Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 258/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2008

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. R. B. – E., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. R.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. R. B. – E., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra

2007 doručená sťažnosť JUDr. R. B. – E., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že:

«Dňa 07. 02. 1994 podala obchodná spoločnosť S., a. s., B. ako navrhovateľ proti

odporcovi - „Fa E., B.“ na vtedajší Mestský súd v Bratislave (teraz Krajský súd

v Bratislave) návrh na vymáhanie peňažnej pohľadávky vo výške 154.848.333,- Sk

s príslušenstvom. Konanie o tomto návrhu bolo vedené pod spis. zn. .

V priebehu konania súd viackrát vyzýval navrhovateľa na upresnenie obchodného mena

odporcu, nakoniec sa uspokojil, i keď nesprávne, s označením JUDr. R. B. – E. s poukazom

na nižšie uvedené skutočnosti. (...)

Sťažovateľ je fyzická osoba podnikateľ, ktorému živnostenské oprávnenie vzniklo dňa

02. 02. 1993. Pod obchodným menom E. podnikal otec sťažovateľa M. B., ktorému

oprávnenie na podnikanie vzniklo dňa 07. 05. 1990, teda ešte podľa vtedy účinného

Hospodárskeho zákonníka. Miestom podnikania bola podľa výpisu z obchodného registra

B.. M. B. zomrel dňa ... a konanie o dedičstve po ňom sa skončilo dňa 14. 05. 1992.

Podľa Živnostenského v znení účinnom v tom

čase, ak dedičia nezískajú do šiestich mesiacov od skončenia konania o dedičstve vlastné

živnostenské oprávnenie, nemôžu ďalej živnosť prevádzkovať. JUDr. R. B. získal

živnostenské oprávnenie až 02. 02. 1994, teda po tejto zákonnej lehote.

Z uvedeného vyplýva, že údaje zapísané v obchodnom registri sú chybné a zmätočné,

nakoľko JUDr. R. B. pod obchodným menom JUDr. R. B. – E. nepokračuje v podnikaní

svojho otca M. B. pod obchodným menom E.. Taktiež identifikačné číslo pôvodného

odporcu bolo iné a sťažovateľa, čo však z výpisu z obchodného registra sťažovateľa

nevyplýva. Na tieto skutočnosti súd vôbec nebral ohľad. Spôsobil tak, že účastníkom

konania, ktoré trvalo 13 rokov, bol subjekt, ktorý nebol pasívne legitimovaný, resp. nebol

správne označený. (...)

Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené až v roku 1997 na termín 15. 04. 1997,

ktoré sa však iba odročilo. Tohto sa sťažovateľ nezúčastnil vzhľadom na vyššie uvedené.

Dňa 29. 11. 2000 bol súdu doručený návrh na zámenu účastníka konania na strane

navrhovateľa. Na miesto dovtedajšieho navrhovateľa mala vstúpiť do konania spoločnosť

A. a. s.

Dňa 07. 11. 2002 nazrel do súdneho spisu Mgr. G. podľa založenej plnej moci

splnomocnenec spoločnosti V. s. r. o. Táto spoločnosť nikdy nebola účastníkom konania

a ani v spise nie je založený súhlas sudcu s nazretím do spisu ako to predpokladá § 44

ods. 2 č. v znení neskorších predpisov .

Dňa 19. 05. 2003 bol súdu doručený návrh na zámenu účastníka konania na strane

navrhovateľa. Na miesto navrhovateľa mala vstúpiť do konania spoločnosť V. s. r. o., avšak

návrh bol zmätočný, nakoľko označený navrhovateľ A. a. s. ešte nebol účastníkom konania.

Súd vytýčil termín pojednávania na 21. 05. 2003, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ.

Súd oboznámil prítomných s obsahom spisu a predstúpil sťažovateľ, ktorý namietal svoju

pasívnu legitimáciu, príp. nesprávne označenie odporcu.

Dňa 16. 03. 2005 vydal súd uznesenie č. , ktorým pripustil

zámenu navrhovateľa A., a. s., za spol. A., a. s. a to i napriek tomu, že v spise už boli

založené listiny, ktoré preukazovali, že takéto rozhodnutie bude v rozpore s hmotnoprávnym

stavom veci, pretože údajná pohľadávka, ktorá bola predmetom konania, už bola postúpená

na iný subjekt. Navyše súd ani nezisťoval, či subjekt vstupujúci do konania na strane

navrhovateľa súhlasí so svojím vstupom do konania, ako to predpokladá .

