Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 190/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. P., P., vo

veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2

, ako aj a 3 Listiny základných práv a slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2013

doručená sťažnosť Ing. J. K., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M.

P., P., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), ako aj a 3 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 28. septembra 1995 začalo na okresnom súde

konanie o určenie povinnosti uzatvorenia zmluvy o prevode družstevnej garáže

do vlastníctva sťažovateľa vedené pod sp. zn. . Podľa sťažovateľa

v predmetnom konaní bol od samého jeho začiatku diskriminovaný. Rozsudkom okresného

súdu č. k. -86 z 20. februára 2003 bola žaloba sťažovateľa zamietnutá.

Okresný súd v predmetnom konaní uznesením č. k. -75 z 23. septembra 2003

ustanovil sťažovateľovi opatrovníka – súdnu tajomníčku okresného súdu – podľa § 29

ods. 2 (ďalej len „OSP“), pretože sa, ako to vyplýva

z odôvodnenia tohto uznesenia, na adrese svojho trvalého pobytu nezdržiaval a iný jeho

pobyt okresnému súdu nebol známy.

Uvedeným postupom okresný súd sťažovateľovi odňal možnosť konať pred súdom,

a tým zasiahol do sťažovateľovho práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý súdny

proces. Podľa sťažovateľa okresný súd v predmetnom konaní nerešpektoval pravidlá

ustanovenia opatrovníka vyplývajúce z nálezov ústavného súdu vydaných napr. vo veciach

sp. zn. „III. ÚS 1400/09, , , “ a pod.

S poukazom na znenie a nasl. sťažovateľ uviedol, že ustanoveniu

opatrovníka musí predchádzať šetrenie o tom, či sú dané predpoklady na takýto postup

v konaní, avšak okresný súd sa uspokojil v predmetnom konaní len s vyžiadaným „zistením

z centrálnej evidencie obyvateľstva a ďalšie zisťovanie nepreviedol“. V tejto súvislosti

sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že v danom čase prebiehala medzi ním a druhým

účastníkom tohto konania (odporcom Stavebným bytovým družstvom Bratislava I) bohatá

písomná komunikácia, a okresný súd preto mal možnosť zistiť miesto jeho pobytu dopytom

na odporcu, akým spôsobom s ním komunikuje. Okresný súd si v predmetnom konaní

neoveril, resp. nepokúsil sa zabezpečiť sťažovateľovi opatrovníka z osôb jemu blízkych,

ktoré by mali záujem na ochrane jeho práv. Ustanovená opatrovníčka nebola schopná

chrániť jeho práva a oprávnené záujmy už pre svoje pracovné zaradenie (zamestnanec

okresného súdu), naopak, v uvedenom prípade bol veľmi pravdepodobný konflikt medzi

záujmom zamestnávateľa opatrovníka na čo najrýchlejšom skončení predmetného konania

a záujmom sťažovateľa zastúpeným opatrovníkom, ktorý by ho mal zastupovať v záujme

plného zachovania jeho práv a právom chránených záujmov.

Sťažovateľ sa o skončení konania vo veci vedenej pod sp. zn.

dozvedel najskôr 19. februára 2013 pri nahliadnutí do súdneho spisu v tejto veci. Okresný

súd v predmetnej veci nemal dôvod na to, aby mu ustanovil opatrovníka a rozsudok

okresného súdu č. k. -86 z 20. novembra 2003 doručený opatrovníkovi

4. februára 2003 (ďalej len „rozsudok z 20. novembra 2003“) mohol doručiť na adresu jeho

trvalého pobytu (ako dôkaz v tejto súvislosti predložil svoj občiansky preukaz platný

v rozhodnom čase). Rozsudok z 20. novembra 2003 prevzal ustanovený opatrovník – súdna

tajomníčka tohto súdu – bez toho, aby ho následne doručil sťažovateľovi, ktorého práva

a právom chránené záujmy v predmetnom konaní zastupoval.

