Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 70/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. apríla 2009

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť J. H., M., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., K., vo

veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v postupom Okresného

súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo J. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. J. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. H. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 346,38 € (slovom

tristoštyridsaťšesť eur a tridsaťosem centov), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý

zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. H., K., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 12. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. H., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol, že na okresnom súde podal

žalobu o náhradu škody na zdraví proti odporcovi – S., K.. Od začiatku konania uplynulo

viac ako šesť rokov a v predmetnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 17 C

56/2002 sa dosiaľ vo veci právoplatne nerozhodlo. Sťažovateľ ďalej dodal: „(...) Od

podania návrhu sa uskutočnilo v predmetnej veci len 8 pojednávaní. Po podaní žaloby boli

pojednávania vytyčované v intervale 4 až 5 mesiacov. Tieto pojednávania však boli

neúčelné a neviedli k správnemu rozhodnutiu vo veci samej. Rozsudok prvostupňového súdu

bol vynesený dňa 19. 12. 2003 po vykonaní dokazovania, ktoré však bolo nepostačujúce.

Súd prvého stupňa vyniesol rozsudok predčasne, bez vykonania náležitého dokazovania, čo

sa prejavilo aj na vecnej správnosti rozhodnutia. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že uvedený

rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním tak niektorým zo žalobcov, ako aj

zo strany vedľajšieho účastníka v konaní. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa

28. 9. 2004 sp. zn. bol rozsudok prvostupňového súdu zrušený a vrátený

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Spis v predmetnej veci bol vrátený

na prvostupňový súd dňa 18. 11. 2004. Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie

prvostupňovému súdu boli vo veci uskutočnené do dnešného dňa len 2 pojednávania.

Posledné pojednávanie konané dňa 7. 7. 2005 bolo odročené na neurčito za účelom

nariadenia znaleckého dokazovania. Uznesením zo dňa 25. 8. 2005 Okresný súd

Košice I pribral do konania znalca, Znalecký ústav: Lekárska fakulta Univerzity P. J.

Šafárika. Znalecký posudok č. 33/2005 zo dňa 28. 2. 2006 bol vypracovaný a predložený

Okresnému súdu Košice I dňa 7. 3. 2006. Voči znaleckému posudku podal môj právny

zástupca námietky, ktoré boli považované za dôvodné. S podanými námietkami sa

ustanovený znalec vysporiadal v doplnku znaleckého posudku č. 1/33/05 zo dňa 25. 10.

2006. Doplnok znaleckého posudku bol predložený Okresnému súdu Košice I dňa 20. 11.

2006.

Vzhľadom k tomu, že vypracovanie kontrolného znaleckého posudku znaleckým

trvalo 7 mesiacov, trvanie vypracovania doplnku znaleckého posudku v rozsahu

3 normostrán ďalších 6 mesiacov sa mi javí ako neprimerané a prieťahové. Som toho

názoru, že ani sudca Okresného súdu I správne nevyužil možnosti dané mu platnou právnou

úpravou a znalca neurgoval ani nijakým spôsobom neupozornil na urýchlené dopracovanie

posudku. Sudca Okresného súdu Košice I viac ako pol roka po predložení doplnku

znaleckého posudku neurčil vo veci termín pojednávania a neurobil iný úkon vo veci samej.

Následne opatrením predsedu súdu zo dňa 5. 6. 2007 bola vec v dôsledku personálnych

zmien pridelená na nové rozhodnutie sudcovi Okresného súdu Košice I Mgr. J. M. Ani

rozvrhom práce určený sudca po dobu dlhšiu ako jeden rok neurobil žiaden úkon vo veci

samej. Možno teda konštatovať, že od posledného pojednávania v danej veci už uplynuli

viac ako 3 roky a od doby predloženia doplnku znaleckého posudku, odkedy mali a mohli

byť vykonávané ďalšie pojednávania uplynuli takmer 2 roky. Aj napriek skutočnosti, že

vypracovanie znaleckých posudkov trvá istý čas, ani po ich vypracovaní, hoci predstavujú

v danom konaní kľúčový a významný dôkaz nebol vo veci urobený žiaden úkon, čo možno zo

strany súdu považovať za prieťahy v konaní.

Dňa 8. 7. 2008 som podal sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice I na prieťahy

v konaní, ktorý po oboznámení s obsahom mojej sťažnosti konštatoval, že toto konanie je po

skutkovej stránke značne náročné, a že Okresný súd Košice I od podania návrhu až do

decembra 2006 konal vo veci pravidelne a bez prieťahov. (...)

Chcem poukázať na skutočnosť, že predmetné prieťahy v súdnom konaní vyvolávajú

u mňa psychický stav neistoty a očakávania, keďže sa neviem domôcť práva, ktoré som si

zákonným spôsobom uplatnil, ako ani samostatného odškodnenia, ktoré mi za škody na

zdraví a spôsobené trvalé následky patrí. Som toho názoru, že konanie o náhradu škody

z ublíženia na zdraví je konaním s osobitným významom pre sťažovateľa, v ktorom sa

vyžaduje aj osobitná rýchlosť.“

Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo sťažovateľa, právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 , bolo

v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. porušené.

2) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

600.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3) Okresnému súdu Košice I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

4) Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jej predsedom, listom sp. zn. Spr 82/08 z 9. marca 2009

a právny zástupca sťažovateľa prípisom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

zo 17. marca 2009.

2.1 Predseda okresného súdu uviedol chronológiu úkonov vykonaných súdom

v danej veci a okrem iného dodal:

„(...) Sťažovateľ (...) na tunajšom súde dňa 25. 1. 2003 podal žalobu, proti žalovanej:

S. K., a. s., s označeným vedľajšieho účastníka popri žalovanej S., a. s. B., odštepný závod

K. Žalobou sa domáhali náhrady škody na zdraví, ktorú účastníci utrpeli ako cestujúci pri

dopravnej nehode dňa 25. 1. 1999 (...).

Po právnej stránke vec nie je náročná. Je však náročná po stránke skutkovej.

V konaní vystupuje na strane žalobcov 13 účastníkov. Na objektívne zistenie

skutkového stavu bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Súd sa musel okrem iného

vyporiadať aj s námietkami účastníkov proti podaným znaleckým posudkom, súd rozhodol

vo veci rozsudkom, ktorý bol však odvolacím súdom zrušený. Tieto skutočnosti značne

prispeli k predĺženiu konania.“

V závere listu predseda okresného súdu oznámil ústavnému súdu, že netrvá na

ústnom pojednávaní v predmetnej veci.

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení ústavnému súdu oznámil, že

netrvá na ústnom prerokovaní sťažnosti, a ďalej uviedol:

„V konaní vedenom pred Ústavným súdom SR, sp. zn. Ústavný súd SR

dňa 22. 1. 2009 rozhodol nálezom, v ktorom sťažovateľke (...) z dôvodu porušenia jej práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní prd Okresným súdom Košice I,

sp. zn. priznal finančné zadosťučinenie v sume 2000 € (...).

Poukazujem na skutočnosť, že v danom prípade ide o totožnú ústavnú sťažnosť (...)

v konaní pred Okresným súdom Košice I, sp. zn. .

(...) Skutočnosť uvádza vo vyjadrení porušovateľa, Spr. 82/08, že sťažovateľ podal

ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR dňa 19. 2. 2009, teda až po tom, čo v konaní pred

Okresným súdom Košice I ako žalobca v 2. rade zobral písomným podaním zo dňa 4. 12.

2008 žalobu späť sa nezakladá na pravde. Ústavná sťažnosť bola podaná na Ústavný súd

osobne dňa 29. 9. 2008 (...). K späťvzatiu žaloby teda došlo až po doručení Ústavnej

sťažnosti Ústavnému súdu.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, , ).

II.

Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. :

- 25. november 2002 – sťažovateľ (spolu s ostatnými šiestimi žalobcami) podal žalobu

okresnému súdu proti spoločnosti S., K., a. s., o náhradu škody na zdraví s prísl., za účasti

S., a. s., B. (ďalej len „vedľajší účastník“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. ,

- 11. marec 2002 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a žalobcov na

doplnenie údajov,

- 15. marec 2002 – právny zástupca sťažovateľa a žalobcov reagoval na výzvu súdu,

- 12. apríl 2002 – vo veci sa uskutočnilo pojednávanie,

- 22. máj 2002 – vo veci sa uskutočnilo pojednávanie,

- 2. október 2002 – vo veci sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd uznesením

č. k. -77 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. (týkajúce

sa 7 žalobcov) a sp. zn. (týkajúce sa 6 žalobcov), ktoré bolo ďalej vedené pod

sp. zn. ,

- 30. október 2002 – pojednávanie bolo po vykonanom dokazovaní odročené na neurčito

z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania,

- 20. január 2003 – okresný súd uznesením č. k. -92 nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru traumatológie,

- 7. február 2003 – okresný súd uznesením č. k. -94 rozšíril úlohy dané znalcovi

predchádzajúcim uznesením,

- 9. júl 2003 – znalec doručil súdu 10 znaleckých posudkov o posúdení zdravotného stavu

10 žalobcov,

- 5. september 2003 – pojednávanie bolo po vykonanom dokazovaní odročené na neurčito

z dôvodu doplnenia znaleckého dokazovania, najmä vyjadrenia znalca k námietkam

vzneseným proti znaleckým posudkom,

- 20. november 2003 – znalec sa vyjadril k námietkam a predložil ďalšie znalecké posudky,

- 26. november 2003 – okresný súd uznesením č. k. -235 priznal znalcovi

znalečné,

- 9. december 2003 – okresnému súdu bol doručený návrh na rozšírenie žaloby,

- 11. december 2003 – pojednávanie bolo po vykonanom dokazovaní a pripustení návrhov

zmien odročené na neurčito s tým, že vedľajší účastník oznámi, aké plnenie už vykonal

v prípade jednotlivých žalobcov,

- 17. december 2003 – pojednávanie bolo po vykonanom dokazovaní odročené na

19. december 2003 z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia,

- 19. december 2003 – bol vyhlásený rozsudok č. k. -313,

- 23. február 2004 – vedľajší účastník a žalobkyňa v 13. rade podali odvolanie proti

uvedenému rozsudku,

- 27. február 2004 – okresný súd zaslal spis Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) na rozhodnutie o odvolaniach,

- 28. september 2004 – krajský súd uznesením č. k. -446 zrušil rozsudok

okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 18. november 2004 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 10. máj 2005 – pojednávanie bolo po vykonanom dokazovaní odročené na 7. máj 2005,

- 7. máj 2005 – pojednávanie bolo po vykonanom dokazovaní odročené na neurčito

z dôvodu nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania,

- 25. august 2005 – okresný súd uznesením č. k. -537 nariadil znalecké

dokazovanie Znaleckým Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v K. (ďalej len

„znalecký ústav“),

- 30. september 2005 – okresný súd zaslal spis znaleckému ústavu,

- 7. marec 2006 – znalecký ústav zaslal súdu vypracované kontrolné znalecké posudky,

- 13. marec 2006 – okresný súd uznesením č. k. -633 priznal znaleckému ústavu

odmenu,

- 14. marec 2006 – súd zaslal kontrolné znalecké posudky účastníkom na vyjadrenie,

- 18. apríl 2006 – žalobkyňa v 13. rade zaslala námietky proti kontrolnému znaleckému

posudku,

- 2. august 2006 – vedľajší účastník sa vyjadril ku kontrolnému znaleckému posudku,

- 30. august 2006 – právny zástupca sťažovateľa a žalobcov sa písomne vyjadrili

k uzneseniu krajského súdu,

- 5. september 2006 – právny zástupca sťažovateľa a žalobcov sa vyjadrili ku

kontrolnému znaleckému posudku,

- 20. september 2006 – okresný súd zaslal vyjadrenia účastníkov ku kontrolnému

znaleckému posudku znaleckému ústavu na vyjadrenie a doplnenie,

- 20. november 2006 – znalecký ústav doplnil kontrolný znalecký posudok,

- 14. december 2006 – okresný súd uznesením č. k. -655 priznal znaleckému

ústavu odmenu za doplnenie kontrolného znaleckého posudku,

- 30. máj 2008 – žalobkyňa v 13. rade podala sťažnosť na prieťahy v konaní,

- 6. jún 2008 – okresný súd sa vyjadril k uvedenej sťažnosti,

- 9. júl 2008 – sťažovateľ a žalobkyňa v 4. a 11. rade podali sťažnosti na prieťahy v konaní,

