Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 288/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. marca 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

o sťažnosti spoločnosti K., spol. s r. o., Ž., zastúpenej advokátom Mgr. R. K., Ž., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti K., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti K., spol. s r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti K., spol. s r. o., p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

265,92 € (slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov), ktoré j e Okresný súd

Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu Mgr. R. K., Ž., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-20 zo 4. septembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti K., spol. s r. o., Ž. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu

7. júna 2005 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy

60 042,50 Sk proti Ing. Z. S. – A., B. (ďalej len „odporkyňa“). Okresný súd 27. júna 2005

vydal platobný rozkaz č. k. -22, ktorým uložil odporkyni zaplatiť

sťažovateľke ňou požadovanú peňažnú sumu. Proti platobnému rozkazu podala odporkyňa

odpor, v dôsledku čoho okresný súd pokračoval v konaní pod sp. zn. .

Podľa sťažovateľky okresný súd koná so zbytočnými prieťahmi, čím dochádza

k porušovaniu jej základného práva zaručeného v .

Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľka okrem iného uviedla:

«Viac ako jeden kalendárny rok po podaní vyjadrenia sťažovateľom k odporu

žalovanej nebol v predmetnej veci vytýčený termín pojednávania.

Na základe tejto skutočnosti zaslal sťažovateľ dňa 9. 8. 2006 Okresnému súdu

Bratislava III žiadosť o nariadenie termínu pojednávania vo veci. Nakoľko súd bol vo veci

stále nečinný a pojednávanie, aj napriek žiadosti sťažovateľa nenariadil, dňa 20. 10. 2006

podal sťažovateľ predsedovi Okresného súdu Bratislava III sťažnosť na postup Okresného

súdu Bratislava III. Na podanú sťažnosť mu bola dňa 1. 12. 2006 doručená odpoveď

predsedu Okresného súdu Bratislava III(...), v ktorej odpovedi predseda súdu uvádza, že

predmetnú sťažnosť prešetril a zo spisu zistil, že vo veci je vytýčené pojednávanie na deň

26. 3. 2007 a že vec bola zapísaná do registra dňa 22. 8. 2005. (...)

V označenej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III súd síce od podania

žaloby na súd do dnešného dňa vykonával procesné úkony, najmä nariaďoval termíny

pojednávania, avšak aj napriek tomu, že vo veci bolo do dnešného dňa nariadených

6 pojednávaní, súd vec do dnešného dňa ani raz neprejednal, nakoľko každé z nariadených

pojednávaní bolo odročené bez prejednania veci.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o skutkovo i právne jednoduchú vec a všetky

podstatné okolnosti pre rozhodnutie vo veci vyplývali z predložených listinných dôkazov,

sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal o ospravedlnenie neúčasti

na prvom pojednávaní nariadenom konajúcim súdom na deň 26. 3. 2007 a zároveň požiadal

súd o pojednávanie v jeho neprítomnosti.

V poradí druhé pojednávanie vo veci vytýčené na deň 11. 6. 2007 bolo odročené

v deň pojednávania z dôvodu neprítomnosti odporkyne a jej právnej zástupkyne. Sudkyňa

odročila pojednávanie aj z dôvodu neprítomnosti konateľa sťažovateľa, ktorého prítomnosť

na pojednávaní však podľa názoru sťažovateľa potrebná nebola. Právny zástupca

sťažovateľa sa z dôvodu hospodárnosti konania dostavil na pojednávanie bez konateľa

sťažovateľa, nakoľko mal za to, že sa jedná len o právne posúdenie veci a nie je potrebné,

aby sa k veci vyjadroval aj samotný konateľ (konateľ má bydlisko aj miesto výkonu práce

v Ž. a pojednávanie sa konalo v B.).

