Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 58/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Bratislava II č. k. -91 zo 6. októbra 2008 a jemu predchádzajúcim postupom

a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára

2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -91 zo 6. októbra 2008 (ďalej len „rozsudok zo

6. októbra 2008“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu 10. januára

2008 žalobu proti viacerým vyšetrovateľom z dôvodu ich nečinnosti. Žaloba bola podľa

sťažovateľa „jednoduchá a dôvodná“, pretože vyšetrovatelia boli v jeho veci nečinní

„napriek výzvam prokurátora 3x, začali trestné stíhanie po 9-mesiacoch, keď Trestný

poriadok prikazuje začať trestné stíhanie ihneď alebo najneskoršie do 30 dní. Policajti si

trúfali byť nečinní aj po disciplinárnom konaní začaté prezidentom PZ SR gen. JUDr. J.

P.“.

Sťažovateľ namietal, že zákonný sudca v predmetnej veci „prišiel na pojednávanie

už napísaným rozsudkom, pojednávanie prespal a zapisoval len hocičo a ledabolo, dôkazy

nevyhodnotil a nedal možnosť sa vyjadriť k vyhodnoteniu dôkazov“. Uvedeným postupom

podľa sťažovateľa zákonný sudca porušil jeho základné právo podľa .

Rozsudok okresného súdu nebol sťažovateľovi doručený ani po dvoch mesiacoch od

jeho vyhlásenia 6. októbra 2008. Sťažovateľ proti tomuto rozsudku ešte v čase, keď mu

nebol doručený, podal odvolanie 12. decembra 2008. Rozsudok v predmetnej veci bol

napokon sťažovateľovi doručený 5. januára 2009.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal rozhodnutie,

v ktorom vysloví, že:

„II.A. Okresný súd Bratislava II porušil základné práva D. B. garantované čl. 48

ods. 2 a medzinárodného dohovoru o základných

ľudských právach a slobodách.

II.B. Ústavný súd Slovenskej republiky skrátenou cestou zrušuje rozsudok

-91 ako protizákonný, protiústavný a proti medzinárodným dohovorom. Súčasne

prikazuje Okresnému súdu konať spravodlivo a objektívne a na základe obsahu spisu.

II.C. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur (opakované delikty - porušovania práva) v lehote 15

dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu, súčasne zaplatiť trovy sťažovateľa

a advokáta.“

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých finančných pomerov.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie svojho základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru rozsudkom

okresného súdu zo 6. októbra 2008 a jemu predchádzajúcim postupom. K porušeniu

sťažovateľových práv malo dôjsť neprimeranou dĺžkou konania a postupom okresného súdu

v konaní, v ktorom dostatočne nevyhodnotil predložené dôkazy a nedovolil sťažovateľovi sa

k nim vyjadriť.

II.A K namietanému porušeniu základného práva podľa ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprimeranou dĺžkou konania vedeného pred

okresným súdom pod sp. zn.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu

v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

.

Ústavný súd vychádza aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd

poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu uplatnená v čase, keď

k namietanému porušeniu označeného práva ešte dochádza alebo porušenie v tom čase ešte

trvá (, , , ).

Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom

zo 6. októbra 2008. Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu zrejme

12. februára 2009 (podacia pečiatka pošty je zle čitateľná, pozn.) a ústavnému súdu bola

doručená 16. februára 2009.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ namietal prieťahy v konaní okresného súdu,

ktorý v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už v predmetnej veci nekonal, a teda ani

nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh tohto konania,

prípadne v ňom spôsobiť prieťahy, a tým porušiť sťažovateľom označené práva. V čase

podania sťažnosti ústavnému súdu už vo veci sťažovateľa prebiehalo odvolacie konanie na

krajskom súde.

Tento stav viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj s prihliadnutím na celkovú dĺžku

prvostupňového konania (okresný súd v predmetnom konaní rozhodol a doručil svoje

rozhodnutie za necelý rok od začatia konania 10. januára 2008) k záveru, že sťažnosť vo

vzťahu k námietke týkajúcej sa neprimerane dlhého konania podaná proti okresnému súdu

je zjavne neopodstatnená, a preto ju v tejto časti podľa

po jej predbežnom prerokovaní odmietol (podobne napr. , ,

).

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa , ako

aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nedostatočným vyhodnotením predložených

dôkazov v napadnutom konaní, ako aj odopretím práva vyjadriť sa k predloženým

dôkazom

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať

postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je

kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne

, , , ).

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie

súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z uvedeného vyplýva, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia

porušenia svojich v sťažnosti označených práv, sa za účinný a dostupný prostriedok nápravy

vád konania (resp. rozhodnutia) považuje odvolanie, v ktorom mohol uplatniť aj svoju

argumentáciu uvedenú v sťažnosti a o ktorom je v konečnom dôsledku oprávnený

rozhodnúť príslušný krajský súd. Z obsahu sťažnosti taktiež vyplýva, že sťažovateľ túto

možnosť ochrany svojich práv aj využil.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

uvedeného zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (v petite sťažnosti)

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2009