Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/32/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S. a.s., so sídlom v B.,

proti povinnému E. K., bývajúcemu v G., o vymoženie 908,65 eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. , o dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. októbra 2009 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. októbra

2009 sp.zn. a uznesenie Okresného súdu Galanta z 23. júla 2009

č.k. -29 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor JUDr. V. S. so sídlom Exekútorského úradu v B., písomným podaním

z 1. júna 2009 poţiadal Okresný súd Galanta o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

pre vymoţenie sumy 908,65 eur (27 373,99 Sk) a trov exekúcie na základe návrhu

oprávnenej a exekučného titulu – výpisu zo zápisnice z prieskumného pojednávania.

K ţiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, prihlášku konkurzného

veriteľa uznesenie o zrušení konkurzu, fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok z 30. júna

2005 uzavretej medzi V., a.s. a V.V. a.s., fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok

z 30. decembra 2005 uzavretou medzi V.V. a.s. A., a.s.

Okresný súd Galanta uznesením z 23. júla 2009 č.k. -29 ţiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, ţe súdny exekútor napriek jeho výzve, aby odstránil nejasnosti

a neúplnosti v návrhu na vykonanie exekúcie (nedostatky spočívali v nepredloţení riadneho

exekučného titulu, v neidentifikovaní pohľadávky a v nepredloţení uznesenia Krajského súdu

v Bratislave o zrušení konkurzu s vyznačenou doloţkou právoplatnosti), nedostatky návrhu

v stanovenej lehote neodstránil a ani nedoručil súdu návrh na zastavenie exekučného konania.

2

Keďţe tieto povinnosti Exekučný poriadok ukladá súdnemu exekútorovi, preskúmal jeho

ţiadosť o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a z dôvodov, ktoré

povaţoval za vady návrhu na vykonanie exekúcie, ţiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia nevyhovel.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na odvolanie oprávnenej uznesením

z 30. októbra 2009 sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí

ţiadosti o udelenie poverenia potvrdil. Potvrdenie prvostupňového uznesenia odôvodnil jeho

vecnou správnosťou stotoţňujúc sa v zmysle v plnom rozsahu s dôvodmi

rozhodnutia súdu prvého stupňa. Zdôraznil, ţe Exekučný poriadok výpis zo zápisnice

z prieskumného pojednávania nepovaţuje za exekučný titul. Z takejto zápisnice nie je moţné

pohľadávku identifikovať, a navyše nebolo ani preukázané, ţe konkurz bol právoplatne

zrušený.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala včas dovolanie oprávnená. Ţiadala, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím prvostupňového

súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila

odňatím moţnosti konať pred súdom v dôsledku nesprávneho rozhodnutia odvolacieho súdu,

ktorým jej bolo odopreté právo na súdnu ochranu. Odňatie moţnosti videla v tom, ţe

pred tým, ako súd rozhodol o ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nebola

vyzvaná na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 40 ods. 1 Exekučného

poriadku a to ani postupom podľa Nedostatky návrhu nemohla preto

odstrániť, t.j. bez svojej viny nemohla súdu predloţiť ním poţadované doklady, čo namietala

uţ v odvolaní, ale odvolací súd sa tým vôbec vo svojom rozhodnutí nezaoberal. V dovolaní

ďalej upozornila, ţe poţiadavka, aby k návrhu na vykonanie exekúcie bolo priloţené

uznesenie súdu o zrušení konkurzu s vyznačenou doloţkou právoplatnosti, nemá oporu

v právnom poriadku. Podľa dovolateľky jej bola odňatá moţnosť konať pred odvolacím

súdom aj v dôsledku nesprávneho posúdenia otázky preukázania vykonateľného exekučného

titulu. V tejto súvislosti uviedla, ţe „Zoznam prihlášok“ je neoddeliteľnou súčasťou zápisnice

z prieskumného pojednávania, z ktorej konkurzný súd vydáva veriteľovi výpis, ktorý je

verejnou listinou a potvrdzuje, ţe pohľadávka je obsiahnutá v „Zozname prihlášok“.

Na základe tejto skutočnosti moţno povaţovať výpis zo zápisnice z prieskumného

pojednávania za materiálne vykonateľný exekučný titul.

Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa ( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle platí,

ţe dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá ). Podľa O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie

ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému v aţ c/

Dovolanie preto podľa a prípustné nie je.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení

aţ g/ , ktoré pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závaţných v ňom vymenovaných procesných vád (ide o nedostatok právomoci

súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku

veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Vady konania vymenované v aţ e/ a neboli v dovolaní

namietané a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní.

