoré je v rozpore s .

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že uvedeným postupom

súdov Slovenskej republiky neboli porušené základné práva sťažovateľa v 2. rade, lebo mu

žiadna poriadková pokuta uložená nebola, ale ani sťažovateľa v 1. rade len tým, že príslušný

súd nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom. negarantuje právo na rozhodnutie

v súlade s právnym názorom účastníka konania. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom

štátneho orgánu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia

činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno

právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný

súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania

vrátane ich dôvodov a námietok.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (

mutatis mutandis , , , ).

Ústavný súd je viazaný návrhom vysloveným sťažovateľom v sťažnosti. Sťažovatelia

žiadajú v sťažnosti vysloviť porušenie ústavných práv okresným súdom. Ústavný súd už pri

svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že zásadne nie je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie

konanie, ak existuje všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa

má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho

základného práva alebo slobody. Prijatie takej sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci

ústavného súdu vyjadrený v ako princíp subsidiarity ().

Z princípu subsidiarity teda v súlade s uvedeným právnym názorom ústavného súdu

vyplýva, že ochranu základných práv a slobôd poskytujú predovšetkým všeobecné súdy

v občianskoprávnom, trestnom a ďalších typoch konaní, i keď v ich rozhodnutiach

sa spravidla výslovne nerieši otázka, či došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.

Ak je však nejaký skutkový stav predmetom posudzovania všeobecných súdov v rámci ich

právomoci, tak o ňom nemôže konať ústavný súd v rámci konania o sťažnosti podľa čl. 127

okrem prípadov, keď sa všeobecné súdy dopustili svojvôle.

Keďže sťažovatelia žiadali vysloviť nálezom porušenie ústavných práv okresným

súdom, vo vzťahu k ich petitu sťažnosti bol príslušný konať Krajský súd v Bratislave, ktorý

aj konal. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľov odmietnuť podľa § 25 ods. 2

aj pre nedostatok právomoci ústavného súdu konať o nej.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2008