Tretie pojednávanie vytýčené súdom na deň 17. 9. 2007 bolo odročené z dôvodu, že

sudkyňa chcela vypočuť žalovanou navrhnutých svedkov. Sudkyňa sa v deň pojednávania

rozhodla, že z dôvodu hospodárnosti konania vypočuje na jednom pojednávaní jednak

účastníkov konania a aj žalovanou navrhnutých svedkov. O odročení pojednávania sa

právny zástupca sťažovateľa dozvedel telefonicky, keď bol na ceste do B. (...), pričom

v osobnom automobile sa okrem konateľa sťažovateľa nachádzal i svedok, Ing. K. Právny

zástupca sťažovateľa sa na pojednávanie, i napriek telefonickému oznámeniu o zrušení

termínu pojednávania a odročení pojednávania na iný termín, dostavil. Ešte pred

v predvolaní na pojednávanie vytýčenou hodinou pojednávania si prečítal už zhotovenú

zápisnicu z pojednávania, v ktorej sa uvádzalo, že „účastníci konania sa na pojednávanie

nedostavili“, a teda sudkyňa odročila pojednávanie a stanovila nový termín. Právny

zástupca sťažovateľa žiadal vo veci pojednávať a dôvod, ktorý sudkyňa uviedla ako dôvod

na odročenie pojednávania (výsluch všetkých účastníkov aj svedkov na jednom

pojednávaní) neuznal. Právny zástupca sťažovateľa zastával názor, že súd by mal prioritne

vypočuť účastníkov konania, nakoľko nebolo dostatočne preukázané, či výsluch žalovanou

navrhnutých svedkov je vôbec potrebný. Sudkyňa však uvedené námietky právneho zástupcu

nezohľadnila a pojednávanie opätovne odročila na nový termín.

V poradí štvrté pojednávanie nariadené na deň 29. 12. 2007 sa neuskutočnilo

z dôvodov na strane zákonnej sudkyne, pričom o odročení pojednávania bol právny

zástupca sťažovateľa informovaný v deň pojednávania, keď sa opätovne nachádzal už na

ceste do B.

Piate pojednávanie nariadené súdom na deň 10. 12. 2007 sa neuskutočnilo opätovne

z dôvodu na strane zákonnej sudkyne, konkrétne pre jej práceneschopnosť, ktorú skutočnosť

sa právny zástupca sťažovateľa opätovne dozvedel až na ceste do B., kedy už nebolo možné

vrátiť sa späť(...), hoci telefonátom ešte v deň pojednávania na Okresný súd Bratislava III

bol ubezpečený o tom, že pojednávanie vo veci sa bude riadne konať.

V poradí šieste pojednávanie bolo zrušené z dôvodu čerpania dovolenky zákonnej

sudkyne. (...)

Máme za to, že i keď súd vykonával v danom období procesné úkony, došlo

k prieťahom v konaní zavineným subjektívnym konaním súdu. (...)

Sme toho názoru, že súd pochybil o. i. aj v prípadoch, kedy bolo pojednávanie

odročené z dôvodov na strane súdu (čerpanie dovolenky zákonnej sudkyne, jej pracovná

neschopnosť), nakoľko súd neinformoval o tejto skutočnosti sťažovateľa v dostatočnom

predstihu. (...)

Z vyššie uvedeného vyplýva, že porušovateľ - Okresný súd Bratislava III svojou

nečinnosťou v konaní porušil a naďalej porušuje dané základné právo sťažovateľa

na rýchlu a účinnú súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúce z cit. ust.

SR ako aj z ust. §-u 6 (...)

V danom prípade ide o takmer 3 roky trvajúci spor, hoci sa jedná o právne i fakticky

jednoduchú vec a porušovanie základného ústavného práva sťažovateľa podľa ust. §-u 48

ods. 2 SR pokračuje aj naďalej, nakoľko od posledného odročeného pojednávania

vo veci neurobil súd ani jeden procesný úkon a sťažovateľa neupovedomil o ďalšom termíne

pojednávania.

Od podania návrhu na začatie konania sťažovateľ vždy riadne reagoval na jednotlivé

výzvy súdu. Sťažovateľ mal skutočný záujem na čo najrýchlejšom prejednaní celej veci; aj

napriek tomu však súd do dnešného dňa nielenže vo veci meritórne nerozhodol, ale do

dnešného dňa vec neprejednal, hoci vo veci nariadil už šesť pojednávaní. (...)»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd rozhodol

vo veci týmto nálezom:

„Základné právo spoločnosti K., spol. s r. o.,(...) na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom Okresného

súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb

86/05 konal bez zbytočných prieťahov.

Spoločnosti K., spol. s r. o.,(...) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 50.000,- Sk(...), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť spoločnosti K., spol. s r.o.,(...)

náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 8.011,- Sk na účet advokáta Mgr. K. R.,(...) do

jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 3531/08 zo 4. marca 2009, ktorého

prílohu tvorilo písomné vyjadrenie zákonnej sudkyne z 8. januára 2009, a právny zástupca

sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 18. marca

2009.

