Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 34/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. K. M., K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R.,

K., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v

Slovenskej republiky postupom Daňového úradu Košice I a postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. augusta 2008

a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Ing. K. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra

2008 faxom (3. decembra 2008 osobným podaním) doručená sťažnosť JUDr. Ing. K. M.

(ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie základného práva zaručeného v čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) postupom Daňového úradu Košice I

(ďalej aj „daňový úrad“) a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. augusta 2008.

1. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako daňový subjekt „v dňoch

20. až 22. 12. 2006 podal... 24 podaní správcovi dane, ktorým bol v tom čase Daňový

úrad Košice V“.

Sťažovateľ uviedol viacnásobnú korešpondenciu medzi týmto daňovým úradom,

Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky v Banskej Bystrici a ním, predmetom ktorej

bolo jeho domáhanie sa „o vydanie rozhodnutí a dodržanie zákonnej procesnej lehoty

na vydanie rozhodnutí a odstránenie nečinnosti správcu dane – DÚ Košice V“

a vyjadrenie nespokojnosti s formou vybavenia jeho podaní, t. j. „odpoveďou resp.

postúpením veci nadriadenému orgánu“. Zo žiadosti vyplýva, že v roku 2007 sa stal

„novým správcom dane“ Daňový úrad Košice I. („Daňové riaditeľstvo SR... rozhodnutím...

zo dňa 28. 2. 2007 rozhodlo tak, že... delegoval miestnu príslušnosť... z Daňového úradu

Košice V na Daňový úrad Košice I od nasledujúceho dňa po dni doručenia rozhodnutia.“).

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „Dňa 8. 8. 2007 podal... žalobu na začatie konania

proti nečinnosti orgánu verejnej správy na Krajský súd v Košiciach.

Dňa 2. 10. 2008 bolo doručené sťažovateľovi uznesenie Krajského súdu... sp. zn.

zo dňa 28. 8. 2008, ktorým súd návrh zamietol...“.

2. Sťažovateľ v odôvodnení predmetu svojej sťažnosti (porušenie základného práva

podľa ) okrem iného uviedol:

„... Daňové riaditeľstvo SR listom zo dňa 6. 6. 2007... uviedol:... správca dane

odpovedal na podania doručené v dňoch 20. - 22. 12. 2006, kedy samostatne na každé

podanie vydal oznámenie, resp. rozhodnutie dňa 13. 3. 2007, ktoré boli Ing. Mgr. K. M.

doručené dňa 19. 3. 2007...

Tento spôsob vybavenia sťažnosti sťažovateľa svedčí o snahe tak správcu dane, ale

aj orgánu, ktorý sťažnosť sťažovateľa vybavoval, vyhnúť sa povinnosti správcu dane

rozhodnúť v začatých daňových konaniach. ... Ustanovenie § 20 nepripúšťa možnosť,

aby bolo konanie ukončené oznámením...

V tejto súvislosti nemožno súhlasiť s názorom vysloveným v napadnutom uznesení

Krajského súdu..., podľa ktorého začatie konania v zmysle

Zb. v znení neskorších predpisov je podmienené kvalifikovaným podnetom, ktorý je schopný

vyvolať účinky začatia daňového konania. ...

Vychádzajúc zo zásady zakotvenej v článku 2 ods. 2 ... je správca dane

viazaný v predpísanými postupmi a v prípade, že daňové konanie

začalo, čo je nesporné, postupovať v ňom jedným zo zákonom predpísaných spôsobov.

Ako je zrejmé zo sťažnosti, a jej príloh, správca dane doposiaľ nevydal v konaní,

začatom sťažovateľovým podaním, žiadne rozhodnutie. Napriek tomu, že sťažovateľ využil

možnosť, aby dosiahol nápravu tohto stavu v konaní pred všeobecným súdom. Krajský

súd ... mu túto ochranu neposkytol.

Neposkytnutím ochrany sa takto stal zodpovedným za porušovanie práva

sťažovateľa.“

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa na prejednanie veci zákonom ustanoveným spôsobom podľa

článku 46 ods. 1 , bolo uznesením Krajského súdu... sp. zn. zo dňa 28. 8.

2008 a postupom Daňového úradu... porušené.

