Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 36/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť Ing. S. L., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Ing. S. L., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. S. L. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. S. L. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 412,11 €

(slovom štyristodvanásť eur a jedenásť centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. S. J., B., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 27. januára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. S. L., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj

„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: „Predmetom tejto sťažnosti je porušovanie

základného práva sťažovateľa - práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. ...

K porušovaniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

dochádza postupom Okresného súdu Bratislava I v právnej veci sťažovateľa proti Slovenská

republika, zastúpená 1. Ministerstvo pôdohospodárstva SR... a 2. Slovenská informačná

služba..., vedenej pod sp. zn. . V predmetnom konaní si sťažovateľ žalobou

uplatňuje právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške

2.912.430,64,- SK s prísl. Žalobný návrh bol podaný spoločnosťou A., spol. s r. o., B., ktorá

dohodou o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 12. 2006 postúpila pohľadávku, ktorá je

predmetom konania vedeného pod sp. zn. , sťažovateľovi ako postupníkovi.“

Sťažovateľ ďalej chronologicky popísal skutkový stav danej veci a dodal, že „svoje

právo na rozhodnutie vo veci uplatňuje už od 08. 02. 2005, kedy podal návrh na začatie

konania o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na Okresný súd

Bratislava I. …

Sťažovateľ využil právne prostriedky nápravy priznané mu podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (sťažnosť adresovaná

predsedovi súdu), napriek tomu termín pojednávania nebol do dnešného dňa vytýčený.“.

Podľa názoru sťažovateľa:

„1. Konanie pred Okresným súdom Bratislava I sa týka návrhu na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorým si sťažovateľ uplatňuje náhradu škody

vo výške 2.912.430,64,- Sk ... t. j. po prepočte na EURO: 96.674,99 €. Konanie o priznanie

náhrady škody nie je zložité a tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Správanie sťažovateľa možno počas celej doby označeného konania hodnotiť ako

aktívne a súčinné, o čom svedčí aj podanie žiadosti o vytýčenie termínu pojednávania

z 01. 12. 2005 či podanie sťažnosti pre prieťahy v konaní dňa 06. 11. 2007, v dôsledku čoho

neprispelo k zdĺhavosti konania. Mám za to, že správanie sťažovateľa nevykazuje znaky,

ktoré by mali byť v jeho neprospech pri posudzovaní zbytočných prieťahov v tomto konaní.

3. Pokiaľ ide o postup Okresného súdu Bratislava I v posudzovanom konaní,

z analýzy dosiaľ vykonaných úkonov vyplýva, že súd bol v spore sťažovateľa málo činný.

Za všetko hovorí fakt, že do dnešného dňa, viac ako 3 a pol roka po podaní návrhu na

začatie konania, nebol vytýčený termín pojednávania a súd vykonal len jeden úkon a to

doručenie vyjadrenia žalovaného v 1. rade k návrhu sťažovateľovi, aj to po 8. mesiacoch

odo dňa kedy bolo doručené súdu. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom priznáva priamo SR v .

Sťažovateľ má záujem na čo najskoršom rozhodnutí vo veci aj z dôvodu, že ujma v jeho

majetkovej aj nemajetkovej sfére, ktorej náhradu si v konaní uplatňuje, negatívne ovplyvnila

aj jeho podnikateľské aktivity. Vzhľadom na to, že žalovaným je štát a škoda vznikla

nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci, súdy by mali prejednať a

rozhodovať v týchto veciach o to rýchlejšie. ...

Okresný súd Bratislava I svojím konaním spôsobil, že sťažovateľ je už 3 a pol roka

udržiavaný v stave právnej neistoty, kvôli odstráneniu ktorej sa obrátil na súd. Práca súdu

nebola organizovaná tak, aby bola vec rozhodnutá bez zbytočných prieťahov. ...

Napadnuté prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava I u sťažovateľa vyvolali

psychický stav neistoty a očakávania, kedy mu bude priznaná náhrada škody, ktorá mu bola

spôsobená, a ktorá veľmi negatívne ovplyvnila aj podnikateľské aktivity sťažovateľa.

Prieťahmi v konaní sa neustále zvyšuje neistota sťažovateľa. Stav právnej neistoty, v ktorej

sa sťažovateľ nachádza môže byť odstránený len právoplatným rozhodnutím súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na to, že vec nie je v štádiu, v ktorom by bolo

možné predpokladať jej skoré právoplatné skončenie, považujem priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia podľa za odôvodnené.

Navrhujem, aby sťažovateľovi Ústavný súd SR priznal náhradu nemajetkovej ujmy

v takej výške, ktorou by aspoň čiastočne zmiernil dôsledky, ktoré mu štát spôsobil prieťahmi

v súdnom konaní. Žiadam, aby sťažovateľovi Ústavný súd SR priznal primerané finančné

zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške 100 000,-

Sk (slovom: Jednostotisíc slovenských korún) t. j. po prepočte na EURO: 3.319,39 €. ...

Vzhľadom na charakter namietaného porušenia práva oznamujem Ústavnému súdu

Slovenskej republiky, že netrvám na ústnom prejednaní veci. ...

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky ... vydal tento nález:

Základné právo Ing. S. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava I, pod sp. zn.

.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku.

Ústavný súd priznáva Ing. S. L. primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,-

Sk t. j. 3.319.39 €. Okresnému súdu Bratislava I ukladá povinnosť vyplatiť sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie vo výške 100 000,-Sk t. j. 3,319.39 € a uhradiť trovy právneho

zastúpenia vo výške 8.011,- Sk t. j. 265.92 € do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na

účet právneho zástupcu sťažovateľa...“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. G. B., listom z 25. februára

2009 sp. zn. Spr. 3137/09 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému

vyjadreniu okresného súdu zo 14. marca 2009.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„... netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby

podľa ust. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd SR upustil od

ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. ...

Podaním sa navrhovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom. ...

S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať,

že predmetné konanie je poznačené prieťahom, ktorý bol spôsobený neprimerane vysokým

počtom pridelených vecí v oddelení zákonnej sudkyne ako i pretrvávajúcim

poddimenzovaným stavom sudcov a administratívnych pracovníkov na Okresnom súde

Bratislava I. Sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní je dôvodná.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že

zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom

na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd

Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. ...“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu okrem iného uviedol:

«... oznamujem, že netrváme na ústnom pojednávaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky, nakoľko ústne prejednanie veci by neprinieslo žiadne nové

skutočnosti. ...

Sťažovateľ nesúhlasí s tvrdením Okresného súdu Bratislava I, že Ústavný súd má

brať do úvahy údajné objektívne dôvody špecifikované Okresným súdom ako „vysoký počet

pridelených vecí v oddelení zákonnej sudkyne“ a „pretrvávajúci poddimenzovaný stav

sudcov a administratívnych pracovníkov“, na základe ktorých Okresný súd Bratislava I

navrhuje nepriznanie finančného zadosťučinenia v plnej výške.

S poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR mám za to, že personálne ani

organizačné problémy súdu nie sú dostatočne relevantné pre ospravedlnenie a posúdenie,

či a prečo došlo k prieťahom v konaní.

Existujúci a prieťahmi udržiavaný stav právnej neistoty sťažovateľa, ktorý negatívne

zasiahol majetkové, osobnostné a podnikateľské aktivity sťažovateľa je možné odstrániť len

právoplatným rozhodnutím súdu vydaným v čo najkratšom čase. Pretrvávajúce prieťahy a

nečinnosť súdu, nielen že zvyšujú právnu neistotu sťažovateľa, ale predovšetkým porušujú

jeho ústavné právo garantované SR

Z vyššie uvedených dôvodov Vám oznamujeme, že trváme na podanej ústavnej

sťažnosti v celom rozsahu a žiadame rozhodnúť v jej intenciách ako sme navrhovali vrátane

priznania primeraného finančného zadosťučinenia. ...

Vzhľadom na toto vyjadrenie sťažovateľ zároveň upravuje špecifikáciu trov právneho

zastúpenia, ktorú žiada priznať. ...

Celková tarifná odmena predstavuje sumu 326,74 €. Advokát je od 01. 02. 2004

platcom DPH, preto má nárok na odmenu zvýšenú o príslušnú DPH (t. j. 62,08 €), t. j.

tarifná odmena spolu s DPH 388,82 €. Tarifná odmena + DPH + režijný paušál (2 úkony

v roku 2008 a 1 úkon v roku 2009) spolu predstavujú sumu 408,39 €.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a v dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 8. februára 2005 podala spoločnosť A., spol. s r. o., B. (ďalej len

„navrhovateľ“), na Okresnom súde Bratislava I žalobný návrh proti Slovenskej republike

(ďalej len „odporca“), zastúpenej Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky

a Slovenskou informačnou službou, na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom. Vec bola pridelená sudkyni JUDr. O. B.

Dňa 1. decembra 2005 navrhovateľ doplnil svoj návrh a požiadal súd o nariadenie

termínu pojednávania.

Dňa 27. januára 2006 navrhovateľ opätovne upresnil svoj návrh.

Dňa 19. februára 2007 bolo súdu doručené podanie označené ako „Návrh na vstup

žalobcu na miesto doterajšieho žalobcu z dôvodu prechodu práv do konania“.

Dňa 14. novembra 2007 súd vyzval odporcu, aby sa písomne vyjadril k predmetnej

veci. Ďalej súd uznesením č. k. -38 zamietol návrh na zmenu účastníka na strane

navrhovateľa.