2.1 Zákonná sudkyňa okrem prehľadu procesných úkonov vykonaných v skúmanej

veci vo svojom vyjadrení uviedla:

„V čase pridelenia veci do oddelenia 27 Cb zákonná sudkyňa vybavovala v oddelení

27 Cb - 699 vecí, z tohto 168 reštančných vecí(...)

Vzhľadom na vyššie uvedený počet reštančných vecí bol vo veci určený termín

pojednávania na deň 26. 03. 2007 a to dňa 06. 11. 2006. (...)

Na pojednávanie dňa 11. 06. 2007 sa dostavila len právna zástupkyňa žalobcu.

Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neprítomnosť konateľa žalobcu na pojednávaní

z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. (...)

Pojednávanie dňa 11. 06. 2007 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti konateľa,

ktorého bolo potrebné vypočuť ku zmluve o dielo na termín 17. 09. 2007. (...)

Dňa 17. 09. 2007 sa na pojednávanie dostavil konateľ žalobcu a jeho právna

zástupkyňa. Žalovaná a jej právna zástupkyňa sa nedostavili, nakoľko im bolo súdom

telefonicky na ich žiadosť oznámené, že sa nemusia dostaviť na pojednávanie, pretože súd

vzhľadom na oneskorené oznámenie mien a adries svedkov nestihol svedkov predvolať na

pojednávania na deň 17. 09. 2007. Súd dňa 17. 09. 2007 nevypočúval na pojednávaní

konateľa žalobcu z dôvodu, že považoval za potrebné súčasne vypočuť konateľa žalobcu aj

navrhovaných svedkov. (...)

Dňa 29. 10. 2007 bolo účastníkom telefonicky oznámené zrušenie termínu

pojednávania z dôvodu práceneschopnosti sudcu od 01. 10. 2007 do 06. 11. 2007. (...)

Dňa 10. 12. 2007 bola asistentke právneho zástupcu žalobcu ako i žalovanej

telefonicky oznámená zmena termínu pojednávania na deň 09. 01. 2008 z dôvodu choroby

sudkyne a závady v doručovaní právnej zástupkyni žalovanej ako i svedka. (...)

Dňa 07. 01. 2008 bolo účastníkom opätovne telefonicky oznámené zrušenie termínu

pojednávania z dôvodu ochorenia zákonnej sudkyne. (...)

Dňa 08. 02. 2008 ospravedlnil právny zástupca žalobcu neprítomnosť konateľa ako

i právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 18. 02. 2008 z dôvodu jarnej lyžovačky.

Dňa 15. 02. 2008 doručila právna zástupkyňa žalovanej súdu ospravedlnenie

neprítomnosti na pojednávaní dňa 18. 02. 2008 z dôvodu vážneho zdravotného stavu

žalovanej, ktorá absolvovala dňa 07. 02. 2008 plastiku achillovej šľachy s predpokladanou

dobou liečby 3-4 mesiace. Uvedené doložila lekárskym nálezom. Zároveň požiadala z tohto

dôvodu o odročenie pojednávania na dobu cca 4 mesiace.

Pojednávanie dňa 18. 02. 2008 bolo vzhľadom na vyššie uvedené odročené na

termín... 10. 09. 2008.

Dňa 10. 09. 2008 sa vo veci pojednávalo. (...)

Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania s tým, že

právny zástupcovia účastníkov mali súdu v lehote 10 dní písomne oznámiť návrhy na

doplnenie dokazovania, znalecké dokazovanie a otázky na znalca. (...)

Záverom chcem uviesť, že vo veci sa koná, pojednávania boli odročované z dôvodu

neprítomnosti konateľa a jeho právneho zástupcu na pojednávaniach - 2x, nedoloženia

dokladov žalobcom, z dôvodu práceneschopnosti a ochorenia zákonnej sudkyne, operácie

a dlhodobej práceneschopnosti žalovanej.

Vec č. k. je náročná na odborné posúdenie a pravdepodobne bude

potrebné vykonať znalecké dokazovanie.

Finančné odškodnenie vo výške 50.000,- Sk, ktoré požaduje žalobca mu má zrejme

nahradiť žalovanú sumu v prípade neúspechu v spore, čo považujem za neprimerané

a nedôvodné.“

Predseda okresného súdu súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o sťažnosti

sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom.

