Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 66/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2008 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť Ing. R. M., K., zastúpeného advokátkou JUDr. E. H., K., pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. R. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. R. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom

päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť Ing. R. M. trovy konania

v sume 6 732 Sk (slovom šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských korún) do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr.

E. H., K..

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -9 zo 4. marca

2008 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. R. M. (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Dňa 06. 02. 2002 na Okresný súd Bratislava II. bola zaslaná žaloba o určenie

neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru , vykonané listom zo dňa 10. 01. 2002.

Zároveň žalobca doplnil svoju žalobu o návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti

Okresnému súdu Košice II.

Okresný súd Bratislava 11. postupoval nasledovne:

Od 27. 05. 2005 t. j. od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 27. 05. 2005

č. k. zo dňa 27. 05. 2002 súd vo veci nekonal až do 05. 12. 2005, kedy vo veci

vytýčil pojednávanie.

V roku 2006 a v roku 2007 došlo k upresneniu žalobného petitu zo strany žalobcu,

k vytyčovaniu pojednávaní, avšak k meritórnemu rozhodnutiu vo veci nedošlo.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Okresný súd Bratislava II. v konaní o určenie

neplatnosti ukončenia pracovného pomeru a zaplatenia sumy 455.600 Sk s 13 % ročným

úrokom z omeškania od 01. 01. 2003 do zaplatenia, ako aj náhrada trov súdneho konania,

koná od roku 2002 s prieťahmi takmer 6 rokov.

Dňa 1. 9. 2007 a 19. 12. 2007 podal žalobca sťažnosti na prieťahy v konaní, avšak

ani k dnešnému dňu neobdržal odpoveď na svoje sťažnosti ani vo veci nie je rozhodnuté.

Ako z uvedeného vyplýva, Okresný súd Bratislava II. je v konaní nečinný (vo veci

nekonal) a konanie neúmerne predlžuje, čím porušil moje základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48, ods. 2 .

V danom konaní ide o štandartnú pracovnoprávnu vec, patriacu do rozhodovacej agendy

všeobecného súdnictva. Sťažovateľ neprispel svojim správaním a konaním k prieťahom

ani plynulému postupu Okresného súdu Bratislava II. nebránila žiadna zákonná prekážka,

na prejednanie a rozhodnutie vo veci.“

Sťažovateľ uviedol, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

prebieha od roku 2002. V postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného práva

zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru. Priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu v sume 100 000 Sk

odôvodnil tým, že vec dosiaľ nie je právoplatne skončená, čo u neho vyvoláva stav právnej

neistoty.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov

a zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 6 732 Sk.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 2050/2008 z 31. marca

2008 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom uviedla:

„Dňa 17. 03. 2008 bola doručená Vaša výzva na vyjadrenie sa k sťažnosti, ktorou

sťažovateľ Ing. R. M., bytom K. namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prerokovanie jeho záležitosti

v primeranej lehote, v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou

.

Po oboznámení sa s jej obsahom, ako aj obsahom predmetného spisu navrhujem,

aby ústavný súd rozhodol, podľa, vlastného uváženia s prihliadnutím na obsah súdneho

spisu a úkony súdu vykonané v konaní. Pri vybavovaní veci sa vystriedalo niekoľko sudcov,

čo bolo spôsobené nedostatočným personálnym obsadením súdu.

Je pravda, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní, táto bola evidovaná

pod Spr. 2167/2007, vybavená bola ako nedôvodná 18. 01. 2008.

Aj keď sa nejedná o právne zložitú vec, vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie,

dĺžka konania je ovplyvnená skutočnosťou, že aj účastníci konania prispeli svojou

nečinnosťou - neúčasťou na niektorých nariadených pojednávaniach, ako to vyplýva

z pripojeného spisu.“

Predsedníčka okresného súdu v podaní z 31. marca 2008 a právna zástupkyňa

sťažovateľa v podaní zo 14. apríla 2008 uviedli, že netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (,

, ), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným

rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa ,

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto

záverom:

1. Predmetom konania je žaloba o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného

pomeru, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a vec

z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc

z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje,

že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú

závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu. Sťažovateľ

bol v konaní aktívny a súčinnostný. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka

súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ neprispel k predĺženiu

doterajšej doby konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom

okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľom namietaných

(označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného konania.

Z rozboru veci vyplýva, že 11. februára 2002 bola okresnému súdu podaná žaloba

o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Sťažovateľ zároveň požiadal

o prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Dňa 27. mája 2002 Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením sp. zn. Ndc 340/02 návrhu sťažovateľa na prikázanie veci

nevyhovel. Dňa 14. novembra 2005 sťažovateľ rozšíril svoju žalobu. Dňa 23. augusta 2007

okresný súd uznesením pripustil zmenu návrhu na začatie konania.

Ústavný súd zistil, že v tomto konaní došlo k nečinnosti okresného súdu. Nečinnosť

okresného súdu bola zistená od 12. februára 2003, keď okresný súd vyzval svedka, ktorý

si uplatnil svedočné, na predloženie dokladov o mzde, do 19. októbra 2005, keď okresný

súd určil termín pojednávania na 5. december 2005 a dal na vymáhanie uznesenie

o poriadkovej pokute uloženej žalovanému (nečinnosť 2 roky a 8 mesiacov). Je pravdou,

že aj žalovaný prispel k predĺženiu súdneho konania tým, že neprebral písomnosti. Okresný

súd nariaďoval pojednávania, ktoré sa často odročovali pre neprítomnosť žalovaného,

ktorému okresný súd niekoľkokrát udelil poriadkovú pokutu, avšak okresný súd v danom

prípade mal využiť inštitút predvedenia, čím by došlo k urýchleniu konania.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného

súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na skutočnosť, že konanie začalo

ešte v roku 2002, konštatuje, že celková dĺžka konania – takmer 6 rokov – nemôže byť

považovaná za zodpovedajúcu požiadavke konania bez zbytočných prieťahov

a v primeranej lehote, ako to vyžaduje a dohovoru. Uvedené

okolnosti sú dostatočné na to, aby oprávnili ústavný súd k záveru, že právna vec sťažovateľa

nebola prerokovaná bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd dospel k záveru, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo

sťažovateľa podľa a právo podľa dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Vzhľadom na to, ústavný

súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk

voči okresnému súdu poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba takmer

6 rokov čakala na výsledok súdneho konania o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného

pomeru, ktoré dosiaľ nie je právoplatne skončené. U sťažovateľa oprávnene takýto postup

okresného súdu vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu

sťažovateľa, princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv

sťažovateľa, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru,

že finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť

v súlade s výrokom tohto nálezu sťažovateľovi, je primeraným zadosťučinením spojeným

s porušením označených práv sťažovateľa.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa si v sťažnosti z 5. februára 2008 uplatnila trovy konania v sume 6 732 Sk

(3 176 Sk za každý úkon a 190 Sk režijný paušál za každý úkon). Základom na výpočet

náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky v prvom polroku 2007 v sume 19 056 Sk. Ústavný súd priznal

sťažovateľovi ( ) náhradu trov konania v sume

uplatnenej jeho právnou zástupkyňou, t. j. 6 732 Sk z dôvodu trov právneho zastúpenia,

a to za dva úkony právnej služby v hodnote po 3 176 Sk (príprava a prevzatie veci

a písomné vyhotovenie sťažnosti) a dvakrát náhradu režijného paušálu po 190 Sk

(podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov), a zároveň vyslovil povinnosť okresného súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia

právnej zástupkyni sťažovateľa.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2008