Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 406/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2009

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa

Tkáčika prerokoval sťažnosť Ing. L. R. a Ing. M. R., obaja bytom B., zastúpených

advokátkou JUDr. M. H., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. L. R. a Ing. M. R. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp.

zn. a sp. zn. p o r u š e n é n e b o l o .

2. Základné právo Ing. L. R. a Ing. M. R. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

3. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

4. Ing. L. R. a Ing. M. R. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po

3 500 € (slovom tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý

vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť Ing. L R.. a Ing. M. R.

spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 362,61 € (slovom tristošesťdesiatdva eur

a šesťdesiatjeden centov) na účet ich právnej zástupkyne advokátky JUDr. M. H., B.,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti Ing. L. R. a Ing. M. R. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -19 zo 4. decembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. L. R. a Ing. M. R.(ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi

Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C

144/92 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod

sp. zn. a sp. zn. .

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3492/08 z 20. novembra 2008, v ktorom okrem iného uviedol:

„Podaním zo dňa 30.4.1992 navrhovatelia Ing. P. V., B. a spol., žiadali o zrušenie

práva osobného užívania parcely č. ... v k. ú. L. manželom R. a navrátenie tejto parcely

pôvodným vlastníkom. Podanie bolo registrované pod sp. zn. a pridelené

zákonnému sudcovi. V konaní boli vykonané k dnešnému dňu nasledovné úkony súdu a

účastníkov:

- úpravou z 20. 8. 93 bol určený termín informatívneho výsluchu na 7. 9. 93

- informatívny výsluch navrhovateľa - doplnenie návrhu

- podanie zo 17. 9. 93 - opravený návrh, návrh doručený účastníkom

- -pojednávanie dňa 8. 11. 93, odročené na deň 13. 12. 93

- pojednávanie dňa 13. 12. 93, výsluch účastníkov, odročené na deň 7. 2. 94

- podanie navrhovateľov zo 16. 12. 93 -doplnenie

- pojednávanie dňa 7. 2. 94, odročené , určený termín pojednávania na deň 2. 5. 94

- pojednávanie dňa 2. 5. 94, výsluch účastníkov, odročené na deň 13. 6. 94

- procesné úkony súdu

- pojednávanie dňa 13. 6. 94, z dôvodu neprítomnosti zák. sudkyne, odročené na deň

29. 9. 94

- pojednávanie dňa 29. 9. 94, výsluch prítomných účastníkov, vyhlásený rozsudok

- podanie z 13. 12. 94 - žiadosť o doručenie rozsudku

- podanie navrhovateľov z 2. 1. 95 - odvolanie proti rozsudku

- podanie navrhovateľov z 12. 1. 95 - doplnenie odvolania

- spis sp. zn. doručený dňa 4. 9. 96 odvolaciemu súdu na konanie a

rozhodnutie o odvolaní

- spis doručený späť z Krajského súdu v Bratislave dňa 2. 4. 97, uznesenie Krajského

sudu v Bratislave doručené účastníkom v decembri 1997

- výzva súdu z 28. 8. 98 na doplnenie návrhu

- podanie z 3. 3. 99 - urgencia na vytýčenie pojednávania

- úprava zák. sudkyne z 20. 4. 99 na určenie termínu pojednávania na deň 3. 5. 99 bez

volania účastníkov

- pojednávanie dňa 3. 5. 99, vyhlásenie uznesenia o zastavení konania

- podanie z 3. 6. 99 - odvolanie

- podanie z 21. 7. 99 - doplnenie odvolania

- spis sp. zn. doručený dňa 16. 8. 99 na rozhodnutie o odvolaní Krajskému

súdu v Bratislave

- spis doručený späť z Krajského súdu v Bratislave dňa 22. 3. 00 bez meritórneho

rozhodnutia na doplnenie

- procesné úkony súdu

- spis sp. zn. doručený dňa 2. 4. 01 Krajskému súdu v Bratislave na

rozhodnutie o odvolaní

- Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní dňa 30. 4. 01, spis bol doručený späť

tunajšiemu súdu dňa 2. 7. 01

- podanie zo 17. 8. 01 - žiadosť o určenie termínu pojednávania

- úpravou z 25. 10. 01 určený termín pojednávania na deň 13. 12. 01

- pojednávanie dňa 13. 12. 01, odročené na deň 17. 1. 02

- pojednávanie dňa 17. 1. 02, odročené na deň 28. 2. 02

- podanie navrhovateľov z 24. 1. 02 - upresnenie petitu návrhu

- pojednávanie dňa 28. 2. 02, odročené na neurčito

- úpravou zákonnej sudkyne z 2. 10. 02 určený termín pojednávania na deň 14. 11. 02

- pojednávanie dňa 14. 11. 02, vyhlásený rozsudok

- podanie z 5. 3. 03 - odvolanie navrhovateľov

- spis sp. zn. doručený dňa 24. 9. 03 Krajskému súdu v Bratislave na konanie a

rozhodnutie o odvolaní

- spis sp. zn. doručený späť tunajšiemu súdu dňa 26. 1. 05 s rozhodnutím

Krajského súdu v Bratislave o odvolaní

- procesné úkony súdu

- úpravou z 20. 1. 06 určený termín pojednávania na deň 2. 5. 06

- pojednávanie dňa 2. 5. 06, odročené na neurčito

- podanie z 8. 9. 06 - vyjadrenie odporcov

- úpravou z 20. 9. 06 určený termín pojednávania na deň 8. 2. 07

- pojednávanie dňa 8. 2. 07, odročené na neurčito

- podanie z 22. 2. 07 - vyjadrenie navrhovateľov

- úpravou z 23. 2. 07 určený termín pojednávania na deň 11. 9. 07

- pojednávanie dňa 11. 9. 07, odročené na neurčito

- podanie zo 7. 11. 07 - urgencia na určenie termínu pojednávania

- úpravou z 9. 11. 07 určený termín pojednávania na deň 18. 3. 08 - nerealizované

- podanie zo 17. 12. 07 - stanovisko navrhovateľov

- procesné úkony súdu

- podanie z 28. 4. 08 - stanovisko odporcov k listu navrhovateľov

- úpravou z 28. 5. 08 volaná práv. zást. navrhovateľov na informatívny výsluch na deň

19. 6. 08, z dôvodu jej ospravedlnenia určený termín výsluchu na deň 16. 7. 08

- úpravou z 11. 11. 08 je určený termín pojednávania na deň 19. 1. 09, predvolanie sa

účastníkom doručuje

Z prehľadu vykonaných procesných úkonov Okresným súdom Bratislava IV s

poľutovaním konštatujem, že vo veci sú prieťahy v konaní. Tieto sú spôsobené najmä

náročnosťou sporu, spočívajúcou v rozsiahlom dokazovaní, najmä čo sa týka prechodu

kompetencií pôvodného účastníka na strane odporcu v treťom rade, nakoľko ani do

dnešného dňa nie je zrejmé, na koho prešli spisové dokumentácie účastníkov po ich

predchodcoch. Do značnej miery prieťahy v konaní spôsobila aj právna zástupkyňa

navrhovateľov, nakoľko súd ju musel opakovane vyzývať na doplnenie podaní,

predloženie navrhnutých dôkazov, viackrát navrhla odročiť pojednávanie na neurčito,

opakovane menila a dopĺňala petit návrhu, žiadala zámenu účastníka na strane odporcu v

treťom rade, ktorého opakovane neoznačila.

Pre objektívne posúdenie veci chcem zdôrazniť aj skutočnosť, že v predmetnej

veci doposiaľ pojednávalo viacej zákonných sudcov, terajšej zákonnej sudkyni bolo

oddelenie 4 C pridelené rozvrhom práce Okresného súdu Bratislava IV na rok 2008.

K procesným úkonom Krajského súdu v Bratislave nám neprislúcha sa

vyjadrovať.

Vzhľadom na to, že v konaní sa bude pojednávať dňa 19.1.2009, prosíme o

vrátenie spisu v primeranej lehote pred pojednávaním.“

Obsah spisu okresného súdu, ktorý bol daný k nahliadnutiu ústavnému súdu

27. novembra 2008, potvrdzuje úkony uvedené vo vyjadrení okresného súdu, a preto ich

ústavný súd považuje za preukázané.

Navyše ústavný súd zistil, že na pojednávaní 19. januára 2009 vydal okresný súd

uznesenie, proti ktorému sa účastníci konania odvolali a v súčasnosti sa spis nachádza na

krajskom súde. Vec nie je právoplatne skončená.

Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr 3750/2008 z 15. januára 2009, v ktorom okrem iného uviedol:

„Predmetnú žiadosť, uznesenie a sťažnosť predložil vyšší súdny úradník dňa 16. 12.

2008 na vyjadrenie predsedníčke senátu 16 Co a 2 Co, ktorá sa k veci po akceptovaní ÚS

SR žiadosti tunajšieho súdu o predĺženie lehoty do 19. 01. 2009 na vyjadrenie sa k sťažnosti

pre práceneschopnosť, predložila písomné vyjadrenie listom, doručeným dňa 15. 01. 2009.

K veci uviedla, že ohľadom dĺžky sporu sa domnieva, ktorá nesporne od roku 1993

je neprimerane dlhá, nezavinil Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací.

Sťažovatelia v podstate ani nenamietajú, že by v štádiu odvolacieho konania boli

prieťahy, i keď vzhľadom na počet vecí v oddeleniach, nieje a ani v minulosti nebolo možné

veci (najmä tie, ktoré nie sú prioritné), vybavovať priebežne.

Sťažovatelia vytýkajú odvolaciemu súdu, že tento súd nariadil odstraňovať vady

žaloby a neskôr v ostatných dvoch zrušujúcich rozhodnutiach doteraz neodstránené vady

žaloby nepovažoval za prekážku konania vo veci samej, pričom toto svoje stanovisko

náležitým spôsobom nezdôvodnil.

Nadväzujúc na nejasnosť, ktorú majú sťažovatelia v uvedenej procesnej situácii, treba

zdôrazniť, že podľa ustanovenia (v znení v čase podania žaloby

a rozhodovania súdu), mohol súd konanie z dôvodu neodstránených nedostatkov žaloby

zastaviť len pokiaľ ešte nezačal konať vo veci samej.

V zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu č. k. -133 zo dňa 30. 04.

2001 je uvedené, že už musí vo veci konať a meritórne rozhodnúť. Súd sa aj sám musí

pokúsiť nedostatky žaloby odstrániť.

Rozsudkom sp. zn. zo dňa 14. 11. 2002 súd prvého stupňa meritórne

rozhodol. Odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu nepovažoval za vecne správne

a preto bolo aj z dôvodu procesného pochybenia, (keď súd nekonal so všetkými účastníkmi

konania), zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z uvedeného dôvodu bolo aj zastavené uznesenie pre neodstránené vady žaloby dňa

30.04. 2001, zrušené.“

Právna zástupkyňa sťažovateľov sa k stanoviskám okresného súdu i krajského súdu

nevyjadrila.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote, ktoré je obdobné ako základné právo podľa čl. 48

ods. 2 .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu

pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesnoprávnych inštitútov, ktoré sú štátne

orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky

súdny poriadok (ďalej len „OSP“) obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce

plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie

a stav právnej istoty.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z , ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povaha veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

).

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci vedenej pred okresným súdom, ústavný súd bral

do úvahy skutkový stav a platnú právnu úpravu relevantnú na rozhodnutie, ako aj charakter

veci. Predmetom sporu (sťažovatelia sú žalovanými v prvom a druhom rade) je konanie

o reštitučnom nároku žalobcov na vydanie nehnuteľností podľa

Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení

neskorších predpisov, ktoré tvorí od roku 1992 štandardnú súčasť rozhodovacej agendy

všeobecných súdov, a preto ho spravidla nemožno hodnotiť ako právne zložité (obdobne

napr. , ).

Čo sa týka faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že konanie si vyžadovalo

zaobstarávanie viacerých listinných dôkazov a tiež zisťovanie právnych nástupcov

žalovaného v treťom rade, ako to nepriamo vyplýva z vyjadrenia okresného súdu, avšak

v tomto prípade nemožno hovoriť o takej zložitosti veci, ktorou by bolo možné zdôvodniť

doterajšiu dĺžku konania.

2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu ich základného práva podľa , resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru.

Pri hodnotení postupu podľa tohto kritéria ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia

boli v konaní aktívni a podali aj sťažnosť na zbytočné prieťahy. Sporu pripisovali veľký

význam, pretože boli právne zastúpení advokátkou, a ústavný súd zo spisu nezistil, že by

podstatne prispeli k doterajšej dĺžke konania. Ani okresný súd nemal vo vyjadrení

k sťažnosti k správaniu sťažovateľov námietky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , pričom vzniknuté prieťahy posudzoval ako celok s prihliadnutím na

všetky okolnosti prípadu. Ústavný súd poznamenáva, že obdobie od podania žaloby

okresnému súdu do 15. februára 1993, teda do nadobudnutia účinnosti zákona o ústavnom

súde, pre nedostatok svojej právomoci neposudzoval, a to z dôvodu, že zákon o ústavnom

súde neobsahuje ustanovenia o spätnej účinnosti. Ústavný súd preto nemá oprávnenie konať

o porušení základných práv a slobôd fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ku ktorému

došlo pred uvedeným dátumom (, ). Zároveň však pripomína,

že pre posúdenie doterajšej dĺžky konania pred okresným súdom ústavný súd musel

preskúmať i stav, v akom sa vec nachádzala k tomuto termínu, a dobu, ktorá do 15. februára

1993 v konaní uplynula.

