Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 70/09
PDF · 258.56 KB
No categories available
II. ÚS 70/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 70/09-31
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. apríla 2009
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť J. H., M., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., K., vo
veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 56/02 a takto
rozhodol:
1. Základné právo J. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní
vedenom pod sp. zn. 17 C 56/02 p o r u š e n é b o l o .
2. J. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. J. H. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 346,38 € (slovom
tristoštyridsaťšesť eur a tridsaťosem centov), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý
zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. H., K., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 70/09-10 z 12. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. H., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 17 C 56/02 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol, že na okresnom súde podal
žalobu o náhradu škody na zdraví proti odporcovi – S., K.. Od začiatku konania uplynulo
viac ako šesť rokov a v predmetnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 17 C
56/2002 sa dosiaľ vo veci právoplatne nerozhodlo. Sťažovateľ ďalej dodal: „(...) Od
podania návrhu sa uskutočnilo v predmetnej veci len 8 pojednávaní. Po podaní žaloby boli
pojednávania vytyčované v intervale 4 až 5 mesiacov. Tieto pojednávania však boli
neúčelné a neviedli k správnemu rozhodnutiu vo veci samej. Rozsudok prvostupňového súdu
bol vynesený dňa 19. 12. 2003 po vykonaní dokazovania, ktoré však bolo nepostačujúce.
Súd prvého stupňa vyniesol rozsudok predčasne, bez vykonania náležitého dokazovania, čo
sa prejavilo aj na vecnej správnosti rozhodnutia. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že uvedený
rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním tak niektorým zo žalobcov, ako aj
zo strany vedľajšieho účastníka v konaní. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
28. 9. 2004 sp. zn. 14 Co 66/04 bol rozsudok prvostupňového súdu zrušený a vrátený
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Spis v predmetnej veci bol vrátený
na prvostupňový súd dňa 18. 11. 2004. Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie
prvostupňovému súdu boli vo veci uskutočnené do dnešného dňa len 2 pojednávania.
Posledné pojednávanie konané dňa 7. 7. 2005 bolo odročené na neurčito za účelom
nariadenia znaleckého dokazovania. Uznesením zo dňa 25. 8. 2005 Okresný súd
Košice I pribral do konania znalca, Znalecký ústav: Lekárska fakulta Univerzity P. J.
Šafárika. Znalecký posudok č. 33/2005 zo dňa 28. 2. 2006 bol vypracovaný a predložený
Okresnému súdu Košice I dňa 7. 3. 2006. Voči znaleckému posudku podal môj právny
zástupca námietky, ktoré boli považované za dôvodné. S podanými námietkami sa
ustanovený znalec vysporiadal v doplnku znaleckého posudku č. 1/33/05 zo dňa 25. 10.
2006. Doplnok znaleckého posudku bol predložený Okresnému súdu Košice I dňa 20. 11.
2006.
Vzhľadom k tomu, že vypracovanie kontrolného znaleckého posudku znaleckým
ústavom trvalo 7 mesiacov, trvanie vypracovania doplnku znaleckého posudku v rozsahu
3 normostrán ďalších 6 mesiacov sa mi javí ako neprimerané a prieťahové. Som toho
názoru, že ani sudca Okresného súdu I správne nevyužil možnosti dané mu platnou právnou
úpravou a znalca neurgoval ani nijakým spôsobom neupozornil na urýchlené dopracovanie
posudku. Sudca Okresného súdu Košice I viac ako pol roka po predložení doplnku
znaleckého posudku neurčil vo veci termín pojednávania a neurobil iný úkon vo veci samej.
Následne opatrením predsedu súdu zo dňa 5. 6. 2007 bola vec v dôsledku personálnych
zmien pridelená na nové rozhodnutie sudcovi Okresného súdu Košice I Mgr. J. M. Ani
rozvrhom práce určený sudca po dobu dlhšiu ako jeden rok neurobil žiaden úkon vo veci
samej. Možno teda konštatovať, že od posledného pojednávania v danej veci už uplynuli
viac ako 3 roky a od doby predloženia doplnku znaleckého posudku, odkedy mali a mohli
byť vykonávané ďalšie pojednávania uplynuli takmer 2 roky. Aj napriek skutočnosti, že
vypracovanie znaleckých posudkov trvá istý čas, ani po ich vypracovaní, hoci predstavujú
v danom konaní kľúčový a významný dôkaz nebol vo veci urobený žiaden úkon, čo možno zo
strany súdu považovať za prieťahy v konaní.
Dňa 8. 7. 2008 som podal sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice I na prieťahy
v konaní, ktorý po oboznámení s obsahom mojej sťažnosti konštatoval, že toto konanie je po
skutkovej stránke značne náročné, a že Okresný súd Košice I od podania návrhu až do
decembra 2006 konal vo veci pravidelne a bez prieťahov. (...)
Chcem poukázať na skutočnosť, že predmetné prieťahy v súdnom konaní vyvolávajú
u mňa psychický stav neistoty a očakávania, keďže sa neviem domôcť práva, ktoré som si
zákonným spôsobom uplatnil, ako ani samostatného odškodnenia, ktoré mi za škody na
zdraví a spôsobené trvalé následky patrí. Som toho názoru, že konanie o náhradu škody
z ublíženia na zdraví je konaním s osobitným významom pre sťažovateľa, v ktorom sa
vyžaduje aj osobitná rýchlosť.“
Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1) Základné právo sťažovateľa, právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, bolo
v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 17 C 56/02 porušené.
2) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume
600.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3) Okresnému súdu Košice I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 56/02
konal bez zbytočných prieťahov.
4) Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jej predsedom, listom sp. zn. Spr 82/08 z 9. marca 2009
a právny zástupca sťažovateľa prípisom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu
zo 17. marca 2009.
2.1 Predseda okresného súdu uviedol chronológiu úkonov vykonaných súdom
v danej veci a okrem iného dodal:
„(...) Sťažovateľ (...) na tunajšom súde dňa 25. 1. 2003 podal žalobu, proti žalovanej:
S. K., a. s., s označeným vedľajšieho účastníka popri žalovanej S., a. s. B., odštepný závod
K. Žalobou sa domáhali náhrady škody na zdraví, ktorú účastníci utrpeli ako cestujúci pri
dopravnej nehode dňa 25. 1. 1999 (...).
Po právnej stránke vec nie je náročná. Je však náročná po stránke skutkovej.
V konaní vystupuje na strane žalobcov 13 účastníkov. Na objektívne zistenie
skutkového stavu bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Súd sa musel okrem iného
vyporiadať aj s námietkami účastníkov proti podaným znaleckým posudkom, súd rozhodol
vo veci rozsudkom, ktorý bol však odvolacím súdom zrušený. Tieto skutočnosti značne
prispeli k predĺženiu konania.“
V závere listu predseda okresného súdu oznámil ústavnému súdu, že netrvá na
ústnom pojednávaní v predmetnej veci.
2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení ústavnému súdu oznámil, že
netrvá na ústnom prerokovaní sťažnosti, a ďalej uviedol:
„V konaní vedenom pred Ústavným súdom SR, sp. zn. IV. ÚS 354/08 Ústavný súd SR
dňa 22. 1. 2009 rozhodol nálezom, v ktorom sťažovateľke (...) z dôvodu porušenia jej práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní prd Okresným súdom Košice I,
sp. zn. 17 C 56/2002 priznal finančné zadosťučinenie v sume 2000 € (...).
Poukazujem na skutočnosť, že v danom prípade ide o totožnú ústavnú sťažnosť (...)
v konaní pred Okresným súdom Košice I, sp. zn. 17 C 56/2002.
(...) Skutočnosť uvádza vo vyjadrení porušovateľa, Spr. 82/08, že sťažovateľ podal
ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR dňa 19. 2. 2009, teda až po tom, čo v konaní pred
Okresným súdom Košice I ako žalobca v 2. rade zobral písomným podaním zo dňa 4. 12.
2008 žalobu späť sa nezakladá na pravde. Ústavná sťažnosť bola podaná na Ústavný súd
osobne dňa 29. 9. 2008 (...). K späťvzatiu žaloby teda došlo až po doručení Ústavnej
sťažnosti Ústavnému súdu.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Jej
prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je
určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za
nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02,
I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 90/06).
II.
Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 17 C 56/02:
- 25. november 2002 – sťažovateľ (spolu s ostatnými šiestimi žalobcami) podal žalobu
okresnému súdu proti spoločnosti S., K., a. s., o náhradu škody na zdraví s prísl., za účasti
S., a. s., B. (ďalej len „vedľajší účastník“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 13 C 56/02,
- 11. marec 2002 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a žalobcov na
doplnenie údajov,
- 15. marec 2002 – právny zástupca sťažovateľa a žalobcov reagoval na výzvu súdu,
- 12. apríl 2002 – vo veci sa uskutočnilo pojednávanie,
- 22. máj 2002 – vo veci sa uskutočnilo pojednávanie,
- 2. október 2002 – vo veci sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd uznesením
č. k. 17 C 56/02-77 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 13 C 56/02 (týkajúce
sa 7 žalobcov) a sp. zn. 17 C 56/02 (týkajúce sa 6 žalobcov), ktoré bolo ďalej vedené pod
sp. zn. 17 C 56/02,
- 30. október 2002 – pojednávanie bolo po vykonanom dokazovaní odročené na neurčito
z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania,
- 20. január 2003 – okresný súd uznesením č. k. 17 C 56/02-92 nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru traumatológie,
- 7. február 2003 – okresný súd uznesením č. k. 17 C 56/02-94 rozšíril úlohy dané znalcovi
predchádzajúcim uznesením,
- 9. júl 2003 – znalec doručil súdu 10 znaleckých posudkov o posúdení zdravotného stavu
10 žalobcov,
- 5. september 2003 – pojednávanie bolo po vykonanom dokazovaní odročené na neurčito
z dôvodu doplnenia znaleckého dokazovania, najmä vyjadrenia znalca k námietkam
vzneseným proti znaleckým posudkom,
- 20. november 2003 – znalec sa vyjadril k námietkam a predložil ďalšie znalecké posudky,
- 26. november 2003 – okresný súd uznesením č. k. 17 C 56/02-235 priznal znalcovi
znalečné,
- 9. december 2003 – okresnému súdu bol doručený návrh na rozšírenie žaloby,
- 11. december 2003 – pojednávanie bolo po vykonanom dokazovaní a pripustení návrhov
zmien odročené na neurčito s tým, že vedľajší účastník oznámi, aké plnenie už vykonal
v prípade jednotlivých žalobcov,
- 17. december 2003 – pojednávanie bolo po vykonanom dokazovaní odročené na
19. december 2003 z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia,
- 19. december 2003 – bol vyhlásený rozsudok č. k. 17 C 56/02-313,
- 23. február 2004 – vedľajší účastník a žalobkyňa v 13. rade podali odvolanie proti
uvedenému rozsudku,
- 27. február 2004 – okresný súd zaslal spis Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský
súd“) na rozhodnutie o odvolaniach,
- 28. september 2004 – krajský súd uznesením č. k. 14 Co 66/04-446 zrušil rozsudok
okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
- 18. november 2004 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 10. máj 2005 – pojednávanie bolo po vykonanom dokazovaní odročené na 7. máj 2005,
- 7. máj 2005 – pojednávanie bolo po vykonanom dokazovaní odročené na neurčito
z dôvodu nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania,
- 25. august 2005 – okresný súd uznesením č. k. 17 C 56/02-537 nariadil znalecké
dokazovanie Znaleckým ústavom Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v K. (ďalej len
„znalecký ústav“),
- 30. september 2005 – okresný súd zaslal spis znaleckému ústavu,
- 7. marec 2006 – znalecký ústav zaslal súdu vypracované kontrolné znalecké posudky,
- 13. marec 2006 – okresný súd uznesením č. k. 17 C 56/02-633 priznal znaleckému ústavu
odmenu,
- 14. marec 2006 – súd zaslal kontrolné znalecké posudky účastníkom na vyjadrenie,
- 18. apríl 2006 – žalobkyňa v 13. rade zaslala námietky proti kontrolnému znaleckému
posudku,
- 2. august 2006 – vedľajší účastník sa vyjadril ku kontrolnému znaleckému posudku,
- 30. august 2006 – právny zástupca sťažovateľa a žalobcov sa písomne vyjadrili
k uzneseniu krajského súdu,
- 5. september 2006 – právny zástupca sťažovateľa a žalobcov sa vyjadrili ku
kontrolnému znaleckému posudku,
- 20. september 2006 – okresný súd zaslal vyjadrenia účastníkov ku kontrolnému
znaleckému posudku znaleckému ústavu na vyjadrenie a doplnenie,
- 20. november 2006 – znalecký ústav doplnil kontrolný znalecký posudok,
- 14. december 2006 – okresný súd uznesením č. k. 17 C 56/02-655 priznal znaleckému
ústavu odmenu za doplnenie kontrolného znaleckého posudku,
- 30. máj 2008 – žalobkyňa v 13. rade podala sťažnosť na prieťahy v konaní,
- 6. jún 2008 – okresný súd sa vyjadril k uvedenej sťažnosti,
- 9. júl 2008 – sťažovateľ a žalobkyňa v 4. a 11. rade podali sťažnosti na prieťahy v konaní,
- 23. júl 2008 – okresný súd sa vyjadril k uvedeným sťažnostiam,
- 23. júl 2008 – právny zástupca sťažovateľa a žalobcov zaslal písomné stanovisko ku
skutkovému a právnemu stavu v danej veci,
- 18. august 2008 – žalobkyňa v 13. rade zaslala vyjadrenie k veci,
- 25. september 2008 – žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa a žalobcov o odročenie
pojednávania z dôvodu predpokladaného mimosúdneho vyrovnania,
- 26. september 2008 – pojednávanie bolo z dôvodu predpokladaného mimosúdneho
vyrovnania odročené na neurčito,
- 8. december 2008 – okresnému súdu bolo doručené späťvzatie žaloby žalobcami v 1. až
12. rade (rovnako aj sťažovateľom).
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 56/02 došlo k porušovaniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni. Spravidla
až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby súd vec prerokoval. Ústavné právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až právoplatným
rozhodnutím súdu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty, pokiaľ ide o jej
práva (mutatis mutandis II. ÚS 26/95).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého
občianskoprávneho konania je náhrada škody z ublíženia na zdraví, t. j. vec, ktorej povaha
si vyžadovala osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania,
čo okrem iného znamená, že všeobecný súd mal povinnosť organizovať svoj procesný
postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň
osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03,
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
o náhrade škody z ublíženia na zdraví v okolnostiach danej veci mohol predstavovať určitý
stupeň zložitosti súvisiaci najmä s ustálením skutkového stavu opakovaným znaleckým
dokazovaním, a taktiež väčším počtom účastníkov konania. Napriek tomu, zdĺhavý priebeh
napadnutého konania (ako to vyplynie aj z hodnotenia postupu súdu), ústavný súd nemohol
pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Na faktickú zložitosť veci
však nemohol neprihliadnuť pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil takú závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na
jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní
k zbytočným prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci krátkodobo, ale aj dlhodobo bez
akýchkoľvek zákonných alebo iných ospravedlniteľných dôvodov nečinný, a to konkrétne
v období od 22. mája 2002 do 2. októbra 2002 (štyri mesiace), od 18. novembra 2004 do
10. mája 2005 (päť mesiacov) a od 14. decembra 2006 do 25. septembra 2008
(dvadsaťjeden mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas viac ako dvoch rokov a šiestich mesiacov nevykonával vo
veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ
v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva
zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti,
a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale
predovšetkým v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje
predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
4. Vzhľadom na to, že v dôsledku mimosúdnej dohody bolo napadnuté konanie na
okresnom súde skončené, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie
podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
600 000 Sk, teda 19 916,35 €, pretože „predmetné prieťahy v súdnom konaní vyvolávajú
u mňa psychický stav neistoty a očakávania, keďže sa neviem domôcť práva, ktoré som si
zákonným spôsobom uplatnil, ako ani samostatného odškodnenia, ktoré mi za škody na
zdraví a spôsobené trvalé následky patrí“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného
v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa, ktorý túto
ústavnú sťažnosť podal v čase trvania napadnutého konania. Ústavný súd preto uznal za
odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na
všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na povahu veci (náhrada
škody z ublíženia na zdraví), na jej určitú faktickú zložitosť, ako aj na to, že medzičasom
bola skončená, považuje za primerané priznať mu sumu 2 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku
tohto rozhodnutia.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 10. júla 2008, spísanie sťažnosti
z 18. septembra 2008 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 17. marca
2009). Za dva úkony vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 €
a režijný paušál dvakrát po 6,31 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2009 prislúcha odmena
v sume 115,90 € spolu s režijným paušálom 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),
preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 346,38 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. apríla 2009