Dňa 19. 04. 2005 podal sťažovateľ proti uvedenému uzneseniu odvolanie, ktorému

odvolací súd vyhovel uznesením č. zo dňa 26. 07. 2005, keď napadnuté

uznesenie zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V rámci informatívneho výsluchu, ktorý sa konal dňa 26. 04. 2006 sa účastníci

dohodli, že sa pokúsia o mimosúdne vyriešenie sporu v lehote troch mesiacov. Na výzvu

súdu navrhovateľ dňa 19. 09. 2006 oznámil súdu, že na podanom návrhu v celom rozsahu

trvá.

Súd nariadil pojednávanie na termín 23. 01. 2007. Dňa 17. 01. 2007 o 10.00 hod.

do spisu nazrel JUDr. J. R., ktorý súčasne založil do spisu plnú moc na zastupovanie

v konaní, nakoľko sťažovateľ sa zo zdravotných dôvodov už nemohol veci naplno venovať.

Navrhovateľ následne v ten istý deň o 12.55 hod. vzal celý návrh späť.

Súd nariadené pojednávanie nezrušil, a tak sa konalo v neprítomnosti navrhovateľa.

Súd na pojednávaní uznesením konanie zastavil i napriek tomu, že nemal zistené, či

sťažovateľ so späťvzatím súhlasí, taktiež sa nevyporiadal s dvoma podanými návrhmi na

zámenu účastníka konania.

Dňa 24. 01. 2007 právny zástupca sťažovateľa predložil súdu vyčíslenie trov

právneho zastúpenia. Na žiadosť sťažovateľa do vyčíslenia zahrnul i úkony, ktoré vo veci

vykonal sťažovateľ ako advokát osobne, pričom i súd konal a komunikoval s JUDr. B. ako

advokátom. Súd dňa 15. 02. 2007 vyzval navrhovateľa na vyjadrenie sa k predloženému

vyčísleniu trov právneho zastúpenia sťažovateľa. Ten sa vyjadril podaním zo dňa

08. 03. 2007.

Dňa 08. 03. 2007 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené uznesenie súdu

č. -191, ktorým zastavil konanie a sťažovateľovi nepriznal trovy konania. Súd

v odôvodnení uviedol, že sťažovateľ uplatnil náhradu svojich trov právneho zastúpenia

vo výške 1.831.059,- Sk podľa vyhlášky MS SR č. , čo však je v rozpore

s obsahom spisu a podania sťažovateľa, ktorým predmetné trovy vyčíslil vo výške

6.207.291,- Sk za obdobie 23. 11. 1994 do 23. 01. 2007. Súd teda rozhodol iba o časti

uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľa, čo potvrdzuje i dôvodová časť

uznesenia, kde súd uvádza, že odporcovi by náhrada trov konania patrila, avšak neuplatnil

si ju za obdobie existencie právneho zastúpenia, čo však, ako už bolo uvedené, nebolo

pravdou.

Dňa 23. 03. 2007 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu

-191, na ktoré však Najvyšší súd SR ako odvolací súd napadnuté uznesenie

potvrdil uznesením zo dňa 13. 09. 2007, ktoré bolo právnemu zástupcovi

sťažovateľa doručené dňa 04. 10. 2007. V dôvodovej časti sa uvádza, že úkony právnej

služby advokáta JUDr. R. B. v podstate neexistujú a úkony právnej služby poskytnuté

advokátom JUDr. J. R. sú neúčelne poskytnuté. (...)

Z uvedeného skutkového stavu vyplývajú nasledovné skutočnosti o porušení

základného práva sťažovateľa porušovateľom:

Konanie na Krajskom súde v Bratislave vedené pod spis. zn. trvalo od

07. 02. 1994 do 04. 10. 2007, t. j. trinásť rokov a osem mesiacov.

Počas celého konania boli nariadené tri pojednávania, o ktorých sám prvostupňový

súd tvrdí, že ani jedno sa nekonalo, to znamená, že vlastne sa počas celého konania ani raz

nepojednávalo.

Ani do skončenia konania súd právoplatne nerozhodol o procesných návrhoch

navrhovateľa a ďalšieho subjektu na zámenu účastníka konania, pričom do súdneho spisu

neoprávnene nazerali osoby, ktoré neboli účastníkmi konania ani ich splnomocnenými

zástupcami, ani im tento úkon nebol povolený sudcom.

