Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 212/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2008 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Juraja Horvátha

o sťažnosti Mgr. M. Z., B., zastúpenej advokátkou JUDr. M. B., B., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. M. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. M. Z. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom

tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bardejov p o v i n n ý vyplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mgr. M. Z. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 662 Sk

(slovom deväťtisícšesťstošesťdesiatdva slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bardejov

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. M. B., B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 13. mája

2008 č. k. -19 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. M. Z., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom podaným okresnému

súdu 12. júla 2005 domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 40 000 Sk

s príslušenstvom proti Ing. Ľ. M., B. [(pôvodne označený ako Ing. Ľ. M. – A., B.) ďalej

len „odporca“]. V dôsledku tohto návrhu okresný súd platobným rozkazom

č. k. -14 z 12. septembra 2005 uložil odporcovi zaplatiť sťažovateľke ňou

požadovanú sumu vrátane trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca 7. októbra

2005 odpor, na základe ktorého okresný súd pokračoval v konaní pod sp. zn. .

Podľa tvrdenia sťažovateľky je okresný súd v jej veci nečinný, čím dochádza k porušovaniu

jej základného práva zaručeného v a práva zaručeného v

dohovoru.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Desať mesiacov po podaní odporu žalovaným, a po tom, čo (a vďaka tomu, že) sa

sťažovateľka opakovane a dlho bezvýsledne snažila telefonicky dožiadať informácie o stave

konania a po tom, čo po početných neúspechoch sťažovateľka podala 23. novembra 2006

do rúk predsedu Súdu sťažnosť na prieťahy v konaní..., súd listom z 1. decembra 2006

vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k odporu žalovaného.

V reakcii na sťažnosť na prieťahy v konaní dostala sťažovateľka 20. decembra 2006

odpoveď s označením Spr. 1600/06... V odpovedi predseda Súdu sťažovateľke oznámil, že

jej sťažnosť je dôvodná, a že Súd naozaj od vydania platobného rozkazu až do podania

sťažnosti nevykonal v konaní žiadne úkony, čo predseda Súdu považoval za konanie

v rozpore so základnými právami sťažovateľky na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa ..., ako aj práv sťažovateľky

vyplývajúcich z čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľka bezodkladne a bez akýchkoľvek prieťahov podala vyjadrenie k odporu

na Súde 20. decembra 2006.

Súd od vyjadrenia sťažovateľky k odporu v konaní až dodnes nekonal, a to ani

napriek ďalším urgenciám sťažovateľky. Od 12. septembra 2005 (počas obdobia dvoch

a štvrť roka) urobil Súd v konaní sťažovateľky jediný úkon, aj ten až po tom, čo

sťažovateľka na Súde podala sťažnosť na prieťahy v konaní.

Sťažovateľka je presvedčená, že Súd svojím nekonaním porušuje ustanovenia

viacerých právnych predpisov, a to najmä ustanovenia ,

, ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd

svojím postupom porušil základné práva sťažovateľky, keď jej znemožnil aj tri roky od

podania žaloby domôcť sa svojich práv a prinútil sťažovateľku žiť v právnej neistote...

Navrhovateľka v dôsledku postupu Súdu už stratila vieru v právo a spravodlivosť a právny

štát, keď sa už niekoľko rokov márne snaží domôcť sa súdneho rozhodnutia. Súd svojím

postupom zároveň znemožňuje sťažovateľke nadobudnúť právnu istotu a v prípade pre

sťažovateľku nepriaznivého rozhodnutia využiť možnosť podania opravného prostriedku.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej

sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol vo veci týmto nálezom:

„1. Okresný súd v Bardejove svojím postupom porušil právo Mgr. M. Z. na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Bardejove sa prikazuje, aby v konaní č. k. ďalej

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. M. Z. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie za spôsobenú ujmu vo

výške 40.000,- Sk..., ktoré je Okresný súd v Bardejove povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Bardejove je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke

JUDr. M. B., B., vo výške 3 958,- Sk... na účet... vedený v UniCreditBank do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 460/08 z 21. mája 2008 a právna

zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom

zo 6. júna 2008.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných

úkonov vykonaných vo veci uviedol:

„Vychádzajúc z uvedeného (prehľadu úkonov, pozn.), aj keď je možné akceptovať

tvrdenie sťažovateľky, že v konaní k prieťahom došlo, nejde, najmä vzhľadom na ich dĺžku,

t. j. dobu medzi jednotlivými úkonmi, o prieťahy zbytočné. Pri hodnotení, či išlo o prieťahy

zbytočné nemožno pritom neprihliadať na fakt, že k ním došlo z objektívnych dôvodov, keď

pôvodná zákonná sudkyňa Mgr. K. dňa 30. 6. 2006 odišla do dôchodku, čo vyvolalo potrebu

vec na prejednanie a rozhodnutie prideliť inej sudkyni náhodným výberom a v súlade

s ustanovením bola vec pridelená sudkyni JUDr. S., ktorá

však rozhodnutím Súdnej rady SR bola dňom 1. 1. 2007 preložená na výkon funkcie sudkyne

na vyšší súd a tak opätovne bolo nutné vec prideliť inej sudkyni s tým však, že po

znovuobsadení funkčného miesta po predchádzajúcej zákonnej sudkyni bola vec pridelená

terajšiemu zákonnému sudcovi v mesiaci september 2008, ktorý už vo veci koná bez

prieťahov.

Navrhujem preto sťažnosť sťažovateľky ako nedôvodnú zamietnuť... Pre prípad, že

ústavný súd dôjde k záveru, podľa ktorého k zbytočným prieťahom v konaní došlo, čím boli

porušené sťažovateľkou namietané základné práva, navrhujem sťažovateľke, vzhľadom na

dĺžku prieťahov a okolnosti prípadu, nepriznať ňou žiadané finančné zadosťučinenie, lebo

aj vzhľadom na terajšie plynulé konanie vo veci, pre účinnú nápravu postačuje v danom

prípade samotné vyslovenie porušenia základného práva.

Záverom dodávam, že súhlasím, aby podľa

v platnom znení ústavný súd upustil od ústneho prejednávania veci.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného

súdu uviedla:

„Navrhovateľka podala návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 12. 7. 2005,

platobný rozkaz bol doručený jej právnej zástupkyni dňa 23. 9. 2005, avšak odpor proti

platobnému rozkazu až v decembri 2006. Prvé súdne pojednávanie bolo vytýčené až na deň

13. 2. 2008, keď spis bol pridelený novej sudkyni Dr. W., ktorá vo veci koná bez prieťahov.

To že, spis bol pridelený Dr. K., ktorá odišla do dôchodku, potom Dr. S., ktorá bola

preložená na výkon sudkyne na vyšší súd a Dr. S., ktorá vydala uznesenie s poučením,

neospravedlňuje vzniknuté prieťahy v tomto konaní na škodu Mgr. Z.

Súd po vydaní platobného rozkazu 12. 9. 2005 navrhovateľke doručil odpor až po

podaní sťažnosti predsedovi Okresného súdu na prieťahy v konaní v decembri 2006

a následne prvý termín pojednávania bol vytýčený až vo februári 2008. Vzhľadom na dĺžku

časového rozpätia medzi jednotlivými úkonmi súdu, je nesporné, že došlo zo strany súdu

k prieťahom v konaní.

Sťažovateľka bola ukrátená na svojom práve na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov, preto nesúhlasí so stanoviskom Okresného súdu, aj s poukazom na jeho

stanovisko zo dňa 20. 12. 2006, kde uznal nečinnosť súdu od 12. 9. 2005 a tiež, že došlo

k zbytočným zavineným prieťahom v tomto konaní.

Oznamujem, že súhlasíme s tým, aby podľa Z.

z. Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky zároveň upravila požadovanú náhradu trov

právneho zastúpenia na sumu 9 662 Sk.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá

je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,

ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či označeným postupom súdu bolo

porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, ,

).

II.

Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec

sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. :

- 12. júl 2005 – sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu

o zaplatenie istiny v sume 40 000 Sk s príslušenstvom proti odporcovi,

- 20. júl 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľku na doplnenie, resp. úpravu návrhu,

- 31. august 2005 – sťažovateľka upravila označenie odporcu,

- 12. september 2005 – okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. -14, ktorým

uložil odporcovi zaplatiť sťažovateľke ňou požadovanú sumu spolu s príslušenstvom,

- 7. október 2005 – odporca podal proti platobnému rozkazu odpor a zároveň požiadal

o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 13. október 2005 – spis bol prevedený do registra „C“ a bola mu pridelená sp. zn.

,

- 23. marec 2006 – okresný súd vyzval odporcu na odstránenie nedostatkov podania, ktorým

žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 1. december 2006 – okresný súd doručoval sťažovateľke odpor odporcu na vyjadrenie,

- 21. december 2006 – sťažovateľka sa vyjadrila k odporu odporcu,

- 3. január 2007 – okresný súd opätovne zaslal výzvu odporcovi na odstránenie nedostatkov

podania, ktorým žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 28. február 2007 – okresný súd uznesením č. k. -27, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 27. marca 2007, nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 2. apríl 2007 – okresný súd uznesením poučil sťažovateľku a odporcu o ich procesných

právach a povinnostiach, zároveň uznesením uložil odporcovi zaplatiť súdny poplatok za

podanie odporu v sume 2 000 Sk,

- 19. január 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 13. február 2008, ktoré bolo

následne odročené na 21. február 2008,

- 21. február 2008 – na pojednávanie sa nedostavila sťažovateľka, po vyjadrení sa odporcu

k veci právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila, že predloží prehľad platieb odporcu za

nájomné a prehľad omeškania s platbami, zároveň uviedla, že oznámi čas, kedy sa

sťažovateľka bude zdržiavať na území Slovenskej republiky za účelom jej predvolania na

pojednávanie, následne bolo pojednávanie odročené na neurčito,

- 27. marec 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila obdobie, v ktorom sa bude

sťažovateľka zdržiavať na území Slovenskej republiky,

- 28. marec 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 23. apríl 2008,

- 23. apríl 2008 – na pojednávanie sa nedostavil odporca, po vyjadrení sa sťažovateľky

k veci jej právna zástupkyňa navrhla vypočuť svedka Mgr. T. Z., na základe čoho bolo

pojednávanie odročené na neurčito,

- 12. máj 2008 – okresný súd vykonal výsluch svedka.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o návrhu sťažovateľky na zaplatenie sumy

40 000 Sk s príslušenstvom došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 a právo zaručené v dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na

konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných

kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (). V súlade

s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že z právneho

hľadiska vec nie je zložitá a ide o štandardnú a stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti

prvostupňových súdov. Rovnako ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by svedčila

o skutkovej (faktickej) zložitosti prerokúvanej veci.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva zaručeného v a práva zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu okresného súdu nezistil žiadnu

okolnosť, ktorou by sťažovateľka podstatnou mierou prispela k zbytočným prieťahom

v konaní. Odročenie pojednávania konaného 21. februára 2008 v dôsledku jej neprítomnosti

pri vzniku potreby jej vypočutia k veci nepredstavuje takú skutočnosť, ktorá by mala za

následok vznik zbytočných prieťahov v postupe okresného súdu, resp. ktorá by podstatnou

mierou prispela k doterajšej celkovej dĺžke trvania konania. Za takú skutočnosť nemožno

považovať ani navrhovanie vypočutia svedkov v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti

konštatuje, že okresný súd v predmetnej veci nevykazoval relevantnú procesnú aktivitu od

13. októbra 2005 (spis bol prevedený do registra „C“) do 23. marca 2006 (okresný súd

vyzval odporcu na odstránenie nedostatkov podania), t. j. viac ako päť mesiacov, od

24. marca 2006 do 1. decembra 2006 (okresný súd doručoval odpor odporcu sťažovateľke),

t. j. viac ako osem mesiacov, a napokon od 2. apríla 2007 (okresný súd uznesením poučoval

účastníkov konania) do 19. januára 2008 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. viac ako

deväť mesiacov. Celkovo bol teda okresný súd nečinný po dobu viac ako 22 mesiacov.

Tieto obdobia ústavný súd posúdil ako zbytočné prieťahy v konaní spôsobené okresným

súdom.

V súvislosti s obranným tvrdením predsedu okresného súdu o príčinách vzniku

prieťahov v konaní, t. j. že boli spôsobené „z objektívnych dôvodov“, keď vyvstala potreba

opakovanej zmeny osoby zákonného sudcu, ústavný súd poznamenáva, že problémy

s personálnym obsadením všeobecného súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí

zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti

v primeranej lehote. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu nevyplýva prijatie účinných

opatrení.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd hodnotí postup okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. ako porušenie základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to

je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

40 000 Sk ako nemajetkovej ujmy, ktorá jej vznikla neodôvodnenými a zbytočnými

prieťahmi v konaní pred okresným súdom. Túto požiadavku odôvodnila dlhotrvajúcou

nemožnosťou domôcť sa svojich práv a s tým súvisiacim pretrvávaním jej právnej neistoty,

ako aj vznikom pochybností o „možnosti“ vymoženia svojej pohľadávky voči odporcovi.

Podľa slov sťažovateľky, v dôsledku postupu okresného súdu stratila vieru v právo

a spravodlivosť a právny štát.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti, najmä

s prihliadnutím na neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu považuje za primerané priznať

v sume 30 000 Sk, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) náhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich

náhradu za tri úkony právnej služby v sume 9 662 Sk.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je

178 Sk. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je

3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov konania

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2007 (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie ústavnému súdu) v sume 6 296 Sk vrátane režijného paušálu a za jeden úkon

uskutočnený v roku 2008 (vyjadrenie zo 6. júna 2008) v sume 3 367 Sk vrátane režijného

paušálu. Sťažovateľke tak vznikol nárok na úhradu trov konania v celkovej sume 9 663 Sk.

Ústavný súd vzhľadom na právnou zástupkyňou sťažovateľky uplatnenú sumu

9 662 Sk priznal úhradu trov právneho zastúpenia v ňou požadovanej sume tak, ako to je

uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2008