Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 89/09
PDF · 166.81 KB
No categories available
II. ÚS 89/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2009
predbežne prerokoval sťažnosť M. S., T., vo veci namietaného porušenia práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava
v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 141/06 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2008
doručená sťažnosť M. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný
prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 141/06 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplynulo: „Domáham sa..., aby Ústavný súd SR
v zmysle platných zásad Ústavy SR prešetril moju sťažnosť vo veci neodôvodnených
prieťahov v mojej veci, ako odporcu na Okresnom súde v Trnave číslo konania 31C 141/06
a vydal nález o porušení môjho práva na prejednanie tejto mojej veci v primeranom čase a
pred zákonným sudcom. ...
V tomto konaní navrhovateľ – S. v T. žiada odo mňa zaplatiť údajný nedoplatok do
fondu údržby a opráv.
Návrh na vydanie platobného rozkazu v predmetnej veci je v priamom rozpore so
Zmluvou o výkone správy, ako i Zákona č. 469/2005, ktoré jednoznačne stanovujú
majiteľom bytov platiť do fondu údržby a opráv platby podľa % podielu na spoluvlastníctve
objektu.
Navrhovateľ však položku za upratovanie protizákonne presunul z oddielu služieb do
fondu údržby a opráv a rozhodol sa všetkým bytom stanoviť jednotný poplatok 61.- Sk/mes
na každý byt rovnako.
Je to nielen porušenie ustanovení Zmluvy o správcovskej činnosti a porušenie
horeuvedeného Zákona ktorý toto taxatívne rozporuje, ale i neoprávnené presunutie tejto
položky z položky služieb do položky Fondu údržby a opráv.
Upratovanie v tejto položke nemá čo robiť, lebo nesúvisí s fondom údržby a opráv a
preto som tento stav rozporoval vo svojej reklamácii vyúčtovania. Navrhovateľ túto
reklamáciu ignoroval, ignoroval i stav veci a miesto riešenia situácie podal Návrh na
vydanie platobného rozkazu. Je to jednoducho jeho spôsob komunikácie s majiteľmi bytov,
ktorí ho platia za správcovskú činnosť. ...“
Sťažovateľ v ďalšej časti svojho podania uviedol prehľad úkonov, ktoré boli v danej
veci vykonané, a dodal:
„Od podania Návrhu na vydanie platobného rozkazu uplynie doba 864 dní!! Od
vydania Platobného rozkazu Okresným súdom uplynie doba 769 dní!!! Od podania odporu
proti Platobnému rozkazu uplynie doba 728 dní!!
Počas týchto dní ma navrhovateľ neustále bombarduje upomienkami k zaplateniu
spornej sumy, ako keby neprebiehalo súdne konanie vo veci.
Bojím sa, že má tak trochu pravdu, lebo súdne konanie skutočne stagnuje.
Som veľmi ťažko chorý a mám len jednu obavu, že sa pri svojom veku 74 rokov a pri
svojom zdravotnom stave spravodlivého konania už asi nedožijem.
K sťažnosti pripájam i písomné doklady, ktoré dokazujú, že písomne na tento stav
veci upozornil a žiadal Okresný súd v Trnave o urýchlenie konania vo veci.
Som toho názoru, že keby bol súd prijal iba kvalifikovaný, odôvodnený návrh,
s podkladom preskúmateľného rozhodnutia o vyúčtovaniach záloh nájomného za užívame
bytu, mohol súd rozhodnúť správne v zmysle zákona už na prvom pojednávaní. ...
Žiadam..., aby mi bol ustanovený právny zástupca - advokát na moje zastúpenie pred
ÚS SR, vzhľadom na moje majetkové a sociálne pomery, lebo na advokáta mi nezostávajú
žiadne finančné prostriedky.
Som starý, ťažko chorý dôchodca, ktorý len bráni svoje Ústavou SR dané práva a
domáha sa spravodlivosti, ktorá mu je odopieraná.
Môj dôchodok je 7805.- Sk, čo predstavuje žobračenku v starobe pri dnešných
skutočných životných a u mojej osoby hlavne zdravotných nákladoch.