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom súdov

nedošlo k odňatiu moţnosti účastníka konania (oprávnenej) pred súdom konať (§ 237 písm. f/

). Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie je v danej veci prípustné a súčasne dôvodné

pre vadu uvedenú v

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu a tieţ na to, aký bol

predmet konania a ako odvolací súd rozhodol, pričom predpokladom prípustnosti je zistenie,

ţe postupom súdu sa účastníkovi odňala moţnosť konať pre súdom.

Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho

súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany

ich práv a právom chránených záujmov.

Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní pred súdmi niţších

stupňov k odňatiu moţnosti oprávnenej konať, vzal dovolací súd na zreteľ, ţe vada konania

v zmysle je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces ( a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd). Právo na súdnu ochranu, ako súčasť práva

na spravodlivý proces, zahŕňa aj právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, teda aj moţnosť

núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú

vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky, sp.zn. ). Za porušenie tohto práva treba povaţovať aj

rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené

podmienky, lebo takýmto rozhodnutím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo

na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná odmietnutiu spravodlivosti (Uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

Podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor vyzve toho, kto podal návrh, aby

nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo doplnil v lehote, ktorú určí

a ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie

urobiť.

Podľa § 40 ods. 2 Exekučného poriadku ak oprávnený napriek výzve exekútora

v určenej lehote neopraví alebo nedoplní návrh, v dôsledku čoho nemoţno v exekučnom

konaní pokračovať, alebo ak nepriloţí exekučný titul, súd exekučné konanie na návrh

exekútora zastaví. O týchto následkoch musí byť oprávnený poučený.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie, predloţí tento návrh spolu s exekučným titulom

najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a poţiada ho

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 súd preskúma ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor ţiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia ţiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d). Ak súd

zistí rozpor ţiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, ţiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Podľa sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve

účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil

v lehote, ktorú určí, ktorá nemôţe byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba

opravu alebo doplnenie vykonať.

Podľa ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo

nedoplní a pre uvedený nedostatok nemoţno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie,

ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.

Exekútor je v zmysle § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou

osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len "exekučná

činnosť"). Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne

a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len SR, zákonmi, inými všeobecne

záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným

v exekučnom konaní.

Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným

poriadkom vyplýva, ţe exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu.

Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, ţe v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa

exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 SR. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle

uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu

ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym

poriadkom. Ustanovenie § 5 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra

2005 (kedy nadobudla účinnosť jeho novela daná ) výslovne

uvádza, ţe vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Výkon verejnej moci prostredníctvom súdneho exekútora je výkonom súdnej moci;

úkony súdneho exekútora sa povaţujú za úkony na základe poverenia súdu. Pod pojem postup

súdu v zmysle preto moţno zahrnúť nielen postup senátu a predsedu

senátu (samosudcu), príp. iných pracovníkov súdu, ale aj postup súdneho exekútora,

ak v dôsledku jeho postupu (vrátane prípadnej nečinnosti), bola účastníkovi odňatá moţnosť

konať pred súdom.

V prejednávanej veci z obsahu spisu a to z výzvy z 10. júna 2009 adresovanej

súdnemu exekútorovi (č.l. 26 spisu) vyplýva, ţe exekučný súd povaţoval podanie oprávnenej

z 25. mája 2009, označené ako návrh na vykonanie exekúcie, za neúplné a nejasné.

Uvedeným písomným podaním upozornil súdneho exekútora na existenciu vád podania s tým,

aby postupoval v zmysle § 40 Exekučného poriadku, čo však súdny exekútor neurobil.

Exekučný súd toto pochybenie súdneho exekútora nenapravil. Bez toho, aby súdny exekútor,

prípadne sám exekučný súd, vyzval oprávnenú k oprave a doplneniu jej neúplného

a nejasného návrhu, ţiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol, pričom rozhodnutie odôvodnil práve s poukazom na nedostatky, ktoré povaţoval

za vady návrhu na vykonanie exekúcie. Išlo nepochybne o postup nemajúci oporu

v Exekučnom poriadku, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie, pre vydanie ktorého neboli

splnené zákonom stanovené podmienky. Keďţe ani odvolací súd toto rozhodnutie nezrušil

a v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nesprávny postup súdneho exekútora

a exekučného súdu nenapravil, ale naopak rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne

potvrdil, oprávnená opodstatnene namietala, ţe súdny exekútor a súdy niţších stupňov

nesprávnym postupom v konaní a rozhodnutím porušili jej práva na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 a teda, ţe jej odňali moţnosť konať pred súdom v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu v zmysle § 243b

ods. 2 a podľa i rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec vrátil

exekučnému súdu na ďalšie konanie s tým, ţe právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je

preň záväzný.