Z uvedeného vyplýva, že dôvodom podania tejto sťažnosti je skutočnosť,

že sťažovateľovi bol okresným súdom ustanovený opatrovník a od jeho ustanovenia

okresný súd so sťažovateľom ďalej nekonal, preto nemal možnosť proti rozsudku

z 20. novembra 2003 podať odvolanie.

Ustanovenie opatrovníka v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. bolo len formálnym úkonom, o čom svedčí skutočnosť, že

opatrovník sa nezúčastnil konania, neoboznámil sa so súdnym spisom, nevyjadril sa

k predmetu konania a ani v predmetnej veci nevyužil opravný prostriedok – nepodal

odvolanie proti rozsudku okresného súdu zo 4. februára 2004.

Okresný súd je pritom zodpovedný za to, že ustanovený opatrovník bude v konaní

plniť svoju funkciu ochrany práv a oprávnených záujmov účastníka konania, na ktorého

zatupovanie bol ustanovený. Postup, keď je súdom ustanovený, a potom tolerovaný celkom

nečinný opatrovník, je neprípustným formalizmom, ktorý vo svojom dôsledku popiera

právo neprítomného účastníka na spravodlivé konanie.

Rozsudok z 20. novembra 2003, ktorý bol doručený len ustanovenému

opatrovníkovi, tak nemožno považovať za riadne doručený a uvedeným postupom

okresného súdu bol porušený čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny.

Sťažovateľ následne stručne popísal priebeh konania v predmetnej veci a ústavný súd

požiadal, aby vyslovil, že jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a 3, ako aj čl. 48 ods. 2

, ako aj a 3 listiny boli postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené, prikázal okresnému súdu zrušiť rozsudok z 20. novembra

2003 a v tejto veci ďalej konať, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume

20 000 €, ako aj náhradu trov konania v sume 722,70 €.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. . K porušeniu ním označených práv malo dôjsť v dôsledku toho,

že mu bol nedôvodne ustanovený opatrovník, ktorého osoba neposkytovala dostatočnú

záruku ochrany jeho práv s ohľadom na skutočnosť, že išlo o zamestnanca okresného súdu,

a ktorý ako opatrovník sťažovateľa navyše v rámci predmetného konania dostatočne jeho

práva a právom chránené záujmy nehájil, v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom.

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V danom prípade z dôvodov ďalej uvedených právomoc poskytnúť ochranu

označeným základným právam sťažovateľa vyplývajúcim z a dohovoru prináleží

odvolaciemu súdu, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Podľa prvej vety účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám

uvedeným v .

Podľa účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Ako ďalej zo sťažnosti vyplýva, rozsudok okresného súdu dosiaľ nebol

sťažovateľovi doručený. Je potrebné zdôrazniť, že ak by boli tvrdenia sťažovateľa o tom, že

okresný súd mu ustanovil opatrovníka bez splnenia zákonných podmienok zakotvených v §

29 , relevantné, išlo by zo strany okresného súdu o postup, ktorým mu odňal možnosť

konať pred súdom. Takýto postup je následne dôvodom na podanie odvolania a v zmysle §

221 písm. f) aj dôvodom na podanie dovolania Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa v predmetnom konaní ochrany svojich

práv začal domáhať až doručením žiadosti o doručenie rozsudku okresného súdu z 27.

februára 2013.

Iba odvolaciemu súdu prináleží, aby na základe odvolania podaného sťažovateľom

v prvom rade posúdil, či ide o odvolanie včas podané (a teda aj prípustné) so zreteľom

na opodstatnenosť či neopodstatnenosť ustanovenia opatrovníka sťažovateľovi a doručenie

rozsudku okresného súdu iba opatrovníkovi. Prípadný nepriaznivý záver odvolacieho súdu

by bolo možné ešte preskúmať podaním dovolania z dôvodov podľa

(podobne , ).

Pokiaľ sťažovateľ odvolanie nepodal, nevyčerpal opravný prostriedok, ktorý

mu zákon poskytuje na ochranu ním označených práv, ktorých porušenie namieta,

čo zakladá nedostatok právomoci ústavného súdu na prerokovanie jeho sťažnosti.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013