Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 217/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2008

predbežne prerokoval sťažnosť A. D., K., zastúpenej advokátkou JUDr. A. K., K., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa a 4 a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -65 z 24.

januára 2008 v časti výroku o trovách konania a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca

2008 doručená sťažnosť A. D., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr.

A. K., K., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na ochranu vlastníctva

podľa (ďalej len „“), základného práva na

ochranu pred vyvlastnením podľa a základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-65 z 24. januára 2008 v časti výroku o trovách konania.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného súdu Košice II

(ďalej len „okresný súd“) č. k. -21 z 27. apríla 2005 v spojení s uznesením

krajského súdu č. k. -37 zo 7. júna 2005 bol predbežným opatrením uložený

ďalšej účastníčke tohto konania zákaz nakladať s nehnuteľnosťou vedenou na liste

vlastníctva č. 14708 pre katastrálne územie T. (ďalej spolu len „uznesenie o predbežnom

opatrení“).

Správou katastra Košice (ďalej len „správa katastra“) bolo vedené konanie o zápise

uznesenia o predbežnom opatrení na list vlastníctva... Sťažovateľka bližšie neuviedla, kedy

a na návrh koho začala správa katastra konať. Z obsahu listín pripojených k sťažnosti

vyplýva, že „dňa 5. 5. 2005 prevzala Správa katastra Košice uznesenie... o predbežnom

opatrení...“.

Prípisom z 11. mája 2005 správa katastra zaslala uznesenie o predbežnom opatrení

okresnému súdu so žiadosťou o vyznačenie jeho právoplatnosti.

Sťažovateľka sa návrhom podaným krajskému súdu 5. júna 2007 domáhala voči

správe katastra vyslovenia povinnosti konať a zapísať na list vlastníctva č. 14708 uznesenie

o predbežnom opatrení. O návrhu sťažovateľky bolo krajským súdom vedené konanie pod

sp. zn. (ďalej len „konanie proti nečinnosti správy katastra“).

Okresný súd 30. júla 2007 doručil správe katastra uznesenie o predbežnom opatrení

s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Následne správa katastra uznesenie

o predbežnom opatrení zapísala na príslušný list vlastníctva.

Krajský súd uznesením z 24. januára 2008 konanie proti nečinnosti správy katastra

zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení

uznesenia z 24. januára 2008 v časti výroku o zastavení konania krajský súd poukázal na to,

že vykonaním zápisu v priebehu konania odpadli dôvody na ďalšie vedenie konania proti

nečinnosti správy katastra. Sťažovateľke nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože

jej návrh podaný 5. júna 2007 nepovažoval za dôvodný. Krajský súd v konaní proti

nečinnosti správy katastra ustálil, že dôvodom nečinnosti správy katastra v konaní o zápis

predbežného opatrenia na list vlastníctva v čase do 30. júla 2007 bolo, že správe katastra

nebolo predložené uznesenie o predbežnom opatrení, ktorého zápis sa navrhoval

s vyznačenou doložkou vykonateľnosti. Po 30. júli 2007, keď predložením uznesenia

o predbežnom opatrení s vyznačenou doložkou právoplatnosti boli splnené podmienky na

jeho zápis, správa katastra tento zápis aj vykonala.

Sťažovateľka namietala nesprávnosť uznesenia krajského súdu z 24. januára 2008

v časti nepriznania práva na náhradu trov konania a k tomu uviedla:

„Porušovateľ rozhodol o trovách konania podľa preto, že

postup odporcu, kedy predmetné predbežné opatrenie nezapísal do katastra bez vyznačenia

jeho vykonateľnosti, nepovažoval za nesprávny.

Podmienku odporcu na vyznačenie právoplatnosti tohto rozhodnutia, pre účely jeho

zápisu do katastra, mal iba za nesprávnu právnu terminológiu.

Uvedené považujem za účelové v prospech odporcu v konaní.

Nestotožňujem sa s názorom porušovateľa v časti trov konania napadnutého

rozhodnutia, nakoľko mám za to, že bol dôvod na ich priznanie podľa ..

predbežné opatrenie nebolo zapísané z dôvodu, že na ňom chýbala doložka

právoplatnosti...

Porušovateľ vyžiadal od odporcu výzvou zo dňa 6. 6. 2007 príslušný katastrálny spis

s vyjadrením k návrhu vo veci v dvoch vyhotoveniach. Požiadavku zopakoval urgenciou

zo dňa 2. 7. 2007 Odporca (opakovane) porušovateľovi doložil informáciu z katastra

nehnuteľnosti, zo dňa 22. 6. 2007, č. , kde k veci udáva, že predmetné

predbežné opatrenie bolo vrátené konajúcemu okresnému súdu, nakoľko nebolo vyznačené

pečiatkou právoplatnosti, pričom do dňa tohto podania mu nebolo doručené späť...

predmetné predbežné opatrenie bolo konajúcim okresným súdom dňa 30. 7. 2007

opakovane doručované odporcovi, z čoho ho porušovateľ výzvou zo dňa 12. 9. 2007 žiadal

o správu o jeho úradnom postupe po tomto dátume (po 30. 7. 2007). Z informácie odporcu,

zo dňa 19. 9. 2007, č. K3-1089/2007 vyplýva, že bolo mu doručené predmetné právoplatné

predbežné opatrenie, ktoré bolo zaevidované a prevedené do príslušného listu vlastníctva,

o čom doložil výpis z KN LV č. 14708, zo dňa 17. 9. 2007...

Z prejednávanej veci u porušovateľa, ako aj z veci vedenej na Okresnom súde

Košice II, sp. zn. je zrejmé, že jednak tento okresný súd, ako aj a hlavne

odporca Správa katastra Košice začal konať a namietaný zápis predbežného opatrenia

učinil až po podaní návrhu proti nemu, ktorý návrh bol dôvodný.

Pre mňa bolo irelevantné, že predmetnú listinu nemohol odporca zapísať preto, že sa

nachádzala na okresnom súde, ktorý mu ju nevrátil (nadôvažok s vyznačenou

právoplatnosťou), nakoľko bolo na odporcovi zabezpečiť jej zápis a teda zabezpečiť si ju

späť, na čo má zákonné možnosti a prostriedky. Avšak odporca tak nekonal, bezdôvodne

vyčkával cca 2,5 roka, kedy som jej doručenie zabezpečila svojimi úkonmi na okresnom

súde sama (skutočnosti uvedené nižšie) Je však bezprecedentné, aby bolo na účastníkovi

zabezpečovať a urgovať podklady, ktoré si má odporca zabezpečiť sám.

V zmysle , prvá veta , je zrejmé, že z procesného

hľadiska odporca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, preto bol povinný uhradiť trovy

konania.

Porušovateľ (aj za odporcu) konštatuje, že absencia zápisu predmetného

predbežného opatrenia v katastri nehnuteľnosti bola v čase podania návrhu dôvodná,

nakoľko toto bolo možné zapísať až po doručení tejto listiny s vyznačením jej

vykonateľnosti. Podmienku odporcu na vyznačenie právoplatnosti považoval iba za

nesprávnu právnu terminológiu (kde malo ísť o vykonateľnosť). Uvedené však nevyplýva zo

žiadneho podania odporcu, naopak, tento aj na výzvu porušovateľa zotrváva na tom (ako

v dovtedajších podaniach), že rozhodnutie trpí vadou nevyznačenej právoplatnosti. To iba

porušovateľ, sám za neho, bez jeho takéhoto stanoviska, mení ním zadanú terminológiu.

Považujem za neštandartné, aby (dovtedajšia) riaditeľka odporcu, ktorá sa na listine

o vrátení uznesenia (zo dňa 11. 5. 2005) podpísala, vzdelaná v odbore právo, nepoznala

rozdiel týchto dvoch terminológii a ich právny dosah. Rovnako posledné vyjadrenia

odporcu, doložené do súdneho spisu porušovateľa, tiež nenasvedčovali tomu, žeby išlo

o chybu v právnej terminológii, nakoľko naďalej trvá na podmienke právoplatnosti

uznesenia. Som presvedčená, že odporca nerozlišoval význam týchto dvoch kategórií.

Z môjho pohľadu (ako účastníka konania o predmetné predbežné opatrenie) bolo

konanie odporcu o vyznačenie právoplatnosti nesprávne, a môžem sa právne domnievať, že

pre túto chybu mu súd nezaslal rozhodnutie späť, kde nemal právny dôvod (a nebolo to ani

objektívne možné) právoplatnosť vyznačiť...

Prieťah v konaní bol a vo vzťahu ku mne ho svojou nečinnosťou zapríčinil odporca...

