Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 141/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť P. T., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. B., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

, ako aj základného práva na slobodnú voľbu povolania

a prípravu naň a tiež základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť

zaručeného v postupom Krajského súdu

v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 29. januára 2008,

ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v odvolacom konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 21. januára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla 2009

doručená sťažnosť P. T. (ďalej len sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a tiež základného práva na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj

základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť zaručeného v čl. 35

ods. 1 postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 29. januára 2008, ako aj postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v odvolacom konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 21. januára 2009.

1. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že „Sťažovateľ bol na základe rozhodnutia riaditeľa

Colného úradu Č. zo dňa 4. 5. 2006... prepustený zo služobného pomeru z dôvodu

porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom... Predmetné

rozhodnutie... bolo potvrdené rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo

dňa 3. 7. 2006...

Ako vyplýva z vyššie uvedených rozhodnutí, sťažovateľ mal porušiť základné

povinnosti colníka... tým, že v dennej zmene dňa 26. 3. 2006 na stanovisku dovoz na PCU

U. nedôslednou, povrchne a nedbalo vykonanou colnou kontrolou motorového vozidla

AUDI... prepustil v predmetnom motorovom vozidle cigarety v celkovom množstve

220 škatuliek cigariet zn. Prima Sribna označených kontrolnou známkou UA, čím konal

v rozpore s článkom 46 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady EHS č. 918/83 z 28. marca 1983...

ako aj v rozpore s ustanovením o orgánoch

štátnej správy v colníctve.

Na základe žaloby sťažovateľa boli tieto rozhodnutia predmetom preskúmania

v konaní na Krajskom súde v Prešove, ktorý rozsudkom zo dňa 29. 1. 2008... žalobu

zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vyššia miera zodpovednosti je

odzrkadlená v zákone a tomu musia zodpovedať aj vyššie možnosti postihu zo strany

nadriadených orgánov. Porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti sa môže

colník dopustiť aj z nedbanlivosti a nemusí ísť len o úmyselné konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 21. 1. 2009...

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu, že podľa jeho názoru si správne orgány

oboch stupňov pre záver, že žalobca svojím konaním porušil základné povinnosti colníka,

porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie

v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, zadovážili dostatok

skutkových podkladov a vyvodili z nich správny právny záver.“.

2. Sťažovateľ sa domnieva, že „predmetnými rozsudkami prvostupňového

a druhostupňového súdu bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu v zmysle

čl. 46 ods. 1 a právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať

a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle SR“.

3. Podľa názoru sťažovateľa „oba súdy dospeli na základe zisteného skutkového

stavu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a tým k porušeniu SR

garantovaných práv. Z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ

vynaložil maximálne úsilie a vykonal v uvedenom vozidle dôslednú kontrolu, ktorej spôsob

podrobne opísal do zápisnice zo dňa 5. 4. 2006. Na základe takto zisteného skutkového

stavu nie možné dospieť k záveru, že sťažovateľ vykonal kontrolu povrchným a

nedôsledným spôsobom.“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 21. 1. 2009,

č. k. , ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 29. 1. 2008,

č. k. -37 porušil základné právo sťažovateľa súdnu ochranu v zmysle čl. 46

ods. 1 , ako aj základné právo na slobodnú voľbu povolania

a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle

.

II. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 21. 1. 2009,

č. k. , ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 29. 1. 2008,

č. k. -37 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

III. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa

náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie označených základných

práv zaručených postupom krajského súdu a najvyššieho súdu a ich rozhodnutiami

v jeho pracovnoprávnej veci (upravenej o štátnej službe colníkov

a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

5. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ predmetnou sťažnosťou napadol aj postup

krajského súdu. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z ,

ústavný súd nemá právomoc preskúmavať napadnutý postup krajského súdu, keďže proti

nemu bol prípustný zákonom ustanovený prostriedok nápravy, ktorý sťažovateľ využil,

keď proti rozsudku krajského súdu č. k. -37 z 29. januára 2008 podal odvolanie,

o ktorom najvyšší súd rozhodol rozsudkom sp. zn. z 21. januára 2009 tak,

že potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť

v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

6. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.

z 21. januára 2009, možno zo sťažnosti vyvodiť, že sťažovateľ vidí porušenie svojich

základných práv zaručených najmä tým, že „oba súdy dospeli na

základe zisteného skutkového stavu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci“.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto

základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť

(napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve (, ).

