Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 451/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej advokátkou Mgr. Gabrielou Hlavinkovou, 1. mája 174/13,

Trenčín, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom sp. zn. z 29. júna 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátkou Mgr. Gabrielou Hlavinkovou, 1. mája 174/13, Trenčín, ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Ružomberok (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“) a jeho rozsudkom sp. zn. z 29. júna 2011 (ďalej aj „napadnutý

rozsudok“) .

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka, zastúpená opatrovníkom

mestom Ružomberok bola účastníčkou konania o zaplatenie sumy 1 222,58 €

s príslušenstvom vedeného okresným súdom pod sp. zn. v procesnom

postavení odporkyne. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 29. júna 2011 uložil

sťažovateľke povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 222,58 € s úrokom z omeškania vo

výške 9,5 % ročne zo sumy 1 222,58 € od 29. septembra 2006 až do zaplatenia, v lehote

troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku, vo zvyšnej časti návrh zamietol

a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza, že „... sa na konci roku 2014

dozvedela, po tom, čo jej exekútor zablokoval účet, že existuje rozsudok, na základe ktorého

má niekomu plniť. Sťažovateľka chcela zistiť o čo ide a preto išla na Okresný súd v Trenčíne,

s tým, že keď má trvalé bydlisko od roku 2007 v okrese Trenčín, sa domnievala, že exekučná

vec a aj rozhodnutie bude na tomto súde. Nebolo tak.

Následne komplikovane cez exekútora zistila, že súdom, ktorý jej dovtedy neznámy

rozsudok vydal je Okresný súd Ružomberok. Následne prostredníctvom svojho právneho

zástupcu požiadala o zaslanie tohto rozhodnutia rozsudok č. k. . Dňa

27. 2. 2015 bol sťažovateľke ako účastníčke konania v zastúpení advokátom tento rozsudok

prvý krát doručený.“.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej argumentuje, že «... sa v roku 2007 prihlásila na

trvalý pobyt v obci okres Trenčín a obecný úrad túto skutočnosť mal nahlásiť

mestu Ružomberok... V každom prípade sťažovateľka má už roky aj občiansky preukaz

2

z adresou t.j. táto adresa je evidovaná políciou, ktorá občianske preukazy vydáva

a teda aj Centrálnym registrom obyvateľov v Banskej Bystrici. Keby Okresný súd

Ružomberok aj skutočne zisťoval adresu, či pobyt sťažovateľky, tak by ho určite zistil.

Domnievame sa, že Okresný súd v Ružomberku nevykonal žiadny úkon na skutočne zistenie

trvalého pobytu sťažovateľky. Okresný súd Ružomberok v napadnutom rozhodnutí uvádza,

že postupoval podľa „Súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci

nečinní“. Pre naplnenie tohto procesného ustanovenia však musí byť vykázané doručenie

listín v konaní účastníkovi konania. V nami napadnutom konaní však súd ustanovil

sťažovateľke opatrovníka Mesto Ružomberok, a zrejme sa tak snažil preniesť zodpovednosť

za práva a povinnosti sťažovateľky na tretiu osobu. Nevieme, čo Okresný súd v Ružomberku

viedlo k takémuto postupu, keď stačil jeden dopyt na centrálny register obyvateľov a súd by

vedel aktuálnu adresu sťažovateľky.

Z rozsudku Okresného súdu v Ružomberku č. k. nemožno určiť, ako

a kde súd zisťoval adresu účastníka konania žalovanej, sťažovateľky, ktorá je samozrejme

aj dôležitá pre určenie príslušnosti súdu. V tomto prípade nebola na rozhodovanie vo veci

daná príslušnosť súdu v Ružomberku.».

Podľa názoru sťažovateľky:

„V... napadanom rozsudku bolo porušené právo sťažovateľky na spravodlivé súdne

konanie a právo na súdnu ochranu a to nasledovne:

súd neumožnil sťažovateľke dozvedieť sa o konaní, vyjadriť sa k návrhu, zúčastniť sa

konania

súd neumožnil sťažovateľke brániť svoje práva

súd ohrozil finančnú existenciu sťažovateľky, keď sťažovateľka neočakávane zostala

bez prístupu k svojim peniazom po tom, čo jej exekútor obstavil účet

súd spôsobil sťažovateľke finančnú ujmu vo výške exekučných poplatkov, pretože ak

by sťažovateľka vedela o súdnom konaní a rozsudku spravila by všetko preto, aby nedošlo

k exekúcii a nemusela platiť poplatky za exekúciu, čo je teraz suma 88,82 Eur + 139,49 Eur

+ 314,70 Eur + 52,40 Eur tak ako sú vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie a rozsudku

t. j. spolu 595,32 Eur... a žiadame, aby z titulu zodpovednosti za svoje rozhodovanie túto

sumu zaplatil Okresný súd Ružomberok sťažovateľke.“

Sťažovateľka uviedla, že rozsudok okresného súdu sp. zn. z 29. júna

2011 jej bol na jej vlastnú žiadosť doručený 27. februára 2015.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Ružomberku vo veci vedenej pod sp. zn. 58 porušil

právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46

ods. 1 a .

2. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 600

Eur /slovom šesťstoeur/, ktoré je Okresný súd v Ružomberku povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 296,44

Eur (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur štyridsaťštyri centov) za dva úkony právnej služby /

139,83 Eur x 2 a paušál 2 x 8,39 podľa § 11 ods. 3,§ 13a ods. 1, písm. a/ a c/ a § vyhl.

č. , ktorú je Okresný súd v Ružomberku povinný vyplatiť na účet jeho

advokátky Mgr. Hlavinkovej Gabriely, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní

a napadnutým rozsudkom porušil jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru predovšetkým tým, že jej ustanovil na

zastupovanie v tomto konaní opatrovníka – mesto Ružomberok bez toho, aby zisťoval jej

pobyt, čím jej uprel právo osobne sa zúčastniť súdneho konania a brániť svoje práva.

Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

Zo sťažnosti a z jej prílohy ústavný súd zistil, že okresný súd v napadnutom konaní

rozhodol rozsudkom sp. zn. z 29. júna 2011, ktorý bol doručený opatrovníkovi

sťažovateľky, pričom samotnej sťažovateľke ho okresný súd doručil na jej vlastnú žiadosť

27. februára 2015.

Podľa prvej vety (ďalej aj „OSP“)

účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon

nevylučuje.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám

uvedeným v .

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Je potrebné zdôrazniť, že ak by boli tvrdenia sťažovateľky o tom, že okresný súd jej

ustanovil opatrovníka bez splnenia zákonných podmienok zakotvených v ,

relevantné, išlo by zo strany okresného súdu o postup, ktorým jej odňal možnosť konať pred

súdom. Takýto postup je následne dôvodom na podanie odvolania a v zmysle § 221 písm. f)

aj dôvodom na podanie dovolania Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v predmetnom konaní ochrany svojich práv začala

domáhať až doručením žiadosti o doručenie rozsudku okresného súdu z 23. februára 2015.

6

Sťažovateľka bola oprávnená podať proti napadnutému rozsudku okresného súdu

a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť krajský súd.

Iba odvolaciemu súdu prináleží, aby na základe odvolania podaného sťažovateľkou

v prvom rade posúdil, či ide o odvolanie včas podané (a teda aj prípustné) so zreteľom na

opodstatnenosť či neopodstatnenosť ustanovenia opatrovníka sťažovateľke a v tej súvislosti

aj otázku doručovania rozsudku okresného súdu iba opatrovníkovi. Prípadný nepriaznivý

záver odvolacieho súdu by bolo možné ešte preskúmať podaním dovolania z dôvodov podľa

(podobne , ).

Zo sťažnosti a z jej príloh nemožno jednoznačne ustáliť, či sťažovateľka podala

odvolanie proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 29. júna 2011.

Pokiaľ sťažovateľka odvolanie nepodala, nevyčerpala opravný prostriedok, ktorý jej

zákon poskytuje na ochranu ňou označených práv, ktorých porušenie namieta, čo zakladá

(v spojení s ) dôvod na odmietnutie sťažnosti pre

nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

V prípade, že sťažovateľka odvolanie podala, právomoc krajského súdu rozhodnúť

o ňom v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že môže urobiť zásah na ochranu alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv sťažovateľky až vtedy, keď už

ostatné orgány verejnej moci nemajú možnosť namietaný protiústavný stav napraviť (m. m.

). Rovnako ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že

predpokladom na záver o porušení základných práv podľa a

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (ich namietané porušenie

tvorí základ sťažovateľkou navrhovaného petitu, pozn.) je také porušenie, ktoré nie je

napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo

v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú

obsiahnuté v (m. m. , ,

).

Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľka sa

ochrany svojich základných práv alebo slobôd mohla/môže domôcť využitím jej dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, sťažnosť odmietol podľa

(v spojení s ) pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2015

8