Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 36/09
PDF · 249.69 KB
No categories available
II. ÚS 36/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 36/09-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2009 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta
prerokoval prijatú sťažnosť Ing. S. L., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 46/05 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 46/05 p o r u š i l
základné právo Ing. S. L., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 46/05
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. S. L. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ing. S. L. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 412,11 €
(slovom štyristodvanásť eur a jedenásť centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. S. J., B., do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 36/09-10 z 27. januára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. S. L., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj
„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 46/05 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: „Predmetom tejto sťažnosti je porušovanie
základného práva sťažovateľa - práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. ...
K porušovaniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
dochádza postupom Okresného súdu Bratislava I v právnej veci sťažovateľa proti Slovenská
republika, zastúpená 1. Ministerstvo pôdohospodárstva SR... a 2. Slovenská informačná
služba..., vedenej pod sp. zn. 15C/46/2005. V predmetnom konaní si sťažovateľ žalobou
uplatňuje právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške
2.912.430,64,- SK s prísl. Žalobný návrh bol podaný spoločnosťou A., spol. s r. o., B., ktorá
dohodou o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 12. 2006 postúpila pohľadávku, ktorá je
predmetom konania vedeného pod sp. zn. 15C/46/2005, sťažovateľovi ako postupníkovi.“
Sťažovateľ ďalej chronologicky popísal skutkový stav danej veci a dodal, že „svoje
právo na rozhodnutie vo veci uplatňuje už od 08. 02. 2005, kedy podal návrh na začatie
konania o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na Okresný súd
Bratislava I. …
Sťažovateľ využil právne prostriedky nápravy priznané mu podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (sťažnosť adresovaná
predsedovi súdu), napriek tomu termín pojednávania nebol do dnešného dňa vytýčený.“.
Podľa názoru sťažovateľa:
„1. Konanie pred Okresným súdom Bratislava I sa týka návrhu na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorým si sťažovateľ uplatňuje náhradu škody
vo výške 2.912.430,64,- Sk ... t. j. po prepočte na EURO: 96.674,99 €. Konanie o priznanie
náhrady škody nie je zložité a tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
2. Správanie sťažovateľa možno počas celej doby označeného konania hodnotiť ako
aktívne a súčinné, o čom svedčí aj podanie žiadosti o vytýčenie termínu pojednávania
z 01. 12. 2005 či podanie sťažnosti pre prieťahy v konaní dňa 06. 11. 2007, v dôsledku čoho
neprispelo k zdĺhavosti konania. Mám za to, že správanie sťažovateľa nevykazuje znaky,
ktoré by mali byť v jeho neprospech pri posudzovaní zbytočných prieťahov v tomto konaní.
3. Pokiaľ ide o postup Okresného súdu Bratislava I v posudzovanom konaní,
z analýzy dosiaľ vykonaných úkonov vyplýva, že súd bol v spore sťažovateľa málo činný.
Za všetko hovorí fakt, že do dnešného dňa, viac ako 3 a pol roka po podaní návrhu na
začatie konania, nebol vytýčený termín pojednávania a súd vykonal len jeden úkon a to
doručenie vyjadrenia žalovaného v 1. rade k návrhu sťažovateľovi, aj to po 8. mesiacoch
odo dňa kedy bolo doručené súdu. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom priznáva priamo Ústava SR v čl. 46 ods. 3.
Sťažovateľ má záujem na čo najskoršom rozhodnutí vo veci aj z dôvodu, že ujma v jeho
majetkovej aj nemajetkovej sfére, ktorej náhradu si v konaní uplatňuje, negatívne ovplyvnila
aj jeho podnikateľské aktivity. Vzhľadom na to, že žalovaným je štát a škoda vznikla
nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci, súdy by mali prejednať a
rozhodovať v týchto veciach o to rýchlejšie. ...
Okresný súd Bratislava I svojím konaním spôsobil, že sťažovateľ je už 3 a pol roka
udržiavaný v stave právnej neistoty, kvôli odstráneniu ktorej sa obrátil na súd. Práca súdu
nebola organizovaná tak, aby bola vec rozhodnutá bez zbytočných prieťahov. ...
Napadnuté prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava I u sťažovateľa vyvolali
psychický stav neistoty a očakávania, kedy mu bude priznaná náhrada škody, ktorá mu bola
spôsobená, a ktorá veľmi negatívne ovplyvnila aj podnikateľské aktivity sťažovateľa.
Prieťahmi v konaní sa neustále zvyšuje neistota sťažovateľa. Stav právnej neistoty, v ktorej
sa sťažovateľ nachádza môže byť odstránený len právoplatným rozhodnutím súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na to, že vec nie je v štádiu, v ktorom by bolo
možné predpokladať jej skoré právoplatné skončenie, považujem priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde za odôvodnené.