Najvyšší súd SR pre úplnosť povaţuje za potrebné zaujať stanovisko i k námietke

dovolateľky, podľa ktorej súdy niţších stupňov nesprávne za exekučný titul nepovaţovali

„Výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania“.

Podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku moţno vykonať exekúciu aj

na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa

zákon.

Podľa o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „zákon

o konkurze“) výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše do zoznamu prihlášok

predloţeného správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom

pojednávaní; veriteľom na ich ţiadosť súd vydá výpis.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o konkurze na základe zoznamu prihlášok moţno

po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon

rozhodnutia alebo exekúciu na majetok úpadcu.

Oprávnená predloţila spoločne s návrhom na vykonanie exekúcie výpis zo zápisnice

z prieskumného pojednávania, pričom exekučný i odvolací súd uzavreli, ţe predloţený výpis

nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom v zmysle § 41 a nasl. Exekučného

poriadku a § 45 ods. 2 zákona o konkurze.

Z dosiaľ uvedeného je zrejmé, ţe ku svojmu právnemu záveru v tejto veci dospeli oba

súdy niţších stupňov doslovným výkladom ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o konkurze.

Z ustanovení zákona o konkurze vyplýva, ţe cieľom zostavenia zoznamu prihlášok

v konkurznom konaní je uzavrieť pre ďalší priebeh konkurzu základnú listinu určujúcu

konkurzné práva veriteľov prihlásených pohľadávok. Pohľadávka nachádzajúca sa v zozname

prihlášok sa povaţuje za zistenú, ak ju na prieskumnom pojednávaní uznal správca

konkurznej podstaty a nepoprel ţiaden z veriteľov.. Vtedy sa z pohľadávky prihlásenej

do konkurzu stáva konkurzná pohľadávka. Účelom § 45 ods. 2 zákona o konkurze je umoţniť

po právoplatnom zrušení konkurzu exekúciu, resp. vymáhanie nesporných (zistených)

pohľadávok, ktoré boli uznané v rámci prieskumného pojednávania na základe zoznamu

prihlášok ako exekučného titulu. Zoznam prihlášok pritom nie je rozhodnutím súdu ani iného

orgánu verejnej moci, ale je exekučným titulom, ktorým sa stáva na základe výslovného

ustanovenia zákona [§ 45 ods. 2 zákona o konkurze v spojení s § 41 ods. 2 písm. i/)

Exekučného poriadku].

Formálne, ako aj materiálne náleţitosti zoznamu prihlášok ako exekučného titulu,

ktorým sa priznáva právo na úhradu pohľadávky voči konkrétnemu úpadcovi, určuje zákon

o konkurze. Ten zároveň konkurzným veriteľom v § 21 ods. 3 priznáva oprávnenie poţiadať

konkurzný súd o výpis zo zoznamu prihlášok, ktorý tvorí podľa tohto ustanovenia súčasť

zápisnice o prieskumnom pojednávaní. Výpis zo zoznamu prihlášok potom obsahuje v rámci

prieskumného pojednávania zistené pohľadávky konkrétneho veriteľa voči povinnému.

Pokiaľ oprávnený, ktorý disponuje výpisom zo zoznamu prihlášok vydaným

príslušným konkurzným súdom, ktorý obsahuje tzv. zistené pohľadávky (konkurzné

9

pohľadávky), navrhne na jeho základe exekúciu, treba povaţovať jeho pohľadávku voči

povinnému (úpadcovi v konkurznom konaní) za preukázanú. Výpis zo zoznamu prihlášok je

listinou vydanou sudcom a pre exekučný súd musí v zásade predstavovať listinu rovnakej

právnej sily ako samotný zoznam prihlášok (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,

sp.zn. ).

Podľa dovolacieho súdu bez existencie dôvodných pochybností o pravosti

a pravdivosti obsahu výpisu zo zoznamu prihlášok nemá poţiadavka predloţenia kompletnej

prílohy zápisnice o prieskumnom pojednávaní - zoznamu prihlášok ako exekučného titulu

v rámci rozhodovania o návrhu veriteľa na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

opodstatnenie v ustanoveniach zákona a v zásade predstavuje príliš formalistický prístup

pri posudzovaní úkonov účastníkov exekučného konania, ktorý zasahuje do ich práv

na spravodlivý proces, v tomto prípade práva na súdnu ochranu.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. novembra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová