Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 233/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

o sťažnosti J. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. L., P., vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod

sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Svidník v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. J. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Svidník p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Svidník j e p o v i n n ý uhradiť J. P. trovy konania v sume

223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. J. L., P.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 29. júla 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Okresný súd sa na základe opakovaných výziev ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

až podaním sp. zn. zo 17. marca 2009, v ktorom okrem iného uviedol:

„Sťažovateľ namieta neprimeranú dĺžku vyššie uvedeného súdneho konania v spore,

ktorý bol skutkovo a právne nie celkom jednoduchý, o čom svedčí aj to, že právny zástupca

žalobcu viackrát menil petit a okruh žalovaných a k prejednávanej veci boli pripojené

ďalšie tri spisy. Od podania žaloby dňa 6. 12. 1999 do mesiaca august 2005 uvedenú vec

prejednával JUDr. L. P., ktorý náhle zomrel.

Nebohý sudca vykonal tieto procesné úkony:

- dňa 8. 12. 1999 pripojený spis bývalého štátneho notárstva

- dňa 4. 1. 2000 zaslaná výzva žalovaným na vyjadrenie k žalobe

- dňa 21. 1. 2000 zaslané vyjadrenia žalovaných právnemu zástupcovi žalobcu na zaslanie

písomného stanoviska

- dňa 3. 2. 2000 urgencia o zaslanie písomného stanoviska

- dňa 23. 3. 2000, 16. 5. 2000, 15. 6. 2000, 15. 3. 2001 a 20. 3. 2001 nariadené

pojednávania, na poslednom vynesený rozsudok

- dňa 3. 8. 2001 odvolanie žalobcu zaslané žalovaným na vyjadrenie

- dňa 9. 11. 2001 predložený spis KS Prešov na rozhodnutie o odvolaní

- dňa 30. 9. 2002 došlo súdu zrušujúce uznesenie KS Prešov

- dňa 2. 10. 2002 uznesenie zaslané účastníkom

- dňa 16. 12. 2002 zaslaná žiadosť O. B. o doručenie zásielky pre žalovanú 5)

- dňa 19. 8. 2003 zaslaná výzva právnemu zástupcovi žalobcu v súvislosti so zrušujúcim

uznesením a žalovaným o oznámenie nového právneho zástupcu

- dňa 10. 10. 2003 zaslaná výzva právnemu zástupcovi žalobcu o predloženie dedičského

rozhodnutia po žalovanej 2) a úprave okruhu žalovaných

- dňa 28. 10. 2003 žiadaný odpis dedičského rozhodnutia z OS Prešov po nebohej

žalovanej 2)

- dňa 20. 4. 2004 zaslaná opätovná výzva právnemu zástupcovi žalobcu o predloženie

dedičského rozhodnutia po žalovanej 2) a úprave okruhu žalovaných a dňa 23. 9. 2004

jej urgencia

- dňa 4. 11. 2004 pojednávanie odročené z dôvodu ospravedlnenia sa právneho zástupcu

žalovanej 1)

- dňa 15. 3. 2005 pojednávanie odročené z dôvodu vypovedania plnej moci advokátom

žalovanej 1)

- dňa 14. 4. 2005 pojednávanie odročené, právny zástupca žalobcu požiadal o zmenu

petitu žaloby a o rozšírenie okruhu žalovaných

- Dňa 27. 9. 2005 bola vec pridelená JUDr. I. P. Dňa 21. 6. 2006 bola táto vec opatrením

predsedu súdu pridelená sudkyni JUDr. A. F., ktorej boli pridelené do senátu naraz

všetky neskončené veci po nebohom sudcovi (okolo 120 vecí), čo by, v prípade zistenia

prieťahov, mohli byť iné dôležité okolnosti pri posúdení zbytočných prieťahov v konaní.

JUDr. A. F. vykonávala tieto úkony:

- dňa 6. 12. 2006 pojednávanie odročené z dôvodu úmrtia žalovaného 11), právny

zástupca žalobcu mal oznámiť súdu okruh žalovaných po nebohom dňa 9. 5. 2007

zaslaná výzva právnemu zástupcovi žalobcu o upresnenie okruhu žalovaných

- dňa 25. 5. 2007 zaslané dožiadanie Obvodnému súdu Praha 1, v ktorého obvode žil

žalovaný 11)

- dňa 12. 9. 2007 pojednávanie odročené z dôvodu ospravedlnenia sa právnej zástupkyne

žalovaných

- dňa 3. 10. 2007 vydané uznesenie o pripustení zmeny petitu žaloby dňa 8. 10. 2007

zaslané dožiadania R. B. a M. B. o zistenie adresy žalovanej 5)

- dňa 14. 1. 2008 pojednávanie odročené z dôvodu opätovnej zmeny petitu žaloby a okruhu

účastníkov konania

- dňa 7. 2. 2008 vydané uznesenie o zámene účastníkov konania - dňa 13. 3. 2008 vydané

uznesenie o zmene petitu žaloby

- dňa 28. 5. 2008 pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorý Krajský súd

Prešov rozsudkom zo dňa 16. 2. 2009 potvrdil

Prekážky postupu súdu podľa boli v tom, že v priebehu konania zomreli

dvaja žalovaní, v prípade žalovanej 2) okruh právnych nástupcov neznámy od 10. 10. 2003

do 23. 9. 2004, v prípade žalovaného 11) právny zástupca žalobcu oznámil súdu jeho

právnych nástupcov dňa 21. 6. 2007 až po šetrení zo strany súdu.