Ústavný súd... zrušuje uznesenie Krajského súdu... sp. zn. zo dňa

28. 8. 2008 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Ústavný súd... zakazuje Krajskému súdu... aj Daňovému úradu... pokračovať

v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Daňový úrad... a Krajský súd... sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto

konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie označeného základného

práva zaručeného postupom daňového úradu a krajského súdu a ich rozhodnutiami

(resp. administratívnymi vybaveniami) v jeho daňových veciach.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

1. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ predmetnou sťažnosťou najprv napadol

v petite sťažnosti bližšie neoznačený postup daňového úradu. Vzhľadom na princíp

subsidiarity, ktorý vyplýva z , ústavný súd nemá právomoc

preskúmavať napadnutý postup daňového úradu, keďže proti nemu bol prípustný zákonom

ustanovený prostriedok nápravy, ktorý sťažovateľ využil, keď proti nečinnosti orgánu

verejnej správy podal návrh na začatie konania, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením

č. k. -64 z 28. augusta 2008 tak, že návrh zamietol. Z tohto dôvodu bolo

potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa

.

2. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie krajského súdu č. k. -64

z 28. augusta 2008, možno zo sťažnosti vyvodiť, že sťažovateľ vidí porušenie svojho

základného práva zaručeného najmä v spôsobe výkladu a následnej

aplikácie ustanovení a o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto

základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť

(napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach základných

slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve (, ).

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 označeným rozhodnutím krajského súdu, ústavný súd predovšetkým

konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov.

V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky výkonu

právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o návrhu sťažovateľa uznesením

č. k. -64 z 28. augusta 2008 sú zlúčiteľné s označeným článkom .

Po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu ústavný súd dospel k záveru,

že krajský súd svoje rozhodnutie, ktorým zamietol sťažovateľov návrh, náležite odôvodnil,

čo vyplýva aj z nasledujúcich relevantných častí odôvodnenia napadnutého uznesenia:

„... V konaní podľa je potrebné predovšetkým skúmať prípustnosť

návrhu v zmysle , druhá veta , t. j. či navrhovateľ vyčerpal prostriedky

proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorých použitie umožňuje navrhovateľovi osobitný

predpis. Navrhovateľ túto procesnú podmienku začatia konania o nečinnosť orgánu

verejnej správy splnil podaním sťažnosti, ktorú odporca vybavil ako neopodstatnenú.

Za nečinnosť v zmysle je potrebné považovať pasivitu orgánov

verejnej správy, t. j, stav, keď orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom

ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Začatie daňového

konania v zmysle v znení neskorších predpisov

je podmienené kvalifikovaným podnetom, ktorý je schopný vyvolať účinky začatia daňového

konania. Takýmto podnetom je buď príslušná forma iniciatívy fyzickej osoby alebo

právnickej osoby (napr. daňové priznanie) alebo formalizovaná iniciatíva samotného

správcu dane. Nie každé podanie daňového subjektu je však spôsobilé vyvolať začatie

daňového konania.

Z obsahu podania navrhovateľa z 18. 12. 2006... vyplýva, že sa ním domáha vydania

rozhodnutia o prerušení konania týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia december 2000 až

január 2002, a to vo vzťahu k všetkým konaniam týkajúcim sa uvedených zdaňovacích

období, ktoré podľa zistení súdu napokon vyústili do jednotlivých rozhodnutí o daňových

povinnostiach navrhovateľa za uvedené zdaňovacie obdobia. V konkrétnych daňových

konaniach vzťahujúcich sa na navrhovateľom označené zdaňovacie obdobia boli riešené

správcom dane - aj námietky navrhovateľa ako daňového subjektu, či už hmotnoprávneho

alebo procesnoprávneho charakteru, pričom rozhodnutia správcu dane a Daňového

riaditeľstva SR, ktorými boli tieto konania ukončené sú predmetom súdneho prieskumu.

Tieto skutočnosti nepochybne vyplývajú z obsahu spisov Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

až a až . Súd preto dospel k záveru,

že za tejto situácie nie je daná zákonná povinnosť odporcu rozhodnúť o podaní

navrhovateľa zo dňa 18. 12. 2006 v samostatnom daňovom konaní. Odporca preto nebol

nečinný, ak o podaní navrhovateľa z 18. 12. 2006 nerozhodol formou rozhodnutia podľa

v znení neskorších predpisov, ale na podanie navrhovateľa

reagoval iba oznámení zo dňa 13. 3. 2007 č. .

Z uvedených dôvodov súd podľa návrh ako nedôvodný

zamietol.“

Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať

s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so

skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie

rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že krajský súd sa

námietkami sťažovateľa (uvedenými v jeho návrhu zo 7. augusta 2007) zaoberal v rozsahu,

ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ v tomto konaní dostal odpoveď na všetky

podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. ,

). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa

spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú

oporu vo vykonanom dokazovaní. Pretože namietané rozhodnutie krajského súdu

nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných

myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto

postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj , ) a v tejto situácii

nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.

Ústavný súd v tejto súvislosti ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou

opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi odôvodnením rozhodnutia krajského súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateľa podľa , a preto sťažnosť v tejto jej časti podľa

ods. 2 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2009