Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 273/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2009

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka vo veci sťažnosti obchodnej spoločnosti M. H., a. s., B., zastúpenej

advokátom JUDr. P. S., Malý trh 2/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -77 z 12. februára

2008 takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti M. H., a. s., podľa

Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -77

z 12. februára 2008 b o l o p o r u š e n é .

2. Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -77

z 12. februára 2008 a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach, aby v nej znovu konal

a rozhodol.

3. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania

obchodnej spoločnosti M. H., a. s., v celkovej sume 263,43 € (slovom dvestošesťdesiattri

eur a štyridsaťtri centov) na adresu jej právneho zástupcu advokáta JUDr. P. S., B., do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 18. septembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti M. H., a. s., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. S., v časti, v ktorej namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) z 12. februára 2008 a v ostatnej časti jej sťažnosť odmietol.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že právny predchodca sťažovateľky si voči povinnému

J. G., T. (ďalej len „povinný“) prihlásil 10. septembra 1998 v konkurznom konaní vedenom

krajským súdom pod sp. zn. svoju pohľadávku v sume 28 102 239,42 Sk. Táto

pohľadávka nebola na prieskumnom pojednávaní konanom 11. apríla 2001 popretá, a preto

sa považuje podľa o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) za zistenú.

Krajský súd uznesením č. k. -65 z 23. júna 2006 zrušil konkurz na

majetok úpadcu (povinného) pre nedostatok majetku, a preto pohľadávka sťažovateľky

nebola ani čiastočne uspokojená. Sťažovateľka následne doručila súdnej exekútorke

16. augusta 2006 návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu – výpisu zo

zápisnice z prieskumného pojednávania z 9. augusta 2004.

Okresný súd Michalovce (ďalej len „okresný súd“) po preskúmaní žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením č. k. -64 zo

14. novembra 2006 (ďalej len „uznesenie zo 14. novembra 2006“), v ktorom dospel

k záveru, že „predložený výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania vydaný Krajským

súdom v Košiciach nie je možné považovať za exekučný titul“ podľa § 41 a nasl. zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej

len „Exekučný poriadok“) a konanie zastavil.

Krajský súd uznesením č. k. -77 z 12. februára 2008 (ďalej len

„uznesenie z 12. februára 2008“) uznesenie okresného súdu zo 14. novembra 2006 potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti následne poukázala na znenie § 21 ods. 3 a § 45 ods. 2

zákona o konkurze a ďalej okrem iného uviedla: «Máme za to, že hoci podľa ustanovenia

§ 45 ods. 2 ZKV možno na základe „zoznamu prihlášok“ viesť exekúciu na majetok úpadcu,

je potrebné toto ustanovenie chápať a vykladať v spojitosti s ustanovením § 21 ods. 3 ZKV

a za exekučný titul v tomto prípade považovať výpis zo zápisnice z prieskumného

pojednávania, ktorej súčasťou je aj zoznam prihlášok, vydaný konkurznému veriteľovi

konkurzným súdom podľa ust. § 21 ods. 3 ZKV...

ak zákonodarca v jednom ustanovení zadefinoval ako jediný právne relevantný

zoznam prihlášok (§ 21 ods. 3 zákona o konkurze, pozn.), ktorý je súčasťou zápisnice

z prieskumného pojednávania a zároveň dal konkurzným veriteľom právo žiadať od

konkurzného súdu výpis z nej, urobil tak so zámerom, aby tento výpis bol exekučným titulom

v zmysle § 45 ods. 2 ZKV. Správnosť svojho právneho názoru v tejto veci Sťažovateľ

odvodzuje aj od bežnej praxe exekučných súdov, ktoré vo všeobecnosti akceptujú Výpis zo

zápisnice z prieskumného pojednávania ako riadny exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 ZKV

a s právnym názorom, ktorý prezentovali Okresný súd Michalovce a Krajský súd

v Košiciach v napadnutých rozhodnutiach, sa sťažovateľ stretáva vo svojej praxi prvý krát...

