Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 202/08
PDF · 158.74 KB
No categories available
IV. ÚS 202/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2008
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. S. K., L., zastúpenej advokátom JUDr. B. K., V.,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn.
12 C 226/04 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. S. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2008
doručená sťažnosť JUDr. S. K., L. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr.
B. K., V., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 226/04.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 29. júna 2004 bol okresnému súdu doručený návrh na
vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom je sťažovateľka označená ako odporca
v 2. rade. Okresný súd nariadil pojednávanie na 8. február 2005, na ktorom sa nezúčastnil
navrhovateľ, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil tým, že došlo k zmene v osobe správcu
konkurznej podstaty. Navrhovateľ sa nedostavil ani na pojednávanie z 30. marca 2005.
Uznesením zo 4. novembra 2005 okresný súd konanie prerušil. Sťažovateľka sa dostavila na
predvolanie okresného súdu 22. marca 2007 a 26. apríla 2007 na pojednávania, ktoré sa
však opäť nekonali, pretože navrhovateľ sa ich nezúčastnil. Uznesením z 1. apríla 2008
okresný súd rozhodol o pokračovaní v konaní a 21. apríla 2008 sa uskutočnilo
pojednávanie.
Sťažovateľka uviedla, že po štyroch rokoch od podania návrhu nie je o veci
rozhodnuté na prvom stupni a dosiaľ nebolo vykonané ani žiadne dokazovanie. Navrhovateľ
je v konaní nečinný ani raz nebol prítomný na pojednávaní, vo veci sa kvalifikovane
nevyjadril a nepredložil žiadne doklady, ktoré by odôvodňovali jeho návrh. Okresný súd
takmer štyri roky toleruje tento stav, akceptuje neúčasť navrhovateľa na pojednávaní, a tým
spôsobené prieťahy. Postup okresného súdu vzbudzuje u sťažovateľky dôvodné pochybnosti
v spravodlivé súdne rozhodnutie v danej právnej veci.
Sťažovateľka preto navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Ústavný súd SR vyhovuje v celom rozsahu podanej sťažnosti a vyslovuje, že
postupom Okresného súdu v Poprade v konaní vedenom pod č. 12 C 226/2004 bolo
porušené základné ústavné právo sťažovateľky JUDr. S. K. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a tiež bolo
porušené jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému sudu v Poprade vo veci vedenej pod
č. 12 C 226/2004 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd SR súčasne priznáva sťažovateľke JUDr. S. K. finančné
zadosťučinenie v celkovej výške 2. 000.000,-Sk. /slovom: dva milióny slovenských korún/,
ktoré je povinný porušovateľ jej základného ústavného práva - Okresný súd Poprad vyplatiť
jej naraz bezhotovostne v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Ústavného
súdu SR vo veci podanej sťažnosti a to na účet sťažovateľky JUDr. S. K. vedený v U. a.s.
pobočka L., č. ú. ...
4. Ústavný súd priznáva sťažovateľke trovy konania a právneho zastúpenia, ktoré
budú z jej strany vyčíslené v lehote do 3 dní odo dňa prevzatia výzvy z Ústavného súdu SR.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten
orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou všeobecného súdu považuje
ústavný súd za účinný prostriedok nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má
sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť na prieťahy podľa
§ 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich
(zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov, resp. od 1. apríla 2005
sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach (§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1) zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť (§ 116
a § 118 citovaného zákona).
Účelom sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý
nie je v súlade s právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu,
aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom
alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Preto ústavný súd o sťažnosti,
ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené
právne prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov, resp. s účinnosťou od
1. apríla 2005 podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd výzvou z 27. mája 2008 požiadal právneho zástupcu sťažovateľky, aby
preukázal, že sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona o súdoch.
Právny zástupca sťažovateľky v liste zo 6. júna 2008 uviedol, že sťažovateľka
poukázala na prieťahy v podaní z 10. júna 2007, ktorým navrhla zastavenie konania pre
nečinnosť žalobcu, a tiež na pojednávaní, ktoré sa konalo 21. apríla 2008. Sťažnosť na
prieťahy predsedovi okresného súdu nepodala, pretože predseda okresného súdu koná
v tejto veci ako zákonný sudca.
Podľa názoru ústavného súdu nemožno podanie z 10. júna 2007 ani argumentáciu
sťažovateľky na pojednávaní považovať za sťažnosť podľa zákona o súdoch. Ústavný súd
preto posúdil, či sťažovateľka nesplnila podmienku prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Takým dôvodom nie je
podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že predseda okresného súdu je zákonným sudcom
v danej veci, pretože podľa § 63 ods. 2 zákona o súdoch sťažnosti na predsedu súdu
vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na
odmietnutie sťažnosti sťažovateľky pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že súdne konanie začalo 29. júna 2004, okresný súd ho
uznesením zo 4. novembra 2005 prerušil a v konaní pokračoval 1. apríla 2008. Podľa
judikatúry ústavného súdu (II. ÚS 3/00, III. ÚS 42/02, II. ÚS 422/00) nečinnosť súdu
v dôsledku existencie prekážky jeho postupu vytvorenej zákonom ustanoveným postupom
(napr. právoplatným uznesením o prerušení konania), tak ako to je v danom prípade,
neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
Doba trvania súdneho konania (posudzovaná okrem prerušenia konania), ako aj
doterajší priebeh konania (okresný súd nebol vo veci nečinný) nesignalizuje možnosť
zásahu do základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru takej intenzity, ktorý by znamenal ich porušenie, teda stav, ktorý už
nemožno napraviť využitím sťažovateľke dostupných právnych prostriedkov – podaním
sťažnosti podľa zákona o súdoch. Tieto skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie
sťažnosti sťažovateľky z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre jej neprípustnosť, ako aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že k obdobným záverom ako
v tomto konaní dospel aj v konaní o obsahovo totožnej sťažnosti MVDr. Š. K., odporcu
v 1. rade v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 226/04, ktorú uznesením
č. k. I. ÚS 220/08-21 z 19. júna 2008 odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. júla 2008