Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 252/08

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2008 predbežne

prerokoval sťažnosť M. Č., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. Š., Š., vo veci

namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa a 5

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Č. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája

2008 doručená sťažnosť M. Č., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na

poštovú prepravu 20. mája 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu

Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 2. februára 2007 bol sťažovateľ

vzatý do väzby z dôvodov uvedených v ustanovení § 61 ods. 1 písm. a) a c) Trestného

poriadku. Uznesením krajského súdu sp. zn. z 22. januára 2008 bola väzba

sťažovateľa predĺžená do 1. apríla 2008. Krajský prokurátor v Prešove podal 13. februára

2008 na sťažovateľa a ďalšie osoby obžalobu pre trestný čin vraždy okresnému súdu.

Uznesením okresného súdu č. k. -9151 zo 14. marca 2008 vyhláseným na

verejnom zasadnutí bolo rozhodnuté, že väzba sťažovateľa ďalej trvá z rovnakých dôvodov,

aké boli uvedené v uznesení okresného súdu z 2. februára 2007. Hoci väzba bola uznesením

krajského súdu z 22. januára 2008 predĺžená do 1. apríla 2008, do uplynutia tejto lehoty

krajský súd nerozhodol o sťažnosti, ktorú sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu

zo 14. marca 2008, lebo až uznesením krajského súdu č. k. -9170 zo 17. apríla

2008 bola sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu zo 14. marca

2008 zamietnutá. Uznesenie krajského súdu bolo obhajcovi sťažovateľa doručené 7. mája

2008. Z uvedeného je podľa názoru sťažovateľa zrejmé, že hoci bolo povinnosťou krajského

súdu rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby sťažovateľa do uplynutia termínu jej posledného

predĺženia v prípravnom konaní, teda najneskôr do 1. apríla 2008, nestalo sa tak, a preto

mal byť sťažovateľ 1. apríla 2008 z väzby prepustený.

Uvedeným postupom krajského súdu došlo podľa sťažovateľa k hrubému porušeniu

jeho označených práv podľa a dohovoru, a to aj s poukazom na nález ústavného

súdu vo veci sp. zn. .

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených

článkov a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby bolo uznesenie zo 17. apríla 2008 v časti týkajúcej sa sťažovateľa zrušené a vec

v rozsahu zrušenia vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. Požaduje tiež náhradu trov

právneho zastúpenia advokátom v celkovej sume 7 940,88 Sk.

2. Z uznesenia okresného súdu č. k. -9151 zo 14. marca 2008 vyplýva, že

väzba sťažovateľa ďalej trvá z tých istých dôvodov, ktoré boli ustálené pri jeho vzatí do

väzby uznesením okresného súdu sp. zn. z 2. februára 2007. Väzba sťažovateľa

bola v prípravnom konaní predĺžená do 1. apríla 2008. Obžaloba bola podaná okresnému

súdu 13. februára 2008. Vzhľadom na to bolo potrebné rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby

sťažovateľa do 1. apríla 2008. K takémuto záveru dospel okresný súd na základe nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 8. marca 2007, podľa ktorého, ak má byť väzba

zákonná, musí sa vždy opierať o rozhodnutie súdu. Preto aj v danom prípade vždy musí

existovať uznesenie všeobecného súdu. Nemôže byť totiž dôvodom držania vo väzbe len

skutočnosť, že bola podaná obžaloba bez toho, aby sa o ďalšom trvaní väzby výslovne

konajúcim súdom rozhodlo ešte predtým, ako uplynie lehota, na ktorú bola väzba

v prípravnom konaní naposledy predĺžená. Iná prax súdov nie je v súlade s ustanovením

, resp. dohovoru. Ustanovením , ktoré

ukladá súdu po podaní obžaloby povinnosť skúmať dôvodnosť ďalšieho trvania väzby, je

§ 244 ods. 5. Toto ustanovenie však predpokladá nariadenie verejného, prípadne

neverejného zasadnutia na predbežné prerokovanie obžaloby. Vzhľadom na enormnú

rozsiahlosť spisového materiálu nie je možné v čase od 13. februára 2008 do 1. apríla 2008

oboznámiť sa so spisom do takej miery, aby bolo možné v stanovenej lehote určiť termín

predbežného prerokovania obžaloby. Okresný súd preto svoje rozhodnutie oprel

o ustanovenie a 27. februára 2008 určil termín verejného

zasadnutia na 14. marec 2008. Na verejnom zasadnutí dostali možnosť vyjadriť sa

k ďalšiemu trvaniu väzby tak prokurátor, ako aj sťažovateľ. Okresný súd napokon dospel

k záveru, že väzba je i naďalej dôvodná.