Navrhujem, aby sťažovateľovi Ústavný súd SR priznal náhradu nemajetkovej ujmy
v takej výške, ktorou by aspoň čiastočne zmiernil dôsledky, ktoré mu štát spôsobil prieťahmi
v súdnom konaní. Žiadam, aby sťažovateľovi Ústavný súd SR priznal primerané finančné
zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške 100 000,-
Sk (slovom: Jednostotisíc slovenských korún) t. j. po prepočte na EURO: 3.319,39 €. ...
Vzhľadom na charakter namietaného porušenia práva oznamujem Ústavnému súdu
Slovenskej republiky, že netrvám na ústnom prejednaní veci. ...
Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej
republiky ... vydal tento nález:
Základné právo Ing. S. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava I, pod sp. zn.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 15C/46/2005 konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku.
Ústavný súd priznáva Ing. S. L. primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,-
Sk t. j. 3.319.39 €. Okresnému súdu Bratislava I ukladá povinnosť vyplatiť sťažovateľovi
finančné zadosťučinenie vo výške 100 000,-Sk t. j. 3,319.39 € a uhradiť trovy právneho
zastúpenia vo výške 8.011,- Sk t. j. 265.92 € do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na
účet právneho zástupcu sťažovateľa...“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. G. B., listom z 25. februára
2009 sp. zn. Spr. 3137/09 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému
vyjadreniu okresného súdu zo 14. marca 2009.
2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov
vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
„... netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby
podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd SR upustil od
ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. ...
Podaním sa navrhovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom. ...
S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať,
že predmetné konanie je poznačené prieťahom, ktorý bol spôsobený neprimerane vysokým
počtom pridelených vecí v oddelení zákonnej sudkyne ako i pretrvávajúcim
poddimenzovaným stavom sudcov a administratívnych pracovníkov na Okresnom súde
Bratislava I. Sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní je dôvodná.
V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že
zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom
na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd
Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného
zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. ...“
2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu
predsedníčky okresného súdu okrem iného uviedol:
«... oznamujem, že netrváme na ústnom pojednávaní pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky, nakoľko ústne prejednanie veci by neprinieslo žiadne nové
skutočnosti. ...
Sťažovateľ nesúhlasí s tvrdením Okresného súdu Bratislava I, že Ústavný súd má
brať do úvahy údajné objektívne dôvody špecifikované Okresným súdom ako „vysoký počet
pridelených vecí v oddelení zákonnej sudkyne“ a „pretrvávajúci poddimenzovaný stav
sudcov a administratívnych pracovníkov“, na základe ktorých Okresný súd Bratislava I
navrhuje nepriznanie finančného zadosťučinenia v plnej výške.
S poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR mám za to, že personálne ani
organizačné problémy súdu nie sú dostatočne relevantné pre ospravedlnenie a posúdenie,
či a prečo došlo k prieťahom v konaní.
Existujúci a prieťahmi udržiavaný stav právnej neistoty sťažovateľa, ktorý negatívne
zasiahol majetkové, osobnostné a podnikateľské aktivity sťažovateľa je možné odstrániť len
právoplatným rozhodnutím súdu vydaným v čo najkratšom čase. Pretrvávajúce prieťahy a
nečinnosť súdu, nielen že zvyšujú právnu neistotu sťažovateľa, ale predovšetkým porušujú
jeho ústavné právo garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
Z vyššie uvedených dôvodov Vám oznamujeme, že trváme na podanej ústavnej
sťažnosti v celom rozsahu a žiadame rozhodnúť v jej intenciách ako sme navrhovali vrátane
priznania primeraného finančného zadosťučinenia. ...
Vzhľadom na toto vyjadrenie sťažovateľ zároveň upravuje špecifikáciu trov právneho
zastúpenia, ktorú žiada priznať. ...
Celková tarifná odmena predstavuje sumu 326,74 €. Advokát je od 01. 02. 2004
platcom DPH, preto má nárok na odmenu zvýšenú o príslušnú DPH (t. j. 62,08 €), t. j.
tarifná odmena spolu s DPH 388,82 €. Tarifná odmena + DPH + režijný paušál (2 úkony
v roku 2008 a 1 úkon v roku 2009) spolu predstavujú sumu 408,39 €.»
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 46/05:
Dňa 8. februára 2005 podala spoločnosť A., spol. s r. o., B. (ďalej len
„navrhovateľ“), na Okresnom súde Bratislava I žalobný návrh proti Slovenskej republike
(ďalej len „odporca“), zastúpenej Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky
a Slovenskou informačnou službou, na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom. Vec bola pridelená sudkyni JUDr. O. B.
Dňa 1. decembra 2005 navrhovateľ doplnil svoj návrh a požiadal súd o nariadenie
termínu pojednávania.
Dňa 27. januára 2006 navrhovateľ opätovne upresnil svoj návrh.
Dňa 19. februára 2007 bolo súdu doručené podanie označené ako „Návrh na vstup
žalobcu na miesto doterajšieho žalobcu z dôvodu prechodu práv do konania“.
