Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 133/09
PDF · 103.58 KB
No categories available
II. ÚS 133/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. Š., R., zastúpeného advokátom JUDr. L. Š., Č., vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní
vedenom Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 11 C 19/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ľ. Š. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I .
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. marca 2009
doručená sťažnosť Ľ. Š., R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní
vedenom Okresným súdom Čadca (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 11 C 19/2007.
Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 13. marca 2009.
Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k. 11 C 19/2007-50
zo 6. februára 2008 bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo sťažovateľa a jeho
bývalej manželky, pričom do výlučného vlastníctva sťažovateľa boli prikázané investície
do rodinného domu v sume 562 921 Sk, ako aj niektoré hnuteľné veci v hodnote 42 000 Sk.
Sťažovateľ bol zaviazaný zaplatiť bývalej manželke na vyrovnanie podielu sumu
253 960 Sk do jedného mesiaca po právoplatnosti rozsudku. Sťažovateľ sa konania
vedeného okresným súdom nezúčastnil, lebo podľa stanoviska okresného súdu sa mu
nepodarilo doručiť návrh na začatie konania. V zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku mu bol ustanovený opatrovník v osobe súdnej tajomníčky okresného súdu, a to
uznesením zo 4. decembra 2007. Sťažovateľ kategoricky popiera, že by sa v čase
doručovania návrhu nezdržiaval v mieste svojho trvalého pobytu v R., pretože vtedy bol
nezamestnaný. Navyše všetka poštová korešpondencia sa doručovala jeho matke, ako to
vyplýva z jej čestného vyhlásenia. Keďže bývalá manželka býva oproti rodinnému domu
matky sťažovateľa, ktorú on pravidelne navštevuje, a bývalá manželka s jeho matkou
pravidelne komunikuje, popiera aj jej tvrdenie na pojednávaní okresného súdu 6. februára
2008, podľa ktorého nevie, kde sa sťažovateľ zdržiava. Podľa názoru sťažovateľa okresný
súd nevyužil všetky možnosti doručenia návrhu v zmysle § 45 a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku. Okresný súd dopytmi na políciu, obecný úrad a register obyvateľov jednoznačne
zistil, že sťažovateľ sa zdržiava v mieste trvalého pobytu. Z toho treba vyvodiť, že okresný
súd nevyužil všetky zákonom ustanovené možnosti pre doručenie návrhu, a preto nesprávne
aplikoval postup v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tým, že sťažovateľovi
ustanovil opatrovníka.
Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených
článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 11 C 19/2007.
Požaduje tiež náhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 eur.
Z rozsudku okresného súdu č. k. 11 C 19/2007-50 zo 4. decembra 2007 vyplýva, že
ním bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo sťažovateľa a jeho bývalej manželky.
V záhlaví rozsudku je uvedené, že sťažovateľ ako odporca bol v konaní zastúpený
opatrovníčkou v osobe súdnej tajomníčky okresného súdu. Podľa doložky právoplatnosti
rozsudok sa mal stať právoplatným 26. marca 2008.
Z uznesenia okresného súdu č. k. 11 C 19/2007-44 zo 4. decembra 2007 vyplýva, že
ním bola ustanovená sťažovateľovi bytom R., t. č. na neznámom mieste, v konaní za
opatrovníčku súdna tajomníčka okresného súdu. Okresný súd vychádzal jednak
z neúspešného doručovania súdnych zásielok sťažovateľovi na adresu R. (sťažovateľ ich na
tejto adrese v úložnej dobe neprevzal), ďalej zo správy Registra obyvateľov Slovenskej
republiky, podľa ktorej má sťažovateľ trvalý pobyt na adrese R., zo správy Obecného úradu
R., podľa ktorej je sťažovateľ prihlásený na trvalý pobyt na adrese R., a zo správy
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Č., podľa ktorej sťažovateľ má stále trvalé
bydlisko na adrese R., ale zdržiava sa na nezistenom mieste. Keďže sa sťažovateľ v mieste
svojho posledného bydliska nezdržiaval a okresnému súdu sa iné miesto pobytu zistiť
nepodarilo, bolo potrebné ustanoviť sťažovateľovi na hájenie jeho záujmov opatrovníka.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti
konať a rozhodnúť.
Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy,právomoc ústavného
súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba
vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom
prípade z dôvodov ďalej uvedených právomoc poskytnúť ochranu označeným základným
právam sťažovateľa vyplývajúcim z ústavy a dohovoru prináleží odvolaciemu súdu, čím je
zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého opatrovník mu bol
ustanovený nedôvodne (v skutočnosti sa totiž zdržiaval v mieste trvalého pobytu), čím bol
vylúčený zo súdneho konania. Rozsudok bol doručený opatrovníkovi.
Vzhľadom na tvrdenia sťažovateľa môže poskytnúť ochranu označeným právam
odvolací súd. Sťažovateľ môže podať proti rozsudku okresného súdu, ktorý mu dosiaľ nebol
doručený, odvolanie, na základe ktorého odvolací súd posúdi ako predbežnú otázku, či ide
o odvolanie včas podané so zreteľom na opodstatnenosť či neopodstatnenosť ustanovenia
opatrovníka sťažovateľovi. Prípadný nepriaznivý záver odvolacieho súdu bude možné
potom ešte preskúmať v rámci dovolacieho konania postupom podľa § 237 písm. f)
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. marca 2009