Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 297/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-75

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra

2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. L., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátom

JUDr. Ing. K. K., Š., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu

zaručeného . ods. 1, 2 a 3 v spojení s a 2

v súvislosti s nezákonným pozbavením jeho slobody postupom vyšetrovateľa Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Komárno, postupom prokurátora Okresnej prokuratúry

Komárno, ako aj postupom Okresného súdu Komárno a Krajského súdu v Nitre v súvislosti

s podaním návrhu na jeho vzatie do väzby, rozhodnutím o tomto návrhu a jeho ponechaním

vo väzbe v jeho trestnej veci vedenej toho času Okresným súdom Komárno pod sp. zn.

, ďalej vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu

zaručeného a 5 a práva na slobodu a bezpečnosť

zaručeného čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom už označenej okresnej prokuratúry a všeobecných súdov pri rozhodovaní o jeho

žiadosti o prepustenie z väzby z 25. februára 2008 v konaní vedenom Okresným súdom

Komárno pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2008

doručená (upravená 11. júna 2008) a na výzvu ústavného súdu 2. júla 2008 doplnená

sťažnosť J. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na

osobnú slobodu zaručeného , 2 a 3 v spojení s a 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v súvislosti s nezákonným pozbavením jeho

osobnej slobody postupom vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Komárno (ďalej len „OR PZ“), postupom prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno

(ďalej len „okresná prokuratúra“), ako aj postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len

„okresný súd“) a Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v súvislosti s podaním

návrhu na jeho vzatie do väzby, rozhodnutím o tomto návrhu a jeho ponechaním vo väzbe

v jeho trestnej veci vedenej toho času okresným súdom pod sp. zn. , ďalej vo

veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 ods. 2

a 5 a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom už označenej

okresnej prokuratúry a všeobecných súdov pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie

z väzby z 25. februára 2008 v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. .

1. Zo skutkového stavu v advokátom „upravenom“ znení sťažnosti doručenej

ústavnému súdu 2. júla 2008 vyplýva, že:

„uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej

a kriminalistickej polície, oddelenia ekonomickej kriminality v Komárne, dňa 15. augusta

2007 číslo ČVS: ORP - 593/OEK - KN - 2007 bolo zahájené trestné stíhanie a vnesené

obvinenie obvinenému J. L... spolu s P. M., ktorým boli obaja obvinení za zločin falšovanie,

pozmeňovania a neoprávnenú výrobu peňazí a cenných papierov v spolupráci podľa § 20

k ...

Dňa 17. augusta 2007 na základe príkazu Okresného súdu v Komárne zo dňa

00

13. augusta 2007 o 6hod. č.p. OS KN - V 5/2007 bola vykonaná domová prehliadka u I. L.

rodenej B., kde sťažovateľ býval so svojimi rodičmi... Súčasne s okamžikom zahájenia

domovej prehliadky bola osobná sloboda sťažovateľa J. L... obmedzená, lebo vstupom do

bytu boli mu založené putá bez možnosti akéhokoľvek pohybu bez súhlasu alebo doprovodu

policajta a bol súčasne i zaistený políciou ale to až po skončení domovej prehliadky, kedy

bol predvedený na Okresné oddelenie PZ v Komárne, za účelom ďalších procesných

postupov z dôvodu podozrenia spáchania trestného činu...

Sťažovateľ J. L. bol až dňa 15. augusta 2008 (v skutočnosti v roku 2007, pozn.) vo

00

večerných hodinách - o 20hod obvinený a po nasledujúcom výsluchu bol umiestnený do

cely predbežného zaistenia v N.

Po tom čo sťažovateľ bol dňa 15. augusta 2008 zadržaný, v súlade s Trestným

poriadkom podal vyšetrovateľ Okresného oddelenia PZ v Komárne na Okresnú prokuratúru

v Komárne podnet na podanie návrhu na vzatie sťažovateľa do väzby. Príslušný prokurátor

Okresnej prokuratúry v Komárne dňa 17. augusta 2008 (v skutočnosti v roku 2007, pozn.)

podal na Okresný súd v Komárne návrh na vzatie sťažovateľa do väzby, ktorý Okresný súd

12

v Komárne prijal o 8hod., táto skutočnosť sa sťažovateľovi až z uznesenia Krajského súdu

v Nitre č. k. , zo dňa 11. marca 2008, kde v odôvodnení sa uvádza, že:

35

• Obvinenému bola obmedzená osobná sloboda dňa 15. 8. 2007 o 11hod. . Zadržaný bol

30

v rovnaký deň o 23hod. Návrh Okresnej prokurátorky v Komárne bol Okresnému súdu

12

Komárno doručený dňa 17. 8. 2007 o 8hod., t. j. pred uplynutím 45 hodinovej lehoty

35

a súd dňa 17. 8. 2007 o 13hod. rozhodol o vzatí obvineného do väzby. Takýto postup

orgánov činných v trestnom konaní a sudcu pre prípravné konanie bolo v úplnom súlade

s ustanovením .

Sťažovateľa J. L... dňa 17. augusta 2008 (v skutočnosti v roku 2007, pozn.)

predviedli pred sudcu Okresného súdu v Komárne, ktorý po vykonanom výsluchu

35

sťažovateľa o 13hod. rozhodol uznesením zo dňa 17. augusta 2007, o jeho

vzatí do vyšetrovacej väzby a vydal príkaz na umiestnenie sťažovateľa do väzby v Ústave

pre výkon väzby v N.“

2. Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ tvrdí, že:

„je zrejmé, že Okresný prokurátor v Komárne mal podať návrh na vzatie sťažovateľa

00

do väzby najneskôr dňa 17. augusta 2008 (v skutočnosti v roku 2007, pozn.) do 6hod.,

pričom príslušný prokurátor Okresnej prokuratúry v Komárne tento návrh na vzatie

sťažovateľa do väzby, podal až dňa 17. augusta 2008 (v skutočnosti v roku 2007, pozn.) na

12

Okresný súd v Komárne ktorý Okresný súd v Komárne prijal až o 8hod., teda konaním

prokurátora nebola dodržaná predpísaná 48 hodinová lehota a tiež vyššie uvedené tvrdenie

Krajského súdu v Nitre a preto väzba obvineného je od počiatku protizákonná.“

3. Podľa názoru sťažovateľa:

„Protizákonný bol postup a konanie:

• vyšetrovateľa Okresného oddelenia PZ v Komárne, ktorý v zápisnici uviedol, že osobná

35

sloboda obvineného bola obmedzená až o 11hod., ale v zápisnici, neuviedol, že

00

obvinenému boli dané putá už o 6hod. pri začatí domovej prehliadky,

• Okresnej prokuratúry v Komárne, ktorá dňa 17. apríla 2007 podala Okresnému súdu

12

v Komárne návrh na vzatie do väzby až o 8hod., teda návrh podala po 48 hodinovej

lehote, ktorú jej určuje ,

• Okresného súdu v Komárne , zo dňa 17. augusta 2007, ktorý bez toho, že by

preveril skutočný termín zadržania a obmedzenia osobnej slobody obvineného a vychádzal

z toho čo uviedol vyšetrovateľ Okresného oddelenia PZ v Komárne, ktorý v zápisnici

35

uviedol, že osobná sloboda obvineného bola obmedzená až o 11hod.

• Okresného súdu v Komárne , zo dňa 25. februára 2008, ktorý žiadosť

obvineného na prepustenie z väzby zamietol

• ako i uznesením Krajského súdu v Nitre , zo dňa 11. marca 2008,

lebo postupom orgánov činných v trestnom konaní a ani súdy nabrali v úvahu základné

ľudské právo na slobodu obvineného a preto bol porušený Európsky dohovor o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 v článku 5 - Právo na slobodu

a bezpečnosť a Článok 17 , ktoré vymedzujú základné práva

a slobody občana, ktoré patria medzi základné práva a slobody chránené uvedenými

dokumentmi. ...“

4. Sťažovateľove skutkové tvrdenia a jeho právne názory ho viedli k záveru, že «je

evidentné, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Komárne nedodržal 48 hodinovú lehotu

uvedenú v článku 17 ods. 3 a neodovzdal sťažovateľa súdu

fyzickým predvedením pred príslušný súd v 48 hodinovej ústavnej a zákonnej lehote, čím bol

sťažovateľ diskriminovaný podľa článku 12 ods. 1 a 2 z tak

zvaného „iného postavenia“. Tieto dôvody sú zrejmé i z toho, že osoby obvinené, ktorým je

osobná sloboda obmedzená zatknutím sú vždy a v každom prípade pred príslušný súd

predvedené fyzicky, keď si ich súd prevezme pod svoju jurisdikciu, v zmysle ústavnej lehoty

24 hodín podľa článku 17 ods. 4 .

Právnym základom tejto sťažnosti je to, že ako osoba obvinená, je v tom istom

postavení ako osoby obvinené a zatknuté by mali mať poskytnuté tie isté procesné záruky,

keď sťažovateľ bol členom (prenesene) tej istej skupiny (osoby obvinené a zatknuté ), preto

bol diskriminovaný z „iného dôvodu“, lebo sa nepostupovalo tak, že v uvedených lehotách

mal byť odovzdaný súdu, ktorý mal vo veci v ústavnej lehoty 24 hodín podľa článku 17

ods. 4 rozhodnúť. ...»