Absencia presnej a jednoznačnej právnej úpravy formy zoznamu pohľadávok ako

exekučného titulu v ust. § 45 ods. 2 ZKV, nemôže byť na škodu Sťažovateľa ako

konkurzného veriteľa a účastníka konkurzného konania.»

S poukazom na uvedené sťažovateľka dospela vo svojej argumentácii k záveru, že

„výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania je materiálne vykonateľným exekučným

titulom, ktorý jasne deklaruje zistenú pohľadávku konkurzného veriteľa a umožňuje jej

nútený výkon v súdnej exekúcii“. Z uvedených dôvodov rozhodnutiami okresného súdu

a krajského súdu v danej veci podľa nej došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu

ochranu podľa .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal

nález, v ktorom vysloví, že jej základné právo podľa bolo uznesením

krajského súdu z 12. februára 2008 porušené, zruší toto uznesenie a zaviaže krajský súd

uhradiť jej trovy konania v sume 7 936 Sk.

Krajský súd sa k podanej sťažnosti na základe výzvy ústavného súdu vyjadril

podaním č. 1 z 15. októbra 2008, v ktorom uviedol: «Krajský súd v Košiciach

uznesením zo dňa 12. 2. 2008 č. k. -77 uznesenie okresného súdu zo dňa

14. 11. 2006 (č. k. -64) potvrdil podľa

Rozhodnutie po citácii § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 zák.

č. o konkurze a vyrovnaní (účinného do 31. 12. 2005) a ,

ods. 3 a „ZP“ (správne malo byť o konkurze a vyrovnaní)

odôvodnil tým, že exekučným titulom, ktorý je spôsobilým podkladom exekúcie, je upravený

zoznam prihlášok predložený správcom v konkurzom konaní a nie výpis zo zápisnice

z prieskumného pojednávania.

Uvedené uznesenie Krajského súdu v Košiciach je právoplatné a tak nám

neprislúcha posudzovať zákonnosť (ani ústavnosť) tohto uznesenia.

Máme vedomosť o tom, že v judikatúre súdov sa vyskytujú na túto problematiku

rôzne názory.

Sťažovateľ svoju (ústavnú) sťažnosť proti vyššie označenému uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach odôvodňuje argumentáciou, ktorú obsahuje uznesenie Krajského súdu

v „Hradci Králové“ zo dňa 10. 11. 2005 sp. zn. , ktoré bolo publikované

pod č. 15, „Soudní rozhledy č. 2/2007“, str. 57 - 58.»

Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu na základe výzvy

ústavného súdu zaujala k vyjadreniu predsedu krajského súdu stanovisko z 30. októbra

2008, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 6. novembra 2008, v ktorom zotrvala

s poukazom na § 21 ods. 3, § 23 ods. 1 a § 45 ods. 2 zákona o konkurze v celom rozsahu na

svojej argumentácii uvedenej v jej sťažnosti, keď uviedla: «Sťažovateľka zotrváva na

svojom právnom názore, že ustanovenie § 45 ods. 2 ZKV je potrebné aplikovať v spojitosti s

ďalšími ustanoveniami , najmä v spojitosti ZKV a za

exekučný titul v tomto prípade považovať výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania,

ktorej súčasťou je aj upravený zoznam prihlášok, vydaný konkurznému veriteľovi

konkurzným súdom podľa ust. § 21 ods. 3 ZKV.

Opätovne poukazujeme na skutočnosť, že hoci ZKV v § 45 ods. 2 určuje Zoznam

prihlášok ako exekučný titul, na podklade ktorého je možné viesť po právoplatnosti

uznesenia o zrušení konkurzu pre zistenú pohľadávku exekučné konania podľa osobitných

predpisov, zároveň však nedefinuje žiadne podmienky jeho materiálnej vykonateľnosti.

