Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 94/08
PDF · 263.31 KB
No categories available
I. ÚS 94/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 94/08-25
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2008 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana
Ľalíka v konaní o sťažnosti D. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. P. H., K., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod
sp. zn. 15 C 289/94 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 15 C 805/94) takto
rozhodol:
1. Základné právo D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 289/94 (pôvodne vedenom
pod sp. zn. 15 C 805/94) p o r u š e n é b o l o .
2. D. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk (slovom
osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť
mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť D. K. trovy právneho zastúpenia
v sume 9 662 Sk (slovom deväťtisícšesťstošesťdesiatdva slovenských korún) na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. P. H., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca
2007 doručená sťažnosť D. K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)
vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C 289/94 (predtým vedenej pod sp. zn. 15 C 805/94).
2. Porušenie zaručených práv vidí sťažovateľ v tomto opísanom skutkovom stave:
Sťažovateľ ešte v roku 1994 podal okresnému súdu návrh na začatie konania vo veci
odstránenia neoprávnenej stavby postavenej v roku 1984 na jeho pozemku, eventuálne
o zriadenie vecného bremena. Predmetné súdne konanie je vedené pod sp. zn. 15 C 289/04
(pôvodne vedené pod sp. zn. 15 C 805/94 a napriek tomu, že uplynulo už 13 rokov
od podania žaloby, nie je doteraz právoplatne skončené. Sťažovateľ podal predsedovi
okresného súdu 29. januára 2007 sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedi na podanú
sťažnosť predseda okresného súdu uviedol, že okresný súd zabezpečil vypracovanie
znaleckých posudkov a geometrického plánu znalcom. Sťažovateľ považuje postup
okresného súdu za porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil takto:
„Svoju majetkovú aj nemajetkovú ujmu vidí sťažovateľ okrem iného aj v pocitoch
neistoty, márnosti, krivdy a úzkosti vyplývajúcich zo situácie, keď súd za neprimeranú dobu
skoro 13 rokov nerozhodol a ani plynulo nekonal v jeho prípade, ktorého predmetom je
majetkový spor ktorého výsledok však má priamy vplyv na príjem sťažovateľa. Sťažovateľ si
uvedomuje, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada
škody, preto sa ani neodvoláva a ani neuplatňuje napr. celú sumu stratenej náhrady za
prenájom pozemku za dobu skoro 13 rokov o ktorú v neposlednom rade ide a neuplatňuje
ani jeho časť. Ale 80000.- Sk považuje za primeranú čiastku z dôvodu skoro 13 ročného
trvania tohto konania a skoro 13 ročného denného stresovania.“
3. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo pána menom D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom na OS Košice I pod
sp. zn.: 15 C 289/94 predtým pod sp. zn.: 15 C 805/94 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Košice I prikazuje aby v konaní vedenom OS Košice I teraz pod
sp. zn.: 15 C 289/94 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Pánovi menom D. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000,-
Sk slovom osemdesiattisíc korún, ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť mu do
dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť pánovi menom D. K. trovy konania vo
výške 6296.-Sk (...) na účet právneho zástupcu advokáta menom JUDr. P. H., so sídlom K.,
do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“
4. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 94/08-11 z 13. marca 2008 prijal podľa § 25
ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania. Za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 2364/05 z 31. marca 2008
a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom
z 27. apríla 2008.
5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že viacerí navrhovatelia
a „D. K., (...) podali na tunajšom súde dňa 5. 10. 1994 žalobu proti žalovanému T.,
o odstránenie neoprávnenej stavby postavenej na ich pozemku č. 6993/2 zapísanom v
katastri nehnuteľnosti na LV č. 10258, katastrálne územie K.
Po zaplatení súdneho poplatku za návrh dňa 26. 4. 1995, súd zabezpečil prípravu
pojednávania v súlade s ust. § 114 O. s. p.
Uznesením č. k. 15 C 805/94-11 zo dňa 27. 7. 2000 súd pripustil dol konania
na strane žalovaného Mesto K.
Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 11. 10. 2000, ďalšie 7. 12. 2000, 23. 9.
2003, 20. 4. 2004.