5. Vychádzajúc z už uvedeného sťažovateľ predložil ústavnému súdu tento návrh na

rozhodnutie:

«A. Návrh na rozhodnutie vo veci samej :

Ako sťažovateľ navrhuje Ústavnému súdu Slovenskej republiky aby vo veci samej vyslovil

tento nález:

A.1. Základné práva sťažovateľa J. L. uvedené v článku 17 ods. 1, 2 a 3

Slovenskej republiky boli porušené v príčinnej súvislosti s porušením základných práv J. L.

uvedených v článku 12 ods. 1 a 2 , keď bol diskriminovaný

z „iného postavenia“ v súvislosti s nezákonným pozbavením ho jeho osobnej slobody pri

nesprávnom výklade a následnej... aplikácii namietaných právnych noriem.

A.2. Tieto jeho práva porušil vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Komárno,

prokurátor Okresnej prokuratúry v Komárne, ktorý ho diskriminoval tým, že mu neposkytol

tie isté právne záruky, ktoré sú ústavným právom podnecovateľa ako osobám obvineným

a zatknutým, čím došlo k nezákonnému pozbaveniu osobnej slobody podnecovateľa, keď bol

diskriminovaný a tým, že podal návrh na vzatie do väzby po uplynutí 48 hodinovej lehoty.

Jeho práva tu namietané porušili v ďalšom konaní aj všeobecné súdy, a to Okresný súd

v Komárne aj Krajský súd v Nitre, keď dôsledne nepreskúmali stav veci sťažovateľa

a ponechali ho aj naďalej vo väzbe znamenajúcej ho pozbavenie osobnej slobody.

A.3. Základné práva sťažovateľa J. L. uvedené v a 5 Slovenskej

republiky porušil aj svojim uznesením Krajský súd v Nitre, ktorým potvrdil

uznesenie Okresného súdu v Komárne o zamietnutí žiadosti obvineného

o prepustenie z väzby, zo dňa 25. februára 2008, keď z úradnej povinnosti mal vec

preskúmať, ale vec vôbec preskúmať, pritom riadne nepreskúmal žiadosť sťažovateľa, ktorý

požadoval prepustenie z väzby a ani rozhodnutia, ktoré žiadosti sťažovateľa predchádzali.

A.4. Základné práva sťažovateľa J. L., uvedené v článku 17 ods.2 a 5

s odkazom na bod A1 návrhu na rozhodnutie vo veci samej bolo porušené odporcami,

Okresným riaditeľstvom PZ Komárno, Okresnou prokuratúrou v Komárne, Okresným

súdom v Komárne a Krajským súdom v Nitre ekvivalentne v článku 5 ods. 1pís. c.)

Dohovoru.

B. Návrh na rozhodnutie v procesných otázkach:

Ako sťažovateľ navrhuje Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby vo svojom náleze

rozhodol o týchto procesných otázkach:

B1. Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle jemu daných právomocí zrušuje

35

uznesenie Okresného súdu v Komárne, ktorý po vykonanom výsluchu sťažovateľa o 13

hod. rozhodol uznesením zo dňa 17. augusta 2007, o jeho vzatí do

vyšetrovacej väzby a vydal príkaz na umiestnenie sťažovateľa do väzby v Ústave pre výkon

väzby v N., nakoľko toto uznesenie je nezákonné, s poukazom na bod A1 návrhu na

rozhodnutie vo veci samej navrhujem aby Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil i všetky

ďalšie nadväzujúce rozhodnutia o väzbe sťažovateľa J. L. nakoľko tieto sú nezákonné,

B2. Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle jemu daných právomocí zrušuje aj

uznesenie Okresného súdu v Komárne o zamietnutí žiadosti obvineného

o prepustenie z väzby, zo dňa 25. februára 2008.

B4. Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle jemu daných právomocí zrušuje aj

uznesenie Krajského súdu v Nitre , ktorým potvrdil uznesenie Okresného

súdu v Komárne o zamietnutí žiadosti sťažovateľa - obvineného o prepustenie

z väzby, zo dňa 25. februára 2008, lebo Krajský súd z úradnej povinnosti vôbec

nepreskúmal námietky sťažovateľa a nezákonnosti, ktoré uzneseniu Krajského súdu v Nitre

predchádzali. ...»

Sťažovateľ súčasne žiadal priznať mu primerané finančné zadosťučinenie „v sume

100.000,- Sk“ a náhradu trov právneho zastúpenia.

6. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil zväzok písomností, z ktorých z hľadiska predmetu

posudzovanej sťažnosti (t. j. namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd)

považuje ústavný súd za relevantné:

- uznesenie vyšetrovateľa OR PZ o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia

(ČVS: ORP-593/OEK-KN-2007 z 15. augusta 2007),

- uznesenie okresného súdu o vzatí do väzby (sp. zn. zo 17. augusta

2007),

- žiadosť sťažovateľa adresovanú „krajskému prokurátorovi v Nitre“ o prepustenie

z väzby na slobodu z 30. januára 2008,

- uznesenie okresného súdu o zamietnutí tejto žiadosti (č. k. -4

z 25. februára 2008),

- sťažnosť sťažovateľa z 3. marca 2008 proti tomuto uzneseniu,

- uznesenie krajského súdu o zamietnutí sťažnosti (sp. zn. z 11. marca

2008).