Dňa 6. decembra 2007 bol súdu opätovne doručený „návrh na vstup žalobcu na

miesto doterajšieho žalobcu z dôvodu prechodu práv do konania“, pričom navrhovateľ

zobral späť svoj „návrh na vstup žalobcu na miesto doterajšieho žalobcu z dôvodu

prechodu práv do konania“ z 19. februára 2007.

Dňa 14. januára 2008 sa Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

písomne vyjadrilo k predmetnej veci.

Dňa 12. februára 2008 súd uznesením č. k. -45 pripustil zmenu účastníka

na strane navrhovateľa, a tak sa stal účastníkom napadnutého konania sťažovateľ.

Dňa 16. septembra 2008 súd vyzval Správu katastra v S. na zaslanie fotokópie

zmluvy, na základe ktorej bol zapísaný vklad pod č. V 2929/01 na LV č. 2311. Ďalej súd

vyzval Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na predloženie protokolu

o výsledku kontroly v štátnom podniku U., š. p., v likvidácii.

Dňa 26. septembra 2008 Správa katastra v S. zaslala súdu požadované listiny.

Dňa 29. septembra 2008 Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

odpovedalo na výzvu súdu.

Dňa 10. novembra 2008 sa Slovenská informačná služba vyjadrila k predmetnej veci.

Dňa 18. decembra 2008 súd vyzval Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

na predloženie protokolu o výsledku kontroly v štátnom podniku U., š. p., v likvidácii.

Dňa 21. januára 2009 Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky zaslal súdu

požadovaný spis.

Dňa 16. februára 2009 súd nariadil vo veci termín pojednávania na 28. apríl 2009.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

V súvislosti s hodnotením konania podľa uvedených kritérií ústavný súd konštatuje,

že v prípade sťažovateľa došlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene

pôvodného účastníka konania na strane žalobcu, a to na základe zmluvnej dohody

o postúpení pohľadávky v prospech sťažovateľa, pričom okresný súd pripustil túto zmenu.

Sťažovateľ vstúpil do predmetného konania právoplatnosťou uznesenia o pripustení

postúpenia pohľadávky v tom štádiu, v akom sa nachádzalo pred zmenou účastníkov

konania. Vzhľadom na charakter zmluvy o postúpení pohľadávky ústavný súd nemal

pochybnosť o tom, že sťažovateľ môže uplatňovať právo na konanie bez zbytočných

prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto sukcesii predchádzalo (mutatis mutandis

, ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka

okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť

predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ a ani jeho právni predchodcovia

neprispeli svojím správaním k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadovali pokračovania

v konaní, žiadali o nariadenie termínu pojednávania a taktiež podali sťažnosť na prieťahy

v konaní. Právny predchodca sťažovateľa síce opakovane doplnil svoj návrh a požiadal

o pripustenie zmeny návrhu týkajúcej sa účastníkov konania, pretože sa v priebehu konania

zmenili pomery, avšak využitie možností daných navrhovateľom procesnými predpismi

(napr. podľa ) na uplatňovanie a presadzovanie ich práva

v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho

však kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (napr. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci dlhodobo nečinný a to, konkrétne od

8. februára 2005 do 14. novembra 2007. Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože minimálne počas dvoch rokov a šiestich mesiacov súd

nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ).

Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba

považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu

netolerovateľné. K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku

zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu okresného súdu.

Obranu predsedníčky okresného súdu, že predmetné konanie je „poznačené prieťahom,

ktorý bol spôsobený neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení zákonnej

sudkyne ako i pretrvávajúcim poddimenzovaným stavom sudcov a administratívnych

pracovníkov na Okresnom súde Bratislava I. “, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti

ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie

to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu

vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno

prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení konajúceho sudcu.

V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že v zaväzuje predovšetkým

súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie

veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na

vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného

v oslabiť poukázaním napr. na dlhodobo obmedzené personálne

kapacity príslušných súdov (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného v dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

100 000 Sk, teda 3 319,39 €, pretože „prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava

I u sťažovateľa vyvolali psychický stav neistoty a očakávania, kedy mu bude priznaná

náhrada škody, ktorá mu bola spôsobená, a ktorá veľmi negatívne ovplyvnila aj

podnikateľské aktivity sťažovateľa. Prieťahmi v konaní sa neustále zvyšuje neistota

sťažovateľa“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 11. septembra 2008, spísanie

ústavnej sťažnosti z 18. septembra 2008 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

zo 14. marca 2009). Za dva úkony vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po

105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2009 prislúcha

odmena v sume 115,90 € spolu s režijným paušálom 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11

ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 346,31 €,

ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 65,80 €, t. j. trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 412,11 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2009