Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 220/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2008

predbežne prerokoval sťažnosť MVDr. Š. K., L., zastúpeného advokátkou JUDr. S. K., L.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MVDr. Š. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2008

doručená sťažnosť MVDr. Š. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Dňa 29. 06. 2004 bol do podateľne Okresného súdu v Poprade doručený návrh

na konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, kde... sťažovateľ vystupuje v pozícii

odporcu v 1. rade. Predmetný návrh... domáha sa voči sťažovateľovi a jeho manželke

zaplatenia 1. 900. 000,-Sk so 17,5 % úrokmi z omeškania...

...navrhovateľ je od samého začiatku konania nečinný... a súd zhovievavo akceptuje

takmer štyri roky tento doslova neudržateľný…

V súčasnom období... po takmer štyroch rokoch od začiatku konania, nebolo vo veci

súdom prvého stupňa rozhodnuté a ani nebolo doteraz vykonané žiadne dokazovanie.

... Opísané skutočnosti spôsobujú veľkú traumu a právnu neistotu nielen

sťažovateľovi, ale aj celej jeho rodine a má to za následok aj to, že všetci pochybujú o tom,

že súd vo veci vydá spravodlivé súdne rozhodnutie. ...“

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Ústavný súd SR vyhovuje v celom rozsahu podanej sťažnosti a vyslovuje, že

postupom Okresného súdu v Poprade v konaní vedenom pod č. bolo

porušené základné ústavné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle a tiež bolo porušené jeho

právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Poprade vo veci vedenej pod

č. konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd súčasne priznáva sťažovateľovi... finančné zadosťučinenie v celkovej

výške 2. 000 000,-Sk ..., ktoré je povinný porušovateľ... vyplatiť mu... do 3 dní odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR...

4. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia,

ktoré budú z jeho strany vyčíslené v lehote do 3 dní odo dňa prevzatia výzvy z Ústavného

súdu SR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti podľa ods. l dohovoru,

pretože okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.

1. Ústavný súd listom sp. zn. z 26. mája 2008 vyzval právnu

zástupkyňu sťažovateľa, aby odstránila nedostatky podania, t. j. aby sťažnosť doplnila

o podklady, najmä žalobný návrh a rozhodnutia okresného súdu v predmetnej veci,

a predložila sťažnosť na prieťahy v konaní doručenú predsedovi okresného súdu podľa § 17

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej

republiky, štátnej správe súdov a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov)

v znení neskorších predpisov, resp. podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch) a jeho odpoveď na sťažnosť.

Právna zástupkyňa na výzvu ústavného súdu listom z 5. júna 2006 predložila

fotokópiu žalobného návrhu, ktorý bol podaný okresnému súdu 29. júna 2004, uznesenie

okresného súdu č. k. -101 zo 4. novembra 2005, ktorým bolo konanie

prerušené, a uznesenie okresného súdu č. k. -136 z 1. apríla 2008, ktorým bolo

rozhodnuté v konaní pokračovať. Ďalej uviedla, že sťažovateľ nepredložil samostatnú

sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, pretože predseda okresného súdu

v tejto veci koná osobne ako zákonný sudca.

2. Na výzvu ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania sťažnosti k veci sa

vyjadril okresný súd listom sp. zn. Spr. 210/2008, v ktorom uviedol prehľad procesných

úkonov okresného súdu vo veci a inter cetera uviedol:

„Návrh... proti odporcom ad 1) MVDr. Š. K., ad 2/ JUDr. S. K., o vydanie

bezdôvodného obohatenia 1.900.000,- Sk s príslušenstvom, doručený súdu dňa

29.6.2004. ...

- uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 4. 11. 2005, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 29.11.2005, o prerušení konania podľa ...

- uznesenie okresného súdu zo dňa 1. 4. 2008 o pokračovaní v konaní...

Sťažovateľ ani raz súdu nedoručil sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní v súlade

s ustanovením a násl. zákona , resp. zákona “

3. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa ods. 2 citovanej právnej normy

ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1,

ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona o súdoch, alebo ak

sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol

a ani ústavný súd ich nezistil. List z 10. júna 2007, ktorým sťažovateľ argumentoval,

nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za sťažnosť na prieťahy v konaní

doručenú predsedovi okresného súdu a v okolnostiach danej veci (pozri nižšie) bolo bez

významu tiež tvrdenie sťažovateľa, že predseda okresného súdu bol v danej veci zákonným

sudcom.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so

základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa

.

4. Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj

sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

Vzhľadom na to, že posudzované konanie pred okresným súdom začalo 29. júna

2004 a konanie vo veci bolo prerušené v období od 29. novembra 2005 do 1. apríla 2008

(2 roky a 4 mesiace), nemohlo dôjsť v tomto období k prieťahom v konaní, lebo existovala

zákonná prekážka, ktorá okresnému súdu bránila konať vo veci. Ústavný súd v tejto

súvislosti pripomína, že sťažovateľ doručil sťažnosť na ústavný súd 6. mája 2008.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti (, ,

) vyslovil, že ak bolo konanie prerušené, konajúci súd sa počas prerušenia

konania sa nemohol dopustiť zbytočných prieťahov v konaní, a teda ani porušenia

základného práva sťažovateľa. Podobne v súvislosti s prerušením konania ústavný súd napr.

uviedol, že „dobu prerušenia konania... nemožno považovať za zbytočné prieťahy, ktoré by

boli spôsobené činnosťou (nečinnosťou) súdu v občianskoprávnom konaní.“ (m. m.

).

Ústavný súd z predložených dokladov zistil, že okresný súd od 29. júna 2004

do 29. novembra 2005 (keď bolo konanie prerušené) a od 1. apríla 2008 plynulo konal

a vykonával úkony smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu veci. Samotné obdobie trvania

súdneho konania (okrem prerušenia konania, pozn.) je krátke na to, aby mohli vzniknúť

prieťahy v konaní vážneho charakteru.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd posúdil, že v konaní vedenom okresným

súdom vo veci sp. zn. zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práva

sťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavnorelevantnému porušeniu práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa ( dohovoru).

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol aj podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

5. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2008