II.

Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti:

A. Dopytom na okresnom súde zistil, že:

1. uznesenie krajského súdu sp. zn. z 11. marca 2008 bolo doručené

sťažovateľovi 26. marca 2008 a jeho právnemu zástupcovi 25. marca 2008, na základe čoho

možno konštatovať, že sťažnosť (doručená ústavnému súdu 26. mája 2008) bola v časti

namietajúcej neústavnosť tohto uznesenia podaná v lehote ustanovenej § 53 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“),

2. uznesenie okresného súdu sp. zn. zo 17. augusta 2007 o vzatí

sťažovateľa do väzby prevzala jeho advokátka JUDr. E. V. 22. augusta 2007 (kópia

doručenky bola predložená ústavnému súdu; pozn.),

3. okresnému súdu bola 18. júna 2008 doručená okresnou prokuratúrou obžaloba

(sp. zn. zo 16. júna 2008) na sťažovateľa. Vec je vedená pod sp. zn.

. Okresný súd stanovil termín verejného prerokovania obžaloby na 14. august

2008.

B. Vyžiadal z okresného súdu na posúdenie veci tieto relevantné písomnosti:

1. „Záznam o obmedzení osobnej slobody obvinenej osoby“ sp. zn. ČVS: ORP-

593/OEK-KN-2007 z 15. augusta 2007, z ktorého vyplýva, že „dňa 15. 8. 2007 o 11:35

hod. bola podľa zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o Policajnom zbore obmedzená osobná sloboda: J. L. ...

Menovaný sa dňa 15. 8. 2007 o 11.35 hod. dostavil na OR PZ v Komárne.

Dôvod predvolania: výsluch svedka.“.

2. „Záznam o zadržaní obvineného“ sp. zn. ČVS: ORP-593/OEK-KN-2007

z 15. augusta 2007 z ktorého vyplýva, že sťažovateľ bol „dňa 15. 8. 2007 o 23:30 hod.

podľa “ zadržaný a ako dôvody zadržania boli uvedené: „obvinený,

ktorý je stíhaný uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 15. 8. 2007 pod ČVS: ORP-593/OEK-

KN-2007 za zločin falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných

papierov v spolupáchateľstve podľa / k / Trestného

zákona, bol zadržaný z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a, písm. b, písm. c)

, pretože ujde, bude pôsobiť na svedkov a bude pokračovať v trestnej

činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil.“

3. Zápisnica (sp. zn. ) o výsluchu sťažovateľa zo 17. augusta 2007

o 13.15 h (pri jeho vzatí do väzby, pozn.) za účasti sudcu pre prípravné konanie,

prokurátora, zapisovateľky a sťažovateľa, v ktorej je inter alia uvedené: „J. L. ... po

poučení o predmete výsluchu a zákonnom poučení podľa § 2 odsek 9, odsek 20, § 121 odsek

2 a udáva: ... Bol som poučený o tom, že mám

právo zvoliť si obhajcu. Teraz si ho zvoliť ešte nechcem. K veci však vypovedať budem. ...

Na otázku sudcu pre prípravné konanie? Odkedy ste na polícii?

Obvinený udáva:

Ja som na polícii od 15. augusta 2007 od 11.35 hodiny.

Na to bolo vyhlásené

uznesenie

Podľa , z dôvodov písmeno c) Trestného

poriadku súd berie obvineného:

J. L. ... do väzby.

Väzba sa vykoná v Ústave na výkon väzby v N. a lehota väzby sa počíta od 15. augusta

2007 od 11.35 hodiny.

Po poučení o opravnom prostriedku a krátkom zdôvodnení uznesenia uviedli:

- Obvinený sa vzdáva práva na sťažnosť.

- Prokurátor sa vzdáva práva na sťažnosť.

Obvinený ďalej udáva:

Bol som poučený o tom, že od tohto momentu musím mať obhajcu. Ja si obhajcu

nezvolím, žiadam, aby mi bol obhajca ustanovený súdom. ...

Zápisnica spísaná a skončená a po prečítaní na znak súhlasu podpísaná o 13.35

hodine. ... sudca pre prípravné konanie, ... prokurátor, ... zapisovateľka, ... obvinený.“

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovených zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až 56 zákona

o ústavnom súde.

Podľa ústavný súd každý návrh prerokuje

bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti

a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Po posúdení obsahu sťažnosti, jej dodatkov a doplnkov, vychádzajúc z obšírnym (nie

jednoznačným) spôsobom prezentovaného vyjadrenia námietok sťažovateľa v petite

sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ (kvalifikovane právne zastúpený) namieta

porušenie ním označených základných práv a slobôd postupom menovaných orgánov

činných v trestnom konaní a všeobecných súdov v súvislosti s rozhodovaním o jeho vzatí do

väzby, ako aj v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu.