Podľa môjho názoru prieťahy v konaní sťažovateľ spôsobil tým, že viackrát menil

petit žaloby a okruh účastníkov konania na strane žalovaných.

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že k zbytočným prieťahom v konaní nedošlo.“

Rovnaké skutočnosti, ktoré uviedol okresný súd vo svojom vyjadrení, zistil

aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov

konania a súdneho spisu okresného súdu sp. zn. .

V súčasnosti sa rozhodnutie krajského súdu bude doručovať účastníkom konania.

Právny zástupca sťažovateľa faxovou správou doručenou ústavnému súdu 31. marca

2009 oznámil, že netrvá na konaní verejného ústneho pojednávania a k stanovisku

okresného súdu sa nevyjadril.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (,

, ), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu

odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať

také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho

právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu

(napr. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa ,

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2)

a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva)

pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa.

1. Predmetom konania okresného súdu je žaloba o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy. V danom prípade ide o bežnú súčasť sporovej agendy všeobecných súdov, podklad

na rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená a používaná právna úprava obsiahnutá

v . Výklad a používanie tejto právnej úpravy sú stabilizované

v pomerne rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, kde je upravená aj metodika ich

postupu. Podľa názoru ústavného súdu možno v uvedenom prípade uznať istú skutkovú

zložitosť veci, ako to uviedol okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti, napriek tomu

vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiahnutých výsledkov ústavný

súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali viac ako deväťročný

priebeh konania vo veci.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v posudzovanom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že aj keď bol sťažovateľ na jednej strane v konaní aktívny

a podal aj sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní, na druhej strane však mal čiastočne

podiel na doterajšej dĺžke konania, čo potvrdzuje to, že jeho právny zástupca dostatočne

nereagoval na výzvu všeobecného súdu z 10. októbra 2003, ani na jeho ďalšie výzvy

z 20. apríla a 23. septembra 2004, ako aj na povinnosť uloženú mu na pojednávaní

(4. novembra 2004), aby oznámil spisovú značku dedičského konania a označil pasívne

legitimovaných účastníkov. Na tieto výzvy reagoval až 16. marca 2005. Obdobnú

požiadavku z pojednávania konaného 6. decembra 2006 vo vzťahu k žalovanému v 11. rade

(zomrel 18. apríla 2005) splnil až 21. júna 2007.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v konaní.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil

na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

K postupu okresného súdu vo veci sťažovateľa treba uviesť, že základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom na konanie pre všetky štátne

orgány spôsobom, ktorým vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom

inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné využívať. Aj citované

ustanovenia sú účinnými prostriedkami zabezpečujúcimi

plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorého výsledkom je právoplatné

rozhodnutie a stav právnej istoty.

Z postupu okresného súdu vyplýva, že hoci v priebehu konania nariadil viac

pojednávaní (12) a prvýkrát v merite veci rozhodol rozsudkom už 20. marca 2001, jeho

rozhodnutie bolo však krajským súdom zrušené 11. septembra 2002 podľa § 221 ods. 1

písm. a) platnom v relevantnom čase z dôvodu, že na zistenie skutkového stavu bolo

potrebné vykonať ešte ďalšie dôkazy.

I keď ústavný súd zistil iba kratšie obdobia nečinnosti od 6 do 20 mesiacov (najdlhšie

obdobie nečinnosti bolo zistené od apríla 2005, keď odročil pojednávanie, až do konania

ďalšieho pojednávania 6. decembra 2006) a okresnému súdu nemožno vytknúť inú

dlhodobejšiu nečinnosť, ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez

meritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako je tomu v danej veci, možno už

len na základe jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom

ustanoveným v . Na tom nemení nič ani skutočnosť, že okresný súd

vo veci samej rozhodol konečným rozsudkom z 28. mája 2008, pretože toto rozhodnutie

nadobudne právoplatnosť až po doručení rozhodnutia krajského súdu sp. zn.

zo 16. februára 2009 účastníkom konania.

Ústavný súd preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti, že

okresný súd vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v poukázaní na neprimeranú zaťaženosť

zákonných sudcov a ich časté zmeny, napr. v danom prípade úmrtie sudcu (ako dôvody,

ktoré by mali byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní) ústavný tiež

neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. ,

) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako

aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

Vychádzajúc z doterajšieho priebehu konania okresného súdu preto ústavný súd

dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

III.

Ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

v zmysle , ale vzhľadom na stav

konania už neprikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovateľ požadoval za porušenie svojho označeného práva finančné

zadosťučinenie v sume 100 000 Sk (3 319,39 €) z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na súčasný stav konania pred okresným súdom a konkrétne okolnosti

prípadu (povaha veci a správanie sťažovateľa) ústavný súd považoval priznanie sumy

2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. L.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z výšky priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola

19 056 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby urobené v roku 2008 (prevzatie

a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s vyhláškou Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 105,4238 €

(za jeden úkon právnej služby) a 2 x 6,3068 € režijný paušál. Úhrada bola priznaná

v celkovej sume 223,46 €.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2009