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu

uviedol:

«Zastávame názor, že aj napriek tomu, že porušovateľ vykonával v predmetnej veci

procesné úkony uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 4. 3. 2009, došlo podľa nášho názoru

k prieťahom v konaní zavineným subjektívnym konaním porušovateľa. (...)

Z vyjadrenia porušovateľa vyplýva, že jeho konanie spočívalo predovšetkým

vo vytyčovaní termínov pojednávaní a ich následnom odročovaní, ktoré úkony však do

dnešného dňa neviedli, ani po takmer štyroch rokoch od začatia konania vo veci,

k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Táto skutočnosť však nebola zapríčinená konaním

sťažovateľa a jeho právneho zástupcu, ako to uviedol vo svojom vyjadrení porušovateľ.

K odročeniu pojednávania nariadeného na deň 11. 6. 2007 totiž nedošlo výlučne

z dôvodu neprítomnosti konateľa sťažovateľa, ako to vo svojom vyjadrení uvádza

porušovateľ, ale predovšetkým z dôvodu neprítomnosti odporkyne a jej právnej zástupkyne.

Sťažovateľ zastáva názor, že prítomnosť konateľa sťažovateľa nebola na danom

pojednávaní potrebná. Právny zástupca sťažovateľa sa z dôvodu hospodárnosti konania

dostavil na pojednávanie bez konateľa sťažovateľa, pričom mal za to, že sa jedná len

o právne posúdenie veci a nie je potrebné, aby sa k veci vyjadroval aj samotný konateľ

sťažovateľa.

Je síce pravda, že pojednávanie vytýčené na deň 18. 2. 2008 bolo odročené aj

z dôvodov na strane sťažovateľa, ktorý svojím podaním zo dna 4. 2. 2008 ospravedlnil

neúčasť právneho zástupcu sťažovateľa, konateľa sťažovateľa a svedka(...) na pojednávaní

a súčasne požiadal o odročenie termínu pojednávania. Urobil tak však nie v záujme

predlžovať súdne konanie (je zrejmé, že sťažovateľ má záujem o čo najrýchlejšie

prejednanie a skončenie veci), ale z dôvodu dlhodobo plánovanej „lyžovačky“ konateľa

sťažovateľa a svedka(...) počas jarných prázdnin od 18. 2. 02008 do 24. 2. 2008.

O odročenie daného termínu pojednávania požiadala zároveň aj žalovaná, a to

zo zdravotných dôvodov. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že každý účastník má právo

počas prázdnin si naplánovať rodinnú dovolenku a súd by mal rešpektovať túto skutočnosť

a na termín prázdnin nevytyčovať termín pojednávania, ak má záujem vypočuť aj účastníka.

Čo sa týka vyjadrenia porušovateľa, v zmysle ktorého bolo dôvodom odročenia

pojednávaní okrem iného aj nedoloženie dokladov sťažovateľom, toto tvrdenie považujeme

za nepodložené a účelové, nakoľko sťažovateľ vždy riadne a bez zbytočného odkladu

reagoval na jednotlivé výzvy súdu.

Porušovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 4. 3. 2009 uviedol, že vec je náročná na

odborné posúdenie a pravdepodobne bude potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Je

zarážajúce, že porušovateľ dospel k takémuto záveru až po takmer 4 rokoch od začatia

konania a nie už na prvom - druhom pojednávaní, konanom dňa 26. 3. 2007, keď súd má

podľa spravidla rozhodnúť na jednom pojednávaní vo veci samej.

Sťažovateľ sa s daným názorom porušovateľa nestotožňuje, z ktorého dôvodu

nenavrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva. Práve

naopak, sťažovateľ zastáva názor, že sa jedná o vec fakticky a právne jednoduchú, že nárok

na zaplatenie zmluvnej pokuty je dostatočne preukázaný listinnými dôkazmi(...) a teda

uvedené tvrdenie porušovateľa považuje irelevantné, majúce za cieľ ospravedlniť nečinnosť

porušovateľa.

Nakoľko je sťažovateľ presvedčený o oprávnenosti svojho nároku na zaplatenia

žalovanej sumy a o svojom úspechu vo veci samej, cieľom podania jeho sťažnosti na ÚS SR,

ktorou sťažnosťou sa domáha okrem iného aj priznania finančného odškodnenia, nie je

získanie náhrady žalovanej sumy v prípade neúspechu vo veci, tak ako to vo svojom

vyjadrení uviedol porušovateľ.

Na záver by sme chceli ešte upozorniť na skutočnosť, že od posledného pojednávania

vo veci, konaného dňa 10. 9. 2008, porušovateľ opäť neurobil vo veci žiaden procesný úkon

smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom

doplnenia dokazovania s tým, že právny zástupcovia účastníkov mali súdu v lehote 10 dní

písomne oznámiť návrhy na doplnenie dokazovania, znalecké dokazovanie a otázky na

znalca. Aj napriek tomu, že účastníci konania si uloženú povinnosť v stanovenej lehote

splnili, porušovateľ termín pojednávania nevytýčil. Sťažovateľ preto podaním zo dňa

6. 2. 2009 požiadal o nariadenie termínu pojednávania. (...)

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že Okresný súd Bratislava III pokračuje

v porušovaní základného ústavného práva sťažovateľa podľa SR(...)

Sťažovateľ týmto podaním súčasne vyjadruje svoj súhlas s tým, aby Ústavný súd (...)

upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu, nakoľko máme za to, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či označeným postupom okresného súdu bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. :

- 9. jún 2005 – sťažovateľka podala okresnému súdu návrh z 1. júna 2005 na vydanie

platobného rozkazu, ktorým sa proti odporkyni domáhala zaplatenia sumy 60 042,50 Sk

a náhrady trov konania,

- 13. jún 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku v sume

3 000 Sk,

- 22. jún 2005 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,

- 27. jún 2005 – okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. -22,

- 15. júl 2005 – odporkyňa podala proti platobnému rozkazu odpor,

- 21. júl 2005 – okresný súd doručoval sťažovateľke odpor odporkyne,

- 12. august 2005 – sťažovateľka sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila k odporu,

- 22. august 2005 – spis bol prevedený do registra „Cb“ – sp. zn. ,

- 6. november 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 26. marec 2007,

- 26. marec 2007 – právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju, ako aj sťažovateľkinu

(jej konateľa) neúčasť na pojednávaní a požiadal o pojednávanie v ich neprítomnosti,

- 26. marec 2007 – okresný súd pojednával v neprítomnosti sťažovateľky a jej právneho

zástupcu, po výpovedi odporkyne a vyjadrení sa jej právnej zástupkyne odročil

pojednávanie na 11. jún 2006,

- 26. marec 2007 – odporkyňa predložila okresnému súdu svoje vyjadrenie k vyjadreniu

sťažovateľky a zároveň navrhla zamietnuť návrh sťažovateľky v celom rozsahu, príp. znížiť

„výšku zmluvnej pokuty na 0,001% denne odo dňa omeškania“,

- 26. marec 2007 – okresný súd doručoval vyjadrenie odporkyne a doklady ňou predložené

sťažovateľke na vyjadrenie,

- 16. apríl 2007 – právny zástupca sťažovateľky zaujal stanovisko k vyjadreniu odporkyne

z 26. marca 2007, v ktorom navrhol vypočuť sťažovateľku – jej konateľa s tým, že jeho

účasť zabezpečí a po vypočutí zváži navrhnutie ďalších dôkazov,

- 11. jún 2007 – na pojednávanie sa nedostavila odporkyňa (zo zdravotných dôvodov) ani

jej právna zástupkyňa (práceneschopná – neúčasť obe ospravedlnili), právny zástupca

sťažovateľky ospravedlnil neúčasť sťažovateľky – jej konateľa z dôvodu jeho pracovnej

zaneprázdnenosti, právny zástupca sťažovateľky bol zaviazaný na predloženie ďalších

dokladov, okresný súd pojednávanie odročil na 17. september 2007 z dôvodu neprítomnosti

konateľa sťažovateľky, odporkyne a jej právnej zástupkyne,

- 2. júl 2007 – právny zástupca sťažovateľky predložil okresnému súdu doklady v zmysle

záverov pojednávania uskutočneného 11. júna 2007,

- 6. september 2007 – odporkyňa predložila návrh na predvolanie svedkov,

- 17. september 2007 – na pojednávanie sa dostavil právny zástupca sťažovateľky

a sťažovateľka – jej konateľ, nedostavila sa odporkyňa ani jej právna zástupkyňa, pretože jej

bolo okresným súdom oznámené, že sa nemusí na pojednávanie dostaviť z dôvodu, že

neboli predvolaní svedkovia podľa jej návrhu, pojednávanie bolo z dôvodu doplnenia

dokazovania vypočutím konateľa sťažovateľky a svedkov odročené na 29. október 2007,

- 21. september 2007 – právny zástupca sťažovateľky predložil dokumenty v zmysle výzvy

zo 17. septembra 2007 uskutočnenej na pojednávaní,

- 29. október 2007 – okresný súd telefonicky zrušil pojednávanie nariadené na tento deň

z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu (od 1. októbra 2007 do 6. novembra 2008),

nový termín bol nariadený na 10. december 2007,

- 27. november 2007 – odporkyňa oznámila novú adresu svedka,

- 10. december 2007 – okresný súd telefonicky zrušil termín pojednávania nariadený na

tento deň z dôvodu neprevzatia predvolania právnou zástupkyňou odporkyne a nedoručenia

predvolania svedkovi, nový termín pojednávania bol nariadený na 9. január 2008,

v úradnom zázname z tohto istého dňa je ako dôvod zrušenia termínu pojednávania uvedená

aj „choroba sudkyne“,

- 7. január 2008 – úradný záznam: „Dňa 07. 01. 2008 bolo telefonicky oznámené zrušenie

termínu vytýčeného na deň 09. 01. 2008 o 13.00 hod.. Na nový termín budú účastníci

volaní.“,

- 16. január 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 18. február 2008,

- 8. február 2008 – právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil neúčasť konateľa

sťažovateľky a svedka na pojednávaní a zároveň požiadal o odročenie pojednávania

z dôvodu potreby vypočutia konateľa sťažovateľky aj svedka,

- 15. február 2008 – odporkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní 18. februára

2008 a požiadala okresný súd o odročenie pojednávania o približne 4 mesiace

zo zdravotných dôvodov (predpokladaná doba liečenia 3-4 mesiace),

- 18. február 2008 – na pojednávanie sa nik nedostavil, preto okresný súd odročil

pojednávanie na 10. september 2008,

- 10. september 2008 – po vykonaní výsluchu zástupcu sťažovateľky a svedkov bolo

pojednávanie odročené na neurčito s tým, že účastníci konania písomne do 10 dní oznámia

návrhy na doplnenie dokazovania, znalecké dokazovania a otázky na znalca,

- 2. október 2008 – účastníci konania predložili okresnému súdu písomné vyjadrenia

a ďalšie relevantné doklady.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne

orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

a právoplatne nerozhodli (m. m. , ). Priznanie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na

organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o návrhu sťažovateľky, ktorým sa

domáhala proti odporkyni zaplatenia sumy 60 042,50 Sk, došlo k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ). Podľa

rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia

dĺžka označeného konania vedeného okresným súdom nebola závislá či už od právnej alebo

skutkovej zložitosti prerokúvanej veci.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

.

V súvislosti s hodnotením uvedeného kritéria ústavný súd konštatuje, že neúčasť

sťažovateľky, resp. jej zástupcu (konateľa) na pojednávaní 11. júna 2007 z dôvodu jeho

pracovnej zaneprázdnenosti, keď malo dôjsť k jeho výsluchu, a pritom sám právny zástupca

sťažovateľky o tento výsluch požiadal s tým, že účasť zástupcu sťažovateľky na

pojednávaní zabezpečí, môže sama osebe predstavovať okolnosť, ktorá prispieva predĺženiu

trvania konania. Rovnako tak žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky z 8. februára 2008

o odročenie pojednávania nariadeného na 18. február 2008, a to znova z dôvodu neúčasti

zástupcu sťažovateľky (jej konateľa) a svedka, ktorých sám žiadal okresným súdom

vypočuť, určite predstavuje bez ďalšieho prekážku urýchleného postupu okresného súdu

v konaní o veci. Ústavný súd však v tejto súvislosti nemohol neprihliadnuť na skutočnosť,

že tieto okolnosti neboli jedinými dôvodmi odročenia pojednávania, ale boli to aj neúčasť

odporkyne a jej právnej zástupkyne a taktiež práceneschopnosť zákonnej sudkyne.

Neúčasť zástupcu sťažovateľky, resp. jej právneho zástupcu na prvom pojednávaní

konanom 26. marca 2007 ústavný súd neprirátal na jej ťarchu z dôvodu, že právny zástupca

sťažovateľky požiadal o vykonanie pojednávania v ich neprítomnosti.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a dospel k záveru,

že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný

v období od 22. augusta 2005, keď bol spis prevedený do registra „Cb“, do 6. novembra

2006, keď nariadil vôbec prvé pojednávanie na 26. marec 2007, t. j. viac ako 14 mesiacov.

Rovnako je nečinnosťou poznamenané obdobie aj od 2. októbra 2008 dosiaľ, keď takisto

okresný súd nevykonával žiadnu procesnú činnosť. Ďalšou skutočnosťou, ktorá podstatne

ovplyvnila rýchlosť rozhodovania, ako aj dĺžku trvania konania, bolo nariaďovanie

termínov pojednávaní s neúmernými časovými odstupmi. Okresný súd 6. novembra 2006

nariadil pojednávanie na 26. marec 2007, čo je odstup viac ako štyri mesiace. Pojednávanie

konané 10. septembra 2008 bolo nariadené 18. februára 2008, t. j. s odstupom takmer sedem

mesiacov. V tomto prípade však ústavný súd nemohol uznať na ťarchu okresného súdu celú

uvedenú dĺžku nečinnosti, pretože odporkyňa 15. februára 2008 požiadala zo zdravotných

dôvodov o odročenie pojednávania na dlhšie obdobie (štyri mesiace), avšak nie až na sedem

mesiacov.

Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd dosiaľ nariadil pojednávanie osemkrát,

pritom k meritórnemu prerokovaniu veci došlo iba na dvoch pojednávaniach (26. marca

2007 a 10. septembra 2008). V ostatných prípadoch bolo pojednávanie odročené z dôvodu

neúčasti účastníkov konania, prípadne ich právnych zástupcov, z dôvodu neúčasti svedkov

alebo aj z dôvodu nedostatkov v doručovaní predvolania. V troch prípadoch k odročeniu,

resp. k zrušeniu nariadeného termínu došlo aj z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu

(29. októbra 2007, 10. decembra 2007 a 9. januára 2008). Všetky tieto okolnosti

nepochybne svojou mierou prispeli k doterajšej dĺžke trvania konania, a hoci nie všetky boli

zapríčinené okresným súdom, zo súdneho spisu nevyplýva žiadne využitie dostupných

zákonných opatrení na ich predchádzanie.

Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov,

ako aj ďalšie uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že v postupe okresného súdu došlo

k zbytočným prieťahom v konaní. Okresný súd teda vo veci nepostupoval tak, aby čo

najskôr došlo k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka

v označenej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva

zaručeného v (pozri napr. ). K prieťahom pritom nedošlo

v dôsledku zložitosti veci a v súvislosti s uvedeným ani v dôsledku správania sťažovateľky,

ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Obranu okresného súdu spočívajúcu tvrdení o neprimeranom počte pridelených

vecí nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri

napr. , , , , ), že nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas

adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť,

že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže

byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali

zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana,

ktorý sa naňho obrátil (pozri napr. , ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

50 000 Sk, ktoré odôvodnila tým, že v danom prípade nečinnosťou súdu a teda

neprejednaním veci bez zbytočných prieťahov sa medzi účastníkmi konania zachováva stav

právnej neistoty a zároveň sa nekonaním súdu znižuje aj možnosť uspokojenia pohľadávky

sťažovateľa“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti,

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na zistenú nečinnosť

okresného súdu a jeho neefektívny postup, ale aj s prihliadnutím na správanie sťažovateľky

ako účastníčky konania považuje za primerané v sume 1 000 €, tak ako to je uvedené v bode

3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

náhradu v sume 8 011 Sk, t. j. 265,92 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je

191 Sk. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 €

a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby

uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu) a za

jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (stanovisko k vyjadreniu okresného

súdu) v celkovej sume 412,19 € vrátane režijného paušálu a 19 % DPH.

Vzhľadom na to, že právny zástupca si uplatnil úhradu trov len vo výške 8 011 Sk,

t. j. 265,92 €, ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov len vo výške uplatneného

nároku tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2009