A. K námietkam sťažovateľa o neústavnosti postupu orgánov činných

v trestnom konaní a postupu všeobecných súdov pri jeho vzatí do väzby

1. Ako už bolo uvedené (I. časť odôvodnenia), trestné stíhanie sťažovateľa

v predmetnej trestnej veci bolo začaté a súčasne bolo proti nemu vznesené obvinenie

uznesením vyšetrovateľa OR PZ z 15. augusta 2007 sp. zn. ČVS: ORP-593/OEK-KN-2007.

Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa vznesenia obvinenia mal sťažovateľ možnosť

podať sťažnosť (o ktorej rozhodnúť bolo v právomoci príslušného vec dozorujúceho

prokurátora v súlade s ustanoveniami ), o čom bol sťažovateľ

poučený.

2. Do väzby bol sťažovateľ vzatý uznesením okresného súdu sp. zn. zo

17. augusta 2007, ktoré bolo možné napadnúť sťažnosťou, o ktorej rozhodnúť bolo

v právomoci druhostupňového súdu niektorým zo spôsobov uvedených v § 193, resp.

v . Pred rozhodnutím o sťažnosti je zákonom (

) druhostupňovému súdu uložená preskúmavacia povinnosť, t. j.

preskúmať správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konanie predchádzajúce týmto

výrokom.

Práva podať sťažnosť proti tomuto uzneseniu sa obvinený výslovne vzdal (pozri

zápisnicu o výsluchu sťažovateľa sp. zn. zo 17. augusta 2007 citovanú v bode

B. 3 II. časti odôvodnenia).

Podľa ustanovenia sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho

orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. , ).

Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že platná právna

úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje (resp. umožňovala) sťažovateľovi

v posudzovanej veci právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných

práv a slobôd garantovaných , resp. dohovorom.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku

až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní

a súdu naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení

možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia základných práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu.

Ústavný súd dospel k názoru, že sťažovateľ mal k dispozícii účinné prostriedky na

dosiahnutie ochrany svojich práv (pozri body A. 1 a A. 2 tejto časti odôvodnenia). Za

daných okolností nie je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej veci sťažovateľa

do právomoci všeobecných súdov (resp. orgánov prokuratúry). Nevyužitie už uvedených

možností ochrany označených práv sťažovateľa nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou

ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba

nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv ( ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa uvedeného

zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Podľa ustanovenia sťažnosť možno podať

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Dodržanie tejto dvojmesačnej lehoty je zákonným

predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie. neumožňuje

zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť.

Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažnosti po uplynutí tejto dvojmesačnej lehoty

je ďalším možným dôvodom na jej odmietnutie (v tejto časti) ako oneskorene podanej.

B. K námietkam sťažovateľa k zamietnutiu jeho žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu

1. Aj keď to sťažovateľ vo svojej sťažnosti, jej doplnkoch a úpravách výslovne

neuviedol, ústavný súd z písomností pripojených k sťažnosti usúdil, že predmetom

posúdenia ústavnosti postupu a rozhodovania okresnej prokuratúry a všeobecných súdov je

sťažovateľova žiadosť o prepustenie z väzby z 30. januára 2008 adresovaná „Krajskému

prokurátorovi v Nitre... k sp. zn. “, v ktorej uviedol:

„Na základe rozhodnutia Okresného súdu v Komárne , zo dňa

17. augusta 2007... som bol vzatý do väzby, ktorá trvá od zadržania 15. augusta 2007

35

11hod. ... Väzba trvá už trvá takmer päť mesiacov.

V súčasnom období je zo strany orgánov činných v trestnom konaní zhromažďovanie

dôkazov takmer ukončené a dôvod väzby pominul, nakoľko dôvod väzby pre ktorý som bol

vzatý do väzba, že budem pokračovať v trestnej činnosti, alebo dokonám trestný čin, o ktorý

som sa pokúsil, alebo vykonám trestný čin, ktorý som mal pripravovať alebo ktorým som

mal hroziť, už odpadol, ako to vyplýva z obsahu spisu ČVS: KRP - 116/OVK - NR - 2007

-MY, nakoľko všetok materiál a zariadenia na falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnenú

výrobu peňazí a cenných papierov, boli odňaté a zadržené vyšetrovateľom npr. Ing. Š. P.

S poukazom na uvedené žiadam o prepustenie z väzby na slobodu.“

2. Orgány prokuratúry predmetnej žiadosti sťažovateľa nevyhoveli, v dôsledku čoho

o nej rozhodoval okresný súd, ktorý uznesením č. k. -4 z 25. februára 2008

sťažovateľovu žiadosť o prepustenie z väzby zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd takto:

„Uznesením Okresného súdu... zo dňa 18. augusta 2007 bol obvinený... vzatý do

väzby.

Uznesením Okresného súdu... zo dňa 7. februára 2008 bola predĺžená lehota väzby

aj u obvineného... do 15. augusta 2008 a súčasne boli rozšírené dôvody väzby u neho aj

v zmysle písmeno a) .

Obvinený... si podal žiadosť o prepustenie z väzby, ktorú odôvodnil tým, že vo väzbe

je pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov

v spolupáchateľstve..., pričom väzba u neho trvá takmer 5 mesiacov. V súčasnom období je

zo strany orgánov činných v trestnom konaní zhromažďovanie dôkazov takmer ukončené

a dôvod väzby pominul, nakoľko dôvod väzby, pre ktorý bol vzatý do väzby, že bude

pokračovať v trestnej činnosti, už pominul, keďže všetok materiál a zariadenie na

falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnenú výrobu peňazí a cenných papierov mu boli odňaté

a zadržané vyšetrovateľom.

Súd preskúmal žiadosť obvineného, ako aj pripojený spisový materiál, pričom zistil,

že obvinený... je stíhaný pre skutok, ktorého sa mal dopúšťať od mesiaca marec 2007 až do

mesiaca júl roku 2007. V súčasnosti je stíhaný pre zločin falšovania, pozmeňovania

a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov v spolupáchateľstve podľa § 20 a § 270

odsek 2. odsek 3 písmeno b) . Pre tento trestný čin je trestná sadzba podľa

od 10 do 15 rokov odňatia slobody.

Vzhľadom na to, že obvinený sa mal tohto konania dopúšťať od marca až do júla,

teda takmer až do svojho zadržania, má súd za to, že u obvineného pretrváva dôvodná

obava spočívajúca v tom, že v prípade prepustenia na slobodu bude pokračovať v páchaní

trestnej činnosti. Samotná skutočnosť, že počítač spoločne s tlačiarňou mu boli odňaté

z jeho držby vyšetrovateľom v podstate ešte neznamená, že za týchto okolností už nemôže

pokračovať v páchaní tejto trestnej činnosti. Uvedený počítač nebol nejako zvlášť

prispôsobovaný na takúto činnosť.

Pretože je obvinený stíhaný za zločin, za ktorý umožňuje uloženie trestu

odňatia slobody od 10 do 15 rokov, súd zastáva názor, že je u neho dôvodná obava, že

v prípade prepustenia na slobodu ujde, nakoľko mu hrozí vysoký trest. Preto súd rozhodol

tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.“

3. Proti uzneseniu podal sťažovateľ prostredníctvom svojho advokáta 3. marca 2008

sťažnosť, v ktorej popísal dovtedajší právny a skutkový stav v konaní o predmetnej trestnej

veci, poukázal na „základné ľudské práva obvineného...“ vyplývajúce z ustanovení čl. 5

dohovoru a z s poukazom aj na skutočnosť, že „nebola dodržaná 48 hodinová

lehota uvedená v ... nakoľko obmedzenie osobnej slobody sťažovateľa

začalo už o 6.00 hod. a nie až 11.35 hod. ...“. Sťažovateľ namietal nesprávny „výklad

a aplikáciu príslušných právnych noriem v súvislosti s jeho osobou zadržanou a obvinenou

z trestného činu...“ (odvolávajúc sa a tiež poukazujúc na ustanovenie čl. 1, čl. 12 a čl. 17

a príslušné ustanovenia a ).

4. O sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu rozhodol krajský súd uznesením

sp. zn. z 11. marca 2008 tak, že „Podľa § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného

poriadku, sťažnosť obvineného... sa zamieta pretože nie je dôvodná“.

V odôvodnení uznesenia krajský súd okrem iného uviedol:

„krajský súd... preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému

podal sťažovateľ sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia

a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Obvinenému bola obmedzená osobná sloboda dňa 15. 8. 2007 o 11.35 hod. Zadržaný

bol v rovnaký deň o 23.30 hod. Návrh Okresnej prokurátorky... bol Okresnému súdu...

doručený dňa 17. 8. 2007 o 8.12 hod., t. j. pred uplynutím... lehoty a súd dňa 17. 8. 2007

o 13.35 hod. rozhodol o vzatí obvineného... do väzby. Takýto postup orgánov činných

v trestnom konaní a sudcu pre prípravné konanie bolo v úplnom súlade s ustanovením § 87

.

Obvinený spolu s ďalšími spolupáchateľmi je trestne stíhaný za zločin falšovania,

pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov v spolupáchateľstve podľa

k , pričom je nutné prisvedčiť, že v trestnej činnosti, pre

ktorú je obvinený stíhaný mal prestať páchať krátko predtým ako bol zadržaný a preto zo

samotného konania obvineného... je možné vyvodiť záver, že jestvuje dôvodná obava

z pokračovania jeho trestnej činností, ak bude prepustený z väzby na slobodu. Na podklade

týchto skutočností je potrebné konštatovať, že postup súdu I. stupňa bol správny a právne

korektný a sťažnosť obvineného nie je dôvodná.

Krajský súd dodáva, že lehota trvania väzby bola u obvineného predĺžená do 15. 8.

2008, pričom boli dôvody väzby podľa rozšírené aj

z pohľadu ustanovenia vzhľadom na charakter

trestnej činnosti z ktorej je toho času obvinený trestnej stíhaný i možnú sankciu, ktorá mu

pre takýto čin hrozí. Bez skúmania dôvodnosti takéhoto postupu súdu I. stupňa Krajský

súd ... konštatuje, že dôvod preventívnej a útekovej väzby je u obvineného plne právne

indikovaný.“

Sťažovateľ namietal porušenie označených základných práv a slobôd v predmetnej

veci postupom a rozhodnutiami oboch všeobecných súdov (okresného súdu a krajského

súdu).

Podľa stabilného právneho názoru ústavného súdu (napr. ) ak sťažovateľ

má alebo v minulosti mal možnosť domáhať sa ochrany namietaného porušenia svojich práv

pred všeobecným súdom, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu konať o jeho sťažnosti.

Tento nedostatok právomoci ústavného súdu vyplýva priamo z ().

V posudzovanej veci sťažovateľ proti (v sťažnosti) namietanému uzneseniu

okresného súdu č. k. -4 z 25. februára 2008 podal riadny opravný prostriedok –

sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd. Preto ústavný súd nemá právomoc na konanie o tej

časti sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie sťažovateľových práv predmetným uznesením

okresného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že v časti proti namietanému uzneseniu

okresného súdu č. k. -4 z 25. februára 2008 nie je daná jeho právomoc, a preto

odmietol sťažnosť v uvedenej časti podľa pre

nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie označených

základných práv a slobôd postupom a uznesením krajského súdu sp. zn.

z 11. marca 2008, ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti skúma, či sťažnosť nie je

zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť aj vtedy, ak

namietaným postupom orgánu štátu (v danom prípade okresného súdu a krajského súdu –

ide o väzobné súdy rozhodujúce v trestnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov

(, ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom odmietnutia sťažnosti pre

zjavnú neopodstatnenosť okrem iného aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (napr. , ), a tiež absencia priamej súvislosti medzi

označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím

alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej (mutatis

mutandis ).

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namieta

porušenie ním označených základných práv a slobôd aj rozhodnutím krajského súdu

„z dôvodu oneskoreného podania návrhu na vzatie do väzby“, lebo „je zrejmé, že okresný

prokurátor... mal podať návrh na vzatie sťažovateľa do väzby najneskôr dňa 17. augusta

2007 do 6.00 hod., pričom... tento návrh... podal až dňa 17. augusta 2007 na okresný súd...,

ktorý... prijal až o 8.12 hod., teda... nebola dodržaná predpísaná 48 hodinová lehota...

a preto väzba obvineného je od počiatku protizákonná“ (pozri body 1 až 4 I. časti

odôvodnenia).

Teda rozhodujúcou právne relevantnou skutočnosťou, ktorej existencia má (resp.

mala) spôsobiť porušenie označených základných práv a slobôd, je „oneskorené podanie

návrhu na vzatie do väzby“. Zisťovanie existencie tejto skutočnosti (oneskorenosť) je preto

základnou otázkou, ktorej vyriešenie (zodpovedanie) je rozhodujúcim argumentom na

právne posúdenie opodstatnenosti (alebo opaku) námietok sťažovateľa. Z uvedeného

hľadiska je preto primárnym predpokladom správneho právneho posúdenia a následného

rozhodnutia veci zistenie, či orgány činné v trestnom konaní a aj väzobné súdy postupovali

ústavne konformným spôsobom v tejto sťažovateľom namietanej etape prípravného konania

v jeho trestnej veci.

Podľa

(1) Osobná sloboda sa zaručuje.

(2) Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať

zmluvný záväzok.

(3) Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch

ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania,

vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí

zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od

prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.

(4) Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá

osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri

obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť

o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.

(5) Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe

rozhodnutia súdu.

V súvislosti s už uvedenou právnou argumentáciou sťažovateľa (pozri bod 4 I. časti

odôvodnenia) ústavný súd poukazuje na rozdielnosť právnej úpravy právneho postavenia

„zadržanej“ a „zatknutej“ osoby aj z hľadiska zákonných lehôt na jej dodanie súdu (pozri

bližšie ustanovenia – Príkaz na zatknutie a až ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) nemôže

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Taktiež nie je v právomoci ústavného súdu vykonávať hodnotenie dôkazov

zistených všeobecnými súdmi a ani vyhodnocovať postup týchto súdov, ktoré z vykonaných

dôkazov použili ako podklad na svoje rozhodnutie. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje len

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä

v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú

arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. ,

, , ).

