Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 308/08
PDF · 232.48 KB
No categories available
IV. ÚS 308/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. marca 2009 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava
Orosza v konaní o sťažnosti M. P., D., J. P., D., a Ž. H., D., zastúpených advokátkou JUDr.
M. J., P., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C
108/1997, za účasti Okresného súdu Prešov, takto
rozhodol:
1. Základné právo M. P., J. P. a Ž. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 108/1997 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
12 C 108/1997 konať bez zbytočných prieťahov.
3. M. P., J. P. a Ž. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému po 1 400 €
[slovom tisícštyristo eur (42 176,04 Sk)], ktoré im j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť M. P., J. P. a Ž. H. trovy právneho
zastúpenia v sume 459,54 € [slovom štyristopäťdesiatdeväť eur a päťdesiatštyri centov
(13 844 Sk)] na účet ich právnej zástupkyne JUDr. M. J., P., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2008
doručená sťažnosť M. P., D., J. P., D., a Ž. H., D. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených
advokátkou JUDr. M. J., P., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 108/1997.
Zo sťažnosti vyplýva, že okresnému súdu bola 24. marca 1997 podaná proti
sťažovateľom žaloba M. M., J. M., F. M., S. M., J. M. a F. M. (ďalej len „žalobcovia“)
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území D.,
a to k susediacim pozemkom parc. č. 378, 379, 380 - 385, 387 a 690/2. Vec bola okresným
súdom zaevidovaná pod sp. zn. 12 C 108/1997.
Sťažovatelia uviedli, že od začatia konania „... Súd nekonal tri mesiace a až
uplynutím tejto doby doručil žalovaným žalobu s výzvou na vyjadrenie. Žalovaní sa vyjadrili
bez zbytočného odkladu dňa 6. 7. 1997. Pojednávanie bolo zvolané na 21. 1. 1998. V danom
období súd nekonal skoro 6 mesiacov. Predvolania na pojednávania boli doručované
v mesiaci december 1998.
2. K ďalším prieťahom došlo v čase od zmeny petitu žaloby žalobcami od 30. 3. 1998
do 4. 5. - 6. 5. 1998, kedy bola zmena žaloby zaslaná k vyjadreniu a v čase od 6. 5. do 8. 9.
1998, kedy bolo vytýčené ďalšie pojednávanie. Toto pojednávanie bolo následne odročené
z dôvodu prevzatia právneho zastúpenia JUDr. P. za účelom naštudovania spisu. Ďalšie
pojednávanie, ktoré bolo vytýčené, bolo odročené na 18. 11. 1998 a vo veci sa nekonalo
z dôvodu kúpeľnej liečby sudcu a aj toto pojednávanie bolo odročené na nový termín 3. 2.
1999. V danom období vznikli prieťahy od 18. 11. 1998 do 3. 2. 1999.
3. Pojednávanie dňa 3. 2. 1999 za prítomnosti všetkých účastníkov sa konalo a bol
vytýčený nový termín pojednávania na deň 12. 5. 1999. Toto pojednávanie bolo odročené
na 21. 9. 1999 za účelom doručenia geometrického plánu. Táto lehota je podľa nášho
názoru neprimerane dlhá a došlo k prieťahom od 12. 5. 1999 do 21. 9. 1999. Do 30. 9. 1999
súd vykonával úkony.
4. Od 30. 9. 1999 do 29. 5. 2000, kedy bol ustanovený vo veci znalec, súd nekonal.
Znalec znalecký posudok v ustanovenej lehote 60 dní nevyhotovil.
5. Od septembra roku 2000 do 29. 1. 2001 súd vo veci nekonal a vznikli prieťahy
v konaní. Dňa 29.1.2001 bol súdny spis dočasne pridelený JUDr. B. z dôvodu stáže sudkyne
na Krajskom súde v Prešove a dňa 29.1.2002 bol súdny spis vrátený pôvodnej sudkyni. Tu
došlo k prieťahom v trvaní jedného roka.
6. Následne súd vykonával úkony súvisiace s dokazovaním až do 29. 7. 2002, kedy
bolo účastníkom konania doručené uznesenie o zmene rozvrhu práce a vec bola pridelená
ďalšiemu sudcovi JUDr. B. z dôvodu odchodu JUDr. G. na Krajský súd v Prešove. V danom
období došlo k prieťahom zavineným OS Prešov v trvaní 8 mesiacov.
7. V období od 15. 4. 2003 do 12. 12. 2003 OS v Prešove nekonal, čo spôsobilo
prieťahy v konaní v trvaní 7 mesiacov. Následne súd vykonával úkony až do 25. 10. 2004.
8. Na deň 25. 10. 2004 bolo vytýčené pojednávanie, ktoré bolo odročené pre
práceneschopnosť sudcu na 14. 2. 2005. Tu došlo k prieťahom v konaní v trvaní 3 mesiacov.
9. Následne súd konal až do 23. 2. 2006, kedy bol súdny spis predložený
KS v Prešove z dôvodu odvolania voči rozhodnutiu. V čase od 7. 7. 2006, kedy bolo súdu
doručené vyjadrenie žalovaných až do doručenia predvolania na pojednávanie dňa 31. 7.
2007 súd nekonal a vznikli prieťahy v konaní v trvaní 6 mesiacov. Následne súd vykonával
úkony súvisiace s dedičským konaním po zomrelej žalobkyni F. M. Dňa 25. 4. 2007 KS
v Prešove zrušil rozsudok OS a vec vrátil OS Prešov na doplnenie dokazovania.
10. OS v Prešove doručil 15.6.2007 predvolania na pojednávanie vytýčené na deň
8. 10. 2007. Toto pojednávanie bolo odročené na deň 14. 1. 2008 za účelom uzatvorenia
mimosúdnej dohody. Máme za to, že v tomto období vznikli prieťahy v konaní od 15. 6. 2007
do 14. 1. 2008. Súd pochybil aj pri odročení pojednávania z dôvodu mimosúdnej dohody,
pretože právny zástupca žalobcom už takúto dohodu navrhoval, ale z prejavov žalobcov
bolo zrejmé, že takúto dohodu nie sú ochotní uzavrieť. Návrh na odročenie pojednávania
bolo zo strany žalobcov účelové.
11. Z dôvodu odchodu sudcu JUDr. B. na KS v Prešove bola vec pridelená novému
sudcovi Mgr. A. P. dňa 25. 1. 2008. Od tohto dátumu súd nekonal až do 1. 4. 2008, kedy
vyzval právneho zástupcu žalobcov k vyjadreniu, či došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody
a vytýčil na tento termín pojednávanie.
12. Pojednávanie vytýčené na deň 1. 4. 2008 bolo odročené na deň 2. 5. 2008 za
účelom ďalšieho dokazovania. Pojednávanie 2. 5. 2008 bolo odročené na neurčito z dôvodu
obhliadky pozemkov na mieste samom. Máme za to, že týmto odročovaním pojednávaní
došlo k ďalším prieťahom v konaní.“.
Podľa tvrdenia sťažovateľov v súdnom konaní trvajúcom viac ako 11 rokov „došlo
k omeškaniu a prieťahom v celkovom trvaní 4 roky a 9 mesiacov“.
Sťažovatelia podali 25. februára 2008 okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 108/1997. V odpovedi z 28. februára 2008 predseda okresného
súdu vyhodnotil sťažnosť sťažovateľov ako dôvodnú.
Podľa názoru sťažovateľov došlo postupom okresného súdu v namietanom konaní
(predovšetkým nečinnosťou a výmenou sudcov) k porušeniu ich základného práva podľa
Sťažovatelia v tejto súvislosti žiadajú, aby ústavný súd deklaroval porušenie ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 108/1997, prikázal okresnému súdu,
aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 108/1997 konal bez zbytočných prieťahov, priznal
im finančné zadosťučinenie spolu v sume 4 979,09 € (150 000 Sk), každému v sume
1 659,70 € (50 000 Sk) a náhradu trov konania v sume 459,54 € (13 844 Sk).
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 308/08-9
z 24. septembra 2008 ju prijal na ďalšie konanie.
Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním
veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo
vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho
pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predseda okresného súdu na základe výzvy ústavného súdu podaním sp. zn.
1 SprO/1211/2008 z 1. októbra 2008 doručeným ústavnému súdu 6. októbra 2008 oznámil:
„Jednotlivé úkony súdu a prideľovanie veci konajúcim sudcom podrobne opisuje
obsah sťažnosti sťažovateľov, ktorá vychádza z odpovede predsedu Okresného súdu Prešov
zo dňa 28. 2. 2008, preto tieto skutočnosti opakovane neuvádzam.
K veci samotnej je potrebné uviesť, že tak, ako to vyplýva z genézy spisového
materiálu, vo veci konali štyria zákonní sudcovia. Dôvodom boli stáže na Krajskom súde
v Prešove, následné prevolenie prvého a druhého konajúce sudcu na súd vyššieho stupňa.
Z obsahu spisu vyplýva, že ide o zložité konanie o určenie vlastníckeho práva,
v ktorom boli vypracované dva znalecké posudky. Následne vykonávané konajúcimi
sudcami ohliadky na mieste samom. Každý sudca potreboval primeranú lehotu na
preštudovanie spisového materiálu, pritom senát 12 C obsahoval pri každom prerozdelení
vecí minimálne cca 350 živých vecí.
Preto žiadam, aby bolo vyslovené, že nedošlo k porušeniu ústavného práva
sťažovateľov M. a J. P. a Ž. H. zaručenej čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“
Právna zástupkyňa sťažovateľov reagovala na vyjadrenie okresného súdu podaním
doručeným ústavnému súdu 20. októbra 2008, v ktorom uviedla, že „... ako právny
zástupca sťažovateľov chápem problémy Okresného súdu v Prešove v súvislosti so stážami
sudcov na Krajskom súde v Prešove. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že bolo
porušené právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
odstavec 2 Ústavy SR.“.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho
základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 108/1997.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (IV. ÚS 195/02).
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva ako súčasť prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť
sťažovateľov.
Z hľadiska uplatnenia kritéria skutkovej a právnej zložitosti veci ústavný súd
konštatoval, že vzhľadom na predmet konania o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam [v rámci neho aj o určenie, že nehnuteľnosť (podiel) patrí do dedičstva
po nebohom] i na konkrétny priebeh konania treba vec považovať za skutkovo zložitú.
Podľa názoru ústavného súdu si totiž povaha veci najmä vzhľadom na počet účastníkov
konania (šesť žalobcov a traja žalovaní, neskôr okresný súd pripustil vstup do konania aj
štvrtej žalovanej) vyžadovala jednak zisťovanie právnych nástupcov (dedičov) a ich adries,
ako aj následné rozhodovanie o ich vstupe do konania, ďalej dokazovanie predovšetkým
odborným znaleckým posudkom, obhliadkou na mieste samom, ako aj vyjadreniami
a výpoveďami účastníkov a svedkov a zaobstaraním a vyhodnotením listinných dôkazov.
Ústavný súd však nepovažoval vec za právne zložitú.
Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd pripúšťa,
že ich viaceré ospravedlnené neúčasti na pojednávaní, z dôvodu ktorých okresný súd
pojednávanie odročil (8. septembra 1998, 1. apríla 2008), neúčasť na obhliadkach na mieste
samom (20. mája 2005, 26. júna 2008), ich návrhy na výsluch viacerých svedkov, návrh na
overenie ich tvrdení na mieste samom, s ktorými sa okresný súd musel vysporiadať, mohli
negatívne vplývať na priebeh a dĺžku namietaného konania, a preto túto okolnosť zohľadnil
pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení.
Napokon sa ústavný súd zaoberal samotným postupom okresného súdu
v posudzovanej veci.
Ústavný súd zo sťažnosti sťažovateľov obsahujúcej podrobnú chronológiu úkonov
okresného súdu, z vyjadrenia predsedu okresného súdu stotožňujúceho sa s popisom
jednotlivých úkonov okresného súdu sťažovateľmi v sťažnosti, a tiež zo spisu okresného
súdu sp. zn. 12 C 108/1997 zistil, že okresný súd bol v posudzovanej veci v určitých
obdobiach opakovane krátkodobo, ale aj dlhodobo nečinný.
Podľa názoru ústavného súdu je poznačená zbytočnými prieťahmi najmä tá časť
posudzovaného súdneho konania, keď po zaslaní spisu znalcovi (15. augusta 2000) okresný
súd až 21. marca 2002 (po 19 mesiacoch) urgoval znalca za účelom vypracovania
znaleckého posudku a ten ho predložil okresnému súdu 26. marca 2002, a ďalej obdobie od
vydania uznesenia o znalečnom z 22. júla 2002 do 12. decembra 2003 (v trvaní
17 mesiacov), keď okresný súd v zásade neurobil žiadny úkon smerujúci k právoplatnému
skončeniu veci.
Pri posudzovaní období, v ktorých bol okresný súd nečinný, ústavný súd vychádzal
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou obdobie poznamenané nečinnosťou
všeobecného súdu, keď jeho konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka, ústavný súd
posudzuje ako zbytočný prieťah v konaní (napr. III. ÚS 29/03, II. ÚS 3/00).
Ústavný súd v okolnostiach prípadu nemohol prijať argument predsedu okresného
súdu, že „vo veci konali štyria zákonní sudcovia. Dôvodom boli stáže na Krajskom súde
v Prešove, následne prevolenie prvého a druhého konajúce sudcu na súd vyššieho stupňa...
pritom senát 12 C obsahoval pri každom prerozdelení vecí minimálne cca 350 živých vecí.“.
V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (I. ÚS 28/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03,
I. ÚS 145/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí,
v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté
prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia.
Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali
príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým
vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu
nevyplýva prijatie účinných opatrení.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľov vzal do úvahy aj celkovú
doterajšiu dĺžku namietaného konania, ktoré trvá už takmer 12 rokov. Takáto dĺžka súdneho
konania nie je z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich z čl. 48 ods. 2 ústavy akceptovateľná
ani vo výnimočných prípadoch (podobne IV. ÚS 120/07). Na tomto závere nemení nič ani
skutočnosť, že na pojednávaní konanom 17. februára 2009 už bol vo veci vyhlásený
rozsudok (v čase rozhodovania ústavného súdu ale ešte nebol doručený účastníkom
konania). Ústavný súd vzal tiež do úvahy, že aj predseda okresného súdu vo svojej výpovedi
z 28. februára 2008 na sťažnosť sťažovateľov, v ktorej namietali zbytočné prieťahy
v konaní, uviedol, že ich sťažnosť je dôvodná.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu došlo
v namietanom konaní k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3
ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu vec nebola ešte
právoplatne skončená, ústavný súdu v súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde
okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 108/1997 konal bez
zbytočných prieťahov.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha.
Sťažovatelia v petite sťažnosti žiadajú, aby im bolo priznané finančné zadosťučinenie
v sume celkom 4 979,09 € (150 000 Sk), každému po 1 659,70 € (50 000 Sk). Uplatňovanú
sumu zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujú vysokou mierou právnej neistoty,
spôsobujúcou im psychické zaťaženie, zhoršenie zdravotného stavu a zvýšené finančné
náklady spojené s vedením súdneho sporu.
Pri určovaní výšky finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci zakladajúce porušenie označeného
práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania vedeného okresným súdom, čiastočne berúc do
úvahy „faktickú“ zložitosť prerokúvanej veci, vrátane správania sťažovateľov, dobu
zbytočných prieťahov okresného súdu v konaní) ústavný súd považoval za odôvodnené
priznať sťažovateľom finančné zadosťučinenie v sume 1 400 € (42 176,40 Sk) pre každého
z nich.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im
vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním advokátkou JUDr. M. J. v konaní pred
ústavným súdom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou,
ktorá pre každého zo sťažovateľov vykonala dva úkony právnej služby, pričom išlo o úkony
vykonané v roku 2008. Právna zástupkyňa sťažovateľov vyčíslila trovy konania sumou
459,54 € (13 844 Sk). Keďže suma ňou vyčíslená neprekračovala sumu vypočítanú podľa
príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov, ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania
v sume nimi požadovanej.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne
sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. marca 2009