„Zoznam prihlášok“ je zoznamom vyhotoveným správcom konkurznej podstaty, ktorý

nemá zákonom stanovený presný obsah a ani presnú formu, jeho vyhotovenie je rôznorodé,

v mnohých konkurzných prípadoch predstavuje značne rozsiahly dokument, ktorý obvykle

obsahuje informácie o pohľadávkach značného množstva veriteľov a v mnohých prípadoch

konkurzných konaní začatých pred rokom 2000 ani nebol správcom konkurznej podstaty

vyhotovený.

Je nepochybné, že upravený Zoznam prihlášok je neoddeliteľnou súčasťou zápisnice

z prieskumného pojednávania, z ktorej v súlade s ust. § 21 ods. 3 ZKV konkurzný súd

vydáva konkrétnym konkurzným veriteľom výpisy. Súdom vydaný výpis zo zápisnice

z prieskumného pojednávania je verejnou listinou v zmysle , ktorá potvrdzuje, že

pohľadávka konkurzného veriteľa je obsiahnutá v zozname prihlášok, ďalej výšku

prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa, jej zaradenie, resp. poradie pre účely

uspokojenia v konkurznom konaní, ako aj výsledok jej preskúmania na prieskumnom

pojednávaní.

Formálna vykonateľnosť zoznamu prihlášok potom nastáva dňom právoplatnosti

uznesenia konkurzného súdu o zrušení konkurzu.

Máme za to, že výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania ako verejná listina

obsahujúca výpis zo zoznamu prihlášok je exekučným titulom spôsobilým v zmysle § 45

ods. 2 ZKV pre výkon exekúcie na majetok úpadcu.

Ak Krajský súd v Košiciach sťažnosťou napadnutým rozhodnutím potvrdil uznesenie

Okresného súdu Michalovce, č. k. -64 zo dňa 14. 11. 2006, ktorým

prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, s odôvodnením, že zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, dopustil sa podľa

názoru sťažovateľky nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom svojim rozhodnutím,

ktoré je v rozpore so zákonom, znemožnil sťažovateľke uplatnenie je garantovaného

práva na súdnu ochranu...

V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že všeobecné súdy v SR rovnako ako

v Českej republike vo svojej rozhodovacej činnosti aplikujú ust. § 45 ods. 2 ZKV v spojitosti

s § 21 ods. 3 ZKV a výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania považuje za exekučný

titul, na podklade ktorého je možné viesť výkon exekúcie.

Je tiež potrebné konštatovať, že ak existuje rozdielna judikatúra pri aplikácii § 45

ods. 2 ZKV, ktorú pripúšťa a na ktorú odkazuje vo svojom vyjadrení aj predseda Krajského

súdu v Košiciach, potom odôvodnenie napádaného rozhodnutia, v ktorom sa Krajský súd

v Košiciach obmedzuje na strohé konštatovanie, že exekučným titulom je v zmysle § 45

ods. 2 ZKV zoznam prihlášok a oprávneným predložený exekučný titul je v rozpore so

zákonom, neobsahuje dostatok relevantných dôvodov objasňujúcich výrok napádaného

rozhodnutia.»

Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení č. 1 z 15. októbra 2008

a právny zástupca sťažovateľky v stanovisku z 30. októbra 2008 k tomuto vyjadreniu

oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd

v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od

ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ), a to

tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za

dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2, čl. 152 ods. 4).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (mutatis mutandis , , ,

).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (mutatis mutandis , , , ).

Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane

ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli

relevantné aj v danej veci.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 . K porušeniu tohto základného práva malo podľa nej dôjsť tým, že krajský súd

v uznesení z 12. februára 2008 nesprávne aplikoval § 45 ods. 2 zákona o konkurze, keď

dospel k právnemu záveru, podľa ktorého výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania

po zrušení konkurzného konania nie je exekučným titulom, ktorý by bol spôsobilý byť

podkladom exekúcie.