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 označeným rozhodnutím najvyššieho súdu, ústavný súd predovšetkým

konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov.

V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky výkonu

právomoci najvyššieho súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní sťažovateľa

rozsudkom sp. zn. z 21. januára 2008 sú zlúčiteľné s označeným článkom

.

Po oboznámení sa s obsahom uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd dospel

k záveru, že najvyšší súd svoje rozhodnutie, ktorým nevyhovel sťažovateľovmu odvolaniu

a potvrdil prvostupňový rozsudok, náležite odôvodnil, čo vyplýva aj z nasledujúcich

relevantných častí odôvodnenia napadnutého uznesenia:

„... Najvyšší súd SR ako súd odvolací... prejednal vec... Dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol na odvolacom pojednávaní podľa ...

rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.

Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho

preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo

zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu

Č. zo dňa 4. mája 2006... o prepustení žalobcu zo služobného pomeru... Služobný úrad

prepustil žalobcu zo služobného pomeru na tom skutkovom základe, že v nočnej zmene dňa

26. 03. 2006 na stanovisku dovoz na hraničnom prechode PCÚ U. nedôslednou, povrchne

a nedbalo vykonanou colnou kontrolou motorového vozidla zn. Audi... prepustil

v predmetnom motorovom vozidle cigarety v celkovom množstve 220 Škatuliek cigariet

zn. Príma Sribna označených kontrolnou známkou UA na značenie tabakových výrobkov,

čím konal v rozpore so zákonom. Podstatou námietok žalobcu boli opakované tvrdenia,

že on neporušil služobnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, lebo bežnou kontrolou nebolo

možné odhaliť pašované cigarety a policajti zastavili predmetné vozidlo len preto, lebo

mali informáciu, že preváža cigarety. Žalobca tiež namietal, že na úplnú vnútornú kontrolu

neboli vytvorené podmienky. So všetkými relevantnými námietkami žalobcu sa vyporiadal

už žalovaný správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ako aj krajský súd

v odôvodnení napadnutého rozsudku. Najvyšší súd SR preto nebude opakovať odôvodnenie

preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a ani odôvodnenie

napadnutého rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne a postačujúce

odkazuje... V súdnom odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti,

s ktorými by bolo potrebné osobitne sa zaoberať.

Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru, totožnému so záverom správnych

orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho

orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor

považoval aj odvolací súd z dôvodov, uvedených vyššie, za správny. Správne orgány oboch

stupňov si pre záver, že žalobca svojím konaním porušil základné povinnosti colníka,

porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie

v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, zadovážili dostatok

skutkových podkladov a vyvodili z nich správny právny záver.

Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny... potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského

súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania... ako aj rozsahom a dôvodmi podanej

žaloby...“

Keďže najvyšší súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolával na „vecne

správne a odôvodnené... odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu“, považuje

ústavný súd za právne relevantné citovať podstatné časti odôvodnenia tohto prvostupňového

rozhodnutia:

„... Krajský súd... preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení

s prvostupňovým správnym rozhodnutím v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe...

vypočul účastníkov konania a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu u ostatného

spisového materiálu a dospel k záveru, žaloba nie je dôvodnú...

Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca patril ku skúseným

colníkom s približne 15 ročnou praxou. Zo záznamu napísaného dňa 26. 3. 2006 Úradom

hraničnej a cudzineckej polície PPZ Riaditeľstvo hraničnej polície v S., oddelenie hraničnej

kontroly PZ U. vyplýva, že dňa 26. 3. 2006 v čase o 11.00 hod. hliadka OHK U. vykonávala

službu v služobnom obvode na štátnej ceste 1/74 na križovatke ciest U. – L. – K., kde

zastavila a kontrolovala vozidlo Audi..., ktoré riadil vodič V. P..., ktorý bol vyzvaný

veliteľom hliadky, aby odkryl priestor za sedačkou vodiča, pričom vodič odpovedal, že tam

má ukrytých 5 kartónov cigariet. Následne bol vyzvaný, aby vozidlom išiel na OHK U., kde

bola vykonaná kontrola vnútorných priestorov vozidla, a v predných sedačkách bolo

nájdených 10 kartónov značky Prima Sribna. Dva kartóny cigariet boli nájdené v zadnom

blatníku motorového vozidla, zabalené v ženských pančuchách, ďalších 10 kartónov bolo

nájdených vo vnútornom zadnom odkladacom priestore, teda celkovo bolo nájdených 22

kartónov cigariet. K vstupu z Ukrajiny na Slovensko uviedol, že prekročil hranicu cez

hraničný priechod U. – M. B. toho istého dňa okolo 10.40 hod., kde jazdil po štátnej ceste

1/74 v smere do S. Colný úrad Č. napísal dňa 26. 3. 2006 úradný záznam z výkonu služby

zo dňa 26. 3. 2006 s referentom P. T. Ten uviedol, že v uvedený deň bol zaradený vedúcim

zmeny na pracovisko. K motorovému vozidlu Audi, ktorého vodičom bol V. P. uviedol, že po

pasovej kontrole vyzval vodiča, že či dováža nejaký tovar k precleniu, pričom odpoveď

znela, že nedováža žiaden tovar k precleniu. Pri colnej kontrole, ktorú vykonal podľa

rozkazu RCÚ č. 5/1998 MDP vodiča prostriedkami možnými, ktoré sú na pracovisku

nezistil žiadne nedostatky, preto vozidlo prepustil na územie SR zápisom v programe

TALON v čase o 10.45 hod. Úplná colná kontrola bola vykonaná zo zameraním na predný

a zadný nárazník, všetky 4 kolesá s rezervným kolesom, priestorom pod ním a v okolí

rezervného kolesa, dutiny predných a zadných blatníkov, podbehov všetkých 4 dverí,

priestoru pod prednými a zadnými sedačkami, v samotnej sedačke aj operadla hmatom,

dosky za operadlom zadnej sedačky, prístrojovej dosky a priestoru v nej, strechy

a čalúnenia, následne priestorov pri motorovej časti, chladiča, svetlometov, priestoru pod

stieračmi, vzduchový filter a iné časti pohľadom, ktoré sú súčasťou colnej kontroly.

Celkový colný dlh bol vyčíslený na nie menej ako 10 249 Sk, Na základe takto

zistených skutočností vedúci pobočky Colného úradu U. podal návrh na uloženie

disciplinárneho opatrenia žalobcovi. Riaditeľ Colného úradu Č. rozhodnutím zo dňa 4. 5.

2006 č. R - 17676/2006-5334 podľa § 183 ods. 1 písm. d) zákona ostatnej službe colníkov

prepustil žalobcu zo služobného pomeru. Jeho konanie považoval za porušenie služobnej

prísahy, služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom

pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Predchádzajúci súhlas

s prepustením žalobcu zo služobného pomeru dal závodný výbor ZO SLOVES pri Colnom

úrade Č. dňa 4. 5. 2006.

Podľa ustanovenia o štátnej službe colníkov

o zmene a doplnení niektorých zákonov, colníkom sa rozumie fyzická osoba, ktorá

je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.

Jednou z podmienok vzniku služobného pomeru colníka je zloženie služobnej prísahy.