- 23. júl 2008 – okresný súd sa vyjadril k uvedeným sťažnostiam,

- 23. júl 2008 – právny zástupca sťažovateľa a žalobcov zaslal písomné stanovisko ku

skutkovému a právnemu stavu v danej veci,

- 18. august 2008 – žalobkyňa v 13. rade zaslala vyjadrenie k veci,

- 25. september 2008 – žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa a žalobcov o odročenie

pojednávania z dôvodu predpokladaného mimosúdneho vyrovnania,

- 26. september 2008 – pojednávanie bolo z dôvodu predpokladaného mimosúdneho

vyrovnania odročené na neurčito,

- 8. december 2008 – okresnému súdu bolo doručené späťvzatie žaloby žalobcami v 1. až

12. rade (rovnako aj sťažovateľom).

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušovaniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni. Spravidla

až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva

zaručeného v nestačí, aby súd vec prerokoval. Ústavné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až právoplatným

rozhodnutím súdu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty, pokiaľ ide o jej

práva (mutatis mutandis ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého

občianskoprávneho konania je náhrada škody z ublíženia na zdraví, t. j. vec, ktorej povaha

si vyžadovala osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania,

čo okrem iného znamená, že všeobecný súd mal povinnosť organizovať svoj procesný

postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň

osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. , ,

).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o náhrade škody z ublíženia na zdraví v okolnostiach danej veci mohol predstavovať určitý

stupeň zložitosti súvisiaci najmä s ustálením skutkového stavu opakovaným znaleckým

dokazovaním, a taktiež väčším počtom účastníkov konania. Napriek tomu, zdĺhavý priebeh

napadnutého konania (ako to vyplynie aj z hodnotenia postupu súdu), ústavný súd nemohol

pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Na faktickú zložitosť veci

však nemohol neprihliadnuť pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil takú závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na

jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci krátkodobo, ale aj dlhodobo bez

akýchkoľvek zákonných alebo iných ospravedlniteľných dôvodov nečinný, a to konkrétne

v období od 22. mája 2002 do 2. októbra 2002 (štyri mesiace), od 18. novembra 2004 do

10. mája 2005 (päť mesiacov) a od 14. decembra 2006 do 25. septembra 2008

(dvadsaťjeden mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas viac ako dvoch rokov a šiestich mesiacov nevykonával vo

veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ

v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti,

a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale

predovšetkým v dôsledku postupu súdu. pritom v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Vzhľadom na to, že v dôsledku mimosúdnej dohody bolo napadnuté konanie na

okresnom súde skončené, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie

podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

600 000 Sk, teda 19 916,35 €, pretože „predmetné prieťahy v súdnom konaní vyvolávajú

u mňa psychický stav neistoty a očakávania, keďže sa neviem domôcť práva, ktoré som si

zákonným spôsobom uplatnil, ako ani samostatného odškodnenia, ktoré mi za škody na

zdraví a spôsobené trvalé následky patrí“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

v nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa, ktorý túto

ústavnú sťažnosť podal v čase trvania napadnutého konania. Ústavný súd preto uznal za

odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na

všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na povahu veci (náhrada

škody z ublíženia na zdraví), na jej určitú faktickú zložitosť, ako aj na to, že medzičasom

bola skončená, považuje za primerané priznať mu sumu 2 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 10. júla 2008, spísanie sťažnosti

z 18. septembra 2008 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 17. marca

2009). Za dva úkony vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 €

a režijný paušál dvakrát po 6,31 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2009 prislúcha odmena

v sume 115,90 € spolu s režijným paušálom 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),

preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 346,38 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2009