Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 58/09
PDF · 170.65 KB
No categories available
I. ÚS 58/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2009
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II č. k. 8 C 4/2008-91 zo 6. októbra 2008 a jemu predchádzajúcim postupom
a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára
2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal
porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej
len „okresný súd“) č. k. 8 C 4/2008-91 zo 6. októbra 2008 (ďalej len „rozsudok zo
6. októbra 2008“) a jemu predchádzajúcim postupom.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu 10. januára
2008 žalobu proti viacerým vyšetrovateľom z dôvodu ich nečinnosti. Žaloba bola podľa
sťažovateľa „jednoduchá a dôvodná“, pretože vyšetrovatelia boli v jeho veci nečinní
„napriek výzvam prokurátora 3x, začali trestné stíhanie po 9-mesiacoch, keď Trestný
poriadok prikazuje začať trestné stíhanie ihneď alebo najneskoršie do 30 dní. Policajti si
trúfali byť nečinní aj po disciplinárnom konaní začaté prezidentom PZ SR gen. JUDr. J.
P.“.
Sťažovateľ namietal, že zákonný sudca v predmetnej veci „prišiel na pojednávanie
už napísaným rozsudkom, pojednávanie prespal a zapisoval len hocičo a ledabolo, dôkazy
nevyhodnotil a nedal možnosť sa vyjadriť k vyhodnoteniu dôkazov“. Uvedeným postupom
podľa sťažovateľa zákonný sudca porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Rozsudok okresného súdu nebol sťažovateľovi doručený ani po dvoch mesiacoch od
jeho vyhlásenia 6. októbra 2008. Sťažovateľ proti tomuto rozsudku ešte v čase, keď mu
nebol doručený, podal odvolanie 12. decembra 2008. Rozsudok v predmetnej veci bol
napokon sťažovateľovi doručený 5. januára 2009.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal rozhodnutie,
v ktorom vysloví, že:
„II.A. Okresný súd Bratislava II porušil základné práva D. B. garantované čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru o základných
ľudských právach a slobodách.
II.B. Ústavný súd Slovenskej republiky skrátenou cestou zrušuje rozsudok
8C/4/2008-91 ako protizákonný, protiústavný a proti medzinárodným dohovorom. Súčasne
prikazuje Okresnému súdu konať spravodlivo a objektívne a na základe obsahu spisu.
II.C. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur (opakované delikty - porušovania práva) v lehote 15
dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu, súčasne zaplatiť trovy sťažovateľa
a advokáta.“
V závere svojej sťažnosti sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho
zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých finančných pomerov.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom
okresného súdu zo 6. októbra 2008 a jemu predchádzajúcim postupom. K porušeniu
sťažovateľových práv malo dôjsť neprimeranou dĺžkou konania a postupom okresného súdu
v konaní, v ktorom dostatočne nevyhodnotil predložené dôkazy a nedovolil sťažovateľovi sa
k nim vyjadriť.
II.A K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprimeranou dĺžkou konania vedeného pred
okresným súdom pod sp. zn. 8 C 4/2008
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu
v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré
označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým
postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,
ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,
ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať
aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
Ústavný súd vychádza aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd
poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu uplatnená v čase, keď
k namietanému porušeniu označeného práva ešte dochádza alebo porušenie v tom čase ešte
trvá (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05).
Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom
zo 6. októbra 2008. Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu zrejme
12. februára 2009 (podacia pečiatka pošty je zle čitateľná, pozn.) a ústavnému súdu bola
doručená 16. februára 2009.
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ namietal prieťahy v konaní okresného súdu,
ktorý v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už v predmetnej veci nekonal, a teda ani
nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh tohto konania,
prípadne v ňom spôsobiť prieťahy, a tým porušiť sťažovateľom označené práva. V čase
podania sťažnosti ústavnému súdu už vo veci sťažovateľa prebiehalo odvolacie konanie na
krajskom súde.
Tento stav viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj s prihliadnutím na celkovú dĺžku
prvostupňového konania (okresný súd v predmetnom konaní rozhodol a doručil svoje
rozhodnutie za necelý rok od začatia konania 10. januára 2008) k záveru, že sťažnosť vo
vzťahu k námietke týkajúcej sa neprimerane dlhého konania podaná proti okresnému súdu
je zjavne neopodstatnená, a preto ju v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
po jej predbežnom prerokovaní odmietol (podobne napr. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 1/05,
II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako
aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nedostatočným vyhodnotením predložených
dôkazov v napadnutom konaní, ako aj odopretím práva vyjadriť sa k predloženým
dôkazom
Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity právomoci
ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať
postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je
kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne
II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).
Podľa § 201 Občianskeho súdneho poriadku účastník môže napadnúť rozhodnutie
súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Z uvedeného vyplýva, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia
porušenia svojich v sťažnosti označených práv, sa za účinný a dostupný prostriedok nápravy
vád konania (resp. rozhodnutia) považuje odvolanie, v ktorom mohol uplatniť aj svoju
argumentáciu uvedenú v sťažnosti a o ktorom je v konečnom dôsledku oprávnený
rozhodnúť príslušný krajský súd. Z obsahu sťažnosti taktiež vyplýva, že sťažovateľ túto
možnosť ochrany svojich práv aj využil.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa
§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2
uvedeného zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu
ústavnosti uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (v petite sťažnosti)
nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. februára 2009