Zo spisového materiálu v tejto veci vyplýva, že sťažovateľka doručila súdnej

exekútorke návrh na vykonanie exekúcie zo 16. augusta 2008, v ktorom ako exekučný titul

označila zoznam pohľadávok. V prílohe tohto návrhu zároveň okresnému súdu okrem iného

predložila výpis zo zápisnice o prieskumnom pojednávaní č. k. 2 K 169/98-prihl. č. 3

z 9. augusta 2004 vydaný krajským súdom, podľa ktorého celý sťažovateľkou uplatnený

nárok v sume 28 102 239,42 Sk s právom na oddelené uspokojenie voči povinnému

v exekučnom konaní (úpadcovi v konkurznom konaní) bol správcom konkurznej podstaty

uznaný, a taktiež uznesenie krajského súdu č. k. -65 z 23. júna 2006, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 1. augusta 2006 a ktorým bol okrem iného zrušený konkurz na

majetok povinného, pretože jeho majetok nepostačoval na úhradu výdavkov a odmeny

správcu.

Okresný súd uznesením zo 14. novembra 2006 zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci sťažovateľky. V rámci odôvodnenia

svojho rozhodnutia okresný súd uviedol „Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že predložený

výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania č. k. 2 K 169/98-prihl. č. 3 zo dňa 9. 8.

2004 vydaný Krajským súdom Košice nie je exekučným titulom v zmysle § 41 a nasl.

Exekučného poriadku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže výpis zo zápisnice z prieskumného

konania nie je exekučným titulom, na základe ktorého je možné vydať poverenie na

vykonanie exekúcie, súd preto v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia o žiadosti

súdneho exekútora na udelenie poverenia rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.“.

Krajský súd uznesením z 12. februára 2008 na základe sťažovateľkou podaného

odvolania potvrdil uznesenie okresného súdu zo 14. novembra 2006. V odôvodnení svojho

rozhodnutia krajský súd uviedol: „Materiálnym predpokladom exekúcie je existencia

exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje

k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 EP). Exekúciu podľa EP možno vykonať

aj na podklade iných exekučných titulov (§ 41 ods. 2 EP), o. i. tiež na podklade iných

vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon (§ 41

ods. 2 písm. i/ EP). v ust. pripúšťa viesť exekúciu na

majetok úpadcu po právoplatnom skončení konkurzného konania na základe zoznamu

prihlášok predloženého správcom v konkurznom konaní, ktorý tvorí súčasť zápisnice

o prieskumnom pojednávaní, a to za predpokladu, že táto pohľadávka nebola popretá

správcom ani žiadnym z konkurzných veriteľov, t. j. pokladá sa za zistenú (§ 23 ods. 1 ZK).

Z uvedeného vyplýva, že exekučným titulom, ktorý je spôsobilým podkladom

exekúcie, je upravený zoznam prihlášok predložený správcom v konkurznom konaní, a nie

výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania.

So zreteľom na uvedené, súd prvého stupňa správne v súlade s ust. § 44 ods. 2 tretia

veta EP žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, keď zistil rozpor

exekučného titulu so zákonom.“

Podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať

exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých

výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 21 ods. 3 zákona o konkurze výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše

do zoznamu prihlášok predloženého správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť

zápisnice o prieskumnom pojednávaní; veriteľom na ich žiadosť súd vydá výpis.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o konkurze na základe zoznamu prihlášok možno po

právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon

rozhodnutia alebo exekúciu 2a) na majetok úpadcu.

Z dosiaľ uvedeného je zrejmé, že ku svojmu právnemu záveru v tejto veci, podľa

ktorého výpis zo zápisnice o prieskumnom pojednávaní po zrušení konkurzného konania nie

je exekučným titulom, dospel krajský súd doslovným výkladom ustanovenia § 45 ods. 2

zákona o konkurze.

