Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ae8/365450.b73ac7.pdf
PDF · 137.68 KB
No categories available
6Cdo/32/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 32/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S. a.s., so sídlom v B.,
proti povinnému E. K., bývajúcemu v G., o vymoženie 908,65 eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 15 Er 334/2009, o dovolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. októbra 2009 sp.zn. 23 CoE 121/2009, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. októbra
2009 sp.zn. 23 CoE 121/2009 a uznesenie Okresného súdu Galanta z 23. júla 2009
č.k. 15 Er 334/2009-29 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Súdny exekútor JUDr. V. S. so sídlom Exekútorského úradu v B., písomným podaním
z 1. júna 2009 poţiadal Okresný súd Galanta o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
pre vymoţenie sumy 908,65 eur (27 373,99 Sk) a trov exekúcie na základe návrhu
oprávnenej a exekučného titulu – výpisu zo zápisnice z prieskumného pojednávania.
K ţiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, prihlášku konkurzného
veriteľa uznesenie o zrušení konkurzu, fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok z 30. júna
2005 uzavretej medzi V., a.s. a V.V. a.s., fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok
z 30. decembra 2005 uzavretou medzi V.V. a.s. A., a.s.
Okresný súd Galanta uznesením z 23. júla 2009 č.k. 15 Er 334/2009-29 ţiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, ţe súdny exekútor napriek jeho výzve, aby odstránil nejasnosti
a neúplnosti v návrhu na vykonanie exekúcie (nedostatky spočívali v nepredloţení riadneho
exekučného titulu, v neidentifikovaní pohľadávky a v nepredloţení uznesenia Krajského súdu
v Bratislave o zrušení konkurzu s vyznačenou doloţkou právoplatnosti), nedostatky návrhu
v stanovenej lehote neodstránil a ani nedoručil súdu návrh na zastavenie exekučného konania.
Keďţe tieto povinnosti Exekučný poriadok ukladá súdnemu exekútorovi, preskúmal jeho
ţiadosť o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a z dôvodov, ktoré
povaţoval za vady návrhu na vykonanie exekúcie, ţiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia nevyhovel.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na odvolanie oprávnenej uznesením
z 30. októbra 2009 sp.zn. 23 CoE 121/2009 uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí
ţiadosti o udelenie poverenia potvrdil. Potvrdenie prvostupňového uznesenia odôvodnil jeho
vecnou správnosťou stotoţňujúc sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu s dôvodmi
rozhodnutia súdu prvého stupňa. Zdôraznil, ţe Exekučný poriadok výpis zo zápisnice
z prieskumného pojednávania nepovaţuje za exekučný titul. Z takejto zápisnice nie je moţné
pohľadávku identifikovať, a navyše nebolo ani preukázané, ţe konkurz bol právoplatne
zrušený.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala včas dovolanie oprávnená. Ţiadala, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím prvostupňového
súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila
odňatím moţnosti konať pred súdom v dôsledku nesprávneho rozhodnutia odvolacieho súdu,
ktorým jej bolo odopreté právo na súdnu ochranu. Odňatie moţnosti videla v tom, ţe
pred tým, ako súd rozhodol o ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nebola
vyzvaná na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 40 ods. 1 Exekučného
poriadku a to ani postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Nedostatky návrhu nemohla preto
odstrániť, t.j. bez svojej viny nemohla súdu predloţiť ním poţadované doklady, čo namietala
uţ v odvolaní, ale odvolací súd sa tým vôbec vo svojom rozhodnutí nezaoberal. V dovolaní
ďalej upozornila, ţe poţiadavka, aby k návrhu na vykonanie exekúcie bolo priloţené
uznesenie súdu o zrušení konkurzu s vyznačenou doloţkou právoplatnosti, nemá oporu
v právnom poriadku. Podľa dovolateľky jej bola odňatá moţnosť konať pred odvolacím
súdom aj v dôsledku nesprávneho posúdenia otázky preukázania vykonateľného exekučného
titulu. V tejto súvislosti uviedla, ţe „Zoznam prihlášok“ je neoddeliteľnou súčasťou zápisnice
z prieskumného pojednávania, z ktorej konkurzný súd vydáva veriteľovi výpis, ktorý je
verejnou listinou a potvrdzuje, ţe pohľadávka je obsiahnutá v „Zozname prihlášok“.
Na základe tejto skutočnosti moţno povaţovať výpis zo zápisnice z prieskumného
pojednávania za materiálne vykonateľný exekučný titul.
Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle § 239 O.s.p. platí,
ţe dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239
ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie
ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p.
Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení
§ 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., ktoré pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté
niektorou zo závaţných v ňom vymenovaných procesných vád (ide o nedostatok právomoci
súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku
veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom
konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Vady konania vymenované v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní
namietané a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní.
S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom súdov
nedošlo k odňatiu moţnosti účastníka konania (oprávnenej) pred súdom konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.). Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie je v danej veci prípustné a súčasne dôvodné
pre vadu uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu a tieţ na to, aký bol
predmet konania a ako odvolací súd rozhodol, pričom predpokladom prípustnosti je zistenie,
ţe postupom súdu sa účastníkovi odňala moţnosť konať pre súdom.
Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho
súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany
ich práv a právom chránených záujmov.
Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní pred súdmi niţších
stupňov k odňatiu moţnosti oprávnenej konať, vzal dovolací súd na zreteľ, ţe vada konania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania
na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd). Právo na súdnu ochranu, ako súčasť práva
na spravodlivý proces, zahŕňa aj právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, teda aj moţnosť
núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú
vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 5/2000). Za porušenie tohto práva treba povaţovať aj
rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené
podmienky, lebo takýmto rozhodnutím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo
na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná odmietnutiu spravodlivosti (Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 199/2009).
Podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor vyzve toho, kto podal návrh, aby
nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo doplnil v lehote, ktorú určí
a ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie
urobiť.
Podľa § 40 ods. 2 Exekučného poriadku ak oprávnený napriek výzve exekútora
v určenej lehote neopraví alebo nedoplní návrh, v dôsledku čoho nemoţno v exekučnom
konaní pokračovať, alebo ak nepriloţí exekučný titul, súd exekučné konanie na návrh
exekútora zastaví. O týchto následkoch musí byť oprávnený poučený.
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloţí tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a poţiada ho
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 súd preskúma ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor ţiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia ţiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d). Ak súd
zistí rozpor ţiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, ţiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Podľa § 43 ods. 1 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve
účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil
v lehote, ktorú určí, ktorá nemôţe byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba
opravu alebo doplnenie vykonať.
Podľa § 43 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo
nedoplní a pre uvedený nedostatok nemoţno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie,
ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.
Exekútor je v zmysle § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou
osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len "exekučná
činnosť"). Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne
a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou SR, zákonmi, inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným
v exekučnom konaní.
Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným
poriadkom vyplýva, ţe exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu.
Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, ţe v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa
exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy SR. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle
uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu
ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym
poriadkom. Ustanovenie § 5 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra
2005 (kedy nadobudla účinnosť jeho novela daná zákonom č. 341/2005 Z.z.) výslovne
uvádza, ţe vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
Výkon verejnej moci prostredníctvom súdneho exekútora je výkonom súdnej moci;
úkony súdneho exekútora sa povaţujú za úkony na základe poverenia súdu. Pod pojem postup
súdu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. preto moţno zahrnúť nielen postup senátu a predsedu
senátu (samosudcu), príp. iných pracovníkov súdu, ale aj postup súdneho exekútora,
ak v dôsledku jeho postupu (vrátane prípadnej nečinnosti), bola účastníkovi odňatá moţnosť
konať pred súdom.
V prejednávanej veci z obsahu spisu a to z výzvy z 10. júna 2009 adresovanej
súdnemu exekútorovi (č.l. 26 spisu) vyplýva, ţe exekučný súd povaţoval podanie oprávnenej
z 25. mája 2009, označené ako návrh na vykonanie exekúcie, za neúplné a nejasné.
Uvedeným písomným podaním upozornil súdneho exekútora na existenciu vád podania s tým,
aby postupoval v zmysle § 40 Exekučného poriadku, čo však súdny exekútor neurobil.
Exekučný súd toto pochybenie súdneho exekútora nenapravil. Bez toho, aby súdny exekútor,
prípadne sám exekučný súd, vyzval oprávnenú k oprave a doplneniu jej neúplného
a nejasného návrhu, ţiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol, pričom rozhodnutie odôvodnil práve s poukazom na nedostatky, ktoré povaţoval
za vady návrhu na vykonanie exekúcie. Išlo nepochybne o postup nemajúci oporu
v Exekučnom poriadku, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie, pre vydanie ktorého neboli
splnené zákonom stanovené podmienky. Keďţe ani odvolací súd toto rozhodnutie nezrušil
a v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nesprávny postup súdneho exekútora
a exekučného súdu nenapravil, ale naopak rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne
potvrdil, oprávnená opodstatnene namietala, ţe súdny exekútor a súdy niţších stupňov
nesprávnym postupom v konaní a rozhodnutím porušili jej práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy a teda, ţe jej odňali moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu v zmysle § 243b
ods. 2 O.s.p. a podľa § 243f ods. 3 O.s.p. i rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec vrátil
exekučnému súdu na ďalšie konanie s tým, ţe právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je
preň záväzný.