Sťažovateľ sa prvého pojednávania nezúčastnil, nakoľko zo samotného návrhu

vo veci vyplývalo, že nie je vecne legitimovaný, preto tiež nepovažoval za rozumné urgovať

postup v konaní. Avšak súd sa s touto námietkou sťažovateľa nikdy nevysporiadal do

dôsledkov, teda sťažovateľ bol 13 rokov účastníkom konania na základe návrhu, ktorý

smeroval proti inému subjektu ako sťažovateľovi.

Krajský súd v Bratislave v konaní pod spis. zn. porušil sťažovateľovo

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z článku 48

ods. 2 SR a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote vyplývajúce

z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, ktorý bol

vyhlásený v Zbierke , a ktorým je Slovenská republika viazaná.

Zbytočné prieťahy v predmetnom konaní boli spôsobené v rokoch 1994 až 2005

takmer úplnou nečinnosťou súdu vo veci samej i ohľadom procesných návrhov účastníkov,

a v rokoch 2005 až 2007 konaním súdu, ktoré je nezlučiteľné so zásadou efektívnosti

konania. Podľa názoru sťažovateľa v danom prípade nemožno hovoriť o právne alebo

skutkovo zložitej veci, ani o tom, že by postup súdu v konaní sťažovali účastníci konania

svojím správaním.

Ochrany uvedených práv sa sťažovateľ podľa platného právneho poriadku SR

nemôže domáhať na inom orgáne ako na Ústavnom súde SR.

Sťažovateľ podľa SR a podľa

Z. z. v znení neskorších predpisov žiada priznať primerané zadosťučinenie vo výške

11.000.000,-Sk (za každý rok takmer úplnej nečinnosti 1.000.000,- Sk) ako náhradu

nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v súvislosti s namietanými zbytočnými prieťahmi

v konaní. Jeho výšku odôvodňuje jednak dĺžkou konania a tým, že jeho značnú časť tvorila

takmer úplná nečinnosť súdu. Poukazuje však najmä na predmet konania a jeho význam

a vplyv na pokojný život vrátane právnej istoty, ktorých sa mu počas trvania konania

nedostávalo. Pokusy rôznych záujmových skupín o využitie skutočnosti, že sa predmetné

konanie viedlo, prípadne o manipulácie s údajnou pohľadávkou, podstatné zúženie okruhu

podnikateľských možností z dôvodu údajnej zadlženosti, nevynímajúc vplyv konania

a všetkých jeho priamych i nepriamych dôsledkov na rodinné prostredie sťažovateľa.

Právomoc Ústavného súdu SR rozhodnúť o tejto sťažnosti zakladá SR

a ustanovenia šiesteho oddielu II. hlavy III. časti v znení neskorších

predpisov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR

vyniesol tento nález

1. Základné právo sťažovateľa JUDr. R. B. – E. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upravené v a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod spis. zn.

porušené boli.

2. Sťažovateľovi JUDr. R. B. – E. priznáva finančné zadosťučinenie 11.000.000,- Sk

(...), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia.

3. Sťažovateľovi JUDr. R. B. – E. priznáva náhradu trov konania, ktoré je Krajský

súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. R., B., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. ).

1. Podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.

, ). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (napr. ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti

(, ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“

krajského súdu, ktorého označil za účastníka tohto konania. Keďže v napadnutom konaní -

ako to sám sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol - „dňa 08. 03. 2007 bolo právnemu

zástupcovi sťažovateľa doručené uznesenie súdu č. -191, ktorým zastavil

konanie (...), sťažovateľ sa o namietaných zbytočných prieťahoch mohol dozvedieť

najneskôr v uvedený deň. Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na ústavnom súde v čase

(26. novembra 2007), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde, ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených

v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný

oneskorene.

2. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Z podania sťažovateľa vyplýva, že napadnuté konanie bolo na krajskom súde

skončené 23. januára 2007. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou

sťažnosťou až podaním z 19. novembra 2007, t. j. v čase, keď porušenie označeného

základného práva na súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo

a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany,

ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa v čase, keď

v označenom konaní pred krajským súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda

bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej

sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

3. Okrem uvedeného podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona

č. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj

po nadobudnutí účinnosti nového , zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ - ktorý je sám

právnikom a ktorý je kvalifikovane právne zastúpený - sťažnosť na prieťahy v konaní

nepodal a ani netvrdí, že ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu

takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. ,

, ) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu

predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov

(s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov) neumožnilo účinnú ochranu základného práva

sťažovateľa priznaného mu podľa a práva podľa dohovoru,

a preto podľa v spojení s bolo potrebné jeho

sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2008