Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 13/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť L. R., nar..., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátom

JUDr. M. S., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2

a 5 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 20. februára 2008 a zo 17. júna 2008, ako aj postupom a uzneseniami

Krajského súdu v Košiciach č. k. -1357 z 21. januára 2008 a č. k.

-1534 z 1. júla 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. R. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta 2008

doručená sťažnosť L. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a 5 (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom a uzneseniami Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 20. februára 2008 a zo 17. júna 2008, ako aj postupom a uzneseniami

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -1357 z 21. januára

2008 a č. k. -1534 z 1. júla 2008.

1. Sťažovateľ v sťažnosti najskôr uviedol doterajší priebeh trestného konania

týkajúceho sa obmedzenia jeho osobnej slobody:

„Uznesením... Okresného súdu Košice II zo dňa 25. 7. 2006... som bol... z dôvodov

uvedených v vzatý do väzby. Väzba začala plynúť dňom 21. 7.

2006 o 12.15 hod.

Uznesením Krajského súdu... zo dňa 7. 8. 2006... bola... moja sťažnosť proti

uzneseniu okresného súdu zamietnutá.

Uznesením... Okresného súdu... zo dňa 29. 12. 2006... mi bola... predĺžená lehota

trvania väzby o tri mesiace, t. j. do 21. 04. 2007. Moja sťažnosť proti uvedenému uzneseniu

bola uznesením Krajského súdu... zo dňa 18. 01. 2007... zamietnutá.

Dňa 19. 04. 2007 podala prokurátorka Krajskej prokuratúry Košice v mojej trestnej

veci obžalobu...

Dňa 09. 05. 2007 rozhodol... senát Okresného súdu... uznesením sp. zn.

-851 tak, že... odmietol obžalobu a vec vrátil prokurátorovi. Zároveň v ten istý

deň Okresný súd... uznesením... rozhodol tak, že... ma ponechal vo väzbe.

Uznesením Krajského súdu... zo dňa 7. 6. 2007... bola... moja sťažnosť proti

uzneseniu okresného súdu zamietnutá.

Po odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi mi začala plynúť nová

šesťmesačná lehota väzby... Spis bol doručený prokurátorke krajskej prokuratúry dňa

27. 06. 2007. Lehota trvania mojej väzby teda mala uplynúť dňa 27. 12. 2007.

Dňa 14. 12. 2007 podala prokurátorka Krajskej prokuratúry Košice v mojej trestnej

veci obžalobu Okresnému súdu...

Dňa 4. 1. 2008 rozhodol senát Okresného súdu... uznesením sp. zn. tak,

že podľa ma prepustil z väzby ihneď na slobodu.

Na základe sťažnosti prokurátorky Krajský súd... uznesením sp. zn.

-1357 zo dňa 21. 1. 2008 napadnuté uznesenie... zrušil a podľa § 79 ods. 2

ma ponechal vo väzbe z dôvodov uvedených v .

Uznesením senátu Okresného súdu... sp. zn. -1382 zo dňa 20. 02. 2008

bola zamietnutá moja žiadosť o prepustenie z väzby ako predčasne predložená... Podľa

ma súd ponechal vo väzbe.

Uznesením senátu Okresného súdu... sp. zn. -1517 zo dňa 17. 06. 2008

bola... moja žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá.

Uznesením Krajského súdu... zo dňa 1. 7. 2008, sp. zn. -1534 bola...

moja sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu zamietnutá.“

Ďalej sťažovateľ uviedol:

„... V mojom konkrétnom prípade bola lehota trvania väzby predĺžená rozhodnutím

súdu do 21. 04. 2007. Obžaloba bola podaná dňa 19. 04. 2007. Po podaní obžaloby okresný

súd rozhodol o tom, že väzba trvá naďalej až dňa 09. 05. 2007. Z uvedeného vyplýva,

že odo dňa 22. 04. 2007 do 09. 05. 2007 absentuje rozhodnutie súdu o väzbe.

Po odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi mi bola lehota trvania väzby

predĺžená zo zákona do 27. 12. 2007. Obžaloba bola podaná dňa 14. 12. 2007. Po podaní

obžaloby okresný súd rozhodol o tom, že väzba trvá naďalej až dňa 20. 02. 2008.

Z uvedeného vyplýva, že odo dňa 28. 12. 2007 do 20. 02. 2008 absentuje rozhodnutie súdu

o väzbe...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd... v konaní vedenom pod sp. zn. uzneseniami zo dňa

20. 2. 2008 a 17. 06. 2008 porušil základné právo L. R. na osobnú slobodu zaručené v čl. 17

ods. 2 a ods. 5 ... a právo na slobodu zaručené v Dohovoru...

2. Krajský súd... uzneseniami sp. zn. -1357 zo dňa 21. 1. 2008 a sp. zn.

-1534 zo dňa 1. 7. 2008 porušil základné právo L. R. na osobnú slobodu

zaručené v a ods. 5 ... a právo na slobodu zaručené v

Dohovoru...

3. Uznesenia Okresného súdu... sp. zn. zo dňa 20. 2. 2008 a 17. 06.

2008 ako aj uznesenia Krajského súdu... sp. zn. -1357 zo dňa 21. 1. 2008

a sp. zn. -1534 zo dňa 1. 7. 2008 sa zrušujú a Okresnému súdu... sa prikazuje,

aby L. R. prepustil neodkladne z väzby na slobodu.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania.“

2. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti požiadal ústavný súd

sťažnosťou napadnuté všeobecné súdy o zaujatie stanoviska (vyjadrenie) k predmetu

sťažnosti.

2.1 Predseda okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. z 8. októbra 2008

konštatoval, že sťažovateľovu sťažnosť považuje za neopodstatnenú.

2.2 Predseda krajského súdu vo vyjadrení sp. zn. z 2. októbra 2008

v podstatnom uviedol, že „postup Krajského súdu... vo vyššie uvedených veciach bol

správny a včasný. Súd konal prednostne a urýchlene...“.

3. Ústavný súd nahliadnutím do spisu okresného súdu sp. zn. zistil,

že sťažovateľ proti uzneseniu č. k. -1382 z 20. februára 2008 (ktorým bola

okrem iného žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá a ktorým

bolo rozhodnuté o ponechaní sťažovateľa vo väzbe) nepodal sťažnosť. Toto rozhodnutie

bolo sťažovateľovi doručené 27. februára 2008 a jeho právnemu zástupcovi 29. februára

2008. Ďalej zistil, že uznesenie krajského súdu sp. zn. z 21. januára 2008 bolo

doručené sťažovateľovi 25. januára 2008 a jeho právnemu zástupcovi 28. januára 2008.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

v súlade s konaním ustanoveným zákonom.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej petitu ústavný súd konštatuje, že predmetom

sťažnosti je namietané porušenie označených práv zaručených a dohovorom

uzneseniami okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. z 20. februára

2008 a 17. júna 2008 (i) a uzneseniami krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

z 21. januára 2008 a sp. zn. z 1. júla 2008 (ii), ktoré malo byť

spôsobené okrem iného aj skutočnosťou, že v čase od „22. apríla 2007 do 9. mája 2007“

a v čase od „28. decembra 2007 do 20. februára 2008“ bola jeho väzba nezákonná,

lebo „absentuje rozhodnutie súdu o väzbe“. Podľa tvrdenia sťažovateľa na uvedenú

skutočnosť a s tým súvisiace „porušenie uvedených článkov a dohovoru som

poukazoval už v žiadosti o prepustenie z väzby zo 17. júna 2007, ako aj v sťažnosti proti

uzneseniu okresného súdu zo 17. júna 2008.“.

1. K námietkam sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-1382 z 20. februára 2008

Okresný súd predmetným uznesením žiadosť sťažovateľa z 10. februára 2008

o prepustenie z väzby na slobodu (v ktorej sa vyjadril aj k zákonnosti a dôvodnosti obžaloby

podanej na neho 14. decembra 2007) zamietol. Súčasne rozhodol o ponechaní sťažovateľa

vo väzbe. Toto uznesenie bolo doručené sťažovateľovi 27. februára 2008 a jeho právnemu

zástupcovi 29. februára 2008 (pozri body 1 a 3 I. časti odôvodnenia). Sťažovateľ ani jeho

právny zástupca proti nemu nepodali sťažnosť.

Podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho

orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy

ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. , ).

Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v tejto časti k záveru,

že platná právna úprava trestného konania umožňovala sťažovateľovi v posudzovanej veci

právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd

garantovaných , resp. dohovorom.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku

až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní

a súdu naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení

možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia základných práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstráneného v jeho priebehu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že sťažovateľ mal

k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany svojich práv. Za daných okolností

nie je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej veci sťažovateľa do právomoci

všeobecných súdov. Nevyužitie už uvedených možností ochrany označených práv

sťažovateľa nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať

len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany

svojich práv ( ).

Preto ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom

súde sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd navyše v tejto súvislosti uvádza, že podanie sťažnosti ústavnému súdu

po uplynutí dvojmesačnej lehoty je ďalším možným dôvodom na jej odmietnutie

(v tejto časti) ako oneskorene podanej.

Podľa ustanovenia sťažnosť možno podať

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Dodržanie tejto dvojmesačnej lehoty je zákonným

predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie. neumožňuje

zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť.

2. K námietkam sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-1517 zo 17. júna 2008 a krajského súdu č. k. -1534 z 1. júla

2008

Predmetným uznesením okresný súd žiadosť sťažovateľa z 11. júna 2008

o prepustenie z väzby zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým,

„že žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu nie je v súčasnosti dôvodná,

nakoľko v predmetnej trestnej veci je potrebné vykonanie ďalších procesných

úkonov spojených s doplnením dokazovania, čo je navyše zvýraznené novými

skutočnosťami (viď. Znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu č. PZ č. p.:

PPZ-2981/KEU-KE-EXP-2008) potvrdzujúcimi jednak relevantnosť výkonu väzby a taktiež

tú skutočnosť, že menovaný je naďalej dôvodne podozrivý zo spáchania vyššie uvedených

trestných činov, pričom na existencii väzobného dôvodu podľa

sa v porovnaní zo stavom keď bol obvinený vzatý do väzby nič nezmenilo...“.

O sťažnosti sťažovateľa proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu rozhodol krajský

súd uznesením sp. zn. z 1. júla 2008 tak, že sťažovateľovu sťažnosť

zamietol. Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil okrem iného takto:

„Krajský súd... pochybenie okresného súdu nezistil.

Rovnako ako súd prvého stupňa, tak i súd rozhodujúci o sťažnosti obvineného L. R.

zistil jednak dôvodnosť trestného stíhania, ktorá je podložená nielen podanou obžalobou,

ale aj doposiaľ na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi, jednak dôvodnosť zotrvania

obvineného... vo väzbe z dôvodov uvedených v

Krajský súd už vo svojom uznesení zo dňa 21. januára 2008 sp. zn.

podrobne rozanalyzoval dôvody, ktoré predstavujú u obvineného... reálnu obavu z marenia

objasňovania skutočnosti závažných pre trestné stíhanie ešte aj v štádiu hlavného

pojednávania... Treba zdôrazniť, že na základe svedeckých výpovedí... na hlavnom

pojednávaní sa uvedená obava nerozplynula, ba práve naopak v nadväznosti na ďalšie

vo veci vykonané dôkazy, tak ako sú zadokumentované v predloženom trestnom spise

na č. l. 1386 - 1510, posilnila.

Odvolací súd zvýrazňuje, že prípadné ukončenie dokazovania na hlavnom

pojednávaní nie je tou skutočnosťou, ktorá by automaticky mala za následok zánik dôvodov

kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por, ako sa mylne domnieva sťažovateľ,

pretože až do právoplatného skončenia veci je daná súdu možnosť doplniť dokazovanie

a pokiaľ v tomto štádiu trestného konania existuje reálna obava z konania obvineného

predpokladaného v ustanovení , tak, ako je to v posudzovanom

prípade, potom je dôvodné aj ďalšie trvanie väzby obvineného z vyššie uvedeného dôvodu...

Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.“

Sťažovateľ namietal porušenie označených základných práv a slobôd v predmetnej

veci postupom a rozhodnutiami oboch všeobecných súdov (okresného súdu a krajského

súdu).

2.1 Podľa stabilného právneho názoru ústavného súdu (napr. )

ak sťažovateľ má alebo v minulosti mal možnosť domáhať sa ochrany namietaného

porušenia svojich práv pred všeobecným súdom, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu

konať o jeho sťažnosti. Tento nedostatok právomoci ústavného súdu vyplýva priamo

z ().

V posudzovanej veci sťažovateľ proti (v sťažnosti) namietanému uzneseniu

okresného súdu č. k. -1517 zo 17. júna 2008 podal riadny opravný prostriedok

- sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd. Preto ústavný súd nemá právomoc na konanie

o tej časti sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie sťažovateľových práv predmetným

uznesením okresného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že v časti proti namietanému uzneseniu

okresného súdu č. k. -1517 zo 17. júna 2008 nie je daná jeho právomoc,

a preto odmietol sťažnosť v uvedenej časti podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2.2 Sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej namieta porušenie označených základných

práv a slobôd postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. z 1. júla 2008,

ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť aj vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu (v danom prípade okresného súdu a krajského súdu -

ide o väzobné súdy rozhodujúce v trestnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov

(, ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom odmietnutia sťažnosti

pre zjavnú neopodstatnenosť okrem iného aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (napr. , ), a tiež absencia priamej súvislosti

medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným

rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane

druhej (mutatis mutandis ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) nemôže

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Taktiež nie je v právomoci ústavného súdu vykonávať hodnotenie dôkazov

zistených všeobecnými súdmi a ani vyhodnocovať postup týchto súdov, ktoré z vykonaných

dôkazov použili ako podklad na svoje rozhodnutie. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

len na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách

najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené,

resp. či nie sú arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

a zároveň či nemajú za následok porušenie základného práva alebo slobody (,

).

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu

nie je zjavne svojvoľné a neodôvodniteľné. Krajský súd náležite zistil skutkový stav

a aplikoval naň relevantné ustanovenia platného práva, pričom svoj postup v odôvodnení

riadne vysvetlil. Ústavný súd konštatuje, že argumentáciu krajského súdu treba považovať

za dostačujúcu a ním použité argumenty v danom prípade za také, ktoré nie sú ani

arbitrárne, ani zjavne neodôvodnené.

2.3 Na námietku sťažovateľa o nezákonnosti jeho väzby v čase od 22. apríla 2007

do 9. mája 2007, ako aj v čase od 28. decembra 2007 do 20. februára 2008 z dôvodu

„absentovania rozhodnutí súdu o väzbe“ ústavný súd neprihliadol.

V prvom prípade (r. 2007) domáhanie sa nápravy sťažnosťou doručenou ústavnému

súdu až 1. augusta 2008 je zjavne oneskorené (po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3

).

V druhom prípade ústavný súd námietku sťažovateľa neakceptoval z dôvodu,

že uznesenie okresného súdu z 20. februára 2008 (ktorým bolo okrem iného rozhodnuté

aj o ďalšom ponechaní sťažovateľa vo väzbe) bolo doručené sťažovateľovi 27. februára

2008 a jeho právnemu zástupcovi 29. februára 2008, pričom proti tomuto uzneseniu

sťažovateľ sťažnosť nepodal. Teda dôvodom nezaoberania sa touto námietkou je jednak

oneskorenosť vznesenia námietky ústavnému súdu, ako aj nedostatok právomoci ústavného

súdu (pre nevyčerpanie opravných prostriedkov), čo vyplýva z ustanovení § 53 ods. 1 a 3

.

3. Keďže uznesenie krajského súdu sp. zn. z 21. januára 2008 (ktorým

bolo zrušené uznesenie okresného súdu sp. zn. zo 4. januára 2008 o prepustení

sťažovateľa z väzby a sťažovateľ bol ponechaný vo väzbe) bolo doručené sťažovateľovi

25. januára 2008 a jeho právnemu zástupcovi 28. januára 2008 a sťažnosť bola doručená

ústavnému súdu až 1. augusta 2008, bolo potrebné sťažovateľovu sťažnosť aj v tejto časti

odmietnuť podľa v spojení s

ako oneskorene podanú.

4. Ústavný súd pripomína, že pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania

rozhoduje o jeho prijatí len vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých

sa namieta (napr. ). Rozhodovanie o návrhu na zrušenie uznesenia, o prepustení

sťažovateľa z väzby na slobodu, ako aj o návrhu na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia a náhrade trov konania nie je rozhodovaním o základnom práve alebo

slobode. Preto neprichádza do úvahy v rámci predbežného prerokovania o prijatí takýchto

návrhov rozhodnúť.

5. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2009