Najvyšší súd SR pre úplnosť povaţuje za potrebné zaujať stanovisko i k námietke
dovolateľky, podľa ktorej súdy niţších stupňov nesprávne za exekučný titul nepovaţovali
„Výpis zo zápisnice z prieskumného pojednávania“.
Podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku moţno vykonať exekúciu aj
na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa
zákon.
Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „zákon
o konkurze“) výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše do zoznamu prihlášok
predloţeného správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom
pojednávaní; veriteľom na ich ţiadosť súd vydá výpis.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o konkurze na základe zoznamu prihlášok moţno
po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon
rozhodnutia alebo exekúciu na majetok úpadcu.
Oprávnená predloţila spoločne s návrhom na vykonanie exekúcie výpis zo zápisnice
z prieskumného pojednávania, pričom exekučný i odvolací súd uzavreli, ţe predloţený výpis
nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom v zmysle § 41 a nasl. Exekučného
poriadku a § 45 ods. 2 zákona o konkurze.
Z dosiaľ uvedeného je zrejmé, ţe ku svojmu právnemu záveru v tejto veci dospeli oba
súdy niţších stupňov doslovným výkladom ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o konkurze.
Z ustanovení zákona o konkurze vyplýva, ţe cieľom zostavenia zoznamu prihlášok
v konkurznom konaní je uzavrieť pre ďalší priebeh konkurzu základnú listinu určujúcu
konkurzné práva veriteľov prihlásených pohľadávok. Pohľadávka nachádzajúca sa v zozname
prihlášok sa povaţuje za zistenú, ak ju na prieskumnom pojednávaní uznal správca
konkurznej podstaty a nepoprel ţiaden z veriteľov.. Vtedy sa z pohľadávky prihlásenej
do konkurzu stáva konkurzná pohľadávka. Účelom § 45 ods. 2 zákona o konkurze je umoţniť
po právoplatnom zrušení konkurzu exekúciu, resp. vymáhanie nesporných (zistených)
pohľadávok, ktoré boli uznané v rámci prieskumného pojednávania na základe zoznamu
prihlášok ako exekučného titulu. Zoznam prihlášok pritom nie je rozhodnutím súdu ani iného
orgánu verejnej moci, ale je exekučným titulom, ktorým sa stáva na základe výslovného
ustanovenia zákona [§ 45 ods. 2 zákona o konkurze v spojení s § 41 ods. 2 písm. i/)
Exekučného poriadku].
Formálne, ako aj materiálne náleţitosti zoznamu prihlášok ako exekučného titulu,
ktorým sa priznáva právo na úhradu pohľadávky voči konkrétnemu úpadcovi, určuje zákon
o konkurze. Ten zároveň konkurzným veriteľom v § 21 ods. 3 priznáva oprávnenie poţiadať
konkurzný súd o výpis zo zoznamu prihlášok, ktorý tvorí podľa tohto ustanovenia súčasť
zápisnice o prieskumnom pojednávaní. Výpis zo zoznamu prihlášok potom obsahuje v rámci
prieskumného pojednávania zistené pohľadávky konkrétneho veriteľa voči povinnému.
Pokiaľ oprávnený, ktorý disponuje výpisom zo zoznamu prihlášok vydaným
príslušným konkurzným súdom, ktorý obsahuje tzv. zistené pohľadávky (konkurzné
pohľadávky), navrhne na jeho základe exekúciu, treba povaţovať jeho pohľadávku voči
povinnému (úpadcovi v konkurznom konaní) za preukázanú. Výpis zo zoznamu prihlášok je
listinou vydanou sudcom a pre exekučný súd musí v zásade predstavovať listinu rovnakej
právnej sily ako samotný zoznam prihlášok (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp.zn. I. ÚS 273/08).
Podľa dovolacieho súdu bez existencie dôvodných pochybností o pravosti
a pravdivosti obsahu výpisu zo zoznamu prihlášok nemá poţiadavka predloţenia kompletnej
prílohy zápisnice o prieskumnom pojednávaní - zoznamu prihlášok ako exekučného titulu
v rámci rozhodovania o návrhu veriteľa na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
opodstatnenie v ustanoveniach zákona a v zásade predstavuje príliš formalistický prístup
pri posudzovaní úkonov účastníkov exekučného konania, ktorý zasahuje do ich práv
na spravodlivý proces, v tomto prípade práva na súdnu ochranu.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. novembra 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová