Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 34/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia

základného práva zaručeného v nekonaním

Okresného súdu Michalovce vo veci návrhu na vydanie predbežného opatrenia a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. K. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. januára

2009 doručená sťažnosť JUDr. M. K., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva zaručeného v ( ďalej

len „ústava“) nekonaním Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) vo veci

návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 24. novembra 2008 podal okresnému súdu

návrh na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom okresný súd napriek zákonnému

imperatívu (ďalej len „OSP“) do dňa podania

sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyslovil, že

nekonaním okresného súdu bolo porušené jeho základné právo podľa ,

a aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby rozhodol o návrhu na vydanie predbežného

opatrenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva

zaručeného v nekonaním okresného súdu vo veci sťažovateľovho

návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie

označeného základného práva nekonaním okresného súdu vo veci sťažovateľovho návrhu

na vydanie predbežného, je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Označený postup okresného súdu nemožno považovať za porušenie práva

garantovaného v citovanom článku . Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa

otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle , skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého prípadu najmä podľa týchto troch kritérií:

zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). Z judikatúry

ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (, , ).

Sťažovateľ založil porušenie tohto práva v danej veci len na skutočnosti, že nebola

dodržaná lehota ustanovená v , podľa ktorého „o predbežnom opatrení

rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od podania návrhu na predbežné

opatrenie“. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené

lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu všeobecného súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri

posúdení, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v , ústavný súd na takéto lehoty síce

prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného

práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa ani v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho

orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ). Ak

je na jednej strane všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie

procesného úkonu, na druhej strane ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie

základných zásad civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie

širšieho základného práva – práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania

zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy a v príslušných

medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom

(c ods. 1 ). V tomto zmysle právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať proti sebe ani ich od seba

oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle

citovaného článku nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán

dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (m. m. ).

Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že v predmetnej veci na základe

námietok predpojatosti sudcov okresného súdu rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý

vylúčil dvoch sudcov okresného súdu z prerokovania a rozhodovania veci. Po pridelení veci

sudcovi okresného súdu JUDr. M. i tento vzniesol námietku predpojatosti, ktorá je v štádiu

riešenia.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh i z obsahu informácie okresného súdu vyplýva, že

okresný súd sa zjavne nedopustil takých prieťahov, ktoré by bolo možné po prijatí sťažnosti

sťažovateľa na ďalšie konanie považovať za porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

.

Podľa názoru ústavného súdu vychádzajúc z uvedených skutočností bolo potrebné

predmetnú sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde (mutatis mutandis ).

Nad rámec dôvodov, pre ktoré bola sťažnosť sťažovateľa odmietnutá, ústavný súd

poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ nevyužil účinné prostriedky nápravy v zmysle § 53

ods. 1 .

Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1

o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za

vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle len

v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie

opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti dospel k názoru, že sťažovateľ nevyužil účinný právny prostriedok ochrany proti

zdĺhavému konaniu okresného súdu a nepreukázal ani to, že uvedenú podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ) a existenciu

takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti sťažovateľa, preto nie sú

splnené podmienky na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2009