Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 48/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2007

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. G., t. č. vo väzbe L., ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na listové tajomstvo zaručené v čl. 22 v spojení s čl. 1 ods. 1

a ods. 2 a práva na rešpektovanie súkromnej korešpondencie

zaručené v čl. 8 v spojení s čl. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. G. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra

2006 doručená sťažnosť (doplnená podaním zo 7. apríla 2007) Ing. J. G., t. č. vo väzbe L.

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na listové

tajomstvo zaručené v v spojení s a ods. 2

(ďalej len „ústava“) a práva na rešpektovanie súkromnej korešpondencie zaručené v čl. 8

v spojení s čl. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v trestnej veci

vedenej pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a z jej doplnenia, ako aj k nej pripojených príloh vyplýva,

že sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv, ktorého sa mal dopustiť

okresný súd tým, že 20. júna 2006 otvoril listové zásielky adresované mu Najvyšším súdom

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. Nt 289/06 a Ministerstvom vnútra

Slovenskej republiky, Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru (ďalej len „ministerstvo“)

sp. zn. UIS 678/AO-2006.

Sťažovateľ žiadal „...aby Ústavný súd preskúmal dôkazy (priložené obálky

z Ministerstva vnútra SR a Najvyššieho súdu SR) a rozhodol, že Okresný súd Trnava

porušuje moje práva zaručené SR i medzinárodné zmluvy...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „...preskúmal a posúdil porušenie ústavných

práv..., priznal odmenu ustanovenému advokátovi..., priznal mu finančné zadosťučinenie

vo výške 60 000,- Sk ...“.

Keďže sťažnosť neobsahovala relevantné informácie potrebné na posúdenie jej

dôvodnosti, ústavný súd 20. marca 2007 vyzval sťažovateľa na jej doplnenie. Sťažovateľ

v odpovedi zo 7. apríla 2007 oznámil, že je «obviňovaný z porušenia § 215 a 197

Tr. (poriadku) zákona..., že dôvody jeho väzby boli stanovené podľa § 67 ods. 1 písm. „b“

a „C“ . (...) a konanie je vedené pod spisovou značkou ». Na otázku

aké kroky, resp. čo dosiaľ vykonal (na koho sa obrátil) v rámci domáhania sa ochrany pred

ním tvrdeným porušením označených základných práv neodpovedal. Sťažovateľ k sťažnosti

pripojil poštové obálky predmetných listových zásielok, na ktorých bol vyznačený dátum

ich otvorenia („otvorené 119 (...) 20. júna 2006“) a okrúhla pečiatka okresného súdu.

Obálky boli označené pečiatkou ich odosielateľov a spisovým označením veci. K sťažnosti

boli pripojené z ASPI vytlačené texty o výkone väzby a Vyhláška

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonáva

Poriadok výkonu väzby, ktorých dotknuté ustanovenia boli podľa názoru sťažovateľa

porušené.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že sťažovateľ je trestne stíhaný za spáchanie

trestných činov podľa § 215 ods. 1 písm. a, b, c, ods. 2 písm. c, d (týranie blízkej osoby)

a , (vyhrážanie) platného a účinného v čase spáchania

označených deliktov (t. j. ).

II.

1. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných

písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

Podľa nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných

písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí alebo zasielaných poštou, alebo

iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje

tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

Podľa čl. 8 dohovoru (Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života)

1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia

a korešpondencie.

2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď

je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej

bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania

nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd došlo údajným

nezákonným postupom okresného súdu otvorením jemu adresovaných listových zásielok

dňa 20. júna 2006 zaslaných z ministerstva a najvyššieho súdu v jeho trestnej veci vedenej

okresným súdom pod sp. zn. .

Ako už bolo uvedené, sťažovateľ ani na výzvu ústavného súdu nepredložil dôkaz

o tom, že sa v posudzovanej veci domáhal nápravy ním označeného porušenia zákonnosti

(a v dôsledku toho označeného porušenia ústavnosti) spôsobom ustanoveným všeobecne

záväznými právnymi predpismi, ktorú skutočnosť ústavný súd považuje za právne

relevantnú z hľadiska posudzovania dôvodnosti sťažovateľovej sťažnosti pri jej predbežnom

posudzovaní.

Podľa nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než

zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Podľa obvinený má právo (...) robiť návrhy a podávať

žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov

vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. (...)

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia sú orgány činné v trestnom konaní a súd

povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť (...) a poskytnúť mu plnú možnosť na ich

uplatnenie.

Podľa § 17 (Sťažnosti a žiadosti obvinených) zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o výkone väzby v znení neskorších predpisov

1. Obvinený môže na zabezpečenie svojich práv podávať sťažnosti a žiadosti štátnym

orgánom, ktorých odoslanie je ústav povinný bezodkladne zabezpečiť a evidovať.

2. Ak o to obvinený požiada, umožni sa mu rozhovor s riaditeľom ústavu alebo ním

povereným príslušníkom zboru, rozhovor sa mu umožní aj s osobou, ktorá v ústave

vykonáva dozor nad výkonom väzby alebo jeho kontrolu.

Podľa (Ochrana práv obvinených) o výkone väzby

1. Na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov podľa tohto

zákona má obvinený právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym orgánom

Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažnosti týkajúcich

sa ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným

organizáciám, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika

viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažnosti týkajúcich sa ochrany ľudských

práv; ústav je povinný bezodkladne zabezpečiť ich odoslanie bez toho, aby zisťoval

odosielateľa.

2. Ak o to obvinený požiada, umožní sa mu rozhovor s riaditeľom ústavu alebo ním

určeným príslušníkom zboru a s osobami a zástupcami orgánov uvedených v § 59 a 60

v čase, keď vykonávajú dozor alebo kontrolu v ústave.

3. Obvinený má právo na ochranu pred neoprávneným násilím a akýmkoľvek

prejavom ponižovania ľudskej dôstojnosti.

4. Ak príslušník zboru alebo zamestnanec zboru zistí porušenie alebo hrozbu

porušenia práva obvineného uvedeného v odseku 3 alebo 4 obvinený taký prípad oznámi

príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru, ten vykoná nevyhnutné opatrenia

na zabránenie takého konania a oznámi prípad riaditeľovi ústavu alebo inému oprávnenému

nadriadenému.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, v spojení s ustanoveniami

§ 18 citovaného zákona prokurátor vykonáva dozor nad zachovaním zákonnosti v miestach,

kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda

je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.

Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 citovaného zákona prokurátor preskúmava zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných

orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom

je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie

nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Aj z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho

orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že platná právna

úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi v posudzovanej veci právne

účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných

, resp. dohovorom.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku

až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní

a súdu naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení

možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia základných práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu.

Ústavný súd dospel k názoru, že sťažovateľ mal a má k dispozícii účinné prostriedky

na dosiahnutie ochrany svojich práv. Za daných okolností nie je daný dôvod, aby ústavný

súd vstupoval v trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Nevyužitie

už uvedených možností ochrany označených práv sťažovateľa nemožno nahradzovať

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo

právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv ( ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť odmietol podľa uvedeného zákona pre

nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Vzhľadom na už uvedené skutočnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci (predovšetkým o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

ústavným súdom) stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2007