Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 89/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. S., T., vo veci namietaného porušenia práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2008

doručená sťažnosť M. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplynulo: „Domáham sa..., aby Ústavný súd SR

v zmysle platných zásad SR prešetril moju sťažnosť vo veci neodôvodnených

prieťahov v mojej veci, ako odporcu na Okresnom súde v Trnave číslo konania

a vydal nález o porušení môjho práva na prejednanie tejto mojej veci v primeranom čase a

pred zákonným sudcom. ...

V tomto konaní navrhovateľ – S. v T. žiada odo mňa zaplatiť údajný nedoplatok do

fondu údržby a opráv.

Návrh na vydanie platobného rozkazu v predmetnej veci je v priamom rozpore so

Zmluvou o výkone správy, ako i , ktoré jednoznačne stanovujú

majiteľom bytov platiť do fondu údržby a opráv platby podľa % podielu na spoluvlastníctve

objektu.

Navrhovateľ však položku za upratovanie protizákonne presunul z oddielu služieb do

fondu údržby a opráv a rozhodol sa všetkým bytom stanoviť jednotný poplatok 61.- Sk/mes

na každý byt rovnako.

Je to nielen porušenie ustanovení Zmluvy o správcovskej činnosti a porušenie

horeuvedeného Zákona ktorý toto taxatívne rozporuje, ale i neoprávnené presunutie tejto

položky z položky služieb do položky Fondu údržby a opráv.

Upratovanie v tejto položke nemá čo robiť, lebo nesúvisí s fondom údržby a opráv a

preto som tento stav rozporoval vo svojej reklamácii vyúčtovania. Navrhovateľ túto

reklamáciu ignoroval, ignoroval i stav veci a miesto riešenia situácie podal Návrh na

vydanie platobného rozkazu. Je to jednoducho jeho spôsob komunikácie s majiteľmi bytov,

ktorí ho platia za správcovskú činnosť. ...“

Sťažovateľ v ďalšej časti svojho podania uviedol prehľad úkonov, ktoré boli v danej

veci vykonané, a dodal:

„Od podania Návrhu na vydanie platobného rozkazu uplynie doba 864 dní!! Od

vydania Platobného rozkazu Okresným súdom uplynie doba 769 dní!!! Od podania odporu

proti Platobnému rozkazu uplynie doba 728 dní!!

Počas týchto dní ma navrhovateľ neustále bombarduje upomienkami k zaplateniu

spornej sumy, ako keby neprebiehalo súdne konanie vo veci.

Bojím sa, že má tak trochu pravdu, lebo súdne konanie skutočne stagnuje.

Som veľmi ťažko chorý a mám len jednu obavu, že sa pri svojom veku 74 rokov a pri

svojom zdravotnom stave spravodlivého konania už asi nedožijem.

K sťažnosti pripájam i písomné doklady, ktoré dokazujú, že písomne na tento stav

veci upozornil a žiadal Okresný súd v Trnave o urýchlenie konania vo veci.

Som toho názoru, že keby bol súd prijal iba kvalifikovaný, odôvodnený návrh,

s podkladom preskúmateľného rozhodnutia o vyúčtovaniach záloh nájomného za užívame

bytu, mohol súd rozhodnúť správne v zmysle zákona už na prvom pojednávaní. ...

Žiadam..., aby mi bol ustanovený právny zástupca - advokát na moje zastúpenie pred

ÚS SR, vzhľadom na moje majetkové a sociálne pomery, lebo na advokáta mi nezostávajú

žiadne finančné prostriedky.

Som starý, ťažko chorý dôchodca, ktorý len bráni svoje SR dané práva a

domáha sa spravodlivosti, ktorá mu je odopieraná.

Môj dôchodok je 7805.- Sk, čo predstavuje žobračenku v starobe pri dnešných

skutočných životných a u mojej osoby hlavne zdravotných nákladoch.

Domáham sa primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 40.000 Sk za

neúmerné prieťahy v konaní Okresného súdu, ktorý má podstatný podiel na nekonaní

v predmetnej veci, čo potvrdzuje fakt, že za 864 dní od podania do dnešného dňa nebolo vo

veci ani prvé konanie !!