Pokiaľ ide o začiatok plynutia lehoty obmedzenia osobnej slobody sťažovateľa

stanovenej sudcom okresného súdu pre prípravné konanie na 11.35 h 15. augusta 2007,

ústavný súd konštatuje, že z predložených mu písomností (pozri záznamy a zápisnice

citované v bodoch B. 1, B. 2 a B. 3 II. časti odôvodnenia) nevyplývajú žiadne také

skutočnosti, ktoré by poukazovali na svojvoľnosť a zjavnú nedôvodnosť postupov súdu

a odôvodňovali nutnosť zmeny (revíziu) jeho právneho názoru, na ktorý následne prihliadali

väzobné súdy pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 30. januára 2008.

Ako to vyplýva z obsahu žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu

z 30. januára 2008, jeho väzba „trvá od zadržanie 15. 8. 2007 11.35 hod.“. Sťažovateľ

v rámci odôvodnenia svojej žiadosti namietal dovtedajšiu dĺžku trvania väzby („väzba trvá

už... takmer päť mesiacov“), ako aj skutočnosť, že dôvod väzby pominul, lebo „v súčasnom

období je zo strany orgánov činných v trestnom konaní zhromažďovanie dôkazov takmer

ukončené...“. Sťažovateľ sa vôbec nezmienil o nezákonnosti (nesprávnosti) stanovenia

začiatku plynutia obmedzenia jeho slobody (15. august 2007 o 11.35 h) a ani neuvádzal inú

skutočnosť (resp. nestanovil iný čas), od ktorej by podľa jeho názoru bolo treba začiatok

plynutia lehoty počítať (tento jeho pôvodný názor potvrdzuje aj jeho výpoveď vyplývajúca

zo zápisnice citovanej v bode B. 3 II. časti odôvodnenia: „ja som na polícii od 15. augusta

2007 od 11.35 hodiny“). Ústavný súd je vo všeobecnosti oprávnený zaoberať sa iba takými

namietanými porušeniami, ktoré sťažovateľ riadne uplatnil (podaným návrhom a opravným

prostriedkom) pred všeobecnými súdmi. V opačnom prípade ústavný súd vyslovuje

nedostatok svojej právomoci.

Ako už bolo uvedené, okresný súd uznesením č. k. -4 z 25. februára 2008

túto sťažovateľovu žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Až v rámci sťažnosti

z 3. marca 2008 proti tomuto uzneseniu sťažovateľ prostredníctvom svojho advokáta okrem

iného argumentoval aj nesprávnosťou určenia začiatku plynutia času obmedzenia jeho

osobnej slobody.

Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia krajského

súdu (pozri bod 4. B III. časti odôvodnenia) ústavný súd konštatuje, že preskúmaním

predmetného rozhodnutia krajského súdu, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa, nezistil

žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup tohto súdu, ktorý by nemal

oporu v zákone. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia naopak vyplýva, že krajský súd sa

zaoberal a vysporiadal s dôvodmi uvádzanými sťažovateľom, ale pretože sa s nimi

nestotožnil, sťažnosť sťažovateľa zamietol.

Podľa názoru ústavného súdu závery krajského súdu sú, pokiaľ ide o v sťažnosti

namietané porušenia, dostatočne zdôvodnené a nevybočujú z rámca uváženia vyplývajúceho

z príslušných ustanovení (najmä upravujúcich zadržanie obvineného,

ako aj dôvody a spôsob rozhodovania o väzbe). Závery krajského súdu preto nemožno

považovať ani za arbitrárne, ani za svojvoľné a zjavne neodôvodnené. Názory menovaných

väzobných súdov na plynutie lehôt (v súvislosti s určením momentu zadržania a včasnosti

podania návrhu prokurátora na vzatie do väzby), ako aj posúdenie dôvodov väzby sú

celkom legitímne a neprotirečia zásadným spôsobom zistenému skutkovému stavu

vyplývajúcemu z obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností a zo zistení ústavného

súdu. Nebol preto žiaden dôvod do týchto záverov zasahovať z hľadiska sťažovateľom

namietaného porušenia označených základných práv.

Z uvedených skutočností vyplýva, že medzi namietaným uznesením krajského súdu

a možnosťou porušenia základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 1, 2, 3 a 5 v spojení s a 2 nie je taký vzťah, ktorý by odôvodňoval

prijatie sťažnosti na ďalšie konanie po jej predbežnom prerokovaní. Ústavný súd preto

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na už uvedené skutočnosti (odmietnutie sťažnosti ako celku)

rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci (zrušenie

napadnutých uznesení väzobných súdov, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

a trov právneho zastúpenia) stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008