Porušovateľ teda mal skúmať konanie odporcu za celé obdobie jeho činnosti, t. j. od

prevzatia predbežného opatrenia do zapísania listiny do katastra a nielen jeho činnosť od

30. 7. 2007. Zhliadol by, že odporca bol po vrátení tejto listiny okresnému súdu nečinný

napriek tomu, že listinu mu súd spätne nedoručil v ňom určenej lehote 30 dní. Uvedená

skutočnosť je podstatou prieťahu v katastrálnom konaní, kedy skutočnosť, že uznesenie

nebolo v katastri zapísané preto, že nebolo vyznačené doložkou vykonateľnosti je vo vzťahu

voči mne nepodstatná...

Nadôvažok, odporca bol nečinný aj napriek môjmu dotazu na neho o zápis

predbežného opatrenia a mojej sťažnosti na neho (listinné dôkazy sa nachádzajú v súdnom

spise porušovateľa), čo všetko ho upozorňovalo na prieťahy a absenciu zápisu predmetného

uznesenia.

Porušovateľ, keďže nezhliadol nečinnosť odporcu, nakoľko chybu zhliadol v absencii

doložky vykonateľnosti na predmetnom uznesení, nemal môj návrh za dôvodný. Nezhliadol

pritom jeho nečinnosť, ktorá spočívala v jeho nesprávnom úradnom postupe, ktorý bol

dôvodom, že príslušné uznesenie sa v katastri nenachádzalo vôbec (až po čom bolo možné

posudzovať, či listina mala, alebo nemala príslušné náležitosti)...

Porušovateľ správne zastavil konanie vo veci, nakoľko odpadol dôvod na ďalšie

konanie, avšak nesprávne posúdil právo na náhradu trov konania, nakoľko nesprávne

nezhliadol nečinnosť odporcu, pretrvávajúcu aj v čase podania návrhu, ktorý návrh bol

dôvodný.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR,

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, na ochranu vlastníckeho práva podľa SR a na

ochranu pred vyvlastnením podľa SR, uznesením Krajského súdu

v Košiciach, zo dňa 24. 1. 2008, sp. zn. , v jeho napadnutej časti, porušené boli.

Ústavný súd SR v napadnutej časti zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach, zo

dňa 24. 1. 2008, sp. zn. a vec vracia porušovateľovi na nové konanie

a rozhodnutie.

Ústavný súd SR zakazuje porušovateľovi pokračovať v porušovaní namietaných

základných práv sťažovateľa.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,-

Sk.

Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy

konania vo výške 6 732,- Sk.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom

v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva

je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za

primeranú náhradu.

Na návrh sťažovateľky podaný 5. júna 2007 proti nečinnosti správy katastra bolo

krajským súdom vedené konanie pod sp. zn. . Nečinnosť správy katastra podľa

sťažovateľky spočívala v tom, že správa katastra nevykonala zápis uznesenia okresného

súdu o predbežnom opatrení zákazu nakladať s nehnuteľnosťami na príslušný list

vlastníctva (uznesenie bolo správe katastra doručené ešte 5. mája 2005).

Uznesením krajského súdu z 24. januára 2008 bolo zastavené konanie proti

nečinnosti správy katastra z dôvodu, že v priebehu konania bol vykonaný zápis uznesenia

okresného súdu o predbežnom opatrení, a tým odpadli dôvody na ďalšie konanie.

Krajský súd zároveň rozhodol týmto uznesením o trovách konania tak, že žiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Nepriznanie práva na náhradu trov konania sťažovateľke krajský súd odôvodnil tým,

že správa katastra dôvodne nevykonala zápis príslušného uznesenia o predbežnom opatrení,

pretože jej nebolo predložené na vykonanie zápisu s vyznačenou doložkou vykonateľnosti.

Na vyžiadanie správy katastra jej okresný súd predložil predmetné uznesenie s vyznačenou

doložkou vykonateľnosti 30. júla 2007 (po podaní návrhu sťažovateľky na vyslovenie

povinnosti konať) a následne bol v priebehu konania krajského súdu vykonaný zápis tohto

uznesenia na príslušný list vlastníctva.

Sťažovateľka namietala porušenie svojich práv uznesením krajského súdu

z 24. januára 2008 v časti výroku o trovách konania (krajským súdom jej neboli priznané

trovy konania).

Podľa sťažovateľky krajský súd nesprávne ustálil, že správa katastra dôvodne

nevykonala zápis uznesenia o predbežnom opatrení. Podľa nej za stavu, keď bolo správe

katastra predložené uznesenie o predbežnom opatrení bez doložky vykonateľnosti, bolo

úlohou správy katastra vyžiadať si od okresného súdu uvedené uznesenie s vyznačenou

doložkou vykonateľnosti. Správa katastra však takto nepostupovala, pretože prípisom

z 11. mája 2005 zaslala okresnému súdu uznesenie o predbežnom opatrení na vyznačenie

právoplatnosti, a nie vykonateľnosti, pričom ani splnenie tejto požiadavky nijak neurgovala

a nevyužila právne prostriedky, ktoré mala k dispozícii na získanie vykonateľného

uznesenia o predbežnom opatrení. Správa katastra bola podľa sťažovateľky „dôvodne

nečinná“ a tento stav pretrvával aj v čase doručenia jej návrhu krajskému súdu „na

vyslovenie povinnosti konať“. Preto bol jej návrh podaný dôvodne a aj keď došlo

k zastaveniu konania, malo jej byť priznané právo na náhradu trov konania o jej návrhu.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľky s právnymi

závermi krajského súdu, ktoré sa podľa nej opierajú o nesprávne skutkové závery v otázke

vzniku práva na náhradu trov v konaní o jej návrhu „na vyslovenie povinnosti konať“.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

( mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

( mutatis mutandis , , , ) a zároveň

by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný súd po preskúmaní uznesenia krajského súdu z 24. januára 2008 konštatuje,

že v ňom nie je možné ustáliť prvky arbitrárnosti, ktoré by nasvedčovali nesprávnosti

skutkových a právnych záverov namietaných sťažovateľkou.

Podľa (ďalej len „OSP“) žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a) mohlo

sa začať i bez návrhu, b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov

dojednané niečo iné, c) bolo zastavené. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak niektorý

z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa

však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť

trovy konania odporca.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ

nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak

súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,

predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,

v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej

správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd

návrhu vyhovel.

Podľa predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na

ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.

Podľa proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Výrok uznesenia z 24. januára 2008 o nepriznaní náhrady trov sťažovateľke krajský

súd odôvodnil takto: „bez ohľadu na nesprávnosť právnej terminológie, ktorú odporca

použil v prípise adresovanom Okresnému súdu Košice II z 11. 5. 2005, keď namiesto

požiadavky na vyznačenie vykonateľnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia

uviedol požiadavku na vyznačenie právoplatnosti uznesenia, záznam do katastra

nehnuteľností nevykonal odporca dôvodne, pretože na uznesení Okresného súdu Košice II,

č. k. -21 z 27. 4. 2005 nebola vyznačená doložka vykonateľnosti. Súd preto pri

posudzovaní otázok súvisiacich s náhradou trov konania nepostupoval podľa § 146 ods. 2,

prvá veta “

Krajský súd sa vo svojom uznesení z 24. januára 2008 dôsledne vysporiadal

so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami rozhodnými pre posúdenie vzniku nároku

sťažovateľky na náhradu trov konania a dospel k záveru, že sťažovateľke tento nárok

nevznikol.

Prvkami arbitrárnosti sa nevyznačuje ani záver krajského súdu, v ktorom vyslovil,

že predloženie uznesenia o predbežnom opatrení s nevyznačenou doložkou vykonateľnosti

znamenalo nespôsobilosť správy katastra vykonať zápis tohto uznesenia do katastra

nehnuteľností. Podľa krajského súdu bolo nepodstatné, akým spôsobom žiadala správa

katastra okresný súd o vyznačenie právoplatnosti na uznesení o predbežnom opatrení, ako

aj použitie nesprávnej terminológie v jej žiadosti z 11. mája 2005 (namiesto vykonateľnosti

pojem právoplatnosť).

Podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že sa sťažovateľka nestotožňuje s právnym

názorom súdov ich právnymi závermi, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti tohto názoru a neznamená ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť

právny názor všeobecných súdov svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa

tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam. Podľa názoru ústavného súdu v napadnutom rozhodnutí krajského súdu o takéto

rozhodnutia nejde.

Okrem uvedeného ústavný súd poznamenáva, že výrokom uznesenia krajského súdu

z 24. januára 2008 o trovách konania nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených

práv pre absenciu ústavnoprávneho rozmeru.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa

sťažnosť odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2008