Z ustanovení zákona o konkurze vyplýva, že cieľom zostavenia zoznamu prihlášok

v konkurznom konaní je uzavrieť pre ďalší priebeh konkurzu základnú listinu určujúcu

konkurzné práva veriteľov prihlásených pohľadávok. Pohľadávka nachádzajúca sa

v zozname prihlášok sa považuje za zistenú, ak ju na prieskumnom pojednávaní uznal

správca konkurznej podstaty a nepoprel žiaden z veriteľov. Vtedy sa z pohľadávky

prihlásenej do konkurzu stáva konkurzná pohľadávka. Účelom § 45 ods. 2 zákona

o konkurze je umožniť po právoplatnom zrušení konkurzu exekúciu, resp. vymáhanie

nesporných (zistených) pohľadávok, ktoré boli uznané v rámci prieskumného pojednávania

na základe zoznamu prihlášok ako exekučného titulu. Zoznam prihlášok pritom nie je

rozhodnutím súdu ani iného orgánu verejnej moci, ale je exekučným titulom, ktorým sa

stáva na základe výslovného ustanovenia zákona [§ 45 ods. 2 zákona o konkurze v spojení

s § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku].

Formálne, ako aj materiálne náležitosti zoznamu prihlášok ako exekučného titulu,

ktorým sa priznáva právo na úhradu pohľadávky voči konkrétnemu úpadcovi, určuje zákon

o konkurze. Ten zároveň konkurzným veriteľom v § 21 ods. 3 priznáva oprávnenie požiadať

konkurzný súd o výpis zo zoznamu prihlášok, ktorý tvorí podľa tohto ustanovenia súčasť

zápisnice o prieskumnom pojednávaní. Výpis zo zoznamu prihlášok potom obsahuje

v rámci prieskumného pojednávania zistené pohľadávky konkrétneho veriteľa voči

povinnému.

Pokiaľ oprávnený, ktorý disponuje výpisom zo zoznamu prihlášok vydaným

príslušným konkurzným súdom, ktorý obsahuje tzv. zistené pohľadávky (konkurzné

pohľadávky), navrhne na jeho základe exekúciu, treba považovať jeho pohľadávku voči

povinnému (úpadcovi v konkurznom konaní) za preukázanú. Výpis zo zoznamu prihlášok je

listinou vydanou sudcom a pre exekučný súd musí v zásade predstavovať listinu rovnakej

právnej sily ako samotný zoznam prihlášok.

Podľa ústavného súdu bez existencie dôvodných pochybností o pravosti a pravdivosti

obsahu výpisu zo zoznamu pohľadávok nemá požiadavka predloženia kompletnej prílohy

zápisnice o prieskumnom pojednávaní - zoznamu prihlášok ako exekučného titulu v rámci

rozhodovania o návrhu veriteľa na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadny

význam z hľadiska ochrany zákonnosti a v zásade predstavuje príliš formalistický prístup

pri posudzovaní úkonov účastníkov exekučného konania, ktorý zasahuje do jeho práva na

spravodlivý proces, resp. v danom prípade do jeho práva na súdnu ochranu.

Ústavný súd konštatuje, že právny názor vyslovený v uznesení krajského súdu z 12.

februára 2008 vybočuje z medzí ústavne konformného výkladu a aplikácie zákona

o konkurze (predovšetkým jeho § 45 ods. 2), a preto týmto uznesením došlo

k sťažovateľkou namietanému porušeniu označených práv.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 ( , pozn.), a zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 (čl. 127 ods. 1

, pozn.) vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie

konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné,

prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1 ( ,

pozn.), obnovil stav pred porušením.

Keďže napadnutým uznesením krajského súdu z 12. februára 2008 došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky podľa , ústavný súd toto uznesenie zrušil

( v spojení s ) a vrátil vec

krajskému súdu na ďalšie konanie [čl. 127 ods. 2 v spojení s podľa § 56 ods. 3 písm. b)

], v ktorom bude viazaný právnym názorom ústavného súdu (

ods. 6 ).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. P. S.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa o úhrade

trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním pred

ústavným súdom advokátom JUDr. P. S. Sťažovateľka ich požadovala uhradiť v sume 7 936

Sk, čo predstavuje sumu 263,43 €. Vzhľadom na to, že trovy konania požadované

sťažovateľkou neprekračovali sumu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd ich priznal v sume ňou požadovanou.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§

31a v spojení s ) v lehote do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2009