Uznesením č. k. 15 C 805/94-87 zo dňa 17. 6. 2004, súd pripustil do konania
na strane žalovaného T. s. r. o. K.
Od 11. 11. 2004 sa táto vec na základe uznesenia 15 C 289/94-150 prejednáva
v rámci spoločného konania pod sp. zn. 15 C 289/94.
Uznesením č. k. 15 C 289/94-150 zo dňa 11. 11. 2004 bolo vo veci nariadené
znalecké dokazovanie znalcom, Ing. M. H.
Znalec spis 15 C 289/94 prevzal na vypracovanie posudku 11. 4. 2005.
Vzhľadom na náročnosť znaleckej úlohy 4. 7. 2005 znalec požiadal o predĺženie
lehoty na vypracovanie posudku do 30. 9. 2005.
Dňa 27. 9. 2005 znalec požiadal o predĺženie lehoty o ďalších 60 dní.
Súd predĺžil znalcovi lehotu na vypracovanie posudku do 30. 11. 2005.
Znalec posudok doručil súdu až 2. 1. 2006.
11. 1. 2006 bol znalecký posudok a uznesenie o priznaní znalcovi všetkým
účastníkom.
Uznesením č. k. 15 C 289/94-261 zo dňa 25. 5. 2006 súd nariadil znalecké
dokazovanie znalkyňou Ing. Ľ. L., na ocenenie vecného bremena.
K predloženému znaleckému posudku žalovaní predložili písomné stanovisko,
v ktorom namietajú množstvo nedostatkov v znaleckom posudku.
Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 2. 3. 2007, ktoré bolo odročené
za účelom doplnenia dokazovania na 3. 4. 2007.
Toto pojednávanie sa však neuskutočnilo vzhľadom na neprítomnosť predvolanej
znalkyne Ing. L.
Ďalšie pojednávania vo veci sa uskutočnili 3. 5. 2007, 3. 7. 2007, 25. 1. 2008.
Posledné pojednávanie zo dňa 29. 2. 2008 bolo odročené na neurčito z dôvodu
vznesenia námietky zaujatosti právnym zástupcom žalovaného v 3. rade, t. j. T. výroba K.
voči vybavujúcej sudkyni.
Dňa 3. 3. 2008 bol žalovaný v 3. rade vyzvaný na zaplatenie poplatku za vznesenú
námietku zaujatosti, ktorý uhradil 4. 3. 2008.
Dňa 4. 3. 2008 bol spis 15 C 289/94 predložený Krajskému súdu v Košiciach
na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti.
Je pravdou, že od roku 1994 nebolo ešte vo veci meritórne rozhodnuté. Po právnej
stránke vec nie je náročná. Je však náročná po stránke skutkovej.
V konaní vystupuje na strane žalobcov viacej subjektov, z ktorých v priebehu konania
niekoľkí zomreli, a preto bolo potrebné čakať na výsledky dedičských konaní. Na objektívne
zistenie skutkového stavu bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Tieto skutočnosti
a tiež zmeny v osobe zákonnej sudkyne značne prispeli k predĺženiu konania.“.
5.2 Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku z 27. apríla 2008, ktorým reagoval na
vyjadrenie predsedu okresného súdu uviedol, že sa „... potvrdzuje obdobie nečinnosti súdu
od 06. 04. 1995 do 27. 07. 2000 a podobné obdobie nečinnosti súdu bolo aj od 17. 01. 2001
do 16. 10. 2003, (...). Po právnej stránke nepovažuje sťažovateľ vec za značne zložitú,
naopak za veľmi jednoduchú. Zložitosť pre odporcu spočíva len v tom, že spojil viac
podobných alebo celkom rovnakých vecí (rozdielni sú len žalobcovia - žalovaný je ten istý )
do jednej veci a len kvôli tomu odporca považuje teraz vec za skutkovo zložitú a sám ju
považuje rovnako ako sťažovateľ za právne jednoduchú. Tým skôr je samozrejme
neodôvodnené, že tento spor trvá už skoro neuveriteľných 14 rokov.“.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie
na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená
povahou namietaných práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný
procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci,
t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov resp., v primeranej lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03,
7. Zo sťažnosti a z jej doplnenia, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil v podstate totožný
priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 15 C 289/94 (pôvodne
vedeného pod sp. zn. 15 C 805/94) ako (v bode 5.1 tejto časti odôvodnenia) uviedol okresný
súd. Ďalej prihliadol na skutkový stav zistený v konaní pred ústavným súdom
sp. zn. IV. ÚS 41/07, keďže ide o to isté konanie okresného súdu vedené pod
sp. zn. 15 C 289/94 (pôvodne vedené pod sp. zn. 15 C 805/94).
