Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 48/07
PDF · 175.15 KB
No categories available
I. ÚS 48/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 48/07-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2007
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. G., t. č. vo väzbe L., ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na listové tajomstvo zaručené v čl. 22 v spojení s čl. 1 ods. 1
a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na rešpektovanie súkromnej korešpondencie
zaručené v čl. 8 v spojení s čl. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trnava v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 5 T 177/05,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. G. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra
2006 doručená sťažnosť (doplnená podaním zo 7. apríla 2007) Ing. J. G., t. č. vo väzbe L.
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na listové
tajomstvo zaručené v čl. 22 v spojení s čl. 1 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na rešpektovanie súkromnej korešpondencie zaručené v čl. 8
v spojení s čl. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v trestnej veci
vedenej pod sp. zn. 5 T 177/05.
Z obsahu sťažnosti a z jej doplnenia, ako aj k nej pripojených príloh vyplýva,
že sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv, ktorého sa mal dopustiť
okresný súd tým, že 20. júna 2006 otvoril listové zásielky adresované mu Najvyšším súdom
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. Nt 289/06 a Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru (ďalej len „ministerstvo“)
sp. zn. UIS 678/AO-2006.
Sťažovateľ žiadal „...aby Ústavný súd preskúmal dôkazy (priložené obálky
z Ministerstva vnútra SR a Najvyššieho súdu SR) a rozhodol, že Okresný súd Trnava
porušuje moje práva zaručené Ústavou SR i medzinárodné zmluvy...“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „...preskúmal a posúdil porušenie ústavných
práv..., priznal odmenu ustanovenému advokátovi..., priznal mu finančné zadosťučinenie
vo výške 60 000,- Sk ...“.
Keďže sťažnosť neobsahovala relevantné informácie potrebné na posúdenie jej
dôvodnosti, ústavný súd 20. marca 2007 vyzval sťažovateľa na jej doplnenie. Sťažovateľ
v odpovedi zo 7. apríla 2007 oznámil, že je «obviňovaný z porušenia § 215 a 197
Tr. (poriadku) zákona..., že dôvody jeho väzby boli stanovené podľa § 67 ods. 1 písm. „b“
a „C“ Tr. poriadku. (...) a konanie je vedené pod spisovou značkou 5 T 177/05». Na otázku
aké kroky, resp. čo dosiaľ vykonal (na koho sa obrátil) v rámci domáhania sa ochrany pred
ním tvrdeným porušením označených základných práv neodpovedal. Sťažovateľ k sťažnosti
pripojil poštové obálky predmetných listových zásielok, na ktorých bol vyznačený dátum
ich otvorenia („otvorené 119 (...) 20. júna 2006“) a okrúhla pečiatka okresného súdu.
Obálky boli označené pečiatkou ich odosielateľov a spisovým označením veci. K sťažnosti
boli pripojené z ASPI vytlačené texty zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby a Vyhláška
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 437/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva
Poriadok výkonu väzby, ktorých dotknuté ustanovenia boli podľa názoru sťažovateľa
porušené.
Ústavný súd na okresnom súde zistil, že sťažovateľ je trestne stíhaný za spáchanie
trestných činov podľa § 215 ods. 1 písm. a, b, c, ods. 2 písm. c, d (týranie blízkej osoby)
a § 197a ods. 1, ods. 2 (vyhrážanie) Trestného zákona platného a účinného v čase spáchania
označených deliktov (t. j. zákona č. 140/1961 Zb.).
II.
1. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa čl. 22 ods. 1 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných
písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.
Podľa čl. 22 ods. 2 ústavy nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných
písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí alebo zasielaných poštou, alebo
iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje
tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.
Podľa čl. 8 dohovoru (Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života)
1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia
a korešpondencie.
2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď
je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania
nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd došlo údajným
nezákonným postupom okresného súdu otvorením jemu adresovaných listových zásielok
dňa 20. júna 2006 zaslaných z ministerstva a najvyššieho súdu v jeho trestnej veci vedenej
okresným súdom pod sp. zn. 5 T 177/05.
Ako už bolo uvedené, sťažovateľ ani na výzvu ústavného súdu nepredložil dôkaz
o tom, že sa v posudzovanej veci domáhal nápravy ním označeného porušenia zákonnosti
(a v dôsledku toho označeného porušenia ústavnosti) spôsobom ustanoveným všeobecne
záväznými právnymi predpismi, ktorú skutočnosť ústavný súd považuje za právne
relevantnú z hľadiska posudzovania dôvodnosti sťažovateľovej sťažnosti pri jej predbežnom
posudzovaní.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než
zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku obvinený má právo (...) robiť návrhy a podávať
žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov
vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. (...)
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia sú orgány činné v trestnom konaní a súd
povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť (...) a poskytnúť mu plnú možnosť na ich
uplatnenie.
Podľa § 17 (Sťažnosti a žiadosti obvinených) zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov
1. Obvinený môže na zabezpečenie svojich práv podávať sťažnosti a žiadosti štátnym
orgánom, ktorých odoslanie je ústav povinný bezodkladne zabezpečiť a evidovať.
2. Ak o to obvinený požiada, umožni sa mu rozhovor s riaditeľom ústavu alebo ním
povereným príslušníkom zboru, rozhovor sa mu umožní aj s osobou, ktorá v ústave
vykonáva dozor nad výkonom väzby alebo jeho kontrolu.
Podľa § 29 (Ochrana práv obvinených) zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby
1. Na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov podľa tohto
zákona má obvinený právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym orgánom
Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažnosti týkajúcich
sa ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným
organizáciám, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažnosti týkajúcich sa ochrany ľudských
práv; ústav je povinný bezodkladne zabezpečiť ich odoslanie bez toho, aby zisťoval
odosielateľa.
2. Ak o to obvinený požiada, umožní sa mu rozhovor s riaditeľom ústavu alebo ním
určeným príslušníkom zboru a s osobami a zástupcami orgánov uvedených v § 59 a 60
v čase, keď vykonávajú dozor alebo kontrolu v ústave.
3. Obvinený má právo na ochranu pred neoprávneným násilím a akýmkoľvek
prejavom ponižovania ľudskej dôstojnosti.
4. Ak príslušník zboru alebo zamestnanec zboru zistí porušenie alebo hrozbu
porušenia práva obvineného uvedeného v odseku 3 alebo 4 obvinený taký prípad oznámi
príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru, ten vykoná nevyhnutné opatrenia
na zabránenie takého konania a oznámi prípad riaditeľovi ústavu alebo inému oprávnenému
nadriadenému.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, v spojení s ustanoveniami
§ 18 citovaného zákona prokurátor vykonáva dozor nad zachovaním zákonnosti v miestach,
kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda
je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.
Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 citovaného zákona prokurátor preskúmava zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných
orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom
je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie
nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Aj z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho
orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu
základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako
primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).
Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že platná právna
úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi v posudzovanej veci právne
účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných
ústavou, resp. dohovorom.
V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku
až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie
garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní
a súdu naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení
možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia základných práv
a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu.
Ústavný súd dospel k názoru, že sťažovateľ mal a má k dispozícii účinné prostriedky
na dosiahnutie ochrany svojich práv. Za daných okolností nie je daný dôvod, aby ústavný
súd vstupoval v trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Nevyužitie
už uvedených možností ochrany označených práv sťažovateľa nemožno nahradzovať
sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo
právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).
Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona pre
nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
Vzhľadom na už uvedené skutočnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľa v uvedenej veci (predovšetkým o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu
ústavným súdom) stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. apríla 2007