Na základe prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd konštatuje, že takmer celý

priebeh konania je poznačený nielen nečinnosťou, ale najmä neefektívnosťou jeho postupu,

čo malo vplyv na doterajšiu dĺžku konania. V priebehu takmer 17-ročného konania boli

zistené štyri väčšie obdobia nečinnosti, a to od 29. septembra 1994, keď bol prvýkrát

vyhlásený rozsudok, až do 4. septembra 1996, keď v dôsledku podaného odvolania bol spis

doručený odvolaciemu súdu (nečinnosť takmer dva roky), od 2. apríla 1997, keď bol spis

vrátený z krajského súdu, až do 20. apríla 1999, keď okresný súd určil termín pojednávania

na 3. máj 1999 (nečinnosť dva roky), od 2. júla 2001, keď mu bol spis vrátený

z odvolacieho súdu, až do 14. novembra 2002, keď bol vyhlásený rozsudok (nečinnosť 16

mesiacov), a napokon od 26. januára 2005 až do 2. mája 2006, keď pripustil zmenu návrhu

(nečinnosť v trvaní viac ako 15 mesiacov).

Okrem toho bola činnosť okresného súdu neefektívna, pretože v priebehu celého

sporu nepostupoval v konaní dôsledne, neorganizoval svoju prácu tak, aby v čo najkratšej

dobe zadovážil dostatok relevantných dôkazov potrebných na rozhodnutie vo veci samej.

I keď vo veci rozhodol rozsudkom ešte 29. septembra 1994 a potom 14. novembra 2002,

jeho rozhodnutia boli nadriadeným súdom zrušené a do dňa rozhodnutia ústavného súdu nie

je konanie o predmete sporu právoplatne skončené. Aj okresný súd vo svojom vyjadrení

priznal, že „vo veci sú prieťahy v konaní“.

Ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho

právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako je to v danej veci, možno už len na základe

jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48

ods. 2 (i právom podľa dohovoru).

V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre konštatoval, že

je z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľné, aby právna neistota v napadnutom konaní

nebola odstránená ani po uplynutí viac ako 16 rokov od jeho začatia (m. m. napr.

, , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa i právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali aj porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (práva podľa dohovoru) postupmi krajského súdu v konaniach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. .

Ústavný súd zistil, že krajský súd v prvom konaní rozhodol o odvolaní účastníkov

proti rozhodnutiu o zastaveniu konania už 30. apríla 2001, teda ihneď po doručení spisu

z okresného súdu (2. apríla 2001), a v druhom prípade od 24. septembra 2003, keď mu bol

doručený spisový materiál (na rozhodnutie o odvolaniach účastníkov proti rozsudku

okresného súdu zo 14. novembra 2002), rozhodol 30. novembra 2004, teda už po 14

mesiacoch.

Ústavný súd konštatuje, že dĺžka konaní vedených krajským súdom (v druhom

prípade preskúmaval navyše rozsudok prvostupňového súdu) oproti postupu okresného

súdu, ktorý predovšetkým nesie zodpovednosť za dobu predĺženia posudzovaného konania,

nedosiahla s prihliadnutím na ostatné relevantné okolnosti prípadu úroveň odôvodňujúcu

záver o porušení základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle [resp. práva podľa dohovoru (podobne

, , )].

Vzhľadom na uvedené okolnosti danej veci ústavný súd preto vyslovil, že postupom

krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

základné právo sťažovateľov podľa (a právo podľa

dohovoru) porušené nebolo.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva

sťažovateľov podľa (i práva podľa dohovoru) v zmysle

ods. 3 písm. a) prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Sťažovatelia žiadali aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia spolu

v sume 330 000 Sk [t. j. 10 953,99 € (od okresného súdu aj krajského súdu)], ktoré

odôvodnili vo svojej sťažnosti.

V danom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na zistenú nečinnosť okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a vychádzajúc z návrhu sťažovateľov ústavný súd považoval priznanie sumy

3 500 € pre každého z nich za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde. Vo zvyšnej časti ich žiadosti nevyhovel.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľov,

ktoré im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

advokátkou JUDr. M. H. Sťažovatelia si uplatnili trovy konania, ktoré však bližšie

nešpecifikovali.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá

bola 19 056 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebné

v súlade s § 13 ods. 3 vyhlášky znížiť o 20 %, lebo ide o spoločné úkony pri zastupovaní

„dvoch alebo viacerých osôb“. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2008

predstavuje spolu s režijným paušálom u jedného sťažovateľa sumu 181,30 €. Trovy

právneho zastúpenia dvoch sťažovateľov boli priznané v celkovej sume 362,61 €.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2009