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu
nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť
pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
1. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje
aj povahu prerokúvanej veci.
1.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania
vedeného okresným súdom je rozhodovanie o nároku sťažovateľa na odstránenie
neoprávnenej stavby alternatívne o zriadení vecného bremena. Vzhľadom na nutnosť
nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj so zreteľom na vstupovanie ďalších účastníkov
do konania v súvislosti s právnym nástupníctvom po zomrelých žalobcoch možno
napadnuté konanie považovať po skutkovej stránke za zložitejšie. Samotnú skutkovú
zložitosť (na ktorú poukázal vo svojom vyjadrení aj predseda okresného súdu) však
nemožno dávať do súvislosti s dlhotrvajúcou nečinnosťou okresného súdu. Po právnej
stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.
1.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil okolnosť, ktorou by
sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní.
1.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu. Pri
skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného
práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek skutočnosti, že plynulému postupu
nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd
zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie
začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva, že okresný súd bol v spore sťažovateľa
v podstate nečinný. Nečinnosť okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod
sp. zn. 15 C 289/94 (pôvodne vedené pod sp. zn. 15 C 805/94) ako celok, a preto ústavný
súd nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické úkony okresného súdu (nariadenie
pojednávania po 6-ich rokoch, rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov po 8-ich rokoch, nariadenie znaleckého dokazovania po viac ako 10-tich rokoch
atď.).
Ústavný súd v tejto súvislosti neakceptoval argumentáciu okresného súdu
spočívajúcu v poukázaní na nutnosť zisťovania výsledkov dedičských konaní z dôvodu
úmrtí niekoľkých žalobcov a na potrebu nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj zmenu
zákonnej sudkyne, ktoré mali prispieť k celkovej dĺžke konania. Uvedené skutočnosti
jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti nemôžu odôvodňovať celkovú neprimeranú dĺžku
posudzovaného súdneho konania, ktoré doteraz predstavuje viac ako trinásť rokov.
2. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 289/94 (pôvodne vedenom pod
sp. zn. 15 C 805/94) došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
3. Aj napriek zisteniu ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. 15 C 289/94 konal bez zbytočných
prieťahov, vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS 112/07 zo 4. septembra 2007 (m. m. I. ÚS 232/05, IV. ÚS 187/05,
II.ÚS 96/06, IV. ÚS 45/07, IV. ÚS 99/07 ).
4. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
80 000 Sk.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom pod
sp. zn. 15 C 289/94 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 15 C 805/94) a berúc do úvahy
konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 80 000 Sk, ktorej
sa sťažovateľ domáhal, za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona
o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).
5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi
vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal tri úkony
právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti
1. marca 2007, zaujatie stanoviska 27. apríla 2008 k vyjadreniu okresného súdu. Podania
právneho zástupcu sťažovateľa doručené ústavnému súdu 20. septembra 2007 a 15. januára
2008 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na ich obsah ako podania vo veci samej, a preto
odmenu za nich nepriznal.
Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je 1/6 z výpočtového
základu. Za dva úkony právnych služieb v roku 2007 prináleží advokátovi odmena
z výpočtového základu 17 822 Sk, t. j. dvakrát 2 970 Sk a režijný paušál dvakrát 178 Sk,
teda 6 296 Sk. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2008 patrí advokátovi
odmena z výpočtového základu 19 056 Sk, t. j. 3 176 Sk a režijný paušál 190 Sk, teda spolu
3 148 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za tri
úkony právnych služieb) predstavuje celkovú sumu 9 662 Sk.
Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené
v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom
súde).
6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
7. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júna 2008