Dňa 14. novembra 2007 súd vyzval odporcu, aby sa písomne vyjadril k predmetnej
veci. Ďalej súd uznesením č. k. 15 C 46/05-38 zamietol návrh na zmenu účastníka na strane
navrhovateľa.
Dňa 6. decembra 2007 bol súdu opätovne doručený „návrh na vstup žalobcu na
miesto doterajšieho žalobcu z dôvodu prechodu práv do konania“, pričom navrhovateľ
zobral späť svoj „návrh na vstup žalobcu na miesto doterajšieho žalobcu z dôvodu
prechodu práv do konania“ z 19. februára 2007.
Dňa 14. januára 2008 sa Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
písomne vyjadrilo k predmetnej veci.
Dňa 12. februára 2008 súd uznesením č. k. 15 C 46/05-45 pripustil zmenu účastníka
na strane navrhovateľa, a tak sa stal účastníkom napadnutého konania sťažovateľ.
Dňa 16. septembra 2008 súd vyzval Správu katastra v S. na zaslanie fotokópie
zmluvy, na základe ktorej bol zapísaný vklad pod č. V 2929/01 na LV č. 2311. Ďalej súd
vyzval Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na predloženie protokolu
o výsledku kontroly v štátnom podniku U., š. p., v likvidácii.
Dňa 26. septembra 2008 Správa katastra v S. zaslala súdu požadované listiny.
Dňa 29. septembra 2008 Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
odpovedalo na výzvu súdu.
Dňa 10. novembra 2008 sa Slovenská informačná služba vyjadrila k predmetnej veci.
Dňa 18. decembra 2008 súd vyzval Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
na predloženie protokolu o výsledku kontroly v štátnom podniku U., š. p., v likvidácii.
Dňa 21. januára 2009 Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky zaslal súdu
požadovaný spis.
Dňa 16. februára 2009 súd nariadil vo veci termín pojednávania na 28. apríl 2009.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 46/05 dochádza k porušovaniu práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
V súvislosti s hodnotením konania podľa uvedených kritérií ústavný súd konštatuje,
že v prípade sťažovateľa došlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene
pôvodného účastníka konania na strane žalobcu, a to na základe zmluvnej dohody
o postúpení pohľadávky v prospech sťažovateľa, pričom okresný súd pripustil túto zmenu.
Sťažovateľ vstúpil do predmetného konania právoplatnosťou uznesenia o pripustení
postúpenia pohľadávky v tom štádiu, v akom sa nachádzalo pred zmenou účastníkov
konania. Vzhľadom na charakter zmluvy o postúpení pohľadávky ústavný súd nemal
pochybnosť o tom, že sťažovateľ môže uplatňovať právo na konanie bez zbytočných
prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto sukcesii predchádzalo (mutatis mutandis
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka
okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť
predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ a ani jeho právni predchodcovia
neprispeli svojím správaním k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadovali pokračovania
v konaní, žiadali o nariadenie termínu pojednávania a taktiež podali sťažnosť na prieťahy
v konaní. Právny predchodca sťažovateľa síce opakovane doplnil svoj návrh a požiadal
o pripustenie zmeny návrhu týkajúcej sa účastníkov konania, pretože sa v priebehu konania
zmenili pomery, avšak využitie možností daných navrhovateľom procesnými predpismi
(napr. podľa Občianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie a presadzovanie ich práva
v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho
však kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci dlhodobo nečinný a to, konkrétne od
8. februára 2005 do 14. novembra 2007. Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože minimálne počas dvoch rokov a šiestich mesiacov súd
nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je
základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).
Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba
považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu
netolerovateľné. K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku
zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu okresného súdu.
Obranu predsedníčky okresného súdu, že predmetné konanie je „poznačené prieťahom,
ktorý bol spôsobený neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení zákonnej
sudkyne ako i pretrvávajúcim poddimenzovaným stavom sudcov a administratívnych
pracovníkov na Okresnom súde Bratislava I. “, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti
ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie
to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu
vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno
prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení konajúceho sudcu.
V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým
súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie
veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na
vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či
konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním napr. na dlhodobo obmedzené personálne
kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
100 000 Sk, teda 3 319,39 €, pretože „prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava
I u sťažovateľa vyvolali psychický stav neistoty a očakávania, kedy mu bude priznaná
náhrada škody, ktorá mu bola spôsobená, a ktorá veľmi negatívne ovplyvnila aj
podnikateľské aktivity sťažovateľa. Prieťahmi v konaní sa neustále zvyšuje neistota
sťažovateľa“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v sume 2 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 11. septembra 2008, spísanie
ústavnej sťažnosti z 18. septembra 2008 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu
zo 14. marca 2009). Za dva úkony vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po
105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2009 prislúcha
odmena v sume 115,90 € spolu s režijným paušálom 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11
ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 346,31 €,
ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 65,80 €, t. j. trovy právneho
zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 412,11 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. apríla 2009