Domáham sa primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 40.000 Sk za
neúmerné prieťahy v konaní Okresného súdu, ktorý má podstatný podiel na nekonaní
v predmetnej veci, čo potvrdzuje fakt, že za 864 dní od podania do dnešného dňa nebolo vo
veci ani prvé konanie !!
Domáham sa tejto sumy i z dôvodu, že nie mojim zavinením, som označovaný za
neplatiča, čo znižuje mojej osobe vážnosť na verejnosti a som vystavený atakom zo strany
navrhovateľa, ktorý pri nezačatom súdnom konaní - stále ma i na schôdzach majiteľom
bytov psychicky vydiera a hanlivo sa o mojej osobe vyjadruje, čo by pri urýchlenom konaní
nevzniklo, nakoľko som presvedčený, že toto konanie sa skončí v môj prospech a zákon
č. 469/2005 to jasne a taxatívne v jednom jedinom paragrafe ustanovuje. ...
Domáham sa, aby Ústavný súd vydal nález o porušení môjho práva na spravodlivé
prejednanie mojich vecí v primeranom čase, pred zákonným sudcom a určil Okresnému
súdu v Trnave, vec urgentne spoľahlivo zistiť a rozhodnúť podľa zákona.
Podľa nezaručených informácii v danom mojom prípade, resp prípadoch ide
o porušenie DOHOVORU S EURÓPSKYM SÚDOM, čl. 6 - Právo na spravodlivé súdne
konanie, čl. 13 - Právo na účinný opravný prostriedok.
Vyhlasujem, že jediným mojim majetkom je garsónka, v ktorej bývam a čestne
prehlasujem, že i na tú mi musela finančne vydolovať moja sestra S. K. s manželom,
nakoľko ja osobne som na jej zakúpenie nemal dosť finančných prostriedkov.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).
1. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 141/06.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo samotnej sťažnosti, je zrejmé, že
konanie sa začalo na okresnom súde návrhom S. v T. (ďalej len „navrhovateľka), ktorá sa
domáhala 4. augusta 2006 vydania platobného rozkazu proti sťažovateľovi z titulu
nedoplatku do fondu údržby a opráv. Okresný súd vydal platobný rozkaz 7. novembra 2006.
Sťažovateľ podal proti tomuto platobnému rozkazu 18. decembra 2006 odpor. Uznesením
z 5. februára 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdnych poplatkov v sume
500 Sk. Dňa 22. februára 2007 podal sťažovateľ proti uvedenému uzneseniu opravný
prostriedok. Okresný súd zaslal sťažovateľovi 5. septembra 2007 tlačivo - potvrdenie
o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, aby mohol rozhodnúť o jeho žiadosti
o oslobodení od súdnych poplatkov. Sťažovateľ vrátil vyplnené tlačivo okresnému súdu
9. októbra 2007 a v ten istý deň podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v napadnutom konaní. Okresný súd uznesením z 27. novembra 2007 zamietol žiadosť
sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľ podal proti tomuto
rozhodnutiu 11. decembra 2007 odvolanie. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“)
30. mája 2008 napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil. Uvedené uznesenie krajského
súdu spolu so súvisiacim spisom bolo okresnému súdu vrátené 30. júna 2008. Dňa
11. septembra 2008 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie okresného súdu, z ktorého
vyplynulo, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na 16. december 2008.
Z uvedených skutočností vyplýva, že postup okresného súdu nebol v napadnutom
konaní vždy bez prieťahov (najmä obdobie od 22. februára 2007 do 5. septembra 2007),
pričom k predĺženiu napadnutého konania podstatne prispela aj potreba dokladovania
osobných, majetkových a zárobkových pomerov sťažovateľa vzhľadom na jeho žiadosť
o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu v napadnutom
konaní.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na
konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu
v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať
ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe všeobecného
súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne
podal sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.
2. Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho práva na účinný prostriedok nápravy
podľa čl. 13 dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré sťažovateľ vo
svojej sťažnosti uviedol, nevyplýva žiadna možnosť porušenia uvedeného práva, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a sťažovateľ neuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o porušení jeho označeného práva, preto
bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2009