3. Z uznesenia krajského súdu č. k. -9170 zo 17. apríla 2008 vyplýva, že

sťažnosť podaná sťažovateľom a ďalšou osobou proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

zo 14. marca 2008 bola zamietnutá. Podľa názoru krajského súdu rozhodol

okresný súd správne. Uznesenie krajského súdu bolo podľa dátumovej pečiatky doručené

obhajcovi sťažovateľa 7. mája 2008.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Každé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade

s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec

pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné s účelom , ktorým je ochrana

jednotlivca proti svojvôli (, ale aj , , ,

).

Z uvedenej zásady vyplýva, že porušenie zákona v prípade rozhodovania o väzbe

zakladá zároveň aj porušenie a 5 , ako aj dohovoru.

V zmysle a 5 , resp. dohovoru nemôže byť titulom

pre držanie vo väzbe znamenajúce obmedzenie osobnej slobody len skutočnosť, že bola

podaná obžaloba, bez toho, aby sa o ďalšom trvaní väzby výslovne konajúcim súdom

rozhodlo ešte predtým, ako uplynie lehota, na ktorú bola väzba v prípravnom konaní

naposledy predĺžená (, , , , ).

Samotná skutočnosť, že vec bola postúpená súdu, nie je postačujúca na splnenie kritéria

„zákonnosti“ väzby v zmysle čl. 5 ods. 1 dohovoru a nemôže bez príslušného súdneho

rozhodnutia odôvodniť ďalšie trvanie väzby (Stasaitis c. Litva z 21. marca 2002, § 59 až

§ 61).

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti nenamieta neexistenciu dôvodov na ďalšie trvanie

väzby, pretože vytýka skutočnosť, že po podaní obžaloby 13. februára 2008 nedošlo do

1. apríla 2008 k vydaniu právoplatného uznesenia, ktorým by bolo vyslovené ďalšie trvanie

väzby i po 1. apríli 2008. Poukazuje na to, že okresný súd síce rozhodol o ďalšom trvaní

väzby 14. marca 2008, avšak uznesenie krajského súdu o zamietnutí podanej sťažnosti bolo

vydané až 17. apríla 2008 a doručené 7. mája 2008, teda po uplynutí lehoty posledného

predĺženia väzby v prípravnom konaní.

Ústavný súd nemôže súhlasiť s právnym názorom sťažovateľa.

Základnou zásadou, ktorej sa sťažovateľ dovoláva, je, že obmedzenie osobnej

slobody väzbou sa musí vždy a bezvýnimočne opierať o rozhodnutie všeobecného súdu.

Absencia takéhoto rozhodnutia znamená porušenie označených článkov a dohovoru.

V predmetnej veci preto treba posúdiť, či neprávoplatné uznesenie okresného súdu č. k.

-9151 zo 14. marca 2008 je dostatočným podkladom na trvanie väzby sťažovateľa

po 1. apríli 2008.

Podľa proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná

sťažnosť. Sťažnosť nie je prípustná, ak o väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd,

ak zákon neustanovuje inak.

Podľa prvej vety odkladný účinok má iba sťažnosť

prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení obvineného z väzby alebo proti rozhodnutiu,

ktorým nebola predĺžená lehota väzby.

Z citovaných ustanovení nepochybne vyplýva, že uznesenie

okresného súdu č. k. -9151 zo 14. marca 2008 bolo predbežne vykonateľné, hoci

ešte nenadobudlo právoplatnosť. Je to zrejmé zo skutočnosti, že sťažnosť, ktorú sťažovateľ

proti tomuto uzneseniu podal, nemala odkladný účinok.

Z uvedených úvah možno vyvodiť záver, že neprávoplatné, ale predbežne

vykonateľné uznesenie všeobecného súdu o väzbe spĺňa podmienku existencie rozhodnutia

všeobecného súdu o trvaní väzby v zmysle a 5 a dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2008