Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 94/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2008 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana

Ľalíka v konaní o sťažnosti D. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. P. H., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. D. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk (slovom

osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť D. K. trovy právneho zastúpenia

v sume 9 662 Sk (slovom deväťtisícšesťstošesťdesiatdva slovenských korún) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. P. H., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca

2007 doručená sťažnosť D. K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

vo veci vedenej pod sp. zn. (predtým vedenej pod sp. zn. ).

2. Porušenie zaručených práv vidí sťažovateľ v tomto opísanom skutkovom stave:

Sťažovateľ ešte v roku 1994 podal okresnému súdu návrh na začatie konania vo veci

odstránenia neoprávnenej stavby postavenej v roku 1984 na jeho pozemku, eventuálne

o zriadenie vecného bremena. Predmetné súdne konanie je vedené pod sp. zn.

(pôvodne vedené pod sp. zn. 15 C 805/94 a napriek tomu, že uplynulo už 13 rokov

od podania žaloby, nie je doteraz právoplatne skončené. Sťažovateľ podal predsedovi

okresného súdu 29. januára 2007 sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedi na podanú

sťažnosť predseda okresného súdu uviedol, že okresný súd zabezpečil vypracovanie

znaleckých posudkov a geometrického plánu znalcom. Sťažovateľ považuje postup

okresného súdu za porušenie a dohovoru.

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil takto:

„Svoju majetkovú aj nemajetkovú ujmu vidí sťažovateľ okrem iného aj v pocitoch

neistoty, márnosti, krivdy a úzkosti vyplývajúcich zo situácie, keď súd za neprimeranú dobu

skoro 13 rokov nerozhodol a ani plynulo nekonal v jeho prípade, ktorého predmetom je

majetkový spor ktorého výsledok však má priamy vplyv na príjem sťažovateľa. Sťažovateľ si

uvedomuje, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada

škody, preto sa ani neodvoláva a ani neuplatňuje napr. celú sumu stratenej náhrady za

prenájom pozemku za dobu skoro 13 rokov o ktorú v neposlednom rade ide a neuplatňuje

ani jeho časť. Ale 80000.- Sk považuje za primeranú čiastku z dôvodu skoro 13 ročného

trvania tohto konania a skoro 13 ročného denného stresovania.“

3. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo pána menom D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa SR a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom na OS Košice I pod

sp. zn.: predtým pod sp. zn.: porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje aby v konaní vedenom OS Košice I teraz pod

sp. zn.: konal bez zbytočných prieťahov.

3. Pánovi menom D. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000,-

Sk slovom osemdesiattisíc korún, ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť pánovi menom D. K. trovy konania vo

výške 6296.-Sk (...) na účet právneho zástupcu advokáta menom JUDr. P. H., so sídlom K.,

do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

4. Ústavný súd uznesením č. k. -11 z 13. marca 2008 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania. Za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 2364/05 z 31. marca 2008

a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom

z 27. apríla 2008.

5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že viacerí navrhovatelia

a „D. K., (...) podali na tunajšom súde dňa 5. 10. 1994 žalobu proti žalovanému T.,

o odstránenie neoprávnenej stavby postavenej na ich pozemku č. 6993/2 zapísanom v

katastri nehnuteľnosti na LV č. 10258, katastrálne územie K.

Po zaplatení súdneho poplatku za návrh dňa 26. 4. 1995, súd zabezpečil prípravu

pojednávania v súlade s ust.

Uznesením č. k. -11 zo dňa 27. 7. 2000 súd pripustil dol konania

na strane žalovaného Mesto K.

Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 11. 10. 2000, ďalšie 7. 12. 2000, 23. 9.

2003, 20. 4. 2004.

Uznesením č. k. -87 zo dňa 17. 6. 2004, súd pripustil do konania

na strane žalovaného T. s. r. o. K.

Od 11. 11. 2004 sa táto vec na základe uznesenia -150 prejednáva

v rámci spoločného konania pod sp. zn. .

Uznesením č. k. -150 zo dňa 11. 11. 2004 bolo vo veci nariadené

znalecké dokazovanie znalcom, Ing. M. H.

Znalec spis prevzal na vypracovanie posudku 11. 4. 2005.

Vzhľadom na náročnosť znaleckej úlohy 4. 7. 2005 znalec požiadal o predĺženie

lehoty na vypracovanie posudku do 30. 9. 2005.

Dňa 27. 9. 2005 znalec požiadal o predĺženie lehoty o ďalších 60 dní.

Súd predĺžil znalcovi lehotu na vypracovanie posudku do 30. 11. 2005.

Znalec posudok doručil súdu až 2. 1. 2006.

11. 1. 2006 bol znalecký posudok a uznesenie o priznaní znalcovi všetkým

účastníkom.

Uznesením č. k. -261 zo dňa 25. 5. 2006 súd nariadil znalecké

dokazovanie znalkyňou Ing. Ľ. L., na ocenenie vecného bremena.

K predloženému znaleckému posudku žalovaní predložili písomné stanovisko,

v ktorom namietajú množstvo nedostatkov v znaleckom posudku.

Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 2. 3. 2007, ktoré bolo odročené

za účelom doplnenia dokazovania na 3. 4. 2007.

Toto pojednávanie sa však neuskutočnilo vzhľadom na neprítomnosť predvolanej

znalkyne Ing. L.

Ďalšie pojednávania vo veci sa uskutočnili 3. 5. 2007, 3. 7. 2007, 25. 1. 2008.

Posledné pojednávanie zo dňa 29. 2. 2008 bolo odročené na neurčito z dôvodu

vznesenia námietky zaujatosti právnym zástupcom žalovaného v 3. rade, t. j. T. výroba K.

voči vybavujúcej sudkyni.