Domáham sa tejto sumy i z dôvodu, že nie mojim zavinením, som označovaný za

neplatiča, čo znižuje mojej osobe vážnosť na verejnosti a som vystavený atakom zo strany

navrhovateľa, ktorý pri nezačatom súdnom konaní - stále ma i na schôdzach majiteľom

bytov psychicky vydiera a hanlivo sa o mojej osobe vyjadruje, čo by pri urýchlenom konaní

nevzniklo, nakoľko som presvedčený, že toto konanie sa skončí v môj prospech a zákon

č. 469/2005 to jasne a taxatívne v jednom jedinom paragrafe ustanovuje. ...

Domáham sa, aby Ústavný súd vydal nález o porušení môjho práva na spravodlivé

prejednanie mojich vecí v primeranom čase, pred zákonným sudcom a určil Okresnému

súdu v Trnave, vec urgentne spoľahlivo zistiť a rozhodnúť podľa zákona.

Podľa nezaručených informácii v danom mojom prípade, resp prípadoch ide

o porušenie DOHOVORU S EURÓPSKYM SÚDOM, čl. 6 - Právo na spravodlivé súdne

konanie, čl. 13 - Právo na účinný opravný prostriedok.

Vyhlasujem, že jediným mojim majetkom je garsónka, v ktorej bývam a čestne

prehlasujem, že i na tú mi musela finančne vydolovať moja sestra S. K. s manželom,

nakoľko ja osobne som na jej zakúpenie nemal dosť finančných prostriedkov.“

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

1. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo samotnej sťažnosti, je zrejmé, že

konanie sa začalo na okresnom súde návrhom S. v T. (ďalej len „navrhovateľka), ktorá sa

domáhala 4. augusta 2006 vydania platobného rozkazu proti sťažovateľovi z titulu

nedoplatku do fondu údržby a opráv. Okresný súd vydal platobný rozkaz 7. novembra 2006.

Sťažovateľ podal proti tomuto platobnému rozkazu 18. decembra 2006 odpor. Uznesením

z 5. februára 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdnych poplatkov v sume

500 Sk. Dňa 22. februára 2007 podal sťažovateľ proti uvedenému uzneseniu opravný

prostriedok. Okresný súd zaslal sťažovateľovi 5. septembra 2007 tlačivo - potvrdenie

o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, aby mohol rozhodnúť o jeho žiadosti

o oslobodení od súdnych poplatkov. Sťažovateľ vrátil vyplnené tlačivo okresnému súdu

9. októbra 2007 a v ten istý deň podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v napadnutom konaní. Okresný súd uznesením z 27. novembra 2007 zamietol žiadosť

sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľ podal proti tomuto

rozhodnutiu 11. decembra 2007 odvolanie. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

30. mája 2008 napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil. Uvedené uznesenie krajského

súdu spolu so súvisiacim spisom bolo okresnému súdu vrátené 30. júna 2008. Dňa

11. septembra 2008 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie okresného súdu, z ktorého

vyplynulo, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na 16. december 2008.

Z uvedených skutočností vyplýva, že postup okresného súdu nebol v napadnutom

konaní vždy bez prieťahov (najmä obdobie od 22. februára 2007 do 5. septembra 2007),

pričom k predĺženiu napadnutého konania podstatne prispela aj potreba dokladovania

osobných, majetkových a zárobkových pomerov sťažovateľa vzhľadom na jeho žiadosť

o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu v napadnutom

konaní.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. ).

Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle .

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať

ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto

podľa sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe všeobecného

súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne

podal sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd podľa .

2. Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho práva na účinný prostriedok nápravy

podľa čl. 13 dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré sťažovateľ vo

svojej sťažnosti uviedol, nevyplýva žiadna možnosť porušenia uvedeného práva, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a sťažovateľ neuviedol

žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o porušení jeho označeného práva, preto

bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2009