Tá obsahuje aj sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti ako aj ochrany bezpečnosti

a verejného poriadku. Od služobnej prísahy colníka sa odvíjajú jeho služobné povinnosti

uvedené v ustanovení § 43 a § 44 tohto zákona. Základnou povinnosťou colníka,

vychádzajúc z citovaných ustanovení, je dôsledne plnenie si svojich povinností stanovených

nielen zákonmi a všeobecne záväznými predpismi, ale aj služobnou prísahou, rozkazmi,

nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Ustanovenie vymedzuje rozsah spôsobov skončenia

služobného pomeru colníkov. Ustanovenie § 183 vymedzuje spôsoby skončenia služobného

pomeru prepustením. Dôvodom na skončenie služobného pomeru porušením služobných

povinností je iba ustanovenie § 183 ods. 1 písm. d) citovaného zákona.

Podľa ust. § 183 ods. 1 písm. d) citovaného zákona služobný úrad prepustí colníka

zo služobného pomeru, ak

- porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho

ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Zákon o štátnej službe colníkov nie je možné porovnávať s porušením pracovnej

disciplíny ostatných pracovníkov, ktorých činnosť je založená na zmluvnom vzťahu

a posudzuje sa podľa . Vyššia miera, zodpovednosti colníkov je teda

odzrkadlená v zákone a tomu musia zodpovedať aj vyššie náležitosti postihu zo strany

nadriadených orgánov. Porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti sa môže

colník dopustiť aj z nedbanlivostí a nemusí ísť len o úmyselné konanie, ktoré by mohlo

zakladať aj prípadnú trestnú zodpovednosť (pozri stanovisko správneho kolégia

Najvyššieho súdu SR z 9. 5. 2002, rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. ).

V danom prípade žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie

žalobcu v súlade so zákonom a to najmä s prihliadnutím na množstvo dovážaného tovaru

a jeho uloženie v osobnom motorovom vozidle. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že vo veci

nebol dostatočne zistený skutkový stav, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, a že bolo

vydanú v rozpore so zákonom.

Vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu, námietky žalobcu uvedené v žalobe

nie sú takými námietkami s ktorými by sa už nebol žalovaný vo svojom rozhodnutí

dostatočne podrobne vyporiadal, preto tieto námietky nemohli obstáť.

Žalobca v žalobe neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by bolo

preukázané porušenie alebo ohrozenie jeho subjektívnych práv alebo že by sa preukázalo,

že správne orgány pri hodnotení nimi vykonaných dôkazov porušili zákon.

Z týchto podstatných dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie

žalovaného je správne a zákonné, preto žalobu podľa zamietol.“

Predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu (tiež krajského súdu) obsahuje podľa

názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd

nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva

z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom

najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia

činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno

právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný

súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania

vrátane ich dôvodov a námietok.

V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne

tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

, ).

Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že najvyšší súd

sa odvolacími námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje

na konštatovanie, že sťažovateľ v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné

okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované

právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom

dokazovaní. Pretože namietané rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvôle

a je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov

a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať

(podobne aj , ) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do

právneho názoru najvyššieho súdu.

Ústavný súd v tejto súvislosti ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou

opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi odôvodnením rozhodnutia najvyššieho súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateľa podľa , a preto sťažnosť v tejto jej časti podľa

ods. 2 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

7. K namietanému porušeniu základných práv podľa ústavný súd

poznamenáva, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom

základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho,

že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48

. V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným

súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa v spojení s

ods. 1 . Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery

v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré

je základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných

súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne napr. ,

). Keďže ústavný súd sťažnosť v časti pre namietané porušenie základného

práva podľa označeným rozhodnutím najvyššieho súdu odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, odmietnutie ďalšej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ

namietal porušenie základného práva podľa , bolo už len nevyhnutným

dôsledkom vyplývajúcim zo vzájomného vzťahu medzi právami hmotnoprávneho

charakteru a ústavnoprocesnými princípmi z perspektívy ich možného porušenia.

8. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2009