Dňa 3. 3. 2008 bol žalovaný v 3. rade vyzvaný na zaplatenie poplatku za vznesenú

námietku zaujatosti, ktorý uhradil 4. 3. 2008.

Dňa 4. 3. 2008 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach

na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti.

Je pravdou, že od roku 1994 nebolo ešte vo veci meritórne rozhodnuté. Po právnej

stránke vec nie je náročná. Je však náročná po stránke skutkovej.

V konaní vystupuje na strane žalobcov viacej subjektov, z ktorých v priebehu konania

niekoľkí zomreli, a preto bolo potrebné čakať na výsledky dedičských konaní. Na objektívne

zistenie skutkového stavu bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Tieto skutočnosti

a tiež zmeny v osobe zákonnej sudkyne značne prispeli k predĺženiu konania.“.

5.2 Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku z 27. apríla 2008, ktorým reagoval na

vyjadrenie predsedu okresného súdu uviedol, že sa „... potvrdzuje obdobie nečinnosti súdu

od 06. 04. 1995 do 27. 07. 2000 a podobné obdobie nečinnosti súdu bolo aj od 17. 01. 2001

do 16. 10. 2003, (...). Po právnej stránke nepovažuje sťažovateľ vec za značne zložitú,

naopak za veľmi jednoduchú. Zložitosť pre odporcu spočíva len v tom, že spojil viac

podobných alebo celkom rovnakých vecí (rozdielni sú len žalobcovia - žalovaný je ten istý )

do jednej veci a len kvôli tomu odporca považuje teraz vec za skutkovo zložitú a sám ju

považuje rovnako ako sťažovateľ za právne jednoduchú. Tým skôr je samozrejme

neodôvodnené, že tento spor trvá už skoro neuveriteľných 14 rokov.“.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie

na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená

povahou namietaných práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný

procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov resp., v primeranej lehote (, ,

).

7. Zo sťažnosti a z jej doplnenia, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil v podstate totožný

priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. (pôvodne

vedeného pod sp. zn. ) ako (v bode 5.1 tejto časti odôvodnenia) uviedol okresný

súd. Ďalej prihliadol na skutkový stav zistený v konaní pred ústavným súdom

sp. zn. , keďže ide o to isté konanie okresného súdu vedené pod

sp. zn. (pôvodne vedené pod sp. zn. ).

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

1. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje

aj povahu prerokúvanej veci.

1.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania

vedeného okresným súdom je rozhodovanie o nároku sťažovateľa na odstránenie

neoprávnenej stavby alternatívne o zriadení vecného bremena. Vzhľadom na nutnosť

nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj so zreteľom na vstupovanie ďalších účastníkov

do konania v súvislosti s právnym nástupníctvom po zomrelých žalobcoch možno

napadnuté konanie považovať po skutkovej stránke za zložitejšie. Samotnú skutkovú

zložitosť (na ktorú poukázal vo svojom vyjadrení aj predseda okresného súdu) však

nemožno dávať do súvislosti s dlhotrvajúcou nečinnosťou okresného súdu. Po právnej

stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.

1.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil okolnosť, ktorou by

sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní.

1.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu. Pri

skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného

práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek skutočnosti, že plynulému postupu

nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (, ). Ústavný súd

zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na , podľa ktorého len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva, že okresný súd bol v spore sťažovateľa

v podstate nečinný. Nečinnosť okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod

sp. zn. (pôvodne vedené pod sp. zn. ) ako celok, a preto ústavný

súd nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické úkony okresného súdu (nariadenie

pojednávania po 6-ich rokoch, rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov po 8-ich rokoch, nariadenie znaleckého dokazovania po viac ako 10-tich rokoch

atď.).

Ústavný súd v tejto súvislosti neakceptoval argumentáciu okresného súdu

spočívajúcu v poukázaní na nutnosť zisťovania výsledkov dedičských konaní z dôvodu

úmrtí niekoľkých žalobcov a na potrebu nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj zmenu

zákonnej sudkyne, ktoré mali prispieť k celkovej dĺžke konania. Uvedené skutočnosti

jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti nemôžu odôvodňovať celkovú neprimeranú dĺžku

posudzovaného súdneho konania, ktoré doteraz predstavuje viac ako trinásť rokov.

2. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod

sp. zn. ) došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

3. Aj napriek zisteniu ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov, vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom ústavného súdu

sp. zn. zo 4. septembra 2007 (m. m. , ,

, , ).

4. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

80 000 Sk.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom pod

sp. zn. (pôvodne vedeného pod sp. zn. ) a berúc do úvahy

konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 80 000 Sk, ktorej

sa sťažovateľ domáhal, za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona

o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).

5. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi

vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal tri úkony

právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti

1. marca 2007, zaujatie stanoviska 27. apríla 2008 k vyjadreniu okresného súdu. Podania

právneho zástupcu sťažovateľa doručené ústavnému súdu 20. septembra 2007 a 15. januára

2008 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na ich obsah ako podania vo veci samej, a preto

odmenu za nich nepriznal.

Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je 1/6 z výpočtového

základu. Za dva úkony právnych služieb v roku 2007 prináleží advokátovi odmena

z výpočtového základu 17 822 Sk, t. j. dvakrát 2 970 Sk a režijný paušál dvakrát 178 Sk,

teda 6 296 Sk. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2008 patrí advokátovi

odmena z výpočtového základu 19 056 Sk, t. j. 3 176 Sk a režijný paušál 190 Sk, teda spolu

3 148 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za tri

úkony právnych služieb) predstavuje celkovú sumu 9 662 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom

súde).

6. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

7. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2008